Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/121/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcov: 1/ W. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. F. W. XX, A.-XXXX, T. - B.. X., A., 2/ F.. Z. T. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. XX, F.-XXXXX, B. - H., N., 3/ X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Ú.. X, S.-XXXX, A., V., 4/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Ú.C.. XX, A. XXXX, V., 5/ V. S., rod. A., nar. X.X.XXXX, A. K. Ú.. X/a, A. U., V., všetci zastúpení advokátom JUDr. Štefanom Kamenickým, so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, so sídlom, Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577 920, odštepný závod Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod Kežmarok, Podolínec, Generála Štefánika 26, zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Barbušom, so sídlom Bratislava, Štúrova 13, P. O. BOX 154, o zaplatenie 38.440,28 eur s prísl., pôvodne vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/139/2010, a v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zastúpená: Vojenské lesy a majetky SR, š. p., o. z. Kežmarok, Podolínec, Generála Štefánika 26, IČO: 31 577 920, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Barbušom, so sídlom Bratislava, Štúrova 13, P. O. BOX 154, proti žalovaným: 1/ W. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom P. F. W. XX, A.-XXXX, T. - B.. X., A., 2/ F.. Z. T. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. XX, F.-XXXXX, B. - H., N., 3/ X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Ú.. X, S.-XXXX, A., V., 4/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Ú.. XX, A. XXXX, V., 5/ V. S., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom K. Ú.. X/a, A. U., V., všetci zastúpení advokátom JUDr. Štefanom Kamenickým, so sídlom Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o určenie vlastníckeho práva, pôvodne vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/41/2012, spojených okresným súdom na spoločné konanie pod sp. zn. 2C/139/2010, na odvolanie Slovenskej republiky, zastúpenej: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, so sídlom Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577 920, vo veci týkajúcej sa odštepného závodu Kežmarok, proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 23.6.2014 pod č. k. 2C/139/2010-299, na odvolanie toho istého odvolateľa proti dopĺňaciemu rozsudku toho istého okresného súdu zo dňa 27.09.2016 pod č. k. 2C/139/2010-422, takto

rozhodol:

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

Odmieta odvolanie žalobcu (obidvoch odvolateľov) proti výroku rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vyššie označeným rozsudkom v spojení s rozsudkom dopĺňacím návrh Slovenskej republiky, zastúpenej Vojenskými lesmi a majetkami SR - štátny podnik Pliešovce, odštepný závod Kežmarok, doručeným súdu dňa 14.3.2012, k nehnuteľnostiam v k. ú. C., zamietol. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 13.424,62 Eur, žalovanému v 2. rade vo výške

10.810,84 Eur, žalovanému v 3. rade 10.810,84 Eur, žalovanému v 4. rade vo výške 10.810,84 Eur, žalovanému v 5. rade vo výške 10.810,84 Eur, všetko do 15 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

2. Návrh žalobcov v 1. až 5. rade o zaplatenie 26.110,35 Eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie. Dopĺňacím rozsudkom návrh žalobcov v 1. až 5. rade na zaplatenie 12.329,94 Eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie.

3. Vychádzal zo zistenia, že v konaní vedenom na tom istom súde pod sp. zn. 2C/139/2010, od začiatku sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom, dôvodiac, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C., ktoré v návrhu presne špecifikovali, pričom žalovaný tieto nehnuteľnosti užíva bez toho, aby platil akékoľvek nájomné, prípadne inú náhradu. Medzi nimi ako vlastníkmi a užívateľom je zákonný nájomný vzťah a z tohto dôvodu im teda vznikol nárok na zaplatenie nájomného, ktoré v petite návrhu vyčíslili a zároveň následne upravili návrhom, ktorého zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 18.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012.

4. V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 2C/41/2012 žalobca žiadal určiť, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., zapísaných na LV č. XXX, pričom návrh uplatnil proti žalovaným v 1. až 5. rade, ktorí sú tými istými žalobcami ako v konaní pod sp. zn. 2C/139/2010.

5. Uznesením pod sp. zn. 2C/139/2010 zo dňa 18.4.2012 súd prvej inštancie spojil na spoločné konanie vyššie uvedené veci, s tým, že ďalej budú vedené pod sp. zn. 2C/139/2010. Uznesenie o pripustení zmeny návrhu a spojení veci nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2012. 1. 6. Vo veci samej súd prvej inštancie najskôr rozhodol o návrhu žalobcu proti žalovaným v 1. až 5. rade, pôvodne vedenej na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 2C/41/2012. V súvislosti s touto prejednávanou vecou sa najskôr zaoberal vecnou príslušnosťou súdu v zmysle § 9 ods. 1 O.s.p., ako aj aktívnou legitimáciou žalobcu s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/23/2002, podľa ktorého, „právo hospodárenia s majetkom štátu spočíva v práve subjektu, ktorému prislúcha právo hospodárenia, vykonáva za štát ako priameho vlastníka majetku, jeho vlastnícke práva, za určitých štátom (vlastníkom) vopred určených podmienok. Uvedené právo v sebe zahŕňa tak oprávnenie vec držať, užívať ju, nakladať s ňou, ako aj rad povinností smerujúcich na zachovanie, účelne využívanie a ochranu takej veci vrátane uplatňovania a hájenia tohto práva (aj primárne vlastníckeho práva štátu) v konaní pred súdmi a inými orgánmi“. Žalovaní sú vedení ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec C., okres K., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Správou katastra K.. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli dedením, a to na základe Osvedčenia o dedičstve F., D.-XX/XX a Osvedčenia o dedičstve XD/XXX/XX, D.-XX/XX. Predmetné nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalovaných skonfiškované na základe Dekrétov prezidenta republiky Edvarda Beneša, tzv. benešove dekréty. Pôvodnému vlastníkovi R. A. boli na základe M.V. Y. N. M. M. K. zo dňa 21.7.1947 v X/X skonfiškované nehnuteľnosti, parc. č. XXX, PK, vložka XX. Pôvodným vlastníkom P. A., V. A., T.. X., P. K. A., T.. B., boli každému v X/X skonfiškované nehnuteľnosti parc. č. XXX, PK, vložka XX. Ďalej žalobca dôvodil, že uvedené potvrdzuje aj Zápisnica Rady ONV - Upovedomenie Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Ako dôkazy k svojím tvrdeniam pripojil M.Ý. Y. N. M. M. K. zo dňa 21.7.1947, pozemnoknižný N. zo dňa 7.9.1948, N.Á. N. W. K. zo dňa 18.5.1947, J. R., zÁ. D. D. T. Y. N. M.A. M. K., D.Á. Y. W. W. V. zo dňa 5.5.1947, L. W. W. P. W. T. zo dňa 11.3.1948. Ďalej žalobca uviedol, že dekréty prezidenta Beneša sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Zákonodarca, pokiaľ ide vzťah právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku bývalej ČFSR, sa priklonil k princípu recepcie právneho poriadku. Čl. 152 Ústavy SR Slovenskej republiky pojednáva o tom, že ústavne zákony, zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy zostávajú v SR v platnosti, ak neodporujú ústave. Skonfiškovaná pôda sa prideľovala do vlastníctva fyzickým osobám alebo jednotlivým organizáciám, pričom v § 11 ods. 1 zákona č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako i zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa, sa súvisle lesné pozemky vo výmere nad 100 ha, ako aj lesné pozemky bez ohľadu na výmeru, ktoré so štátnymi lesmi susedia alebo, ktoré s týmito možno spojiť v súvislý celok, sa pridelia štátu. V zmysle § 11 ods. 3 citovaného zákona, sa uvedenému subjektu má prideliť aj príslušný lesný priemysel, poľnohospodárska a iná pôda, ktorá leží vo vnútri lesa a je súčasťou lesného hospodárstva, tomuto hospodárstvu patriace okrajové enklávy, ako aj príslušné dopravné zariadenia slúžiace lesnému

hospodárstvu. Teda žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam zo zákona a svoj naliehavý právny záujem na podaní žaloby odôvodnil skutočnosťou, že v katastri nehnuteľností sú ako vlastníci nehnuteľností vedení žalovaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie publikované v periodiku zo súdnej praxe č. 48/2004, „že ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností“. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/179/2010, podľa ktorého „žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie, resp. vypratanie nehnuteľností je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa a skutočnosť, že odporca vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení“. V prejednávanej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Taktiež žalobca dal do pozornosti aj Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.US 91/98, v zmysle ktorého „výpis z listu vlastníctva je doklad o stave zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý však nemusí zodpovedať skutočne existujúcim právnym vzťahom“, a tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/305/98, podľa ktorého „rozhodnutím katastrálneho úradu, ktorým bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, nie je súd viazaný, stav v katastri nehnuteľností totiž nemusí zodpovedať skutočnému stavu“. Podľa uznesenia Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.US/48/97, „ten, kto spochybňuje právo proti subjektu vedenom v katastri nehnuteľností, môže svoje tvrdené právo uplatniť súdnou cestou najmä určovacou žalobou“, a podľa Nálezu Ústavného súd ČR sp. zn. II.US/77/02, „ochrany vlastníckeho práva sa môže domáhať i ten, kto tvrdí, že je vlastníkom, hoci právny stav evidencie v katastri nehnuteľnosti svedčí niekomu inému“.

7. Žalovaní v 1. až 5. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva žiadali návrh žalobcu zamietnuť, keď uviedli, že všetky doklady, ktoré žalobca predložil, sa týkajú nehnuteľností v k. ú. S., pričom tie isté doklady predložil už aj v konaní 3C/168/2006 na tom istom okresnom súde, kde sa domáhal vyslovenia práva hospodárenia k týmto nehnuteľnostiam v k. ú. C.. Žalobu však označil ako žalobu o určenie vlastníckeho práva. Táto bola právoplatným rozhodnutím súdov zamietnutá. Už v tomto konaní žalovaní namietali, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Poukázali na ustanovenie § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Uviedli, že z LV č. XXX, k. ú. C., nepochybne vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú oni, nie Š.. Podľa vyššie označeného ustanovenia, správca lesného majetku zastupuje Š. v konaní pred súdom len vtedy, ak je vlastníkom lesného majetku Š., čo nie je tento prípad. Ďalej citovali aj ustanovenie § 50 ods. 3 toho istého zákona a § 50 ods. 5. Teda na základe týchto ustanovení tvrdili, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Taktiež v tomto prípade žalobca ani nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 62/2004, podľa ktorého „štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určenie, že štát je vlastníkom veci. Môže sa len domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia“. Podobne to konštatuje aj rozhodnutie uverejnené pod číslom RČR 3/1997, podľa ktorého „štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určenie, že štát je vlastníkom, môže sa len domáhať, že štátny podnik má k sporným veciam právo hospodárenia“. Ďalej uviedli, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy (teda pred novelou zákona o lesoch) správcovi, ktorý na základe zákona spravuje majetok štátu, nevzniká k tomuto majetku také právo alebo iná majetková hodnota, ktoré sa svojou povahou rovnajú alebo sú podobné vlastníckemu právu štátu k tomuto majetku. Pokiaľ ide o M. Y. M. K. zo dňa 21.7.1947, ním boli skonfiškované nehnuteľností zapísane v pozemno-knižnej vložke č. XX, k. ú. S., a to R. A., K. B., P.C. A. P. V. A., T.. X.. Nehnuteľnosti pod N. XXX, k. ú. S., nie sú identické s nehnuteľnosťami, ktoré súd predmetom žaloby, pretože predmetom žaloby sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX, k. ú. C., pričom konfiškačným výmerom boli konfiškované nehnuteľnosti v k. ú. S.. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XX, k. ú. C., boli V. A. P. J.. Q. A., každý v pomere X/X, voči ktorým konfiškácia na nehnuteľnosti v k. ú. C. vyrieknutá nebola. Nehnuteľnosti vo vložke č. XX, k. ú C., nikdy neboli pôvodným vlastníkom odňaté. Na tieto nehnuteľnosti neprebehlo ani pozemnoknižné vkladové konanie v súlade s Nariadením č. 104/1945 Zb. SNR. Už Nariadením zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Tento predpis už vtedy dovolil, aby sa vrátili konfiškované majetky nespravodlivo zobraté. Totiž konfiškačný titul sa dodatočne neuznal ako univerzálny titul s povinnosťou preukázať opak, ale opačne, konfiškácii podliehali iba osoby, ktoré výslovne a preukázateľne slúžili fašizmu a nacizmu. Tento predpis upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie.

8. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 50 ods. 3, 5, 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch súd prvej inštancie predovšetkým uzavrel, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Z LV č. XXX, k. ú. C., je zrejme, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú žalovaní, nie štát. Podľa citovaných zákonných ustanovení, správca lesného majetku zastupuje štát v konaní pred súdom len vtedy, ak je vlastníkom lesného majetku štát, čo nie je tento prípad. Teda štátny podnik nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, ale v tomto konkrétnom prípade sa môže domáhať určenia vlastníckeho práva štát, teda SR - zastúpená Ministerstvom obrany SR. Naviac, žalobca pripojil konfiškačné rozhodnutia týkajúce sa absolútne iného katastrálneho územia vo vzťahu k nejakým A.. Konfiškačné rozhodnutia sú na úplne iný majetok v S., pričom žalobca tvrdí, že konfiškačné listiny sa vzťahujú na k. ú. C.. Žalobca od roku XXXX užíva predmetné pozemky. Musel ich prevziať na základe nejakých dokladov a listín, a teda dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdení je predovšetkým na ňom. Mal súdu predložiť listinné dôkazy súvisiace so žalobou a neprenášať na súd povinnosť zdokladovať to, že vraj údajne predmetné pozemky, ku ktorým žiada učiť vlastnícke právo, boli konfiškované na základe Benešových dekrétov. Rétorika u právneho zástupcu žalobcu sa tiež v priebehu konania menila podľa toho, v akom štádiu sa konanie nachádzalo, a v konečnom dôsledku malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom minimálne na základe vydržania. Tu však minimálne absentuje dobromyseľnosť držby ako jedného z hlavných atribútov, aby k vydržaniu vôbec mohlo dôjsť, a to už len s poukazom na to, kto je uvedený ako vlastník na predmetnom liste vlastníctva, a tiež vzhľadom na korešpondenciu spomínanú právnym zástupcom žalovaných medzi W. M. A. P. M. R.. Teda celá žaloba sa okresnému súdu javí ako účelová a ničím nepodložená, pričom účelovosť možno vidieť aj v tom, že po tom, ako sa A. začali domáhať zaplatenia nájomného za užívanie predmetných pozemkov, sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Keďže v danej veci sa jedná o určenie vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby žalobca mal na podanie takejto žaloby naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti okresný súd mal za to, že tento v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je daný, teda nie je daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd vyslovil svojím určovacím výrokom, že SR je vlastníkom sporných nehnuteľností. Tak, ako to uviedol právny zástupca žalovaných, existujú viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých štátny podnik nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že štát je vlastníkom veci, ale môže sa len domáhať, že má k týmto veciam právo hospodárenia.

9. Pokiaľ ide o M. Y. M. K. zo dňa 21.7.1947, tak boli skonfiškované nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX, k. ú. S., a to R. A., K. B., P. A. P. V.T. A., T.. X.. Nehnuteľnosti pod N. XXX, k. ú. S., nie sú identické s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom žaloby, pretože jej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa k. ú. C., pôvodne zapísane v pozemnoknižnej vložke č. XX, k. ú. C., pričom konfiškačným výmerom boli konfiškované nehnuteľnosti v k. ú. S.. Na tieto nehnuteľnosti neprebehlo ani pozemnoknižné vkladové konanie v súlade s Nariadením č. 104/1945 Zb. SNR. Už Nariadením zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie. Tento predpis už vtedy dovolil, aby sa vrátili konfiškované majetky nespravodlivo zobraté. Totiž konfiškačný titul sa dostatočne neuznal ako univerzálny titul s povinnosťou preukázať opak, ale opačne, konfiškácii podliehali iba osoby, ktoré výslovne a preukázateľne slúžili fašizmu a nacizmu. Tento predpis upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie.

10. Taktiež súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením žalovaných, že v danej veci neexistuje prekážka litispendencie v súvislosti s konaním 3C/168/2016. Predmetom označeného konania je určenie práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, a teda napriek totožností účastníkov konania nie je totožný predmet konania, a nebol teda dôvod na to, aby súd pojednávanie odročil a počkal na rozhodnutie o návrhu na zmenu petitu žaloby v konaní 3C/168/2006. Je pravdou, že zrejme v označenom konaní bude pripustená zmena petitu návrhu, avšak v čase rozhodovania súdu v konaní 2C/139/2010 takáto prekážka litispendencie neexistovala vzhľadom na to, že nešlo o totožný predmet konania, išlo iba o totožných účastníkov.

11. Na záver súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca jednak nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, a neexistuje naliehavý právny záujem v danom prípade na podaní takejto žaloby, nie je tu ani prekážka litispendencie s konaním 3C/150/2014, a taktiež vyhovenie predmetnej žalobe by bolo rozpore s dobrými mravmi. Štátna právnická osoba, teda štátna organizácia lesného hospodárstva, resp. správca majetku vo vlastníctve Š., akým žalobca je, môže konať za Š. len v prípadoch, ak ide o súdne konanie vo veci nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve Š.. To znamená

vo veciach, keď je existencia vlastníckeho práva Š. k nehnuteľnostiam nesporná a Š. je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností. Toto v danom prípade absentuje. Tu sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaných v katastri žalovaní. Naviac, naliehavý právny záujem na podanie takejto žaloby o určenie vlastníckeho práva štátu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve iných osôb môže mať iba štát, za ktorý koná pred príslušným súdom príslušný štátny orgán, čo v danom prípade by mohlo byť príslušné ministerstvo.

12. V súvislosti so spomínanou dobrou vierou, resp. skutočnosťou, že vyhovenie žaloby by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičských konaní, sú riadne zapísaní ako ich vlastníci na liste vlastníctva, okresný súd uzavrel, že princíp dobrej viery (čo konštatuje aj Ústavný súd), chrániaci účastníkov v súkromno-právnych vzťahoch, je možné chápať ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvoditeľný z ústavného princípu právneho štátu. Aj v tomto prípade niet pochyb o tom, že iné rozhodnutie, ako zamietnutie žaloby, by bolo prejavom porušenia princípu právnej istoty žalovaných, ktorý dobrovoľne na základe dedičských konaní po svojich právnych predchodcoch nadobudli predmetné nehnuteľnosti, a naviac, vo svojom vlastníckom práve nikým neboli rušení. Platenia nájomného za užívanie nehnuteľností sa ako žalobcovia domáhajú v inom konaní.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným žalovaným v súvislosti s týmto konaním priznal náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

14. Posledným výrokom napadnutého rozsudku pod č. II., ako aj výrokom napadnutého dopĺňacieho rozsudku, súd prvej inštancie návrh žalobcov ako fyzických osôb o zaplatenie 26.110,35 Eur s prísl. a o zaplatenie 12.329,94 Eur s prísl. vylúčil na samostatné konanie (aj keď to nezdôvodnil), zrejme podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vo výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca: Slovenská republika, zastúpená: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, odštepný závod Kežmarok, Generála Štefánika 26, IČO: 31 577 920, pričom v odvolaní zároveň uviedol, že odvolanie podáva aj ako žalovaný vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/139/2010 (o zaplatenie nájomného s prísl.). Obidve odvolania podal predovšetkým, okrem iného, z týchto základných dôvodov:

I. Predovšetkým odvolateľ nesúhlasí s nedostatkom svojej aktívnej vecnej legitimácie súvisiacej z jeho návrhom o určenie vlastníckeho práva proti žalovaným v 1. až 5. rade. V tejto súvislosti uviedol, že okresný súd nerozlišuje medzi účastníkom konania - B. T. a jej zástupcom podľa osobitného predpisu

- Vojenskými lesmi a majetkami SR - štátny podnik. Aktívnu legitimáciu ako hmotnoprávnu podmienku konania je potrebné predovšetkým skúmať u účastníka a nie u jeho zástupcu. V tomto prípade žalobu podala B. T., C. Š.. Odlišnou od tejto hmotnoprávnej podmienky je potom zastúpenie účastníka konania, čo je podmienkou procesnoprávnou, a jej nesplnenie predstavuje odstrániteľnú prekážku konania. Za absurdné v tejto súvislosti považuje konštatovanie súdu v tom smere, že ,,z LV je zrejme, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú žalovaní a nie štát.“ Ohľadom tohto tvrdenia poukázal na ustanovenia § 21 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 50 ods. 6 zákona o lesoch, ,,správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy“. K predmetným pozemkom, pôvodne zapísaným na PK, vložke č. XX, disponuje M. B., Š..W.., so súhlasom V. W. B. k správe tohto lesného majetku vo vlastníctve štátu. V tejto súvislosti odvolateľ pripojil M.Ý. N. B. R. V. Š. Č.. XXX/XXXX-XXX/XXa D. F. X.XX.XXXX. Teda pokiaľ ide o otázku, či zákonné znenie ust. § 50 ods. 6 zákona o lesoch splnomocňuje správcu lesného majetku na zastupovanie štátu v konaniach o určenie vlastníckeho práva v prípadoch, keď na LV figurujú tretie osoby, tak táto otázka bola judikatúrou vyriešená celkom jednoznačne, a to tak, že to možné je. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 2M Cdo 21/2008. Teda žalobca tak, ako je označený v žalobe, nepochybne má aktívnu vecnú legitimáciu na podaní takejto žaloby (o určenie vlastníckeho práva).

II. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu - B. T. na požadovanom určení vlastníckeho práva, odvolateľ uviedol, že aj v tomto smere trvá na podanej žalobe. V danom prípade ide o situáciu, keď k pozemkom vo vlastníctve štátu sú na LV zapísané iné osoby. V zmysle konštantnej judikatúry je v tomto

prípade vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože právny stav nezodpovedá stavu zapísanému v katastri nehnuteľností a právnu neistotu žalobcu možno odstrániť len zosúladením zápisu v katastri s právnym stavom na základe rozsudku o určení vlastníctva. Aj v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Doplnil, že otázka naliehavosti právneho záujmu na určení, že vlastníkom pozemkov v tomto konaní je B., je úplne bez významu vo vzťahu k zástupcovi účastníka konania - Vojenským lesom a majetkom SR, š.p.. Otázku naliehavého právneho záujmu treba v tomto konaní riešiť vo vzťahu k účastníkovi konania, ktorým v danom prípade je Š., C..Q.. B. T.. Štátny podnik v tomto prípade len koná za Š. a aj ,,svoj“ naliehavý právny záujem teda odvodzuje od Š..

III. V ďalšej časti odvolania odvolateľ poukázal na prekážku litispendencie vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/150/2014 (pôvodne sp. zn. 3C/168/2006). Túto prekážku vzniesol na pojednávaní dňa 23.6.2014, s čím súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyslovil nesúhlas, keď uviedol, že o takúto prekážku nejde. Naopak žalobca (odvolateľ) tvrdí, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/150/2004 (pôvodne sp. zn. 3C/168/2006) je určenie vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam, ako sú špecifikované v tomto konaní, pričom účastníkmi konania sú taktiež rovnaké subjekty ako v tomto konaní (resp. presnejšie len v časti tohto konania). Teda v zásade je tu daná prekážka litispendencie podľa § 83 O.s.p.. Určenie vlastníckeho práva sa stalo v konaní 3C/150/2014 predmetom konania už dňom 23.2.2010, kedy došlo zo strany žalobcu k návrhu na zmenu žaloby. Zmenený návrh sa totižto stáva predmetom konania už dňom, kedy je na súd podaný návrh na pripustenie zmeny žaloby, a nie až dňom, keď súd o pripustení/alebo nepripustení zmeny rozhodne. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia dovolacieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.3.2014, sp. zn. 6Cdo/94/2013), na ktoré poukazuje aj napadnuté rozhodnutie („o podanej zmene návrhu nebolo pred rozhodnutím vo veci účinné a záväzne súdom rozhodnuté“).

IV. V ďalšej časti odvolania sa vyjadruje k meritu veci a k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci okresným súdom, k otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a k súdom posudzovanému rozporu s dobrými mravmi. V závere odvolania napadá aj výrok rozsudku o trovách konania.

16. Žalovaní v 1. až 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 11.12.2014 žiadali potvrdiť rozsudok súd prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny a zároveň žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. K námietke litispendencie uviedli, že ak je žalobca presvedčený o tejto prekážke konania, mal sa v odvolacom konaní domáhať zastavenia konania. Čo sa týka posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu, odkázali na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v tejto časti. Tiež súhlasili s odôvodnením princípu právnej istoty, ako aj ohľadom otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku. Taktiež navrhli potvrdiť rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania.

17. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal odvolanie žalobcu (odvolateľa) podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

18. Odvolací súd tak prejednal odvolanie odvolateľa podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie vo vyššie uvedených námietkach žalobcu je dôvodné. Pokiaľ v tejto súvislosti súd prvej inštancie návrh štátu proti žalovaným zamietol, jeho rozhodnutie je predčasné.

19. Žalobca (B. T.) v odvolaní predovšetkým namieta okresným súdom tvrdenú absenciu jeho hmotnoprávnej aktívnej legitimácie na podanie návrhu o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Bez ohľadu na to, či predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. C., resp. v k. ú. S. (toto bude predmetom dokazovania okresným súdom po

ustálení aktívnej legitimácie žalobcu), odvolací súd je toho názoru, že aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní je plne daná.

20. Podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v znení jeho neskorších doplnkov, správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka 69) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu70).

21. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu súd prvej inštancie uzavrel, že aktívna legitimácia žalobcu (označeného v návrhu na začatie konania) ohľadom jeho návrhu na určenie vlastníckeho práva, nie je daná, a to predovšetkým z toho dôvodu, že takto označený žalobca nemá naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Dôvodom tohto záveru súdu prvej inštancie je jeho zistenie, že zapísanými vlastníkmi sporných nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. C., nie je štát, ale Ž. M. X. P. X. T.. Teda správca lesného pozemku zastupuje Š. v konaní pred súdom len vtedy, ak je vlastníkom lesného pozemku Š., čo nie je tento prípad. S týmto právnym záverom okresného súdu nemožno súhlasiť a v tomto je odvolacia námietka B. T. dôvodná. Totiž iba žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa môže tento žalobca úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ak z dôvodov, ktoré uvádza, nie je zapísaný ako ich vlastník v príslušnej evidencií nehnuteľností. Pri otázke aktívnej legitimácie označeného žalobcu odvolací súd dáva do pozornosti najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2009, sp. zn. 2M Cdo/21/2008, najmä jeho odôvodnenie, v ktorom sa uvádza: ,,Nemožno súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podľa ktorého je aktívne legitimovaný v danej veci (určenie vlastníckeho práva) žalobca. Dovolací súd sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, že týmto subjektom je pôvodný žalobca, ktorý sa ako správca nehnuteľností domáha určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. I pri určitých pochybnostiach o možnosti odvodzovať toto oprávnenie z citovaného ustanovenia § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991, od účinnosti zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (od 1.9.2005) vyplýva oprávnenie tohto subjektu konať za štát aj z ustanovenia § 50 ods. 6 uvedeného zákona (správca lesného majetku vo vlastníctve štátu najmä zabezpečuje ochranu takéhoto majetku, zastupuje štát ako vlastníka v konaní pred súdom). Pretože právnym prostriedkom ochrany práv vlastníka je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva a podľa názoru dovolacieho súdu (zhodný s odvolacím súdom) je správca lesného pozemku oprávnený konať za štát aj v súdnych konaniach, predmetom ktorých je určenie vlastníctva k tomuto majetku, ak je vlastníctvo spochybňované v priebehu faktického výkonu správy takéhoto majetku, vykonávanej ako správa lesného majetku vo vlastníctve štátu. Treba uviesť, že novelou Občianskeho súdneho poriadku, uskutočnenou zákonom č. 273/2007 Z.z., sa zmenilo znenie ustanovenia § 21 ods. 2 (za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu), podľa ktorého za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu, čo znamená, že neide o zastúpenie (či poverenie), ale o subjekt samostatný konajúci za štát. Napokon špeciálnu pôsobnosť vystupovať v mene štátu štátnej organizácie lesného hospodárstva (ešte pred novelou O.s.p.) možno vyvodiť z ustanovenia čl. 1 ods. 11 zákona č. 256/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ako správne uzavrel odvolací súd“. To isté stanovisko a konštatovanie potvrdzujú aj ďalšie rozhodnutia tak Najvyššieho súdu ČR, ako aj Ústavného súdu SR, na ktoré odkazuje žalobca v podanom odvolaní v súvislosti s jeho aktívnou legitimáciou v spore. To isté sa týka aj danosti jeho naliehavého právneho záujmu ohľadom žaloby o určenie vlastníckeho práva.

22. Teda už toto konštatovanie odvolacím súdom je dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a na ďalšie pokračovanie so správne označeným žalobcom, čo zároveň znamená, že bolo bezpredmetné sa zaoberať ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu.

23. Čo je však právne významné v súvislosti s prebiehajúcim konaním na súde prvej inštancie (sp. zn. 2C/139/2010), je dôvodná odvolacia námietka žalobcu ohľadom prekážky tzv. litispendencie v súvislosti s prebiehajúcim konaním na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 3C/150/2014 (pôvodne sp. zn. 3C/168/2006). Stav konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C/150/2014 je nasledovný:

24. V označenom konaní sa žalobca (Slovenská republika, v zastúpení Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce, Lesnícka 23, IČO: 31 577 920), domáha proti žalovaným v 1. až 5. rade (tým istým žalovaným ako v tomto konaní) najskôr určenia práva hospodárenia k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec C., okres K., špecifikovaným v žalobe.

25. Uznesením zo dňa 4.12.2014 pod. č. k. 3C/150/2014-175 Okresný súd Kežmarok konanie vo veci samej zastavil, s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. V označenom konaní okresný súd poukázal na ustanovenie § 103, § 83, § 104 ods. 1, veta prvá, O.s.p., keď uviedol, že zistil, že na Okresnom súde Kežmarok prebieha identické konanie o určenie vlastníckeho práva medzi rovnakými účastníkmi konania týkajúce totožných nehnuteľností, a to pod sp. zn. 2C/139/2010, ktoré bolo začaté 10.3.2012, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené. S poukazom na ustanovenie § 83 O.s.p. považoval za podstatné rozhodnúť o zastavení konania pre prekážku litispendencie, keďže časový okamih, ktorý je rozhodujúci pre vznik totožnosti predmetu, teda aj pre vznik prekážky vedenia, nastal už samotným podaním žaloby vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/139/2010 (o určenie vlastníckeho práva ohľadom toho istého žalobcu).

26. Na odvolanie žalobcu (B. T.) Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18.11.2015 pod č. k. 4Co/2012/2015 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac, že uplatnenú námietku nesprávneho posúdenia prekážky litispendecie uznal za dôvodnú z dôvodu, že hmotnoprávne účinky navrhovanej zmeny petitu žaloby nastali podaním procesného návrhu, t.j. 23.2.2010, a nie rozhodnutím súdu procesným uznesením o jej pripustení. V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/139/2010 bolo jeho predmetom zaplatenie istiny s titulu nájomného, ktorého zmena bola taktiež pripustená uznesením zo dňa 18.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.4.2012. Práve v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 2C/139/2010 je k tomuto konaniu spojené pôvodne vedené pod sp. zn. 2C/41/2012 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C., čo znamená, že aj skutočnosti týkajúce sa totožného predmetu konania vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 2C/139/2010 súdom neboli správne uvedené, lebo predmetom konania sp. zn. 2C/139/2010 je zaplatenie 38.440,28 eur s titulu nájomného. Zmenu návrhu možno charakterizovať ako dispozitívny procesný úkon účastníka, ktorým účastník konania mení pôvodný návrh na začatie konania svoju požiadavku vymedzujúcu, ako súd vo veci má rozhodnúť. Ustanovenie § 95 O.s.p. je vyjadrením dispozičného oprávnenia žalobcu, ktorému umožňuje disponovať, nakladať s konaním a jeho predmetom. Hmotnoprávnym účinkom návrhu na zmenu dochádza už jeho podaním, nie rozhodnutím o tomto návrhu. Záver súdu prvého stupňa o prekážke litispendencie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 2C/139/2010 preto nebol správny vrátane posúdenia hmotnoprávnych účinkov, ktoré nastali podaním navrhovanej zmeny petitu, a preto uplatnené námietky nesprávneho právneho posúdenia právnym zástupcom žalobcu odvolací súd uznal za dôvodné.

27. Z vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že uznesením č. k. 3C/150/2014-68 zo dňa 5.9.2014 Okresný súd Kežmarok rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec C., okres K., bližšie špecifikovanými v žalobe, a to vo vzťahu k Slovenskej republike. Označené konanie sa pôvodne začalo podanou žalobou zo dňa 6.11.2006, ktorou sa žalobca domáhal určenia práva hospodárenia k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec C., okres K., špecifikovaným v žalobe. Teda ak ten istý žalobca sa v konaní sp. zn. 3C/150/2014 na Okresnom súde Kežmarok domáhal určenia práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam proti tým istým žalovaným už žalobou zo dňa 6.11.2006 (i keď súd až uznesením zo dňa 5.9.2014 pripustil zmenu žaloby na žalobu o určenie vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam), a v konaní vo veci sp. zn. 2C/41/2012 sa ten istý žalobca proti tým istým žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k tým istým nehnuteľnostiam (spojenom na spoločné konanie pod sp. zn. 2C/139/2010 žalobou doručenou okresnému súdu dňa 4.3.2012, konanie pod sp. zn. 3C/150/2014 (na základe podanej žaloby zo dňa 6.11.2006) začalo skôr, teda v tomto konaní sp. zn. 2C/139/2010 ide už o prekážku začatého konania. Na tomto konštatovaní odvolacieho súdu nič nemení ani zistenie, že účinky navrhovanej zmeny petitu žaloby (na určenie vlastníckeho práva) nastali podaním procesného návrhu dňa 23.2.2010 v konaní sp. zn. 3C/150/2014, nie rozhodnutím okresného súdu o jej pripustení. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie predovšetkým zastaviť toto konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 2C/41/2012 o určenie vlastníckeho práva, pretože tomuto konaniu predbieha skôr začaté konanie o určenie vlastníckeho práva ohľadom tých istých účastníkov a tých istých nehnuteľností vedené

pod sp. zn. 3C/150/2014. Procesne súd prvej inštancie taktiež nepochybí, ak toto konanie o určenie vlastníckeho práva preruší do právoplatného skončenia konania vedeného na tom istom okresnom súde pod sp. zn. 3C/150/2014.

28. Keďže v tomto štádiu odvolacieho konania, vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti, ani na jeho zmenu, odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

29. V ďalšom konaní sa bude musieť súd prvej inštancie taktiež vysporiadať s podaním žalobcu zo dňa 24.8.2017 (čl. 492).

30. Výrokom pod bodom II. rozsudku súd prvej inštancie návrh žalobcov W. M. A. o zaplatenie 26.110,35 Eur s prísl. v spojení s dopĺňacím rozsudkom vylúčil na samostatné konanie.

31. Pokiaľ žalobca (B. T.) podal odvolanie aj proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie, a na toto konanie sa taktiež vzťahujú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, proti výroku rozhodnutia o vylúčení určitej veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné, pretože sa jedná o rozhodnutie upravujúce ďalší procesný postup v konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .