Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-287-2001.pdf
PDF · 70.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/287/2001
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Mesto Šurany, Námestie hrdinov 1, Šurany, IČO: 00 309 311, proti povinnému: NÉMEŠ spol. s.r.o., Terézie Vansovej 15, Šurany, IČO: 31 103 197, o vymoženie 9.958,18 eur (300.000,-Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súd poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, Exekútorský úrad so sídlom v Galante, Švermova 273 náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.2000 domáhal voči povinnému vymoženia peňažnej pohľadávky v sume 9.958,18 eur (300.000,-Sk), keď poukázal na právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. j. B./XXX/XXXX zo dňa 20.12.2000. Poverením tunajšieho súdu 16Er 287/2001-28 zo dňa 12.02.2001 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Emil Vančík, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Michalská bašta 19, v súčasnosti je exekúcia vedená u jeho nástupcu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorský úrad so sídlom v Galante, Švermova 273 (ďalej len exekútor). Podaním zo dňa 08.09.2016 exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 23.04.2010. Zároveň si vyčíslil i trovy exekúcie v celkovej výške 61,55 eur. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení jeho noviel (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov (v znení Exekučného poriadku účinnom do 31. januára 2002).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, súd zastaví exekúciu, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Exekútor so súhlasom oprávneného síce navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak súd pristúpil k jej zastaveniu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
g), nakoľko právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) nepoznala. V zmysle vyššie uvedeného preto v danom prípade, keďže exekučné konanie sa začalo do 01.02.2002, súd nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h), ale podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu nemajetnosti povinného.
V zmysle vyššie uvedených skutočností teda súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, nakoľko povinný bol dňa 23.04.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/22/2006-81 zo dňa 23.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2010, bola zrušená spoločnosť NÉMEŠ spol. s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro 2868/N sa v y m a- z u j e dňom 23.04.2010 obchodná spoločnosť NÉMEŠ spol. s.r.o., Terézie Vansovej 15, Šurany, IČO: 31 103 197. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ) od povinného, ak je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak exis- tuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V danom prípade súd dospel k záveru, že exekútorovi nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, exekútorovi sa prizná náhrada trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak len v tých exekúciách, ktoré boli začaté najskôr dňa 1.2.2002, čo však nie je naplnené v danom prípade. Znamená to, že oprávnenému by mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov exekúcie exekútorovi jedine pri splnení predpokladov uvedených v § 203 Exekučného poriadku v znení do 1.2.2002, ktoré sú napokon podrobne rozvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Jedným z predpokladov je, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, teda či pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie. Súd je toho názoru, že v danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať, že exekúcia bude bezúspešná a pohľadávka nevymožiteľná, nakoľko oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predpokladať, že exekúcia bude trvať takú dlhú dobu, po ktorú sa nepodarí vymôcť vymáhanú pohľadávku a že dôjde k zastaveniu exekúcie. Oprávnený postupoval zákonným spôsobom, pretože povinný po vzniku exekučného titulu dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladal exekučný titul, a preto je celkom prirodzené, že oprávnený si po tom čo exekučný titul nadobudol vykonateľnosť podal návrh na vykonanie exekúcie a so zastavením exekúcie súhlasil iba z dôvodu, aby predišiel zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, ktorá i tak by pravdepodobne bola neúspešná, keďže exekútor nevyvinul skoro žiadne úsilie na uspokojenie pohľadávky oprávneného ( v roku 2003 oznámil oprávnenému, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok vhodný k zexekvovaniu, nevykonáva žiadnu činnosť a pohľadávka t.č. nie je vymožiteľná, následne až v roku 2016 boli vykonané ďalšie úkony smerujúce k zisteniu majetkových pomerov povinného - žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banky, Sociálna poisťovňa. Keďže oprávnený v danej veci zastavenie exekúcie nijako nezavinil, práve naopak konal pri vymáhaní svojej pohľadávky riadne a včas a zastavenie prišlo po 15 rokoch po začatí exekúcie je súd toho názoru, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Oprávnený v snahe predísť ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie vyjadril súhlas so zastavením exekúcie, keďže pravdepodobne vzhliadol dôvody nevymožiteľnosti jeho pohľadávky. Rovnako nemôže byť uložená povinnosť náhrady trov exekúcie neexistujúcemu povinnému. Záverom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky sp. zn. II. ÚS 272/08-35 zo dňa 22.8.2008, v ktorom ústavný súd, okrem iného uviedol, že „súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne
vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, napr. trov exekúcie.“ Taktiež súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, kde okrem iného uviedol aj, že „...samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“