Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/42/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej K., o zaplatenie 717,00 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 365,13 Eurs 5 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 1. 7. 2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia 717,00 euro, úrokov z omeškania a trov súdneho konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere číslo 9170436 zo dňa 25. 10. 2005 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 365,13 eura, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 351,85 euro, teda spolu 716,99 eura za podmienok dohodnutých v zmluve. Úver bola povinná splácať v dvanástich mesačných splátkach po 59,75 Eur počnúc dňom 24. 11. 2005. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania úveru. Podľa všeobecných podmienok sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2 tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanej viacpočetné upozornenia na omeškanie, na ktoré žalovaná nereagovala. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoj záväzok riadne a včas, čím sa porušili ustanovenia zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a dňa 29. 12. 2005 sa dlh stal splatným. Dňa 31. 3. 2006 podal žalobca trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Uvedenému podozreniu nasvedčovala skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaná nepoukázala v prospech zmluvy o úvere žiadnu splátku a to napriek skutočnosti, že mala finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úvere časti mesačné príjmy a výdavky. Žalobca má teda zato, že žalovaná už v čase uzatvárania zmluvy o úvere vedela, že nebude úver splácať, čim uviedla žalobcu do omylu a spôsobila mu škodu. Okresný súd Michalovce trestným rozkazom číslo konania 2 T/82/2006 - 92 zo dňa 21. 11. 2006 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 a odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 8. 12. 2006 a vykonateľnosť 8. 12. 2006. Ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradila žalovaná žalobcovi žiadnu platbu.

2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky úveru, trestný rozkaz 2T/82/2006 Okresného súdu Michalovce.

3.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nezúčastnila sa ani nariadeného termínu pojednávania.

4. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 25.10.2005 uzavrela spoločnosť Pohotovosť a K. zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 11.000,- Sk (365,13 Eur) s tým, že žalovaná sa zaviazala úver vrátiť o zvýšený príslušný poplatok vo výške 10.600,- Sk teda 21.600,- Sk. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po 1.800,- Sk počnúc dňom 24.11.2005. Z trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 2T/82/2006 bolo zistené, že žalovaná bola právoplatne uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 22.10.2005 požiadala o úver, na základe ktorej žiadosti spoločnosť Pohotovosť s.r.o. prostredníctvom obchodného zástupcu pod č. 9170436 dňa 25.10.2005 uzavrela zmluvu o poskytnutí úveru v sume 11.000,- Sk, ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok 10.600,- Sk v 12. mesačných splátkach po 1.800,- Sk od 24.11.2005 na účet veriteľa s vedomím, že úver zo svojich príjmov nebude schopná splácať a v nasledujúcom období žiadne splátky úveru neuhradila. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.1.2006 bola poškodená spoločnosť Pohotovosť s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

6. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.Žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanej právo na náhradu škody z trestného činu vo výške 717,00 Eur po dovolaní sa relatívnej neplatnosti zmluvy o úvere podaním žaloby na súd. Výška škody podľa znenia žaloby sa rovná výške plnenia zo zmluvy o úvere, to znamená dohodnutých 12 mesačných splátok po 59,75 Eur za úver poskytnutý vo výške 365,13 Eur. Súd nárok žalobcu neuznal za dôvodný v celom rozsahu, a to z týchto dôvodov:

8. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody je preukázanie zavineného porušenia právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. V prípade zavineného porušenia povinnosti spor nebol, pretože predloženým trestným rozkazom je

preukázané, že sa žalobkyňa dopustila spáchaním trestného činu úverového podvodu protiprávneho konania proti žalobcovi ako veriteľovi. V príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním je aj tvrdená škoda, avšak nie vo výške požadovanej žalobcom. 9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pri náhrade škody uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súdna prax je jednotná v tom, že pod pojmom skutočná škoda je potrebné rozumieť ujmu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného aj ujmy v majetkovej sfére, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je ujma spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). 10.Podľa žalobného návrhu výška škody sa rovná plneniu zo zmluvy. Tento názor žalobcu nie je správny. Za skutočnú škodu je v prejednávanej veci možné považovať výšku poskytnutého úveru, prípadne skutočne preukázané náklady spojené s jeho poskytnutím a taktiež ušlý zisk. V prípade úverov sa za ušlý zisk považuje úrok z úveru, ktorý je dlžník povinný platiť (§497 Obchodného zákonníka), prípadne dohodnutá odplata za poskytnutie úveru (§499 Obchodného zákonníka). Žalobca však žalobu takýmto spôsobom neodôvodnil. Neuviedol, čo považuje za skutočnú škodu a čo je jeho ušlým ziskom. Súd však nemohol opomenúť, že základ nároku na náhradu škody vychádza z úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z textu zmluvy je preukázané, že zmluvu uzatvárala žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, preto je na náležitosti zmluvy potrebné aplikovať ustanovenia vtedy účinného zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 citovaného zákona účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy 25.10.2005, zmluva okrem iných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov ( písm. g), ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva predložená žalobcom neobsahuje podstatnú náležitosť zmlúv o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Zmluvu je preto potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcova škoda sa tak rovná iba plneniu poskytnutému zo zmluvy, a to výške úveru poukázanému žalovanej v sume 365,13 Eur. Z uvedeného dôvodu súd žalovanú zaviazal na úhradu 365,13 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11.Žalobca požadoval aj úroky z omeškania zo sumy 717,00 Eur od 29.12.2005 do jej zaplatenia. Dátum omeškania žalobca stanovil na 29.12.2005, teda ku dňu zosplatnenia úveru. Súd tomuto návrhu nevyhovel, pretože žalobca nepreukázal, že úver skutočne zosplatnil ani že žalovanú na jeho úhradu vyzval. Súd však vychádzal z uplatneného nároku, teda z nároku na náhradu škody a pri tomto nároku žalobca nepreukázal, že žalovanú po právoplatnom odsúdení na náhradu škody z trestného činu vyzval. Až po márnom uplynutí lehoty určenej veriteľom na plnenie je možné počítať omeškanie dlžníka. Keďže tak žalobca neurobil, súd vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Za výzvu veriteľa na vrátenie dlhu je potrebné považovať v intenciách citovaného ustanovenia zákona doručenie žaloby žalovanému, čo je deň 17.5.2017. Nasledujúci deň 18.5.2017 je dňom plnenia a od 19.5.2017 je žalovaný v omeškaní. Súd preto nárok žalobcu na úroky z omeškania za obdobie od 29.12.2005 do 18.5.2017 zamietol. Zamietol aj nárok na úroky z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznaný nárok 365,13 Eur. Požadovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 19.5.2017 predstavovala 5% (0% + 5%bodov). Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 365,13 vo výške 5% ročne od 19.5.2017 do jej zaplatenia. 12.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že podľa úspechu strán sporu v konaní žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Každá zo strán sporu mala úspech len čiastočný. Žalobca požadoval plnenie 717,00 Eur a priznané mu bolo právo na plnenie do výške 365,13 Eur. Preto úspech strán sporu bol približne rovnaný, a to 50%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.