Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-40-2017.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, dieťa rodičov matky O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J. XXX/XX, K. a otca X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca X. I., nar. XX.XX.XXXX proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/2/2016-74 zo dňa 04. 05. 2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. 04. 2017, č.k. 7P/2/2016-103 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/2/2016-74 zo dňa 04. 05. 2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. 04. 2017, č. k. 7P/2/2016-103 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom otca maloletej zaviazal prispievať na výživu maloletej I. I. v sume 180,- Eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 01.09.2015. Druhým výrokom súd prvej inštancie otca dieťaťa zaviazal uhradiť dlžné zvýšené výživné od 01.09.2016 do 30.04.2016 v splátkach po 40,- Eur mesačne, splatných s bežným výživným.
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá I. I. navštevuje strednú školu. Matka maloletej približne náklady na dcéru vyčíslila na 300,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie uznal náklady 30,- Eur na ubytovanie, stravu 64,20 Eur, cestovné cca 35,- Eur, vreckové 25,- Eur, dobíjanie kreditu 7,- Eur. Vreckové v sume 25,- Eur a dobíjanie kreditu považoval súd prvej inštancie za primerané vzhľadom k veku a potrebám maloletej. Z jednorazových poplatkov, ktoré uviedla matka súd prvej inštancie priznal poplatky za učebnice 35,50 Eur, ZRPŠ 20,- Eur, poplatok Klubu priateľov 25,- Eur, poplatky na stužkovú v celkovej sume cca 180,- Eur, ktoré rozrátal na jednotlivé mesiace a vyšla mu suma 15,- Eur na mesiac, ktoré prirátal k predchádzajúcej mesačnej sume a vyšli mu hotové náklady cca 180,- Eur mesačne. Z uvedenej poistky 49,90 Eur, ktorú matka maloletej platí pre seba aj pre dcéru, súd prvej inštancie odrátal 20,- Eur, keďže matka maloletej nevedela presne povedať koľko z toho je poistka jej a koľko dcéry. Súd prvej inštancie zobral do úvahy aj náklady na stravovanie mimo internátu, náklady na oblečenie, náklady na chod domácnosti, na ktorej sa musí podieľať aj maloletý člen domácnosti. Súd prvej inštancie preto zo sumy 300,- Eur, ktorú označila matka maloletej odrátal sumu 20,- Eur za vyššie spomínanú poistku a považuje za preukázané, že suma 280,- Eur mesačne ako celkové náklady starostlivosti o dcéru je
primeraná. Pri určovaní priemerného platu otca maloletej súd prvej inštancie vychádzal z poskytnutých údajov za posledných 12 mesiacov s tým, že v mesiaci júl 2015 bol otec maloletej na dlhodobej PN, túto sumu do priemeru nezapočítal a z príjmu za posledných 12 mesiacov túto sumu odrátal a celkový príjem počítal z ostatných 11 mesiacov, že priemerná mzda mu vyšla cca 1 060,- Eur mesačne. Otec maloletej uviedol výdavky 200,- Eur rodičom, v ktorej je aj splátka úveru 123,- Eur, ktorú si zobrali na dlžné výživné, približne 60,- Eur dáva dcére na vreckové, poistka pre dcéru 32,40 Eur, náklady na pohonné hmoty 50,- Eur, náklady na ubytovanie a stravovanie 300,- Eur, náklady na oblečenie 30,- Eur, náklady na mobilný telefón 20,- Eur, splátka úveru 162,49 Eur, splátka pre spoločnosť EOS 120,- Eur a výživné vo výške 120,- Eur. Celkové náklady uviedol okolo cca 1070,- Eur. Súd prvej inštancie však v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine všetky výdavky ako nevyhnutné neuznal. Z predložených nákladov súd prvej inštancie nepovažoval za nutné náklady úveru 123,- Eur, pretože táto pohľadávka vznikla jeho nezodpovednosťou, preto ju súd prvej inštancie neuznal. Otec maloletej nepreukázal platenie poistky vo výške 32,40 Eur, ani tento náklad súd prvej inštancie neuznal. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné uznať ani položku 162,49 Eur ako splátku úveru spoločnosti Profi Credit, pretože otec maloletej nedokladoval ani bližšie nevysvetlil z akého dôvodu si zobral tento úver, vysvetlenie na domácnosť súd prvej inštancie súdu nepostačilo. Naopak uznal splátku úveru 120,- Eur pre spoločnosť EOS. Otec maloletej uviedol, že úver si vzal na zariadenie domácnosti u rodičov po rozvode. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj otec maloletej má právo na dôstojné bývanie a preto tento náklad okresný súd uznal. Celkové náklady otca maloletej súd prvej inštancie uznal vo výške 777,- Eur. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom otca maloletej, že vedľajšie príjmy sú vedľajšie príjmy a s vecou nesúvisia. Naopak aj z týchto vedľajších príjmov by súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného. Súdu prvej inštancie sa však nepodarilo preukázať, či skutočne tieto vedľajšie príjmy existujú a v akej výške, preto na tieto fiktívne príjmy súd prvej inštancie neprihliadol. Rovnako neprihliadol ani na tvrdenie matky maloletej, že splátky úverov platia rodičia otca. Túto skutočnosť sa rovnako nepodarilo preukázať. Otec maloletej predložil poštové poukážky na svoje meno, preto súd prvej inštancie uznal, že tieto poukážky platil otec maloletej. Súd prvej inštancie tak mal preukázané, že v možnostiach otca maloletej je platiť zvýšené výživné. Otec maloletej uznal náklady na dcéru vo výške 280,- Eur. Súd prvej inštancie tak mal preukázané odôvodnené potreby maloletej a možnosti otca v súlade s ust. § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že o dcéru sa dlhodobo a sústavne stará matka maloletej, preto tieto náklady nerozdelil na polovicu a rozhodol tak, že otec maloletej je povinný platiť výživné vo výške 180,- Eur mesačne v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Keďže zmena pomerov nastala nástupom maloletej na strednú školu v septembri 2015 súd prvej inštancie určil zvýšené výživné od mesiaca september. Otec maloletej však doposiaľ platil určené výživné vo výške 120,- Eur. Rozdiel vo výživnom za mesiace september až apríl súd povolil otcovi maloletej splatiť v splátkach po 40,- Eur mesačne splatných s bežným výživným.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasil v plnom rozsahu a bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nesprávne posúdil jeho výdavky, ktoré musel nevyhnutne vynaložiť na dosiahnutie jeho príjmov. Výdavky, ktoré uviedol v jeho vyjadrení, sú v skutočnosti pravdivo uvedené a vždy boli vynaložené na dosiahnutie mesačnej mzdy a udržiavanie stabilnej práce. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie nepovažoval za nutné náklady splátku úveru vo výške 123,- eur, nakoľko podľa posúdenia súdu prvej inštancie táto pohľadávka vznikla jeho nezodpovednosťou. Považoval za netaktné, aby súd prvej inštancie bezdôvodne posudzoval jeho zodpovednosť resp. nezodpovednosť k vzniku tejto pohľadávky a súd prvej inštancie nepovažoval sumu 123,- eur za nevyhnutný výdavok. Úver, o ktorého splátku ide, bol poskytnutý za účelom zaplatenia zameškaného výživného. Takisto nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie neuznal sumu 32,40 eur za nevyhnutný náklad, nakoľko ide o existujúcu poistnú zmluvu v prospech jeho dcéry. Nesúhlasil ani s tým, že súd prvej inštancie neuznal sumu 162,49 eur ako splátku úveru spoločnosti ProfiCredit, nakoľko úver bol poskytnutý za účelom zariadenia domácnosti tak, ako aj úver od spoločnosti EOS s mesačnou splátkou 120,- eur. Je toho názoru, že aj on má právo na primerané a dôstojné bývanie, teda podľa neho obe sumy bolo potrebné uznať za nevyhnutne vynaložené a nie len posledne uvedenú sumu. Čo sa týka jeho prispievania na výchovu a výživu jeho dcéry uviedol, že podľa jeho názoru prispieva podľa jeho možností a schopností. Príspevky uvedené v jeho vyjadrení sú uvedené len príkladmo, nie je podľa neho mysliteľné, aby si všetky dopodrobna pamätal a zdokladoval. Otec nesúhlasil ani so spôsobom výpočtu jeho mzdy (1 066,- eur) ako základu pre stanovenie resp. zvýšenie výšky výživného, nakoľko súdom prvej inštancie stanovená mzda za 11
mesiacov predchádzajúceho kalendárneho obdobia je spriemerovaná, ale podľa jeho názoru uvedenú výšku mzdy dosahuje len prípade nadčasov a v prípade práce v sobotu a nedeľu a pokiaľ nie je nápor práce, tak dosahuje skoro polovicu uvedenej mzdy. S prihliadnutím na to, že na výchovu a výživu jeho dcéry prispieva okrem výživného aj ďalšími finančne vyjadriteľnými spôsobmi (hotovosti, poistka, dary), je toho názoru, že výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/48/2010 vo výške 120,- eur mesačne je primerané. Na záver podotkol, že napadnutý rozsudok, čo sa týka druhého výroku je nevykonateľný, nakoľko dlžné zvýšené výživné od 01.09.2016 do 30.04.2016 je nesprávne. Domnieval sa, že pravdepodobne ide len o chybu v písaní, ale napriek tomu bol toho názoru, že výrok rozsudku má byť uvedený správne. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil na nové konanie.
4. K odvolaniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej. Matka maloletej vo vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie aj napriek tomu, že jej návrhu na zvýšenie výživného súd prvej inštancie vyhovel len čiastočne. Matka maloletej poukázala na skutočnosť, že otec maloletej na pojednávaní uznal, že ako matka maloletej má zvýšené výdavky na dcéru od 01. 09. 2015, kedy začala navštevovať Strednú zdravotnícku školu v O. O.. Otec maloletej tiež uviedol, že s vyčíslenými nákladmi na dcéru súhlasí a bol by aj ochotný platiť ňou požadovanú výšku výživného v prípade, keby z jej strany nebolo došlo v minulosti k podaniu návrhu na exekúciu. Matka maloletej ďalej uviedla, že okrem príjmov, ktoré sú v spise vyčíslené a zdokladované, má otec maloletej aj vedľajšie príjmy. Matka maloletej je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu, pri rozhodovaní prihliadol na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami, takisto aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará, ako i na odôvodnené potreby maloletej a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletej. Matka uviedla, že terajšie majetkové pomery dovoľujú otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 180,- €. Matka ďalej upozornila na chybu v písaní v druhom výroku rozsudku č. k. 7P/2/2016-74, ktorý je v takejto podobe nevykonateľný. Zároveň podotkla, že podpis uvedený na predmetnom odvolaní nie je podpis otca maloletej. Z uvedených dôvodov matka žiadala, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel a rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
5. K vyjadreniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej. Otec maloletej uviedol, že sa neustále pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 12.02.2016 doručeného súdu prvej inštancie dňa 15.02.2016 ako aj dôvodov odvolania, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 03.06.2016 a ďalej uviedol, že trvá na podanom odvolaní. Otec pripustil zvýšené náklady v súvislosti s tým, že dcéra začala navštevovať strednú školu v O. O. a preto sa aj k tomu tak stavia podľa svojich schopností a možností a dáva jej zvýšené vreckové počas štúdia a kupuje jej aj šatstvo podľa jej potrieb a požiadaviek, samozrejme nehovoriac o nákladoch na stravu u neho, či sa jedná o kratší alebo dlhší pobyt. Čo sa týka matkou maloletej uvedených vedľajších príjmov, otec maloletej uviedol, že ide len o vymyslené, ničím nepreukázané tvrdenia a domnienky, nakoľko fušky a zabíjačky sa týkajú jeho výpomoci priateľom, kamarátom a známym, avšak nepožívajú žiadnu finančnú výhodu, ale sú založené na báze vzájomnej pomoci, a predaj nafty považuje za snahu o diskreditáciu. Tvrdenia matky maloletej považoval za ničím nepodložené, o čom svedčí aj fakt, že viac rokov je už s matkou maloletej rozvedený a nežije s ňou, takže uvedené vedľajšie príjmy sa nemôžu zakladať na pravdivých informáciách a vedomostiach o jeho osobe, čiže sú to len predpoklady a výmysly. Otec maloletej ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery dovoľujú a umožňujú prispievať na výživu maloletej I. len v takej výške v akej aj prispieva a mimo výživného poskytuje. V návrhu o zvýšenie výživného otec videl aj snahu matky maloletej o kompenzáciu svojich zvýšených výdavkov, ktoré jej vznikli v súvislosti s narodením druhého dieťaťa s terajším partnerom. Čo sa týka jeho podpisu v odvolaní uviedol, že je logické, že odvolanie vyhotovil a podpísal on. Z uvedených dôvodov otec maloletej trval na návrhu na rozhodnutie odvolacieho súd tak, ako to uviedol v poslednej vete odvolania zo dňa 02.06.2016.
6. K vyjadreniu otca maloletej sa vyjadrila matka maloletej, pričom uviedla, že sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 13. 06. 2016 v plnom rozsahu. Matka maloletej poukázala na to, že tvrdenia otca maloletej sú tendenčné v snahe vyhnúť sa zodpovednosti voči dcére. Na základe zadovážených dôkazov bolo vykonané dokazovanie, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k určitému záveru a vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené v rozsudku zo dňa 04. 05. 2016 č. k. 7P/2/2016-74. Preto matka maloletej žiadala odvolací súd, aby vo veci rozhodol a rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdil.
7. Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 28. 04. 2017 opravné uznesenie pod sp. zn. 7P/2/2016-103, ktorým bola vykonaná oprava druhého výroku - Dlžné výživné od 01. 09. 2015 do 30. 04. 2016 je otec dieťaťa povinný uhradiť v splátkach po 40,- Eur mesačne, splatným s bežným výživným.
8. Okresný súd Veľký Krtíš pri vyhlásení rozsudku opomenul rozhodnúť o trovách konania, následne pred právoplatnosťou rozsudku rozhodol o trovách konania rozsudkom sp. zn. 7P/2/2016-106 dňa 05. 05. 2017 a to tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie z obsahu spisu a zistil, že žiadnej zo strán trovy nevznikli a v súlade s ustanovením § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“) trovy nikomu nepriznal. Hoci žiadna zo strán náhradu trov konania nežiadala, súd prvej inštancie rozhodol o trovách z dôvodu zachovania kontinuity s pôvodným rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2016.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“) vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/2/2016-74 zo dňa 04. 05. 2016 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. 04. 2017, č. k. 7P/2/2016-103 podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
15. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie a prihliadol na všetky relevantné okolnosti prípadu.
16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene výživného starostlivo porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/48/2010-24 zo dňa 25. 03. 2010) a svoje zistenia citlivo zvážil. Od vyhlásenia posledného rozhodnutia o výživnom dňa 25. 03. 2010 (ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. 03. 2010) do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie 04. 05. 2016 uplynula doba takmer 6 rokov, počas ktorej došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej I.. V čase poslednej úpravy maloletá I. navštevovala základnú školu. V súčasnej dobe má 17 rokov a od septembra 2015 navštevuje Strednú zdravotnícku školu I. XX, XXX XX O. O.. Náklady s tým spojené sa starostlivo odrazili v rozhodnutí súdu prvej inštancie, nakoľko zo skutkových tvrdení prednesených matkou vyplýva podstatný vzrast nákladov maloletej I. na ubytovanie, stravu, cestovanie do školy, výdavky súvisiace zo štúdiom a nákladov na oblečenie a kozmetiku. Súd prihliadol na zmenu pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov. Za súčasného stavu, pokiaľ súd vychádzal z preukázateľnej výšky príjmu otca cca 1070,- Eur mesačne, pri
jednej vyživovacej povinnosti je zvýšenie výživného na sumu 180,- Eur primerané tak, ako to uviedol a odôvodnil prvoinštančný súd, teda zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého a súčasným možnostiach a schopnostiam povinného rodiča. Okresný súd teda správne poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, že pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca dieťaťa). Okresný súd správne skúmal na strane oprávneného jeho skutočne odôvodnené potreby (vzhľadom na spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti, na jej primeranosť, životnú úroveň dieťaťa, nevyhnutnosť nákladov. Výživné na maloleté dieťa musí byť primerané veku maloletého dieťaťa, ako aj jeho odôvodneným potrebám. Vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, preto výška výživného nemôže byť určená v takom rozsahu, aby pokryla všetky výdavky dieťaťa. Okresný súd správne poukázal na schopnosti a možnosti oboch rodičov, aj s prihliadnutím na ich mesačný príjem a majetkové pomery každého rodiča osobitne. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie okresného súdu je potrebné považovať za vecne správne, nakoľko zvýšenie výšky výživného zo sumy 120,- eur mesačne, na sumu 180,- eur mesačne, je zvýšenie o polovicu pôvodného výživného.
17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil majúc za to, že dôvody uvedené v odvolaní otca neovplyvnili správnosť záverov súdu prvej inštancie založených na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.
18. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP s tým, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).