Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1T-160-2015.pdf
PDF · 165.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/160/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.09.2017 takto
rozhodol:
obžalovaný:
A. A., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v B. D., trvale bytom T. XXX, F.. B. D., na slobode
j e v i n n ý , ž e
ako svedok po riadnom poučení v zmysle zákonných ustanovení Trestného poriadku, okrem iného aj po poučení o trestných následkoch krivej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, dňa 09.12.2012 pred vyšetrovateľom PZ v budove Okresného riaditeľstva PZ v Senci, v konaní vedenom pod č. F.-XXX/ OVK-S.-XXXX zámerne uviedol nepravdivé skutočnosti o tom, že dňa 08.12.2012 mu bolo v čase od 17.00 hod. do 21.30 hod. neznámym páchateľom v obci Veľký Biel na Železničnej ulici odcudzené tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010, ktoré v tom čase užíval, pričom po vykonanom dokazovaní bolo dňa 03.07.2013 uznesením vyšetrovateľa PZ podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie viedlo,
t e d a
ako svedok v trestnom konaní pred policajtom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala podstatný význam pre rozhodnutie,
čím spáchal
prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., k peňažnému trestu vo výške 500.-/päťsto/ Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného A. A. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutku:
Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Uviedol, že dňa 8.12.2012 požiadal svojho kamaráta A. S., aby s ním išiel do okresu Senec, do Novej Dedinky za kamarátom vyzdvihnúť auto, ktoré bolo u neho zaparkované. Išli tam spolu s ďalšími kamarátmi a to S., kde asi okolo obeda vyrazili a išli do Tvrdošína vyzdvihnúť kamaráta D.. Išli spolu do Novej Dedinky, okolo 16.00 hod. dorazili ku pánovi D. pod prezývkou „J.“ , kde si mali vyzdvihnúť auto Audi Q7, ktoré bolo u neho zaparkované, lebo mu ho vyzdvihoval z opravy. Tu sa stretol s D., ktorý mu odovzdal kľúče od auta, auto si vzal a išli smerom na Bratislavu. Boli dohodnutí s kamarátmi, že pôjdu na nákupy do Bratislavy. Zaparkoval auto Audi Q7 na najbližšom parkovisku, bolo to asi v obci Veľký Biel
- pri železničnom priecestí. Dohodli sa, že pôjdu do Bratislavy jedným autom, preto zaparkoval auto a presadol si ku kamarátom. Následne spolu išli do Bratislavy na vianočné trhy a na nákupy. Z Bratislavy sa vracali vo večerných hodinách cca. o 22.00 hod. a keď prišli na to uvedené parkovisko pre jeho auto Audi Q7, auto tam už nebolo. Volal na mestskú políciu, či auto nebolo odtiahnuté s negatívnym výsledkom a následne volal políciu. Po príchode hliadky nahlásil krádež. Audi Q7 bolo u D. z toho dôvodu, lebo niekoľko dní predtým menil pneumatiky, keďže má pneuservis a keď od neho odchádzal, tak sa mu auto pokazilo. D. si vtedy všimol, že mu tečie olej, tak auto zastavil a volal odťahovku. Auto bolo v záruke, tak musel volať autorizovaný servis a následne prišli z najbližšieho autorizovaného servisu. Bol vtedy zamestnaný ako vojak v ozbrojených silách. S D. sa dohodli, že keď sa auto opraví, tak mu ho vyzdvihne pán D., nakoľko sa vtedy nemohol pre auto dostaviť sám. S pánom S. a S. sa poznám dosť dlhú dobu, pretože sú z jednej dediny, s pánom D. sa v tej dobe poznal cca. 2 roky a s pánom D.F. sa spoznal cez ďalšieho kamaráta cca. 1 rok až 1 rok a pól predtým. Pán D. má pneuservis a možno nejaké pizzerie. Dňa 8.12.2012 si bol u D. pre auto, pretože mal vtedy voľný deň. Ešte predtým sa kamarátmi dohodol, že pôjdu do Bratislavy za účelom, že si tam vyzdvihne auto a že sa zastavia na vianočných trhoch. S. a S. sú z tej istej dediny ako on, z T., D. je z J.. Ja som išiel z T. spolu so S.Á. a S. a išli sme spolu pre D.. S D. boli dohodnutí, že si príde v ten deň pre auto, pôvodne boli dohodnutí, že si príde pre auto až po nákupoch, ale pán D. mal niekde odcestovať, tak prišli skôr. Auto patrilo pánovi G.. Užíval ho z dôvodu, že bol s pánom G. správcom automatov a on často vyberal tržby a vozil väčší objem peňazí, tak chodil ako ochranka s ním. Predtým ako mu bolo auto odcudzené, toto auto užíval cca. mesiac. V priebehu tohto obdobia na ňom jazdil väčšinou on /obžalovaný/. Kľúče od auta mal pri sebe, mal jeden kľúč a druhý kľúč mal pán G.. Policajtom svoje kľúče od auta, ktoré používal, odovzdal. Nevie si vysvetliť, ako je možné, že elektronický záznam kľúča hovorí o tom, že posledná jazda bola vykonaná dňa 27.11.2012, pretože on na motorovom vozidle išiel dňa 08.12.2012. Bol dohodnutý s pánom D., že auto vyzdvihne on. Nepamätá si presne kedy bol D. zo servisu vozidlo vyzdvihnúť. Nepamätá si koľko bolo vozidlo zaparkované u pána D. na dvore, možno pár dní. Pán D. ho nekontaktoval o tom, že by mu 29.11.2012 alebo 30.11.2012 zmizlo auto z dvora. Podľa slov pána D. sa auto z jeho dvora nehýbalo.
Svedok Z. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že iba pomohol kamarátovi tým, že sa mu u neho pokazilo auto a on mu vybavoval servis. Pre auto prišla odťahová služba. Z auta tiekol olej, stalo sa to pred jeho prevádzkou. Má pneuservis a umyvárku a to auto bolo u neho na prezutí pneumatík. Bolo to niekedy v decembri, avšak dátum si už nepamätá. Odťahovka prišla z Interporsche a auto zobrali do servisu. Obžalovaného kamarát Š.J. X. ho poprosil aby to riešil on, tak otvoril zákazku v servise na Zlatých pieskoch. Od vtedy, čo bolo auto od neho odtiahnuté, až kým pre neho do servisu neprišiel, uplynulo cca. 2 týždne, ale presný čas si nepamätá. Auto stálo u mňa na dvore asi týždeň. S autom nikto nejazdil a bolo u neho zaparkované. Je nezmysel, aby toto vozidlo prekročilo hranice do Ukrajiny dňa 30.11.2012, pretože auto bolo u neho, pričom policajtom ponúkal kamerové záznamy z jeho domu a firmy a tieto policajti nechceli. Nevie, prečo sa v zápisniciach o jeho výsluchu pred policajtmi táto okolnosť nenachádza, ale policajtom tie kamerové záznamy ponúkal. Tieto záznamy mal, ale uchovávajú sa iba cca. 3 mesiace. Podľa neho policajti čo ho vypočúvali, neprotokolovali všetko tak, ako to povedal. Zápisnicu podpísal, lebo to s ním policajti nechceli riešiť. Obžalovaný si prišiel pre auto niekedy poobede, pretože on v ten deň cestoval na wellness. Nepozná tie osoby, ktoré prišli s obžalovaným pre motorové vozidlo. Keď prišiel do servisu pre auto, dali mu kľúč a technický preukaz. S obžalovaným počas toho obdobia, čo bolo auto u neho, nebol v kontakte. Osobu U. D. vôbec nepozná.
Svedok B. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pána obžalovaného poznal zo svojej kaviarne, kde chodil na kávu v Tvrdošíne. Vyberal peniaze z hracích automatov pre firmu AG play. Vzhľadom na to, že mal pri sebe často veľa peňazí, požiadal obžalovaného, aby mu robil ochranku. Mal prebrať aj herňu v Mikuláši a keďže obžalovaný slúžil ako vojak v Ružomberku, dohodli sa, že mu požičia svoje auto Audi Q7 a keď pôjde do roboty vyberie z hracích automatov peniaze on a nemusí tam ísť on sám. Predmetné motorové vozidlo kúpil na svoju živnosť, bolo to používané auto, malo asi 2 roky. Odkedy ho zakúpil, tak ho prakticky hneď používal pán obžalovaný, cca. 5 týždňov, kým ho neodcudzili. Kupoval ho od firmy NT Partners, pričom preberal leasing. Mal vtedy ešte motorové vozidlo staršie Audi A8. Audi Q7 kúpil, pretože sa mu staré Audi kazilo. Obžalovaný mu jedného dňa zavolal, že mal ísť pre pneumatiky a auto mu odcudzili niekde v Bratislave, ale ešte predtým bolo v oprave. Tá oprava trvala cca 2 týždne. On ho naháňal, že kde je auto, prečo tá oprava tak dlho trvá a obžalovaný mu už len zavolal, že auto bolo odcudzené. Následne poisťovni potom nahlásil odcudzenie motorového vozidla. Potom sa zastavili splátky, kým sa nezastaví prípad a toto trvá doteraz, peniaze mu ešte neboli uhradené. Poisťovňa uviedla, že poistenie mu nevyplatí, kým nedôjde k vyšetreniu tohto odcudzenia motorového vozidla. K vozidlu obdržal 2 kľúče. Obžalovanému dal 1 kľúč, druhý mal on, a tento odovzdal na polícii.
Svedok J. S. k veci na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná dlhé roky, sú kamaráti. Niekedy začiatkom decembra 2012 ho obžalovaný oslovil, či s ním nepôjde na nejakú cestu do Bratislavy na trhy a niečo ešte vybaviť. Išli spoločne s obžalovaným, S. a s kamarátom O. D.Á.. Z Tvrdošína na obed vyrazili do Bratislavy. Obžalovaný potreboval niečo vybaviť a zastavili preto v nejakej obci v okrese Senec, kde vzal nejaké auto Audi Q7 bielej farby. Túto Audi Q7 zaparkovali v nejakej dedinke, štrkové parkovisko, bolo tam nejaké priecestie, pretože nechceli ísť do BA na dvoch autách. Cca. o 22.00 hod. sa z Bratislavy vrátili po auto, avšak auto tam už nestálo. Tak začali riešiť čo sa stalo, volali mestskú políciu, či nezaparkovali zle. Potom zavolali štátnu políciu a po chvíľke prišla aj hliadka PZ, s ktorou išli do Senca a obžalovaný tam podával na OO PZ Senec výpoveď. Potom sa vrátili bez auta domov.
Svedok A. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten inkriminovaný deň prišiel za ním obžalovaný, či s ním nejde do Bratislavy, že má ísť pre auto a potom pôjdu na vianočné trhy do Bratislavy. Išli jeho motorovým vozidlom /svedka/ pre ďalších kamarátov a to pre S. a D.. Išli najskôr do nejakej dedinky pri Senci, kde si mal prevziať obžalovaný auto Audi Q7. Vie o tom, že obžalovaný toto auto používal, pretože ho na ňom párkrát stretol. Potom zobral auto a povedal, že nepôjde na novom aute do Bratislavy, aby to neoškrel, tak išli na jeho staršom aute a obžalovaný svoje auto zaparkoval na nejakom parkovisku, nepamätá si presne kde. Boli v Bratislave na nákupoch a potom sa vracali, pričom išli pre auto, avšak auto tam už nebolo. A. potom zavolal políciu, išli na políciu s ním, kde ho vypočúvali. Následne išli domov.
Svedok O. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň sa dohodli s obžalovaným, že pôjdu do Bratislavy, mal si vyzdvihnúť nejaké auto a spojili to s návštevou vianočných trhov. Predtým išli do nejakej dedinky pre auto Audi Q7 bielej farby. Obžalovaný si auto zobral od toho pána, ktorý tu bol aj na pojednávaní /svedok D., pozn. súdu/, chvíľu sa rozprávali. Potom obžalovaný nasadol do auta a odišli. Na začiatku nejakej druhej dediny zastavili, tu zaparkoval obžalovaný auto na nejakom parkovisku. Oni ho čakali v aute, on potom prestúpil do ich auta a išli sme do Bratislavy. Vo večerných hodinách sa vracali z Bratislavy pre auto, toto tam však už nebolo. Obžalovaný potom zavolal na políciu.
Svedok A.. E.. P. K. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k okolnostiam, ktoré predchádzali vypracovaniu úradných záznamov v súvislosti s nahlásením krádeže motorového vozidla zn. Audi Q7, bielej farby, EČV: J. XXXBA. Svedok uviedol, že si pamätá, že takúto vec riešili. V súčasnosti je stále príslušníkom PZ, v rozhodnom čase bol zaradený na kriminálnej polícii PZ. Túto vec riešili od začiatku nahlásenia krádež motorového vozidla. Oznamovateľ krádeže uviedol trasu odkiaľ išiel až na miesto odcudzenia.
Na tej trase ako uviedol sa nachádza v obci Nová Dedinka benzínová pumpa Jurki a pohostinstvo „Q. A.“. V tomto pohostinstve sa nachádzal kamerový systém, preto išli za prevádzkarom pohostinstva, ktorý im dal k dispozícii jeho kamerový záznam na mieste. Jednalo sa o dve kamery, ktoré zaberali hlavnú cestu sprava a zľava. Skutok bol oznámený vo večerných hodinách, ale pán oznamovateľ uvádzal, že okolo toho pohostinstva a cez tú pumpu prechádzal cca o 17.00 hod. S kolegom začali prezerať kamerový záznam od 16.00 do 18.00 hod, kde počas prezerania týchto záznamov nebolo vidieť, že by v danom čase prechádzalo týmto miestom motorové vozidlo Audi Q7, ani podobné motorové vozidlo, mala to byť biela audina. Nakoľko tam došlo k nejakej technickej poruche na zariadení, tento záznam nesťahovali na žiadne médium, ale bol z toho spracovaný iba úradný záznam. S odstupom času si nepamätá presne, ale vie, že preverovali aj kľúče od motorového vozidla, pričom tam boli vykonané nejaké zmeny na kľúči ako dátum a čas. K tomu bol spísaný tiež úradný záznam. Podľa ich zistení nebol ten kľúč použitý v danom dni, ktorý uvádza oznamovateľ. Po vzhliadnutí videozáznamu to vnímal tak, že predmetné vozidlo v rozhodnom čase tadiaľ neprechádzalo. Pokiaľ by tadiaľ prechádzalo, tak by to uviedol do úradného záznamu. Kamerový záber bol na celú komunikáciu a príjazdovú cestu. Tam sa nachádza iba jedna - hlavná cesta, ktorá vedie cez obec a pán oznamovateľ udával, že tadiaľ prechádzal. Bol urobený úradný záznam aj ku skutočnosti, že z dôvodu technickej poruchy nebol tento kamerový záznam zachytený na médium. Štandardne sa to tak robí, že počas previerok vyťažujú kamerové záznamy, spracujú takýto úradný záznam a zabezpečia aj stiahnutie kamerového záznamu, ktorý následne odovzdajú vyšetrovateľovi do konania. V danom prípade záznam nestiahli, len ho prezreli. Tým, že v úradnom zázname uviedol, že kamerový záznam bol zabezpečený a následne prezretý mal na mysli, že ustálili miesto, kde sa nachádzajú kamery a nakontaktovali sa na prevádzkara pohostinstva. Presne si to už nepamätá, ale myslí si, že počas previerky v Inter Porsche bol načítaný kľúč a matne si pamätá, že nesedel čas a dátum a do kľúča boli robené nejaké zásahy. K obžalovanému nemá žiaden vzťah, z ľudí, ktorí vystupujú v tomto konaní pozná pána Kardoša ako podnikateľa, ale nemá k nemu bližší vzťah, pozná ho len pracovne z pozície policajta. Pamätá si, že pán D. bol tiež operatívne vyťažený. Pán D. v rozhodnom čase mal kamerový systém na rodinnom dome. Pán D. sa im k tomu vyjadril, že jeho kamerový záznam mu nenahráva a z toho dôvodu tento kamerový záznam nezabezpečili. Pri jeho operatívnom zisťovaní v tejto veci na neho nebol vyvíjaný žiaden tlak, ani zo strany nadriadených, ani zo strany iných osôb. V minulosti bol disciplinárne riešený, ale aj odmeňovaný. V policajnom zbore pracuje 22 rokov.
Svedok E.. K. O. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstatnej časti potvrdil skutočnosti, ktoré uviedol svedok K.. Doplnil, že prevádzkara pohostinstva vyzvali, aby im dal k dispozícii kamerový záznam a tento im bol poskytnutý k nahliadnutiu. Jednalo sa o 2 kamery, ktoré snímali parkovisko pred týmto objektom a súčasne zasahovali na túto hlavnú cestu, kde bolo vidieť prechádzať motorové vozidlá po hlavnej ceste. Prehrali si tento záznam aj dostatočnou časovou rezervou a to hodinu pred a hodinu po tom čase, ako uvádzal oznamovateľ, ale motorové vozidlo bielej farby zn. Audi Q7po hlavnej ceste prechádzať nevideli. Požiadali prevádzkara, aby im zálohoval tento kamerový záznam a následne sme odišli. Prevádzkar sa s tým trošku trápil za ich prítomnosti, nejako mu to nešlo a následne keď prišli ďalší krát, či to má nahraté uviedol, že mu to nejako nešlo nahrať. Dali mu k dispozícii aj USB kľúče. Odstupom času nevie uviesť, či sa ten záznam automaticky premazal, alebo sa vymazal nejakým nedopatrením. Kľúče od vozidla dávali analyzovať asi do spoločnosti Auto Boat, nepamätá si presne ten výsledok, ale vie, že tam bol nejaký zásah do kľúča. Okrem toho požiadali kontaktné pracoviská na všetkých hraničných priechodoch SR o poskytnutie informácii, či náhodou toto motorové vozidlo neprešlo hranice, pričom bolo zistené, že pár dní pred oznámením odcudzenia motorového vozidla bol zaznamenaný prechod predmetného motorového vozidla na Ukrajinsko-Poľskej hranici. Pamätá si, že na vozidle mal ísť nejaký pán D.. Stotožnili ho ako osobu zo Slovenska a pracoval ako taxikár. V ich práci sa bežne stáva, že nechávajú zabezpečiť kamerové záznamy svedkami, nakoľko robia na úseku krádeži motorových vozidiel a časť krádeží je fingovaná. Ale pokiaľ je možnosť zabezpečiť kamerový záznam, ktorý by potvrdil, alebo vyvrátil tvrdenie oznamovateľa, resp. poškodeného, tak ich zabezpečia. V praxi sa stretávajú s tým, že sa vytvorí tzv. „auto dvojička“ s totožnými identifikačnými znakmi. Princíp funguje na tom základe, že sú to väčšinou motorové vozidlá, ktoré sú odcudzené a dávajú sa identifikátory vozidiel, ktoré sú v prevádzke a tie vozidlá boli predtým buď havarované, alebo inak znehodnotené. Objednávateľ si nechá zošrotovať to zničené auto a používa odcudzenú dvojičku na identifikačných údajoch toho zošrotovaného auta. V tejto veci nie je dôvod špekulovať o takejto možnosti „dvojičiek“, pretože to nemá logické vysvetlenie. Na polícii pracuje 20 rokov. Disciplinárne stíhaný nebol a odmeňovaný bol. Nemá žiaden vzťah s osobami, ktoré boli vyťažované v tomto trestnom konaní. V rozhodnom čase komunikovali v reštaurácii „Z. A. s prevádzkarom tohto zariadenia. Bol prítomný aj pri vyťažovaní svedka D. na operatívnom oddelení PZ. Svedka D. sa pýtal, či má kamery tam, kde parkovalo vozidlo, na čo mu odpovedal kladne, ale keď sa ho pýtal, či mu dá kamerové záznamy k dispozícii uviedol, že kamery mu nenahrávajú.
Za účelom riadneho zistenia skutkových okolností, ktoré predchádzali vyhotoveniu úradného záznamu ku vyhodnoteniu videozáznamu bezpečnostnej kamery umiestnenej na objekte pohostinského zariadenia „Q. A.“ v súvislosti s nahlásením krádeže motorového vozidla zn. Audi Q7, bielej farby, EČV: J. XXXBA, súd na hlavnom pojednávaní vypočul v procesnom postavení svedka - prevádzkovateľa uvedeného zariadenia v rozhodnom čase B. I. a následne vykonal konfrontáciu menovaného so svedkom O. s cieľom odstrániť niektoré nepresnosti.
Svedok B. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v podniku Z. A. K. E. B. mal na starosti vedenie kompletnej prevádzky. Pamätá si, že prišli z kriminálky zo Senca viackrát, chodili aj predtým v rôznych prípadoch, pokiaľ niekoho hľadali. Pamätá si, že v roku 2012 riešili nejaký kamerový záznam. On celý záznam nahral a odovzdal príslušníkom PZ, ktorí si ho vzali so sebou. Myslí si, že ho nahral na USB kľúč, ktorý mu poskytli príslušníci. Potom s nimi riešil to, ako to majú spustiť na svojom PC po technickej stránke. Pamätá si, že bola situácia, kde príslušníkom PZ pustil kamerový záznam, kde si pozreli tú časť, ktorá ich zaujímala a potom sa stiahol záznam. Vtedy policajtov zaujímal záber kamery na parkovisko. Mal tam nainštalovaných 16 kamier. Prepínalo sa medzi tromi, štyrmi kamerami a zaujímala ich hlavne ulica a parkovisko. Policajti sa tam bavili, že niečo tam je, ale nebola to dobrá kvalita záznamu s tým, že si tento záznam vezmú a skúsia to otvoriť svojou technikou. Policajti sa menia, ale myslí si, že ten pán čo tu sedí pred pojednávacou miestnosťou ako svedok /sv. O., pozn. súdu/, u neho bol. Myslí si, že v danom období nemal kamerový systém žiadne chyby. Čo sa týka nahrávania na médium - USB kľúč, nahrával kamerový záznam iba jedenkrát a to vtedy, keď to riešili s policajtmi. Vie, že tam boli drobné technické problémy z dôvodu, že to robil prvýkrát. Musel kontaktovať svojho technika, ktorý ho navigoval a potom sa im to podarilo dostať na USB. Ak si dobre spomína, príslušníci si zobrali toto USB s nahrávkou so sebou.
K uvedenému tvrdeniu svedka Blaha v rámci konfrontácie svedok E.. K. O. uviedol, že si vzali tento USB kľúč od svedka s tým, že si mysleli, že to bude fungovať, ale keď prišli ku nim do kancelárie, nepodarilo sa im to spustiť. Preto boli v tomto podniku aj opätovne. Tento záznam vyhodnocovali za prítomnosti svedka I., ktorého si pamätá.
Svedok B. I. k uvedenému tvrdeniu svedka O. uviedol, že keď policajti prišli, tak im spustil kamerové záznamy, ktoré si vyžiadali. Nevedel o tom, že im to nešlo spustiť. Bol pri tom, ako sa o tom bavili, išlo tam o nejaké auto. Pamätá si, že sa s tým dva dni trápil, kým sa mu to podarilo dostať na USB nosič. Príslušníci boli v tejto veci opakovane za ním, riešili to niekoľko dní. Pamätá si, že sa potom raz , alebo dvakrát policajti vrátili, že to USB nejde, potom to skúšal znova a policajti pozerali tie záznamy na počítači.
Svedok E.. K. O. k výpovedi svedka I. doplnil, že počas rozhodnej doby daným miestom žiadne auto neprešlo, pritom pozerali ešte hodinu pred tým a hodinu po tom, ako uviedol oznamovateľ. Ešte predtým skontrolovali, či reálny čas zodpovedá nahrávaciemu času a to tak, že si spustili aj práve bežiaci záznam. Videozáznam priamo vyhodnotili v prevádzke Z. A., za prítomnosti prevádzkara, ktorý im tento záznam aj spustil. Asi hneď na druhý deň ako si zobrali tento záznam, v kancelárii zistili, že sa nedá spustiť. Pána prevádzkara párkrát navštívili za tým účelom, aby dostali kamerový záznam na USB kľúč, aby to mali zálohované. Pán prevádzkar bol ochotný, poskytol im tieto kamerové záznamy. Prevádzkar im ten záznam vôbec nemusel poskytnúť. Pán prevádzkar dobrovoľne spolupracoval, tak nebol dôvod na odňatie týchto záznamov.
Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že v rozhodnom čase pracoval ako taxikár v Bratislave. Zavolal mu nejaký pán, že potrebujú odviezť motorové vozidlo na Ukrajinu, ale nemôžu ho odšoférovať sami. Nepovažoval to za nič zvláštne, pretože takéto služby robil aj do Rakúska, keď ľudia boli indisponovaný a nemohli viesť motorové vozidlo. Účel cesty mu nepovedali, potrebovali iba odviezť motorové vozidlo, to bolo celé. Dohodli sa aj na odmene. Následne sa s nimi stretol na parkovisko k Tescu na Zlatých pieskoch. Čakali ho tam dvaja páni, jednalo sa o auto Audi Q7 bielej farby, dali mu doklady od auta, ktoré si skontroloval. Jeden z nich si sadol do auta, ktoré išlo pred ním a on celý čas išiel za týmto vozidlom až po hranice. Počas cesty sedel u neho vo vozidle jeden z tých pánov, ale vo vozidle málo rozprával a keď aj niečo povedal, tak to povedal s čudným prízvukom. Išli po diaľnici na Žilinu, potom išli na Poľsko a z Poľska na Ukrajinu. Na hraničnom prechode na Ukrajinu bola vtedy obrovská kolóna áut. Ako ostali v tej kolóne, tak jeho spolujazdec vystúpil z auta a išiel si sadnúť do auta k tomu druhému pánovi. Potom prebehla klasická kontrola príslušníkom polície, ktorý si prezrel čísla auta, otvoril kufor, pozrel doklady a všetko bolo v poriadku. Takže potom normálne prešiel cez hranice na Ukrajinu. Kúsok za hranicami ho už čakali na aute. Ten druhý vodič si potom sadol do motorového vozidla Audi Q7. Za hranicou šoféroval vozidlo Audi už ten druhý pán. Nevie čo sa stalo s vozidlom Audi potom, ako ho vysadili. Následne ho odviezli niekde do mesta, do nejakého hotela, kde ostal týždeň bez prostriedkov. Nakoniec mu to ale zaplatili. Potom pobyte v hoteli na Ukrajine prišli pre neho iní chalani a odviezli ho na autobus. Cestoval cez Poľsko do Brna a potom do Bratislavy. Bol vtedy na Ukrajine prvý raz. Potom čo prišiel do Bratislavy, sa so žiadnou z týchto osôb už nestretol. Obžalovaný prítomný na hlavnom pojednávaní nie je ani jedna z tých osôb, s ktorými bol v rozhodnom čase v kontakte.
Súd sa na hlavnom pojednávaní ďalej oboznámil s nasledovnými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré korešpondujú s výpoveďami svedkov - príslušníkov PZ ako aj svedka D. a svedka I.:
- zápisnica o výsluchu svedka A. A. zo dňa 09.12.2012, v ktorej pred vyšetrovateľom OR PZ Senec oznámil, že mu dňa 08.12.2012 v čase od 17.00 hod. do 21.30 hod. bolo neznámym páchateľom v obci Veľký Biel na Železničnej ulici odcudzené tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, VIN: R., rok výroby 2010, ktoré v tom čase užíval,
- na podklade oznámenia svedka A. bolo uznesením zo dňa 09.12.2012 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, ktoré vo svojom oznámení uviedol oznamovateľ A. a potom ako svedok potvrdil do zápisnice o jeho výsluchu a následne bolo vyhlásené pátranie po predmetnom vozidle,
- uznesením vyšetrovateľa OR PZ Senec zo dňa 03.07.2013 bolo vyššie uvedené trestné stíhanie vo veci zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zák. zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
- z listinných dôkazov súvisiacich s leasingovou zmluvou, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, VIN: R., rok výroby 2010 vyplynulo, že leasingovým nájomcom - držiteľom predmetného vozidla v rozhodnom čase bol B. G.,
- zo správy o žiadosti o preverenie prejazdu štátnej hranice s Ukrajinou zo dňa 10.12.2012 a správy Nú SIRENE zo dňa 31.12.2012 vyplynulo, že lustráciou v príslušných databázach bolo zistené, že motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 prekročilo hraničný prechod Medyka na vstupe z Poľskej republiky dňa 30.11.2012 o 01.20 hod. s vodičom vozidla občanom SR U. D.,
- Správa Nú INTERPOL zo dňa 06.02.2013 konštatuje, že Interpol Kyjev oznámil, že motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R. prekročilo s vodičom U. D. dňa 30.11.2012 ukrajinské hranice z Poľska. Informácie o odchode vozidla z Ukrajiny nie sú dostupné,
- zo zákazky z autoservisu Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o., motorového vozidla Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 vyplynulo, že predmetné vozidlo bolo prijaté do autoservisu dňa 20.11.2012, pričom bolo dovezené na odťahovej službe s počtom najazdených kilometrov 93.177 km a s diagnózou úniku oleja, pričom predpokladaný termín opravy a odovzdania vozidla bol stanovený na deň 26.11.2012.
- z listinných dôkazov súvisiacich s nahlásením poistnej udalosti krádeže motorového vozidla vyplynulo, že krádež motorového vozidla Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 poisťovni nahlásil dňa 11.12.2012 držiteľ vozidla B. G.,
- vzhľadom k tomu, že úradné záznamy nie sú listinným dôkazom, ktorý je spôsobilý plniť funkciu dôkazu na hlavnom pojednávaní sám o sebe, súd na hlavnom pojednávaní vypočul v procesnom postavení svedkov - vyššie uvedených príslušníkov PZ, ktorí predmetný úradný záznamy na podklade vykonaného operatívneho šetrenia vypracovali v súvislosti s vyhodnotením video nahrávky z bezpečnostnej kamery umiestnenej na objekte pohostinstva Q. A. v obci Nová Dedinka na Hlavnej ulici. Obaja svedkovia vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní pritom zhodne potvrdili skutočnosti, ktoré v úradnom zázname uviedli,
- z údajov o vozidle vyhotovených spol. Audi SERVIS, Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o., z kľúča k motorovému vozidlu Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010, ktorý používal obžalovaný A. a tento vydal príslušníkom polície vyplýva, že sa jedná o originál kľúča a z jeho pamäťovej karty bolo zistené, že posledná jazda s predmetným kľúčom sa vykonala dňa 27.11.2012 v čase o 8.56 hod so stavom tachometra 93.183 km,
- z údajov o vozidle vyhotovených spol. Audi SERVIS, Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o., z kľúča k motorovému vozidlu Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010, ktorý používal držiteľ vozidla svedok B. G. a tento vydal príslušníkom polície vyplýva, že sa jedná o originál kľúča, pričom z jeho pamäťovej karty bolo zistené VIN číslo a typ vozidla, avšak údaje o poslednej jazde vozidla s týmto kľúčom a čase, kedy k nej malo dôjsť boli pozmenené, pretože pamäťová deklarovala poslednú jazdu dňa 16.02.2117,
- z údajov o vozidle vyhotovených spol. Audi SERVIS, Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o., z plastového servisného kľúča k motorovému vozidlu Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010, ktorý bol taktiež vydaný príslušníkom polície držiteľom vozidla svedkom B. G. vyplýva, že sa jedná o originál kľúča, avšak tento kľúč neukladá informácie o poslednej jazde vozidla,
- zo správy Nú Interpol zo dňa 12.06.2013 vyplynulo, že motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 prekročilo hraničný prechod z Poľskej republiky na Ukrajinu dňa 30.11.2012 s vodičom vozidla U. D., pričom menovaný opustil Ukrajinu dňa 06.12.2012 o 21.07 hod autobusom Mercedes, EČV: XAXX XXX /.. Predmetné motorové vozidlo Audi nebolo doposiaľ registrované na Ukrajine a nebol zaznamenaný jeho prejazd z Ukrajiny do inej republiky,
- fotokópia cestovného pasu svedka U. D., z ktorého pečiatok o prekročení štátnej hranice vyplýva, že menovaný vstúpil na územie Ukrajiny dňa 30.11.2012 a územie Ukrajiny opustil dňa 06.12.2012, ktorá skutočnosť korešponduje so správami Nú Interpol,
- správa Nú Interpol zo dňa 27.03.2013 konštatujúca, že dochádza k vývozu motorových vozidiel na Ukrajinu, ktoré sú nahlasované ako odcudzené a následne prebieha poistné plnenie, pričom jedným z týchto vozidiel je aj motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010.
Ku hodnoteniu výpovedí obžalovaného a svedkov: Súd skutočnostiam, ktoré v rámci svojej obrany uviedol obžalovaný A., ktorý spáchanie skutku poprel, vyhodnocujúc jeho výpoveď vo vzájomnom kontexte s niektorými svedeckými výpoveďami a najmä tzv. technickými dôkazmi, neuveril. Výpoveď obžalovaného hodnotí súd vzhľadom na jednoznačne zistený a ustálený priebeh skutkového deja v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Tvrdenie obžalovaného, že mu motorové vozidlo bolo odcudzené dňa 08.12.2012 spôsobom, ktorý uviedol vo svojej výpovedi v procesnom postavení svedka, je v rozpore s vykonanou analýzou kľúča od predmetného motorového vozidla, ktorým disponoval iba obžalovaný a z ktorého vyplynulo, že posledná jazda vozidlom s týmto kľúčom bola realizovaná dňa 27.11.2012. Tvrdenie obžalovaného rovnako nekorešponduje s výpoveďami príslušníkov polície svedkov E.. O. W. A.. E.. K., ktorý vyhodnocovali kamerový záznam z miesta, kde malo dôjsť k odcudzeniu vozidla s tým výsledkom, že predmetné vozidlo v rozhodnom čase miestom, ktoré uviedol obžalovaný neprechádzalo. Výpovede týchto príslušníkov PZ sú pritom kompaktné, bez zásadných vnútorných protirečení a vzájomne sa bez rozporov v podstatných otázkach priebehu vyhodnocovania kamerového záznamu logicky dopĺňajú. Svedkovia, príslušníci PZ odpovedali na im položené otázky pohotovo a presvedčujúco, pričom podrobne uviedli aj dôvody, pre ktoré analyzovali kamerový záznam bez toho, aby ho zabezpečili ako dôkazný prostriedok vo forme digitalizovaného záznamu na nosiči. Svedkami - príslušníkmi PZ realizovaný proces zabezpečovania dôkazov /analýza kamerového záznamu/ a jeho spôsob bol navyše potvrdený výpoveďou prevádzkara pohostinského zariadenia svedka I., ktorý je osobou bez akéhokoľvek vzťahu či už k obžalovanému alebo týmto svedkom. Súd z okolností predmetnej veci ani osôb týchto svedkov, nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu ich výpovedí akokoľvek znižovali, preto ich súd považoval pre svoje meritórne rozhodnutie za významné a týmto svedkom v plnom rozsahu uveril. Skutočnosť, že podanie oznamovateľa A. A. namietajúce postup A.. K. pri jeho vyťažovaní ako oznamovateľa trestného činu krádeže v súvislosti s motorovým vozidlom Audi Q7, bolo uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR odovzdané na disciplinárne konanie s konštatovaním, že A.. K. pri objasňovaní podozrenia z trestného činu nekonal v súlade s etickým kódexom príslušníka PZ, nie je spôsobilá sama o sebe založiť pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede, keď majú ním tvrdené skutočnosti súčasne oporu v ďalších vykonaných dôkazoch, najmä technického charakteru. Na tomto mieste je tiež potrebné absolútne odmietnuť predstavu, že pokiaľ príslušník PZ nepostupuje pri výkone svojich právomocí plne v súlade s etickým kódexom, zakladá to mechanicky bez ďalšieho dôvod pre spochybnenie jeho výpovede v procesnom postavení svedka v konaní pred súdom a dôvod pre podozrenie, že svedok vypovedá s cieľom poškodiť obžalovaného. Pre takýto záver súd nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Svedkovia boli riadne poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede a súd považuje za krajne nepravdepodobné až iracionálne, aby menovaní príslušníci PZ bez akéhokoľvek dôvodu vypovedali o okolnostiach nepravdivo a účelovo v neprospech obžalovaného.
Rovnako súd nemal žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti výpovede svedka U. D., ktorý zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal priebeh a okolnosti vývozu predmetného motorového vozidla Audi Q7 na Ukrajinu, jeho tvrdenia pritom súčasne korešpondujú so všetkými produkovanými listinnými dôkazmi /správy Sirene, Interpol, cestovný doklad/. Z uvedených dôvodov boli aj výpovede vyššie uvedených svedkov ako nepriamy dôkaz viny obžalovaného podkladom pre rozhodnutie súdu.
Vo vzťahu k výpovedi svedka Z. D. súd uvádza, že jeho tvrdenie, že predmetné motorové vozidlo Audi Q7 stálo u neho na dvore asi týždeň a to vrátane dňa 30.11.2012 nie je pravdivé, pretože je v rozpore so všetkými listinnými dôkazmi - správami Sirene a Interpol, ako aj výpoveďou svedka D., ktorý s uvedeným motorovým vozidlom preukázateľne /potvrdenie v pase, správa z hraničného prechodu/ dňa 30.11.2012 vstúpil na územie Ukrajiny. Výsluchom svedkov K. a O. bolo tiež vyvrátené tvrdenie svedka D., že policajtom ponúkal kamerové záznamy z jeho domu a firmy a tieto policajti nechceli. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil výpoveď svedka D. v celom rozsahu ako účelovú, vedenú snahou podporiť obranu obžalovaného, že motorové vozidlo Audi Q7 sa v čase pred jeho odcudzením nachádzalo u neho, a preto svedkovi neuveril.
Rovnako súd považuje za absolútne nedôveryhodné aj výpovede svedkov S., D. W. S. a to z nasledovných dôvodov: Menovaní svedkovia boli v skutkovo a právne rovnakej trestnej veci súdmi prvého stupňa oslobodení spod obžaloby pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zák., ktorá im kládla za vinu rovnaké skutkové okolnosti ako sú kladené obžalovanému v tomto trestnom konaní /mali vo veci krádeže predmetného motorového vozidla Audi Q7 uviesť nepravdivé skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie/. Prvostupňové súdy rozhodli o oslobodení týchto obžalovaných z dôvodu povinnosti rešpektovania právneho názoru, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 3To 113/2014 vyslovil Krajský súd v Žiline ako súd odvolací. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pre úvahy o vine z trestného činu krivej výpovede v danej veci musí byť základnou jasná a nespochybniteľná odpoveď na otázku, či možno vylúčiť, že by sa motorové vozidlo Audi Q7, EČV: J. mohlo bez zaevidovania po 30.11.2012 vrátiť na územie SR. Takúto úvahu Krajského súdu Žilina považuje súd za mimoriadne povrchnú, arbitrárnu a vysoko špekulatívnu, zásadne ignorujúcu všetky ďalšie produkované dôkazy, ktoré možnosť aplikácie takejto hypotézy na daný prípad úplne vylučujú. Z dôvodov /podrobne uvedených nižšie/ si preto súd dovoľuje zásadne nesúhlasiť s vysloveným právnym názorom Krajského súdu Žilina. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že nie je viazaný právnym názorom iného odvolacieho súdu ako toho súdu, ktorý je miestne príslušný v tej ktorej konkrétnej veci na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu /v tomto prípade Krajský súd Bratislava, ktorého právny názor v konkrétnej veci je povinný rešpektovať/. Súd má za to, že menovaní svedkovia na hlavnom pojednávaní nevypovedali vo veci pravdu rovnako ako aj v konaní v procesnom postavení svedkov vo veci krádeže predmetného motorového vozidla, čo bolo dôvodom ich následného trestného stíhania. Je pritom úplne logické, že na hlavnom pojednávaní v trestnej veci obžalovaného A. zotrvali na svojich tvrdeniach, ktoré uvádzali najprv ako svedkovia, potom ako obžalovaní. Podľa názoru súdu na podklade vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní /najmä výsluchu svedka D., svedkov K. a O., svedka I. a najmä s týmito výpoveďami korešpondujúcich tzv. technických dôkazov/, ktoré vyvracajú tvrdenia týchto svedkov možno konštatovať, že títo svedkovia účelovo, v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa jeho trestnej zodpovednosti, klamú. Vyhodnotením osôb týchto svedkov /priatelia obžalovaného/ ako aj všetkých súvisiacich okolností /menovaní boli v rovnakej trestnej veci trestne stíhaní, súd tu samozrejme rešpektuje skutočnosť, že títo boli vo veci právoplatne oslobodení/ súd uzatvára, že výpovede takýchto svedkov nie sú a zásadne nemôžu by dôkazom spôsobilým založiť rozumné pochybnosti o zistených skutkových okolnostiach a preto neboli podkladom pre rozhodnutie súdu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k presvedčeniu, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný A. A..
Súd v predmetnej veci vykonal dôkazy, po vyhodnotení ktorých nemal pochybnosti o relevantných skutkových okolnostiach a priebehu skutkového deja a tieto ustálil zhodne ako obžaloba. Vo veci bolo súčasne produkované také množstvo priamych aj nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti dávajú absolútne spoľahlivý obraz o priebehu skutkového deja, že je možné bez akýchkoľvek rozumných pochybností vylúčiť, že by tvrdenia obžalovaného A. o tom, že mu motorové vozidlo Audi Q7 bolo odcudzené v čase, na mieste a spôsobom, ako to uviedol v procesnom postavení svedka pred vyšetrovateľom, boli pravdivé. Súbor vykonaných priamych a nepriamych dôkazov v danom prípade tvorí logickú, ničím nespochybnenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky relevantné okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného skutkového záveru. Inými slovami, po vykonaní dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že vo veci nebol produkovaný žiaden taký zásadný dôkaz, ktorý by skutkové zistenia akokoľvek spochybňoval a na podklade ktorého by bolo možné dospieť vo vzťahu k obžalovanému k možnosti, že motorové vozidlo mu bolo skutočne odcudzené tak, ako to uviedol. Na hlavnom pojednávaní bolo podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol nepravdu o okolnostiach, za ktorých sa dostalo predmetné motorové vozidlo Audi Q7 z jeho dispozície. V súvislosti s týmto záverom súd považuje za potrebné tiež uviesť, že vzhľadom na zistené okolnosti je zrejmé, že na protiprávnom konaní súvisiacej s predmetným motorovým vozidlom v celej jeho komplexnosti /či už ako poisťovací podvod alebo obohatenie sa vývozom predmetného vozidla na Ukrajinu za účelom jeho predaja/ sa podieľali doposiaľ neznáme osoby, súd však túto okolnosť nie je oprávnený hodnotiť, nakoľko môže rozhodovať iba o osobách, ktoré sú obžalované a o skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Na podklade dôkazov produkovaných na hlavnom pojednávaní si súd nedovoľuje uviesť podozrenie, že by sa na vyššie uvedenej trestnej činnosti v súvislosti s vývozom vozidla na Ukrajinu mohol podieľať aj obžalovaný, navyše, takéto konštatovanie by malo pre súd zásadné dôsledky pre meritórne rozhodnutie.
Uvedený záver, teda skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo nemohlo byť odcudzené tak, ako to v postavení svedka tvrdil obžalovaný, pretože bolo pred touto obžalovaným deklarovanou udalosťou vyvezené na Ukrajinu, súd opiera o nasledovné zásadné skutkové zistenia:
- motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 bolo prijaté do autoservisu Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. dňa 20.11.2012 s počtom najazdených kilometrov 93177 km,
- posledná jazda s motorovým vozidlom Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 kľúčom, ktorý používal obžalovaný A., bola vykonaná dňa 27.11.2012 v čase o 8.56 hod so stavom tachometra 93.183 km. Dňa 27.11.2012 opustilo predmetné motorové vozidlo autoservis,
- motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 prekročilo hraničný prechod Medyka na vstupe z Poľskej republiky dňa 30.11.2012 o 01.20 hod. s vodičom vozidla občanom SR U. D.,
- motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA v rozhodnom čase neprechádzalo okolo objektu pohostinstva Q. A. v obci Nová Dedinka na Hlavnej ulici,
- údaje o poslednej jazde vozidla s kľúčom k motorovému vozidlu Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010, ktorý používal držiteľ vozidla svedok B. G. boli pozmenené. S poukazom na tieto skutkové zistenia má súd za preukázaný nasledovný priebeh skutkového deja, ktorý predchádzal uvedeniu nepravdivých skutočností o krádeži motorového vozidla obžalovaným. Motorové vozidlo Audi Q7, bielej farby, evidenčného čísla J. XXXBA, K.: R., rok výroby 2010 bolo prijaté do autoservisu Porsche Inter Auto Slovakia, s.r.o. dňa 20.11.2012 s počtom najazdených kilometrov 93177 km. Dňa 27.11.2012 opustilo predmetné motorové vozidlo autoservis, pričom na ňom bola uskutočnená jazda kľúčom, ktorý mal v držbe obžalovaný A., v dĺžke 6 km /čo zodpovedá rozdielu medzi stavom tachometra 93177 km pri prijatí do servisu a stavom 93.183 km, kedy je evidovaná posledná jazda vozidlom s týmto kľúčom/. Následne bol už na ďalšiu jazdu motorovým vozidlom použitý kľúč v držbe svedka G. /z ktorého z dôvodu pozmenenia údajov nie je možné zistiť poslednú jazdu vozidlom/, alebo bol použitý iný neoriginálny kľúč. Dňa 30.11.2012 bolo predmetné motorové vozidlo konšpiratívnym spôsobom vyvezené na Ukrajinu. Konštatovanie o konšpiratívnosti vývozu vozidla /ktorý nasvedčuje tomu, že sa jednalo o protiprávnu dispozíciu s týmto vozidlom/ možno oprieť o nasledovné skutočnosti:
- na jazdu s vozidlom dňa 30.11.2012 bol použitý kľúč, ktorého údaje boli následne pozmenené, aby nebolo možné ustáliť čas poslednej jazdy a počet kilometrov, alebo bol použitý iný, neoriginálny kľúč,
- na vývoz motorového vozidla dňa 30.11.2012 zo Slovenska na Ukrajinu bol použitý hraničný prechod medzi Poľskom a Ukrajinou v nočných hodinách /o 01.20 hod./,
- na vývoz motorového vozidla zo Slovenska bol použitý vodič U. D. - taxikár tým spôsobom, že motorové vozidlo Audi Q7 viedol zo Slovenska cez Poľsko v sprievode iného motorového vozidla, ktoré viedol neznámy muž a v sprievode ďalšieho neznámeho muža, ktorý sedel po celý čas na sedadle spolujazdca vozidla Audi Q7, pričom na hraničnom Poľska s Ukrajinou z motorového vozidla Audi Q7 tento muž vystúpil a nasadol do sprievodného vozidla. Po absolvovaní hraničnej kontroly a prechode hranice na Ukrajinu vodiča D. uvedené osoby čakali v aute a osoba, ktorá celú cestu sedela u vodiča D. na mieste spolujazdca, nasadla do motorového vozidla Audi Q7 a vozidlo odviezla. Dňa 08.12.2012 sa obžalovaný A. dostavil s ďalšími osobami s motorovým vozidlom A. S. do obce Veľký Biel na Železničnú ulicu a kontaktoval políciu za účelom oznámenia krádeže motorového vozidla Audi Q7, ktoré v tom čase od 27.11.2012 už nemal v dispozícii. V súvislosti s návrhom obhajoby v záverečnej reči, aby súd pri svojom rozhodnutí postupoval v kontexte uznesenia Krajský súd v Žiline zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 3To 113/2014, v ktorom vyslovil názor, že pre vyslovenie záveru o vine musí byť daná nespochybniteľná odpoveď na otázku, či možno vylúčiť, že by sa motorové vozidlo Audi Q7, EČV: J. mohlo bez zaevidovania po 30.11.2012 vrátiť na územie SR, súd uvádza, že považuje tento názor za arbitrárnu právnu špekuláciu, ktorá v kontexte ďalších produkovaných dôkazov danej trestnej veci popiera základné princípy logického myslenia. Táto špekulatívna hypotéza totiž úplne ignoruje fakty, ktoré boli vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností ustálené a ktoré vo vzájomnej súvislosti nedovoľujú použiť jednu úplne iracionálnu a z kontextu vytrhnutú alternatívu skutkového deja a založiť na jej vyvrátení podmienku trestnosti obžalovaného. Súd nie je povinný zaoberať sa akýmikoľvek obrannými tvrdeniami obžalovaného, ale iba tými, ktoré majú racionálny základ a kontextuálny súvis s danou trestnou vecou. Krajský súd Žilina pri svojej úvahe úplne odignoroval tie zistené skutočnosti, ktoré tvoria esenciálny základ celej žalovanej trestnej veci a bez spochybnenia, prípadne vyvrátenia ktorých nie je možné princípmi logického myslenia dospieť k inému záveru ako ku konštatovaniu, že predmetné motorové vozidlo nebolo odcudzené tak, ako to uviedol obžalovaný. Krajský súd Žilina nevysvetlil zmysluplný dôvod, prečo by motorové vozidlo, ktoré bolo prostredníctvom tretej osoby pozmeneným, resp. neoriginálnym kľúčom konšpiratívne vyvezené na Ukrajinu, bolo v krátkom čase na to opätovne dovezené na Slovensko. Rovnako sa nevysporiadal so skutočnosťou, že príslušníci PZ predmetné motorové vozidlo v rozhodnom čase v mieste, ktoré obžalovaný Martančík /vtedy v postavení svedka/ vzhliadnutím kamerových záznamov neidentifikovali. Napokon Krajský súd Žilina nevenoval žiadnu pozornosť ani správe Nú Interpol o podvodnom vývoze motorových vozidiel na Ukrajinu za účelom uplatňovania poistného plnenia, pričom jedným z týchto vozidiel je aj predmetné motorové vozidlo Audi Q7. Záverom k tomuto bodu v súvislosti s argumentáciou obhajoby poukazujúcej na fakt, že nie je vylúčené, aby sa slovenský občan z Ukrajiny do Európskej únie vrátil aj bez toho, aby o tejto skutočnosti existoval záznam v cestovnom doklade alebo záznam v elektronickej evidencii na hraničnom prechode, ktorý prekročil, súd ako hypotézu uvádza, že pokiaľ by súd pripustil logiku úvahy rozhodnutia Krajského súdu Žilina a obhajoby a stotožnil sa s jej aplikáciou na daný prípad, musel by vo všetkých veciach napr. trestného činu krádeže pracovať vždy aj s alternatívou, že napriek tomu, že zistené dôkazy v celom kontexte usvedčujú páchateľa z trestného činu krádeže, nemožno vysloviť záver o jeho vine bez toho, aby bolo v prípade, že takáto osoba pred krádežou preukázateľne vycestovala na Ukrajinu preukázané, že sa na Slovensko vrátila. A teda pokiaľ nie je preukázaný opak platí, že nie je vylúčené, že v čase skutku krádeže bola stále na Ukrajine /napriek tomu, že všetky ďalšie dôkazy svedčia o opaku/. Súd zastáva názor, že absurdnosťou takejto skutkovej konštrukcie je dostatočne vysvetlený dôvod, prečo súd úvahu Krajského súdu Žilina, ktorú si prirodzene osvojila aj obhajoba, považuje za absolútne neprijateľnú. Vo vzťahu k obranným tvrdeniam obhajoby, že sa mohlo v danom prípade u motorového vozidla jednať o tzv. „dvojičky“ súd uvádza, že obhajoba v tomto smere vôbec nevysvetlila, ako by takáto skutočnosť zbavovala obžalovaného trestnej zodpovednosti. Za tohto stavu je preto uvedený „pokus obhajoby s dvojičkami“ nutné hodnotiť iba ako prázdne slová bez akejkoľvek súvislosti s prejednávaným prípadom. Napriek tomu sa však súd nad rámec potreby reagovať na ničím nezdôvodnené výroky obhajoby, pokúsi stručne vysvetliť mechanizmus systému tzv. dvojičiek. O tzv. "dvojičky" ide vtedy, ak sa jedná o dve autá rovnakého typu s rovnakým VIN číslom. Ide o identifikačné číslo, ktoré sa použije pri dvoch vozidlách v dvoch krajinách, pričom na jednom z nich sa pozmenia identifikátory, čím sa vytvoria dve vozidlá s identickými VIN číslami. Tieto vozidlá sú potom evidované v systéme dvoch štátov. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade je nezmyselné, aby jedno motorové vozidlo Audi Q7 s pozmeneným VIN číslom zhodným s motorovým vozidlom obžalovaného bolo konšpiratívnym spôsobom vyvezené na Ukrajinu a následne v krátkom čase nato bolo motorové vozidlo Audi Q7 s originálnym VIN číslom obžalovanému odcudzené. Logickým sa v danom prípade javí dôvodný predpoklad, že nezistená osoba predala motorové vozidlo Audi Q7, ktorého držiteľom bol svedok G. bez súhlasu vlastníka leasingovej spoločnosti na Ukrajinu tým spôsobom, že zabezpečila jeho vývoz na Ukrajinu, kde bolo uvedenému vozidlu pozmenené VIN číslo za VIN číslo vozidla, ktoré bolo na Ukrajine legálne evidované v systéme, ktoré však už z akéhokoľvek dôvodu fyzicky neexistovalo /napr. z dôvodu totálnej havárie/, alebo bolo technicky nespôsobilé na jazdu. Týmto spôsobom získal „klient“ z Ukrajiny technicky „zdravé“ vozidlo za zlomok ceny, ktorú by uhradil za rovnaké vozidlo legálne, pričom použil na jeho prevádzku technický preukaz svojho pôvodného motorového vozidla. Neznámy páchateľ, ktorý zo Slovenska vozidlo vyviezol a predal /a nemohol to byť nikto iný ako niekto z osôb, ktoré mali ku predmetnému motorovému prístup a mohli s ním disponovať, v opačnom prípade by nedošlo k jeho vývozu vyššie uvedeným konšpiratívnym spôsobom/, sa týmto spôsobom jednak obohatil o sumu, ktorú obdržal od „klienta“ z Ukrajiny resp. od sprostredkovateľov vývozu vozidla, prípadne alternatívne tiež prípadne o sumu, ktorej časť by v prípade realizácie poistného plnenia bola poisťovňou uhradená leasingovému nájomcovi. Pri tejto úvahe však súd opätovne zdôrazňuje, že súd skutočné dôvody, ktoré obžalovaného k uvedeniu nepravdivých okolností o odcudzení motorového vozidla Audi Q7 viedli, môže len predpokladať, nakoľko je súd oprávnený rozhodovať iba o osobách, ktoré sú obžalované a o skutku, ktorý je predmetom obžaloby.
Ku právnej kvalifikácii:
Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona teda tak, ako ho kvalifikovala obžaloba. Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu po stránke tak objektívnej ako aj subjektívnej. Obžalovaný ako špeciálny subjekt, teda osoba v procesnom postavení svedka, vypovedal v trestnom konaní pred vyšetrovateľom o skutočnostiach podstatných pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní nepravdu. Na tomto mieste súd považuje za potrebné doplniť, že osoba, ktorá spáchala trestný čin v inej veci, sa nepravdivou svedeckou výpoveďou ohľadne tohto svojho trestného činu v snahe zatajiť vlastnú trestnú činnosť nedopúšťa trestného činu krivej svedeckej výpovede a krivej prísahy a to ani vtedy, ak bola riadne poučená v zmysle príslušného ustanovenia § 130 ods. 2 Tr. por. a toto svoje právo nevyužila. Uvedené oprávnenie je v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu, pretože nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá, neprezradila svoju inú trestnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Trestné stíhanie takejto osoby, aj keď ešte nebola vo veci, ktorej sa jej výpoveď týka obvineným, prípadne ešte ani nevyšiel najavo jej skutok, vo vzťahu ku ktorému krivo vypovedala, by totiž bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 1 Tr. por. a linea druhá, v zmysle ktorého k výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný, pretože sankcia stanovená na trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zák. by predstavovala neprípustné donútenie k pravdivej výpovedi. /primerane rozhodnutie NS ČR 5 Tz 71/1968 a rozhodnutie NS ČR IV 291/35/. Uvedené je vyjadrením ústavne chráneného /ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon/ zákazu sebaobviňovania, ktorému je v prípade jeho kolízie s iným záujmom (v tomto prípade záujmom spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu ako základu zákonného rozhodnutia) potrebné dať prednosť (primerane nález Ústavného súdu ČR, III ÚS 149/97). Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný A. v súvislosti s motorovým vozidlom Audi Q7 dopustil nejakého trestného činu, teda povedané inak, nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by obžalovaného spájala s potenciálnou trestnou činnosťou, ktorej predmetom bolo uvedené motorové vozidlo /či už sprenevera alebo poisťovací podvod/, čo by vylučovalo jeho trestnú zodpovednosť pre trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy z dôvodov uvedených vyššie, a nebolo ani preukázané, že by obžalovaný svojim konaním vedome kryl trestnú činnosť iného, nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného ako trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. /s kvalifikačným znakom osobitného motívu „v úmysle zakryť iný trestný čin“/, čo by bolo možné iba za predpokladu, že by obžalovaný svojou nepravdivou výpoveďou obžalovaný chcel zakryť alebo uľahčiť trestný čin inej osoby, ktorého aj sám nie je páchateľom, ale iba ako trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v jeho základnej skutkovej podstate. Za danej dôkaznej situácie teda nebol preukázaný iný motív obžalovaného, ako uvedenie nepravdy pred orgánom činným v trestnom konaní na žiadosť tretej osoby bez vedomosti o skutočnom pozadí a dôvodoch takejto žiadosti.
Z hľadiska zavinenia možno konanie obžalovaného hodnotiť ako priamy úmysel, nakoľko z okolnosti prípadu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojim aktívnym uvedením nepravdy chcel a aj porušil záujem spoločnosti na správnom zistení skutkového stavu veci ako podkladu zákonných rozhodnutí súdov, a orgánov činných v trestnom konaní. Obžalovaný nielen že konal tak, ako chcel, ale aj nepochybne vedel, že uvedenie nepravdivých skutočností významných pre ďalšie rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní je v rozpore so zákonom a teda jednoznačne aj úmyselne chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Z hľadiska objektívneho súd konštatuje, že priame úmyselné protiprávne konanie obžalovaného spočívajúce v uvedení nepravdy o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, bolo v príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom tohto konania, ktorým bolo začatie trestného stíhania vo veci krádeže, ktorá sa nestala a s tým spojeným vykonaním úkonov smerujúcich k jej objasneniu /každé trestné konanie začaté na podklade nepravdivých skutočností navyše zaťažuje rozpočet štátu zbytočným vykonávaním úkonov OČTK, ktoré nemôžu naplniť účel trestného konania spočívajúci náležitom zistení trestných činov a spravodlivého potrestania ich páchateľov/. Z hľadiska závažnosti, rešpektujúc ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., súd najmä vzhľadom na okolnosti vykonania činu, jeho následky ako aj priame úmyselné zavinenie obžalovaného, dospel k záveru, že protiprávne konanie obžalovaného vykazuje dostatočnú mieru závažnosti pre možnosť jeho kvalifikácie ako trestného činu.
Ku druhu a výške trestu:
O osobe obžalovaného súd zistil, že nebol doposiaľ súdne trestaný, v mieste svojho bydliska pre priestupok, s výnimkou priestupkov na úseku dopravy, postihnutý nebol. V čase spáchania skutku bol zamestnaný ako vojak.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. U obžalovaného súd priťažujúce okolnosti nezistil, z okolností poľahčujúcich prihliadol na okolnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd u obžalovaného tiež prihliadol na skutočnosť, že sa skutku dopustil takmer pred piatimi rokmi a s výnimkou tohto skutku sa nedopustil žiadneho ďalšieho trestného činu, z čoho možno vysloviť spoľahlivý záver, že spáchanie predmetného skutku predstavovalo u neho absolútny exces z inak bezúhonného vedenia života. Súd pri uložení trestu v neposlednom rade prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti potenciálnych dôsledkov svojho protiprávneho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u neho postačovať uloženie primeraného peňažného trestu a preto súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výške 500.- Eur s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol obžalovanému uložený je dostatočný, adekvátny a spravodlivý a splní svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.