Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej vedci žalobcu: E.. C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX P. zastúpeného JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Partizánska č. 197, Hnúšťa proti žalovanému: Bio CON 1 s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 56, Bratislava, IČO 36 710 172, o zaplatenie 1.374,07 euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť istinu 1.374,07 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.374,07 Euro od 13.11.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť v plnom rozsahu trovy konania, vo výške o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 05.12.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 1.374,07 euro s príslušenstvom, z titulu náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov po okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca a náhrady za 3 dni nevyčerpanej dovolenky.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil žalobca tým, že uzavrel so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 15.6.2015 pracovnú zmluvu a tento pracovnoprávny vzťah žalobca ukončil okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. písm. b) Zákonníka práce. Na základe takto skončeného pracovného pomeru žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a nárok na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Žalobca pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal z priemerného hodinového zárobku za rozhodujúce obdobie III. štvrťroku kalendárneho roku, pričom hrubá mzda pred vykonaním zrážok, ktorá nezahŕňa plnenie, ktoré nie mzdou bola za mesiac júl 231,44 €, v mesiaci august 503,63 € a v mesiaci september 931,50 €. Žalobca mesiaci júl odpracoval 51 hodín, v mesiaci august 104 hodín a v mesiaci september 176 hodín. Potom priemerný hodinový zárobok 5,035 € x 174 hodín (priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase) predstavuje priemerný mesačný zárobok žalobcu za rozhodné obdobie v sume 876,09 € a náhrada mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov je 175 2,18 € brutto. Okrem toho má žalobca nárok na náhradu za nevyčerpané 3 dni dovolenky, ktorá predstavuje sumu 120,84 € (5,035 € x 8 hod. x 3 dni). Preto bol žalovaný žalobcovi povinný pri vyúčtovaní mzdy vyplatiť náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a náhradu za nevyčerpanú dovolenku (3 dni), spolu vo výške 1374,07 € a to v lehote určenej na výplatu mzdy podľa pracovnej zmluvy, tzn. do 12.11.2016 a to aj napriek tomu, že mzdu za mesiac október vyplatil žalovaný žalobcovi k 25.11.2016.

Právne odôvodnil žalobca žalovaný nárok ustanoveniami § 129 ods. 1 a 3, § 69 ods. 4 a § 116 ods. 3 Zákonníka práce a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z..

3. Súd v rámci prípravy pojednávania podľa § 156 a nasl., § 167 a nasl. CSP, doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 26.01.2017 (čl. 19 spisu) zároveň so žalobu, prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a uznesením podľa § 273 C,s,p, ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k veci vyjadril písomne dňa 10.02.2017, pričom uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 1374,07 € s príslušenstvom neuznáva, pretože je neoprávnený čo do dôvodu ako aj výšky. Podľa žalovaného, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.10.2016 zo strany žalobcu ako zamestnanca, na základe ktorého si uplatňuje nárok je neplatné, nakoľko naň žalovaný nedal svojím konaním dôvod. Žalovaný poukázal na pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami, podľa ktorej bol výplatný termín dohodnutý na 12. deň nasledujúceho mesiaca, pričom žalobca ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol nezaplatenie mzdy za mesiac september 2016, v lehote do 27.10.2016. Z výpisu z účtu, ktorý žalovaný pripojil k žalobe je zrejmé, že žalovaný dňa 27.10.2016 vyplatil žalobcovi mzdu vo výške 387,13 € a teda v tento deň z účtu žalovaného odišla mzda a bola pripísaná na účet žalobcu, najneskôr nasledujúci pracovný deň, tzn. dňa 28.10.2016. Preto podľa žalovaného uhradil žalobcovi mzdu v lehote do 15 dní odo dňa splatnosti, keďže dňa 27.10.2016 učinil úkon smerujúcich k bezhotovostného prevodu sumy zodpovedajúcej mzde na účet žalobcu. Zdôraznil tiež, že nárok žalobcu na vyplatenie mzdy za mesiac september 2016 bol jednoznačne uspokojený ešte predtým ako žalobca vyhotovil okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 31.10.2016 a predtým, než bolo doručené žalovanému. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu ako zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a preto mu ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu mzdy podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Naopak práve tým, že žalobca dal žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru potom, čo mal žalobca mzdu za mesiac september 2016 vyplatenú, koná v rozpore s dobrými mravmi a podľa žalobcu stojí za zváženie, či z jeho strany nedošlo k zneužitiu práv vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu na škodu žalovaného zamestnávateľa. Uviedol, že žalobca bol tak ako ostatní zamestnanci oboznámení s dlhodobo nepriaznivou finančnou situáciou žalovaného, napriek ktorej žalovaný vyplácal mzdy zamestnancom načas a nikdy sa neoneskoril s výplatou mzdy, čo i len o jeden deň. Poukázal napokon aj na to, že žalovaný riadne vyplatil žalobcovi mzdu aj za mesiac október 2016 potom, čo mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu, ktoré považuje za neplatné. Podľa žalovaného je konanie žalobcu neprimerane prísne a šikanózne a v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce, upravujúcom základné zásady pracovnoprávnych vzťahov. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania žalovaného.

4. Žalobca v následnom vyjadrení z 24.03.2017 ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného k žalobe nie je zrejmé, či si uplatnil v súlade s § 77 Zákonníka práce žalobou na príslušnom súde tvrdenú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z 31.10.2016, príp. či súd rozhodnutím určil, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Potom ak žalovaný do 31.12.2016 nepodal na súd žalobu o neplatné skončenie pracovného pomeru, nastáva právny predpoklad, že okamžité skončenie pracovného dané žalovanému žalobcom je platným právnym úkonom, na základe ktorého jeho pracovný pomer so žalovaným skončil platne. Rozhodne poprel, že by uvedený prejav vôle o okamžitom skončení pracovného pomeru bol rozpore s dobrými mravmi a to, že by ním mohlo dôjsť k zneužitiu práv zamestnanca na úkor zamestnávateľa, pričom poukázal na to, že mu ako zamestnancovi mala byť podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy z 15.6.2015 vyplatená mzda za vykonanú prácu do 12. dňa nasledujúceho mesiaca. Práve žalovaný ako zamestnávateľ si od začiatku pracovného pomeru túto svoju povinnosť neplnil pravidelne, keď napríklad mzdu za mesiac jún 2016 vyplatil žalobcovi dňa 18.07.2016 a dňa 04.08.2016; za mesiac júl 2016, dňa 15.08.2016 a mzdu za mesiac október 2016 mu bola vyplatená až dňa 25.11.2016. Preto podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného, že vyplácal mzdy zamestnancov načas a že sa „nikdy neoneskoril s výplatou mzdy, čo i len o jeden deň“. Rovnako nepravdivé je aj tvrdenie žalovaného, že mzdu za mesiac september vyplatil v lehote do 15 dní odo dňa jej splatnosti, nakoľko z predložených listín vyplýva, že mzda za mesiac september 2016 bola žalobcovi vyplatená na dvakrát, a to dňa 28.10.2016 v sume 387,13 € a dňa 02.11.2016 v sume 369,33 €. Uviedol, že práve dôvody odporu preukazujú, že žalovaný žalobcovi doposiaľ nevyplatil žalovanú náhradu mzdy spolu v sume 1374,07 €, v lehote určenej na výplatu mzdy podľa pracovnej zmluvy, tzn. 12.11.2016 napriek tomu, že mzdu za mesiac október vyplatil žalobcovi dňa 25.11.2016, rovnako v rozpore s dohodou o termíne výplaty mzdy podľa pracovnej zmluvy. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že sporné nároky sú neopravené nielen

čo do dôvodu, ale aj do výšky, žalobca poukázal na to, že v odpore žalovaný nekonkretizuje pre aké právne skutočnosti namieta výšku žalovaného nároku. Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal možnosť vyplatiť mu mzdu v hotovosti dňa 27.10.2016, tzn. 15. deň po jej splatnosti, avšak tak neurobil. V čase doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému, žalobca nemal vedomosť o tom, že by mu bola mzda za mesiac september v celosti vyplatená. Záverom žalobca poukázal aj na to, že žalovaný zanedbával včasné vyplácanie miezd svojim zamestnancom, ignoroval ich sociálnu situáciu a vyzýval ich, aby vyriešili finančnú situáciu v mesiaci októbri vypisovaním práceneschopnosti, čerpaním dovolenky a podobne a preto celú vzniknutú situáciu spôsobil zamestnávateľ. ktorý keď sa dostal do výrobných ťažkosti, chcel svoju situáciu riešiť na úkor zamestnancov.

5. Žalobca v rámci konania na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: pracovnú zmluvu z 15.06.2015, okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) z 31.10.2016, výplatné lístky za mesiace 06/2016, 07/2016, 08/2016, 09/2016 a 10/2016, výpočet náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov a za nevyčerpanú dovolenku po vykonaní zrážok poistného (zdravotné, nemocenské, SP dôchodkové a invalidné, v nezamestnanosti a preddavku na daň), výpis z účtu žalobcu z 18.07.2016, 04.08.2016, 15.08.2016, 28.10.2016, 02.11.2016 a 25.11.2016.

6. Žalovaný v rámci konania na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu: výpis z podnikateľského účtu žalovaného za obdobie od 05.10.2016 do 27.10.2016.

7. Podľa § 177 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

8. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 26.09.2017 o 10.00 hod., na ktoré boli strany sporu riadne a včas predvolané, pričom žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach (opätovne), vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie riadne doručené dňa 09.08.2017 (elektronicky s fikciou doručenia), sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní ani neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami.

10. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

11. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

12. Podľa § 321 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.

13. Podľa § 1 ods. (1) písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. (4) ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 69 ods. (1) písm. b) ZP, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, Podľa § 69 ods. (3) ZP, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 69 ods. (4) ZP, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

15. Podľa § 129 ods. (1) ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Podľa § 129 ods. (3) ZP, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. 16. Podľa § 100 písm. a) ZP, zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.

17. Podľa § 101 ZP, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

18. Podľa § 102 ZP, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

19. Podľa § 103 ods. (1) ZP, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Podľa § 103 ods. (2) ZP, dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov.

20. Podľa § 116 ods. (3) ZP, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

21. Podľa § 134 ods. (1) ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Podľa § 134 ods. (2) ZP, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 134 ods. (4) ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Podľa § 134 ods. (9) ZP, ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento zárobok sa zisťuje z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poistného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 11.07.2016 do vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania k prvému dňu omeškania (13.11.2016) bola 5 % ročne.

25. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného (tzv. kontumačný rozsudok) predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v konaniach o žalobe podľa § 137 písm. a) (o splnenie povinnosti), spočívajúcu v nesplnení povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti (§ 273 , alebo sankcia za to, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný bez toho, že by svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami a napriek tomu, že v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený (§ 274 , za predpokladu súčasného návrhu žalobcu prítomného na pojednávaní, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie čoho sa žalobca domáhal a splnenie predpokladov pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. V prípade konaní vo veci individuálnych pracovnoprávnych sporov, pre ktoré platí osobitná procesná úprava ( § 316 a nals. , je použitie tohto procesného postupu vylúčené v tom prípade, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.

26. Z uvedeného vyplýva, že predpokladmi pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 sú (1) nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, hoci v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučený (2) neospravedlnenie svojej neprítomnosti žalovaným včas a vážnymi okolnosťami (3) návrh žalobcu na pojednávaní, aby súd o žalobe podľa § 137 písm. a) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie a v danom prípade aj podmienka podľa § 321 (4) vyhovujúceho rozhodnutia v prospech zamestnanca.

27. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď žalovanému zamestnávateľovi, bolo dňa 09.08.2017 doručené predvolanie na pojednávanie nariadené na dňa 26.09.2017 o 10.00 hod., spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach, vrátane možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, sa na toto pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, včas a vážnymi okolnosťami a na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu navrhol, aby súd o žalobe na splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.374,07 euro (§ 137 písm. a) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, súd rozhodol podľa § 274 v spojení s § 321 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

29. Pre úplnosť sú uvádza, že žalovaný nárok je zákonným sankčným nárokom vyplývajúcim bez ďalšieho priamo z § 69 ods. (4) a § 116 ods. 3 za predpokladu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca a pokiaľ sa zamestnávateľ nedovolá v prekluzívnej (prepadnej) lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer týmto spôsobom skončiť na súde jeho neplatnosti (§ 77 , ide o platné skončenie pracovného pomeru, aj keby neboli splnené zákonné dôvody (relatívna neplatnosť).

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 tak, žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu (100 %) nárok na náhradu trov konania, pričom o výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel. Súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie ( § 277 ods. 2 a 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.