Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/319/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD., v právnej veci žalobcu: L.. F. G., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., U. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Watsonova č. 45, proti žalovanému: L.. Š. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., A. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 21, o určenie, že sa obnovilo vlastnícke právo darcu k veci takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 202.071,30 eur titulom bezdôvodného obohatenia 202.071,30 eur so 16,5% ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 28.2.2017 vo výške 485.188, 89 eur a úrok z omeškania vo výške 16,5% ročne od 1.3.2017 do zaplatenia a to v lehote do 1 (jedného) mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania, ktoré mu je žalovaný povinný vyplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.8.2002 domáhal, aby súd určil, že vlastnícke právo žalobcu ako darcu k 288 ks zaknihovaným akciám na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 5.000,-Sk, eminentom ktorých je F. G., V..Z.., so sídlom Z. Z. XX, S. H., L.: XX XXX XXX sa obnovuje dňom právoplatnosti rozsudku. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že do 21.12.1995 bol žalobca majiteľom všetkých 1200 akcií spoločnosti F. G. V..Z... Osobitnými darovacími zmluvami žalobca ako darca bezplatne prenechal žalovanému 288 ks akcií a Š. P. 144 ks akcií spoločnosti, z dôvodu snahy žalobcu motivovať obdarovaných na celom rozvoji spoločnosti, pričom k žalovanému mal bezvýhradnú dôveru. Registrácia darovaných akcií bola vykonaná na Stredisku cenných papierov dňa 21.12.1995. Dňa 7.9.2001 spoločnosť F. vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,- Sk, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad č. A. XXXX. Žalovaný túto zálohu napriek opakovaným písomným výzvam spoločnosti dosiaľ nevrátil. Z tohto dôvodu bola F. nútená dňa 15.5.2002 podať na Okresný súd Košice II žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.000.000,- Sk s príslušenstvom. Žalovaný bol zamestnancom spoločnosti vo funkcii technického riaditeľa do 12.11.2001, kedy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou a z funkcie člena predstavenstva odstúpil na základe svojho oznámenia zo dňa 11.10.2001. V čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 ks akcií spoločnosti F. a.s. na L.. A. T.Č. v počte 60 ks, L.. M. S. v počte 60 ks, L.. A. G. v počte 36 ks, L.. L. G. v počte 36 ks a v mesiaci jún 2002 previedol posledných 96 ks akcií na L.. A. G.. Od 22.11.2001 je žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Y., s.r.o., pričom vyššie uvedení akcionári a bývalí zamestnanci spoločnosti F. sú zamestnaní, prípadne na inom právnom základe participujú na spoločnosti I. Y.. V mesiaci apríl 2002 žalobca zistil, že I. Y. na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej zamestnanci podieľali na príprave

a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996, a že firmu I. Y. založil a tvorí kolektív odborníkov, ktorí získali profesionálne skúsenosti ako spoluzakladatelia spoločnosti F.. Je však nepochybné, že tieto stavby realizovala spoločnosť F., ktorá na toto protiprávne nekalosúťažné konanie reagovala listom zo dňa 8.4.2002. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru právnym úkonom urobeným vo forme notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX zo dňa 6.8.2002, ktorú žalovaný prevzal dňa 7.8.2002. Vzhľadom na majetkovú a personálnu účasť žalobcu v spoločnosti (žalobca je väčšinovým akcionárom spol. F., je členom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti) prichodí vyvodiť záver, že všetky právne úkony žalovaného voči spoločnosti smerovali de facto voči žalobcovi a že správanie sa žalovaného ako obdarovaného (ako aj uvedených akcionárov spoločnosti F.) k žalobcovi ako darcovi s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 vo väzbe na ust. § 3 ods. 1 OZ.

3. Uznesením č.k. 13C 319/2002 zo dňa 15.9.2003 súd vyzval žalobcu na doplnenie žalobného návrhu (predloženie listinných dôkazov - darovaciu zmluvu, písomné opisy webových stránok, výpis z OR pre spol. F. a.s.) a úpravu petitu žalobného návrhu v súlade s ust. § 630 tak, aby nevznikli pochybnosti, čo je predmetnom návrhu.

4. Na výzvu súdu, žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.11.2003 uviedol, že podľa jeho názoru celá činnosť, resp. konanie žalovaného v súvislosti s jeho odchodom z funkcie technického riaditeľa a člena predstavenstva bola cielená a dobre organizovaná. Z výpisu z OR Košice I obchodnej spoločnosti I. Y. s.r.o. v časti „Ďalšie právne skutočnosti“ vyplýva, že zmena zakladateľskej listiny zo 16.3.2001 bola vykonaná dňa 5.10.2001 a žalobca dôvodne predpokladá, že touto zmenou došlo k prevodu časti obchodného podielu pôvodného spoločníka na žalovaného, ktorý sa potom zrejme na základe uznesenia registrového súdu dňa 22.11.2001 stal spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Y. s.r.o. a teda, že žalovaný už v čase rozviazania pracovného pomeru 12.11.2001 a odstúpenia z funkcie člena predstavenstva dňa 11.10.2001 vedel, že bude spoločníkom a konateľom I. Y. s.r.o.. Takéto konanie žalovaného preto musí žalobca kvalifikovať ako konanie, ktoré smerovalo proti postaveniu žalobcu ako dominantného vlastníka akcií spol. F. G. a.s. a následne tak znížiť hodnotu samotných akcií žalobcu, čo možno kvalifikovať ako veľký nevďak zo strany obdarovaného - žalovaného. Uviedol, že v danom prípade už žalovaný predmet daru nemá, čo ani nie je medzi účastníkmi sporné, preto je žalobca nútený žiadať od žalovaného peňažnú náhradu podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalobca stanovil výpočtom obchodnej spoločnosti F. G. V..Z.. cenu za akciu vo výške 23.735,- SKK k 30.9.2002. Predmet daru tvorilo 288 ks akcií, teda výška peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 6.835.680,- Sk. Z uvedeného dôvodu žalobca zmenil kladnú žalobu na určenie na žalobu na plnenie o vydanie bezdôvodného obohatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.835.680,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy konania. Zároveň žalobca predložil súdu listinné dôkazy, okrem darovacej zmluvy a dňa 29.6.2004 doplatil súdny poplatok v sume 199.000,- Sk.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe dňa 7.3.2005 navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že samotným jeho odchodom zo spoločnosti F. G., V..Z.., a pôsobením v spoločnosti s podobným predmetom činnosti nijakým spôsobom neporušil všeobecne uznávané mravné zásady vo vzťahu medzi darcom a obdarovaným, pričom v danej veci, tak ako to formuluje žalobca, jedná sa o vzťah k bývalému zamestnávateľovi, ktorým je právnická osoba. Ani v pracovnej zmluve, ktorú mal žalovaný uzavretú so spoločnosťou F. G. a.s., nie so žalobcom, nie sú dohodnuté, pre prípad skončenia pracovného pomeru konkurenčné klauzuly pôsobiace obmedzujúco. Mal za to, že žalobca zamieňa vzťah účastníkov vyplývajúci z právneho úkonu darovania a vzťah subjektov hospodárskej súťaže, t. j. v tomto prípade dvoch právnických osôb. Nárok vyplývajúci z prípadného konania napĺňajúceho znaky nekalej súťaže je uplatniteľný, avšak v inom konaní za prípadnej legitimácie aktívnej, resp. pasívnej iných subjektov. Tvrdenie žalobcu, že odchodom žalovaného a prijatím postavenia spoločníka a konateľa v spoločnosti I. Y. s.r.o. došlo k úmyselnej destabilizácii spoločnosti F. G.L. a.s., je zavádzajúce. Je viac ako logické, že po rozviazaní pracovného pomeru mal žalovaný záujem pracovať v oblasti svojho odborného zamerania.

6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2005 uviedol, že správanie sa žalovaného je správaním sa priamo proti žalobcovi (darcovi) z dôvodu, že všetky právne úkony žalovaného priamo smerujúce voči spoločnosti smerujú voči žalobcovi, pretože žalobca je výrazným väčšinovým akcionárom spoločnosti, s ktorou je prepojený majetkovo i personálne, nakoľko je členom predstavenstva a jednak generálnym riaditeľom spoločnosti F. G. a.s., túto spoločnosť

sprivatizoval sám, bez akejkoľvek účasti iných osôb, je v nej zamestnaný, riadi jej rozvoj a výnosy z podnikania sú zdrojom jeho obživy, z čoho jednoznačne vyplýva, že záujmy žalobcu a spol. F. G. a.s. sú úzko prepojené, dá sa povedať totožné. Žalobca vidí hrubé porušenie dobrých mravov v správaní sa žalovaného (obdarovaného), ktorý získal akcie spol. F. G. a.s. a spolu s osobami, na ktoré akcie sám previedol, participuje ako spoločník v konkurenčnej spoločnosti I. Y. s.r.o. s podobným predmetom činnosti. Zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva zámer zlikvidovať konkurenčnú spoločnosť F. G. a.s., a teda aj žalobcu, ktoré správanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a oprávňuje darcu domáhať sa vrátenia daru.

7. Podaním doručeným súdu dňa 15.6.2005 žalobca upresnil výšku nároku vzhľadom na to, že pri dôkladnejšom skúmaní listu spol. F. G. a.s. (eminenta akcií) zo dňa 11.11.2003, ktorým eminent akcií stanovil cenu jednej akcie ku dňu 30.9.2002 na 23.735,- Sk, žalobca zistil, že spol. F. G. V..Z.. cenu jednej akcie nesprávne vypočítala. Následne stanovila cenu jednej akcie na 47.471,- Sk. Na základe uvedeného žiadal žalobca, aby súd pripustil kvantitatívnu zmenu žaloby a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.671.648,- Sk s príslušenstvom.

8. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 13C 319/2002-351 zo dňa 23.4.2007 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov žalovaného s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26.6.2007 odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobca podal včas odvolanie i proti uzneseniu 13C 319/2002-379, žiadal ho zmeniť a žalovaného zaviazať na náhradu trov štátu vo výške 59.299,- Sk. Uviedol, že výrok tohto uznesenia závisí od výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý tiež napadol odvolaním a žiadal ho preto zmeniť.

10. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, uznesením č. k. 11Co/6/2008-422 zo dňa 3.12.2008 zrušil rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd pri rozhodovaní o tom, či žaloba je alebo nie je dôvodná posudzoval tieto žalobcom uplatnené dôvody pre vrátenie daru: na webových stránkach publikované referencie spol. I. Y., s.r.o., odchod žalovaného zo spoločnosti F. G., a.s., odcudzenie zákazky Santa Cruz na Kube a participovanie žalovaného ako spoločníka v konkurenčnej spoločnosti I. Y.. Podľa odôvodnenia rozsudku, zo skutkových zistení týkajúcich sa výlučne týchto uvedených dôvodov potom vyvodil aj svoj konečný záver, že žaloba nie je dôvodná, lebo z týchto posudzovaných dôvodov nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobcovi. Z odôvodnenia rozhodnutia je však nesporne zrejmé, že v ňom niet ani zmienky o tom, či sa súd zaoberal aj ďalším žalobcom uplatneným dôvodom, pre ktorý sa domáhal vrátenia daru - a to, že žalovaný neoprávnene prevzal zo spoločnosti F., a.s. sumu 1.000.000,- Sk. Ohľadne tohto dôvodu totiž z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha súdu a nie je vysvetlené, či aj takého správanie sa žalovaného zakladá - ako to tvrdí žalobca - vrátenie daru, teda či aj toto správanie sa žalovaného považoval alebo nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov. Za tohto stavu, ak žalobca svoj nárok skutkovo odôvodňoval aj takýmto správaním sa žalovaného a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by súd žalobu posudzoval aj z tohto dôvodu, je rozsudok ohľadne toho čiastočne nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súd prvého stupňa so zreteľom na záver prijatý odvolacím súdom v ďalšom konaní bude skúmať dôvodnosť žaloby aj z hľadiska vyššie uvedeného žalobcom uplatneného dôvodu. Jeho povinnosťou následne bude rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné v celom rozsahu.

11. Po vrátení veci prvoinštančný súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, oboznámením sa so spisom č. k. 30C 387/2002, rozsudkom okresného súdu Košice II č. k. 30C/387/2002-197 zo dňa 9.3.2006, uznesením Krajského súdu č. k. 4Co/150/2006-244 zo dňa 23.9.2008, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa (30C/387/2002) a rozhodol o žalobe (v poradí druhým rozsudkom) 13C/319/2002-474 z 27.1.2010 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 12.508,66 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením 11Co/123/2010-579 zo dňa 31.5.2012 rozsudok súdu

prvého stupňa (v poradí druhý) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil prvoinštančnému súdu opätovne skúmať, či každý samostatne popísaný skutok, v ktorom žalobca (ako darca) videl porušenie dobrých mravov dosiahol takú intenzitu, že odôvodňoval právo domáhať sa vrátenia daru, prípadne, či v ich súhrne išlo o sústavné porušovanie dobrých mravov, keď zdôraznil, že žalobca v žalobe uviedol aj ďalší dôvod, keď sa žalovaný k nemu choval v rozpore s dobrými mravmi, ktorý vymedzil tak, že F. G. a.s. mu vyplatila zálohu vo výške 1.000.000,-Sk a žalovaný túto nevrátil. Nevyhnutné bude opakovane skúmať, akou formou sa žalovaný podieľal na webovom publikovaní referencií spoločnosti I. Y. s.r.o., či jeho odchod zo spoločnosti F. G. a.s. a oznámenie tejto skutočnosti žalobcovi spĺňal potrebné štandardy ako aj to, či je pravdivé tvrdenie žalobcu o „odcudzení zákazky Santa Cruz na Kube“. Znovu je nutné zdôrazniť, že spoločnosť I. Y. s.r.o. plne legitímne mohla súťažiť so spoločnosťou F. G. a.s. a uchádzať sa o tie isté zákazky, ale inak je nevyhnutné hľadieť na prípadné (preukázané) konanie žalovaného, ktorý disponujúc informáciami získanými počas pôsobenia u pôvodného zamestnávateľa (ako osoba podieľajúca sa na vypracovaní ponuky v súťaží o konkrétnu zákazku), tieto mohol použiť pri vyhotovení konkurenčnej (lepšej) ponuky.

12. Prvoinštančný súd, v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, č.k. 11Co/123/201-579 zo dňa 31.5.2012, po tom, čo opätovne skúmal každý jednotlivý skutok, v ktorom žalobca videl porušenie dobrých mravov, vypočul účastníkov konania (sporové strany) a svedka (L.. A. N.), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju rozsudkom (v poradí tretím), č.k. 13C/319/2002-758 zo dňa 19.5.2014, zamietol.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.7.2014 odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 202.071,30 eur (6.087.600,- Sk) titulom bezdôvodného obohatenia so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 31.3.2010 t.j. 254.957,90 eur a od 1.4.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

14. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd, na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 4Co/373/2014-816 zo dňa 5.2.2015 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uložil prvoinštančnému súdu v ďalšom konaní oboznámiť spis Okresného súdu Košice II sp.zn. 30C/387/2002 a ďalej ustáliť, kedy sa prejav vôle žalobcu (výzva na vrátenie daru, obsiahnutá v žalobe z 15.8.2002, vedenej pod sp. zn. 13C/319/2002) dostal do dispozície (sféry) obdarovaného - žalovaného, vychádzajúc z doručení nachádzajúcich sa v spise (napr. na č.l. 63 a 88). V závislosti od okamihu zrušenia darovacej zmluvy ďalej bude potrebné zisťovať hodnotu ekvivalentu daru v podobe peňažného plnenia, a to v prípade nedohody účastníkov v tomto smere aj cestou znaleckého dokazovania (obdobne ako v posudku č. 9/2006 na č.l. 312 a nasledujúcich spisu). Nakoľko súd prvého stupňa sa výškou tohto ekvivalentu z dôvodu odlišného právneho posúdenia veci vôbec meritórne nezaoberal, nemohol odvolací súd túto otázku riešiť samostatne, keďže by tak porušil záväzný princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

15. Prvoinštančný súd, po opätovnom vrátení veci, vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu, sp. zn. 11Co/123/2010-579 zo dňa 31.5.2012 a na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, že žalobca ako darca dôvodne a účinne urobil voči žalovanému výzvu na vrátenie daru, popísal závadné správanie sa obdarovaného a došlo tak k zrušeniu darovacej zmluvy ex nunc, žalobe žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhovel.

16. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. l súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupuje podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

17. Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním a to výsluchom sporových strán, prednesmi právnych zástupcov, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi, nariadením znaleckého dokazovania mal za preukázané, že do 21.12.1995 bol žalobca majiteľom všetkých 1200 ks akcií spoločnosti F. G., a.s. (ďalej len „F.“). Osobitnými darovacími zmluvami ako darca, bezplatne prenechal žalovanému 288 kusov akcií a Š. P. 144 kusov akcií spoločnosti v snahe motivovať ich ako obdarovaných na rozvoji spoločnosti a mal k nim bezvýhradnú dôveru. Žalovaný bol zamestnancom spoločnosti vo funkcii technického riaditeľa do

12.11.2001. V čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 kusov akcií spoločnosti F., z toho na L.. A. T. 60 kusov, L.. M. S. 60 kusov, Ing. A. G. 36 kusov a L.. L. G. 36 kusov a v júni 2002 previedol posledných 96 kusov akcií na L.. A. G.. Od 22.11.2001 je žalovaný spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Y., s.r.o. (ďalej „I. Y.“). V apríli 2002 žalobca zistil, že táto obchodná spoločnosť na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej zamestnanci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996, a že firmu ENERGO CONTROL založil a tvorí kolektív odborníkov, ktorí získali profesionálne skúsenosti ako spoluzakladatelia spoločnosti F., a.s., hoci je nepochybné, že tieto stavby realizovala spoločnosť F., ktorá na toto protiprávne nekalosúťažné konanie reagovala listom z 8.4.2002. Žalobca z uvedeného dôvodu vyzval žalovaného na vrátenie daru právnym úkonom urobeným vo forme notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX zo dňa 6.8.2002, ktorú žalovaný prevzal 7.8.2002. Vzhľadom na svoju majetkovú a personálnu účasť v spoločnosti (je väčšinovým akcionárom spoločnosti F., členom predstavenstva a generálnym riaditeľom) mal žalobca za to, že všetky právne úkony žalovaného voči spoločnosti smerovali de facto voči nemu a správanie žalovaného ako obdarovaného voči nemu ako darcovi možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 a § 3 ods. 1 Obč. zákonníka.

18. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 12.11.2003 uviedol, že celú činnosť, resp. konanie žalovaného v súvislosti s jeho odchodom z funkcie technického riaditeľa pokladal za cielenú a dobre organizovanú, keďže žalovaný sa dňa 22.11.2001 stal spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Y., s.r.o., a teda už v čase rozviazania pracovného pomeru v spoločnosti F. G., a.s. a odstúpenia z funkcie člena jej predstavenstva vedel, že bude spoločníkom a konateľom konkurenčnej spoločnosti. Týmto podaním žalobca s prihliadnutím na to, že žalovaný už predmet daru (akcie) nemá, zmenil kladnú žalobu na určenie na žalobu na plnenie, a to o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.835.680,-Sk. Vo vyjadrení zo dňa 22.3.2005 žalobca uviedol, že toto správanie žalovaného pokladá za správanie namierené priamo voči nemu (darcovi) z dôvodu, že všetky právne úkony žalovaného priamo smerujúce voči spoločnosti smerujú aj voči nemu ako výrazne väčšinovému akcionárovi spoločnosti, s ktorou je prepojený majetkovo i personálne, a ktorú sám sprivatizoval bez akejkoľvek účasti iných osôb, je v nej zamestnaný, riadi jej rozvoj a výnosy z jej podnikania sú zdrojom jeho obživy a zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva zámer zlikvidovať konkurenčnú spoločnosť, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a oprávňuje ho ako darcu domáhať sa vrátenia daru. Zo žaloby ďalej vyplynulo, že spoločnosť F. G. a.s. vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,- Sk, ktorú sumu žalovaný napriek výzvam spoločnosti nevrátil, z toho dôvodu spoločnosť F. bola nútená dňa 15.5.2002 podať na Okresný súd Košice II žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.000.000,- Sk s prísl..

19. Žalovaný, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že samotným jeho odchodom zo spoločnosti F. a pôsobením v spoločnosti s podobným predmetom činnosti neboli porušené všeobecne uznávané mravné zásady vo vzťahu medzi darcom a obdarovaným. V pracovnej zmluve so spoločnosťou F. neboli pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodnuté konkurenčné klauzuly pôsobiace obmedzujúco a podľa jeho názoru si žalobca zamieňa vzťah účastníkov vyplývajúci z právneho úkonu darovania a vzťah subjektov hospodárskej súťaže, t.j. v tomto prípade dvoch právnických osôb, keďže nárok vyplývajúci z prípadného konania napĺňajúceho znaky nekalej súťaže je uplatniteľný, avšak v inom konaní, za prípadnej aktívnej, resp. pasívnej legitimácie iných subjektov.

20. Žalovaný vypovedal, že v roku 1991 dostal žalobca šancu privatizovať štátny podnik formou predaja vopred určenému vlastníkovi, k čomu potreboval privatizačný návrh a podporu vtedajšieho vedenia, čo si zabezpečil ponukou, že v prípade úspešnej privatizácie následne rozdá akcie tak, ako ich získal, teda bezodplatne. V tom čase boli účastníci rovnocennými partnermi. Po privatizácii sa žalobca stal riaditeľom spoločnosti a žalovaný námestníkom. Po splatení podstatnej časti akcií žalobca splnil svoj sľub a previedol na svojich dvoch hlavných vedúcich 36% akcií, z toho na neho 24% akcií a na Š. P. 12% akcií s tým, že oni mali ďalej tieto akcie prerozdeliť zamestnancom, ktorí boli v spoločnosti kľúčovými. V nasledujúcom období si ale žalobca od menšinových akcionárov vymohol celkom 6.500.000,-Sk na splatenie privatizačného projektu (formou nevyplácania dividend). V roku 1995 založil žalobca firmu na Cypre vo svojom mene a začal spoločnosť F. tunelovať. Tovary, ktoré predtým boli nakupované u konkrétnych výrobcov mali medzizastávku na Cypre a obchodný zisk nešiel do zisku spoločnosti F., ale do spoločnosti na Cypre, čo vyvolalo jeho nespokojnosť i nespokojnosť ďalších menšinových akcionárov, ktorí týmto boli ukrátení na ziskoch. Žalovaný ďalej uviedol, že posledné roky jeho pôsobenia v spoločnosti F. sa začali vzťahy zhoršovať, žalobca nechodil veľmi do práce, disponoval sám s peniazmi

a vedúci zamestnanci iba zháňali a realizovali zákazky. Na webovej stránke spoločnosti I. Y., nebola spoločnosť F. ani jedným slovom hanená a ani žalobca nebol žiadnym spôsobom urazený.

21. Z výpovede svedka Š. P. (č.l. 134) vyplynulo, že u právneho predchodcu spoločnosti F. pracoval od roku 1995 vo funkcii riaditeľa divízie realizácie a od 3.12.2001 je zamestnancom spoločnosti I. Y.. V roku 1995 mu žalobca daroval 144 kusov akcií za účelom, jeho zainteresovania na jej činnosti. Krátko po darovaní akcií sa však žalobca snažil tieto akcie získať späť tým spôsobom, že obdarovaní sa mali zaviazať finančne splácať tento dar a odovzdať akcie žalobcovi do úschovy, pričom JUDr. W., právnik spoločnosti, vypracoval za týmto účelom zmluvu o zabezpečení záväzkov. Uviedol, že na splácaní záväzkov z privatizácie sa podieľal tým, že po dohode došlo k navýšeniu platov s tým, že toto navýšenie ekonómka poukazovala na účet žalobcu, pričom reálne platy mali stále rovnaké a zároveň aj dividendami, ktoré reálne nedostali, podpisovali len prázdne výplatné obálky a dividendy si žalobca bral. Celkovo tak prispel čiastkou vo výške 2.100.000,-Sk. Mal tiež vedomosti o firme založenej žalobcom na Cypre, na ktorú bol prevádzaný zisk, išlo o klasické tunelovanie.

22. Z výpovede svedka L.. A. T. (č.l. 134) vyplynulo, že tento u právneho predchodcu spoločnosti F., v štátnom podniku pracoval od roku 1987, kedy bol žalobca výrobným námestníkom, vedúcim automatiky. Po roku 1989, v rámci privatizácie spoločnosti, ktorej sa on priamo nezúčastnil, kedy sa štátny podnik transformoval na akciovú spoločnosť, bol v spol. F. a.s. členom dozornej rady a vedúcim technického oddelenia. V tom čase bol prísľub žalobcu prerozdeliť akcie konkrétnym ľuďom, pričom on v roku 1996 získal 5% akcií. Krátko na to, ako obdŕžal akcie, žalobca sa snažil získať ich späť, aby vedel splatiť dlhy voči Fondu národného majetku a bankám. Uviedol, že mu neboli vyplácané dividendy, podpisoval len prázdne obálky a dividendy použil žalobca na splácanie dlhov. Spoločnosť slabo prosperovala, neboli financie na zákazky, na druhej strane sa vykonala rekonštrukcia budovy. Dôvera voči vedeniu spoločnosti klesala. Mal vedomosť o firme založenej na Cypre, od ktorej spol. F. a.s. kupovala tovar. Neskôr sa medzi akcionármi stupňovali rozpory, zistil, že žalobca niečo iné hovorí a skutočnosť bola iná. Žalobca ho nikdy neupozorňoval ani mu nevytýkal nedostatky v práci. Následne, v novembri 2001 sa rozhodol zo spoločnosti odísť, výpovedná lehota mu uplynula 31.1.2002 a od 1.2.2002 je zamestnancom spoločnosti I. Y. s.r.o..

23. Svedok Ing. M. S. uviedol (č.l. 134), že v spoločnosti F. na úseku projektovom ako vedúci skupiny. V roku 1996 dostal darom 5% akcií spoločnosti, pričom tento dar chápal ako splnenie určitých dohôd z predchádzajúcich rokov, t.j. že po pretransformovaní spoločnosti, kľúčoví zamestnanci sa budú na nej podieľať vlastnými právami. Krátko po obdŕžaní akcií žalobca žiadal akcie späť z dôvodu jeho záväzku voči Fondu národného majetku a záväzkov vyplývajúcich z riadenia spoločnosti. V rokoch 1996 - 2000 sa zákazky, na ktorých sa podieľal realizovali čoraz ťažšie, mali definované povinnosti ale obmedzené právomoci. V tom čase si uvedomoval, že perspektíva spoločnosti je nejasná, záujem o jej budovanie sa vytrácal, že je bez možnosti vysloviť svoj názor, že stráca podporu vedenia spoločnosti hlavne pri zákazkách, ktoré si vyžadovali vstupnú investíciu na nákup tovaru a materiálu a návrhy na riešenie niektorých problémov vedel len ťažko uplatniť. O týchto skutočnostiach rozprávali aj so žalobcom, ale neboli prijaté žiadne riešenia ani konkrétne závery. Preto na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo spoločnosti dňa 31.12.2001 odišiel a od 2.1.2002 nastúpil do spol. I. Y. s.r.o..

24. Z výpovede svedka JUDr. M. W. vyplynulo (č.l. 262), že sa zúčastnil na transformácii štátnej spoločnosti na akciovú spoločnosť a jediným nadobúdateľom akcií bol žalobca, ktorý keďže nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie akcií Fondu národného majetku, s tým, že keďže sa manažment podieľa na vytváraní hodnôt, finančných prostriedkov na splácanie dlhov, budú vyhotovené zamestnanecké akcie, ktoré tak ako získal žalobca - bezodplatne, tak dostanú akcie aj zamestnanci. Keď sa spoločnosť už ako tak zbavila svojich dlhov, žalobca chcel darované akcie alebo aspoň nejaký podiel získať späť. Viackrát bol žalobcom požiadaný, aby vypracoval dokument s tým, že obdarovaní mu majú poskytnúť pôžičku, ale tak, aby ju nemusel vrátiť. Svedok uviedol, že namietal skutočnosť, že ide o darovanie, ktoré je bezodplatným právnym úkonom, žalobca však stále hovoril, že nepôjde o vrátenie daru, ale o pôžičku, avšak takým spôsobom, aby on túto pôžičku nemusel vrátiť. Svedok ďalej k veci uviedol, že žalobca bol známy tým, že nechcel nikomu platiť a aby peniaze nejakým spôsobom ukryl, založil na Cypre spoločnosť, ktorá slúžila na presun peňazí a tunelovanie spol. F. Košice a.s..

25. Z výpovede svedka L.. U. C. (č.l. 262), predsedu predstavenstva spoločnosti F., a.s. vyplynulo, že obchodná spoločnosť bola privatizovaná na akciovú spoločnosť predajom vopred určenému vlastníkovi a

to na základe privatizačného projektu podaného žalobcom. Po schválení zmluvy o predaji spoločnosti sa v roku 1991 žalobca stal jej jediným vlastníkom. Spočiatku mala spoločnosť problémy so splácaním dlhu Fondu národného majetku, ktorý bol takmer vo výške 22.000.000,-Sk, preto si za účelom jeho splácania žalobca požičal peniaze z banky, pôžičku následne splácal, pri 2. vlne kupónovej privatizácie žalobca vykúpil dlhopisy a splatil dlh Fondu národného majetku, teda všetko financoval z vlastných zdrojov. Koncom roka 1995 žalobca, pôvodne ako stopercentný vlastník darovaním previedol 36% svojho podielu dvom riaditeľom, dlhoročným spolupracovníkom, žalovanému a p. P., aby ich zainteresoval na chode spoločnosti. V roku 2001 začali hospodárske problémy, kvôli ktorým boli zmenené stanovy tak, že došlo k okliešteniu právomoci riaditeľov a na objednávkach musel byť uvedený aj podpis žalobcu a zrejme vtedy u nich skrslo rozhodnutie vytvoriť vlastnú firmu. V roku 2001 boli vo výhľade dve veľké zákazky na Kube - Santa Cruz a Moa v hodnote okolo 230.000.000,-Sk a rokovaním okolo nich bol poverený žalovaný. Svedok ďalej uviedol, že od týchto dvoch zákaziek mala závisieť ďalšia prosperita spoločnosti F. a domnieval sa, že v tom čase nastala pre žalovaného ideálna doba, aby odišiel a neskôr v priebehu ďalších dní aj ďalší zamestnanci spoločnosti a následne uvedené zákazky na Kube nezískala spoločnosť F., a.s. ale konkurenčná spoločnosť, v ktorej bol aj žalovaný. Spoločnosť F., a.s. objednávala riadiace programy pre riadiace systémy a iné materiály od spoločnosti L.. T., pričom jediným objednávateľom bol žalovaný (v čase, keď bol zamestnancom, pozn.) a značný objem finančných prostriedkov vo forme nadhodnotených výkonov bol presúvaný do firmy L.. T.. Neskôr zistili, že žalovaný je majiteľom 50% akcií tejto spoločnosti (L.. T.), ktorá sa stala konkurenčnou spol. F. a získala zákazky, na ktoré spoločnosť F., a.s. vynaložila približne 20.000.000,-Sk.

26. Z výpovede svedkyne L.. L. Z. (č.l. 262), pracujúcej v spoločnosti F., a.s. od júla 1994 vyplynulo (č.l. 262), že v roku 1994 spoločnosť vykazovala stratu, zákazková činnosť bola mizivá, avšak v rokoch 1997 - 2000 sa spoločnosti darilo dobre, o čom svedčil vysoký obrat a vysoké zisky. Darovanie akcií v roku 1995 zo strany žalobcu bolo výsledkom nátlaku zo strany zamestnancov z úseku projekcie. V roku 2001 sa realizovala zákazka na Kube a v tom čase žalovaný niekoľkokrát podnikol pracovnú cestu na Kubu, ale nič nebolo pripravené na podpis a predmetná zákazka sa cez spol. F. a.s. nakoniec ani nerealizovala. V roku 2001 sa z L.. T. - dodávateľa materiálov pre spoločnosť F., a.s., teda fyzickej osoby

- živnostníka, stala spol. Z., s.r.o. s L.. T. ako jediným konateľom a od tej doby dodávky tovaru boli fakturované v sumách niekoľkonásobne vyšších ako rok predtým pri tom istom predmete zmluvy. Ak však došla spol. F. a.s. faktúra od Z. s.r.o., zo strany žalovaného a p. P. bol tlak na prednostnú úhradu týchto faktúr. Pokiaľ ide o splatenie dlhu voči Slovenskej sporiteľni uviedla, že manažment spoločnosti sa rozhodol navýšiť si platy tak, aby z navýšenia mohol byť tento záväzok uhradený. mala vedomosť o tom, že časť tohto záväzku uhradil žalobca zo zmluvy o pôžičke zo Slovenskej sporiteľne, časť z dividend a časť prostredníctvom II. vlny kupónovej privatizácie, a to odkúpením dlhopisov. O finančnej pôžičke od žalovaného a od p. P. vedomosť nemala. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o založení spoločnosti na Cypre, ktorú mal založiť pán O., študent z Cypru, ktorého však nikdy nevidela, a nevedela uviesť, či bol jediným spoločníkom tejto spoločnosti ani z akého dôvodu a za akým účelom sa s touto spoločnosťou obchodovalo.

27. Svedok L.. A. N. vo výpovedi uviedol (č.l. 733), že SEZ Tlmače je dodávateľom investičných celkov energetiky. V roku 1997 až 1998 sa im podarilo preniknúť na Kubu, podarilo sa im získať prvé kontrakty - elektráreň Nuevitas, neskôr elektráreň Santa Cruz. Každý kontrakt potreboval subdodávateľov, jedeným z nich bola spoločnosť F. G.. Boli tam aj iné firmy, ktoré dodávali jednotlivé časti. Jednotlivé subdodávky boli vyberané formou výberových konaní. Jedným ponúkajúcich subdodávateľov spoločnosť F., ktorá najlepšie splnila podmienky a získala kontrakt. Na Kube začali malou modernizáciou, potom veľkou modernizáciou v Santa Cruz. Mal sa tiež začať stavať nový blok, ku kontraktu však nedošlo. F. G. realizovala zákazku Nuevitas, malú modernizáciu Santa Cruz. Na základe výberového konania veľkú modernizáciu Santa Cruz získala I. Y.. Na každú zákazku je teda výberové konanie, sú zaslané ponuky možným dodávateľom, z troch sa vybral najlepší. Výberového konania na veľkú modernizáciu elektrárne Santa Cruz na Kube, konaného niekedy v roku 2001, 2002, sa zúčastnili obe spoločnosti, spoločnosť F. G. i I. Y.. Uviedol ďalej, že pochybuje o tom, že by sa dala zákazka odcudziť, je to konkurenčný boj firiem, každá firma sa snaží získať pre svojich zamestnancov zákazku. Musí mať schopnosť ju aj realizovať a pochyboval o tom, že by v tomto prípade došlo k odcudzeniu zákazky. Bola podpísaná zmluva (spol. I. Y., pozn.), v čase jej účinnosti k ukončeniu zmluvy a zazmluvneniu iného subdodávateľa nedošlo. Ten kto kontrahoval, zákazku aj realizoval. Nebol svedkom situácie, aby pri výbere konkrétneho dodávateľa niekto nekalým spôsobom vplýval na výber subdodávateľa.

28. Na návrh žalobcu súd, vzhľadom na to, že sa jednalo o podstatnú odbornú vec, uznesením sp. zn. 13C 319/2002-302 zo dňa 23.1.2006, ustanovil za účelom vypracovania znaleckého posudku znalca z odboru ekonomika a podnikanie - Ekonomickú univerzitu v Bratislave, na zistenie trhovej hodnoty zaknihovaných akcií na meno (v počte 288 ks) spoločnosti F. G. a.s., ku dňu 6.8.2002.

29. Zo záveru znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 5.6.2006 vyplynulo, že všeobecná hodnota spoločnosti F. G. a.s., stanovená podnikateľskou metódou ku dňu ohodnotenia je 25.365.000,- Sk. Všeobecná hodnota jednej akcie spoločnosti ku dňu ohodnotenia stanovená podnikateľskou metódou je 21.137,50 Sk na 1 akciu. Všeobecná hodnota 288 akcií spoločnosti F. G. a.s. je 6.087.600,- Sk.

30. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku dňa 26.9.2006 uviedol, že k znaleckému posudku nemá žiadne námietky. Vzhľadom na závery znaleckého posudku zmenil žalobca v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. žalobu a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.087.600,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia so 16,5% ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 31.10.2006, t. j. vo výške 4.248.978,- Sk a na náhradu trov konania.

31. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku dňa 8.11.2006 uviedol, že z pohľadu metodiky, postupu a záveru znaleckého posudku nemá námietky.

32. Súd na pojednávaní dňa 19.3.2007 pripustil v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.087.600,- Sk so 16,5% ročným úrokom z omeškania od 8.8.2002 do 31.10.2006, t. j. vo výške 4.248.978,- Sk.

33. V priebehu odvolacieho konania proti rozsudku prvoinštančného súdu zo dňa 27.1.2010 (v poradí druhom), listom zo dňa 30.4.2010 oznámili L.. A. G., L.. L. G., L.. A. T. V. L.. M. S. žalovanému, že dňa 28.4.2010 realizovali ponuku na bezodplatný prevod akcií vydaných na meno od eminenta F. G., a.s. so sídlom M. H. XX, G., L.: XX XXX XXX, väčšinovému akcionárovi L.. F. G. v počte 228 ks. Predmetné akcie nadobudol L.. A. G. od žalovaného a od pána Š. P., L.. L. G. od žalovaného v počte 36 ks, Ing. A. T. od žalovaného v počte 60 ks a L.. M. S. od žalovaného v počte 60 ks. Listom z tohto istého dňa L.. O. R. oznámil pánovi Š. P., že dňa 28.4.2010 realizoval ponuku na bezodplatný prevod akcií vydaných na meno od eminenta F. G., a.s. väčšinovému akcionárovi - L.. F. G. v počte 24 ks, ktoré nadobudol od Š. P. (č.l. 520 a nasl.) Listom zo dňa 4.5.2010 oznámil L.. F. G. - žalobca L.. A. G., L.. M. S., L.. O. R.G., L.. L. G. V. L.. A. T., že obdŕžal ich ponuku na prevod nimi vlastnených akcií spoločnosti na jeho osobu. Keďže si uvedomuje zložitosť vzájomných vzťahov po ich odchode zo spoločnosti F. G., a.s. nepovažuje za primerané okolnostiam prijímať dary ako fyzická osoba a je ochotný akcie od nich odkúpiť za 0,1 euro za akciu kúpnou zmluvou.

34. Zo zápisnice z priebehu mimoriadneho zasadnutia predstavenstva v spoločnosti F. G., a.s. zo dňa 10.6.2010, predmetom ktorej bolo prejednanie žiadosti akcionárov o súhlas s prevodom akcií na inú osobu vyplynulo, že predstavenstvo uznesením č. X/XX/XXXX na základe článku 4, ods. 7 Stanov spoločnosti „súhlasí s prevodom akcií pánov L.. A. T.P., L.. M. S., L.. L. G., L.. A. G., L.. O. Závozník na akcionára L.. F. G.“. Listom zo dňa 23.6.2010 L.. L. Z. (člen predstavenstva spoločnosti F. G., a.s.) vyššie menovaným zaslala stanovisko - kópiu zápisu zo zasadnutia predstavenstva týkajúcu sa predaja cenných papierov s pripojeným návrhom zmluvy o kúpe cenných papierov (č.l. 550).

35. Dňa 12.8.2010 navrhol L.. A. G. pani B., ktorá bola žalobcom poverená uskutočnením transakcie - odkúpením cenných papierov spoločnosti F. G. termín uskutočnenia transakcie na 18.8.2010 o 10.00 hod. na sekretariáte spoločnosti F. G., a.s..

36. Dňa 13.8.2010 Ing. B. oznámila L.. G., že vzhľadom na podanie právneho zástupcu p. Z. (žalovaného), M.. A.. Z., ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach, pán G. (žalobca) nemieni pokračovať v navrhnutých transakciách až do vyriešenia súdneho sporu (č.l. 549).

37. Listom označeným ako „Zmena akcionára - oznámenie“ zo dňa 21.11.2012 oznámil L.. A. G. spol. F. G. a.s., že ako vlastník listinnej hromadnej akcie eminenta F. G. a.s., nahradzujúcej 228 ks akcií, na základe uzavretej dohody o odstúpení od darovacej zmluvy zo dňa 22.1.1196, predmetom ktorej bol prevod 228 ks akcií, dochádza k zmene vlastníka predmetných akcií na nového (pôvodného) vlastníka - Ing. Š. Z.. Vzhľadom na špecifický charakter titulu zmeny v osobe akcionárov, spočívajúceho v obnovení

vlastníckeho vzťahu - nevyžadujúceho súhlas predstavenstva akciovej spoločnosti, uvedené dal na vedomie za účelom administratívneho spracovania s tým, že po výzve eminenta predloží vyhotovený rubopis hromadnej akcie na meno. Listom, obsahom zhodným, oznámil uvedené tiež L.. M. S., ako vlastník 60 ks akcií. (č.l. 720, 721).

38. Spol. F. G. a.s., listom zo dňa 26.2.2013 oznámila L.. A.. G. V. L.. M.. S., že predstavenstvo spoločnosti so zmenou vlastníka spôsobom, uvedeným v liste nesúhlasí a odporučilo im, v prípade, ak majú záujem previesť akcie na meno na inú osobu, požiadať predstavenstvo o vyjadrenie k prevoditeľnosti akcií, ktorých sú vlastníkmi.

39. Listom zo dňa 9.4.2013 L.. A. G., L.. M. S. V. L.. Š. Z. (žalovaný) vyzvali Ing. F. G. (žalobcu) k prevzatiu predmetných akcií v lehote do 20.4.2013, na notárskom úrade za účelom spätného prevodu vlastníckeho práva k uvedeným akciám.

40. Žalobca cestou právneho zástupcu doručil súdu písomné podania (v období od posledného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu), v ktorých opakovane poukazuje na konanie žalovaného, ktoré naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov, že žalovanému bola výzva na vrátenie daru obsiahnutá v notárskej zápisnici N XXX/XXXX D. XXX/XXXX spísaná na Notárskom úrade M.. L. Č. v Poprade dňa 6.8.2002 doručená už dňa 7.8.2002 a týmto momentom darovací vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol, že predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárok na vrátenie daru ani iný jeho nárok. V ďalšom obdobne uviedol skutočnosti týkajúce sa vzniku povinnosti vrátiť dar, pričom ak už obdarovaný predmet daru nemá, tiež týmto momentom (zánikom darovacieho vzťahu na základe jednostranného právneho úkonu darcu) vzniká nárok darcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, že tvrdenia žalovaného, že žalobca musí prijať sporné akcie a nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nekorešponduje s právnym a skutkovým stavom v danej vec, že v čase vzniku nároku na vrátenie daru sporné akcie nevlastnil a doteraz nepreukázal, že by bol ich vlastníkom, preto žalobcovi už v tom momente (dňa 7.8.2002) vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na vydaní ktorého stále trvá. Pokiaľ uvádzal, že žalobca mu bráni, aby žalovaný predmet konania vrátiť, čo je v rozpore s § 630 OZ, žalobca uviedol, že žalovaný nie je a za daných okolností ani nemôže byť vlastníkom predmetných akcií. Podľa čl. 4 bodu 4.7 aktuálne platného znenia stavov spoločnosti F. G. a.s. zo dňa 13.11.2008 „prevoditeľnosť akcií na meno je obmedzená a to požiadavkou súhlasu predstavenstva k ich prevodu. O udelení alebo o neudelení súhlasu k prevodu akcií bude predstavenstvo povinné rozhodnúť a to po rozhodnutí akcionárov aj oznámiť do 3 mesiacov od doručenia žiadosti akcionára o udelení súhlasu s prevodom jeho akcií. Predstavenstvo bude môcť súhlas prevodu odoprieť ak bude nadobúdateľ jeho ovládajúca alebo ním ovládaná osoba, osoba mu blízka alebo inak s ním personálne alebo majetkovo prepojená, konkurentom spoločnosti na relevantnom trhu podľa predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, alebo ak predstavenstvo dospeje k záveru, že prevod akcií nadobúdateľa nie je vzhľadom na ochranu podnikateľských záujmov spoločností vhodný a spoločnosti by z dôsledku toho mohla vzniknúť ujma. Rovnaké obmedzia a podmienky platia aj pre vznik záložného práva k akciám a pre prevod prednostného práva upisovania podľa § 204 a ods. 4 obchodného zákonníka“. Uviedol ďalej, že v danom prípade boli akcie iba odovzdané žalovanému, vlastnícke právo k ním však na žalovaného nebolo prevedené rubopisom. Navyše aj prípadný rubopis by bol faktický neúčinný, pretože podľa čl. 4 bodu 4.7 stanov spoločnosti nemôže dôjsť k prevodu akcií bez súhlasu predstavenstva tejto spoločnosti. Notárska zápisnica na základe vyššie uvedeného sama o sebe nemá žiadne účinky. Navyše otázka poskytnutia súhlasu L.. S. V. L.. G. na prevod akcií tiež nie je predmetom tohto konania, keďže títo aktuálni vlastníci akcií nie sú ani účastníkmi tohto konania. Pokiaľ sa žalovaný bráni, že v danom prípade ide o „špecifický prevod vlastníckeho práva“ takýmto pojem sa nenachádza ani v slovenských právnych predpisoch a nepozná ho ani právna teória. Zároveň upozornil na omyl v obrane žalovaného, že žalobca nemusí trvať na tom, že k prevodu akcií je potrebný súhlas predstavenstva táto skutočnosť vyplýva zo stanov nie z názoru žalobcu. O udelení súhlasu rozhoduje spoločnosť F. G. a.s., ktorá nie je účastníkom tohto konania a ak súhlas neudelí potom L.. S. V. L.. G. nemôžu previesť akcie na žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že k prevodu vlastníctva 288 ks. akcií spoločnosti F. R. L.. A. G. V. R. L.. M. S. na žalovaného doposiaľ nedošlo a žalovaný s predmetnými akciami disponovať nemôže. Žalobca ďalej uviedol, že aktivitu žalovaného ohľadne jeho pokusu vrátiť predmetné akcie po uplynutí viac ako 13 rokoch od začiatku tohto konania, žalobca považuje za ďalšie konanie hrubo porušujúce dobré mravy. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia už momentom zániku darovacieho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným teda dňa 7.8.2002, preto v tomto štádiu konania nie je možné aby si žalovaný splnil svoju povinnosť vrátením akcií.

Žalobca ďalej uviedol, že pri stanovení hodnoty peňažného ekvivalentu daru je nutné vychádzať z hodnoty daru v čase jeho odvolania, teda v čase vzniku nároku na vydanie peňažného ekvivalentu, za ktorým účelom už bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalovaného, že na predmetnú vec nemožno použiť vyššie uvedený postup - vypracovaný znalecký posudok pretože je potrebné brať do úvahy osobitný predmet daru a uplatniť korektív dobrých mravov za súčasne účelovej citácie literatúry či namietanie nakladania s majetkom eminenta akcií bez materiálneho prínosu v prospech žalovaného je argumentáciou účelovou, nepodloženou, neopodstatnenou a zmätočnou. Hodnota peňažného ekvivalentu bola stanovená formou znaleckého posudku, ku ktorému sa sám žalovaný vyjadril, že z hľadiska metodiky, postupu a záveru nemá voči nemu žiadne námietky a to ku dňu relevantne a hodnoverne preukázaného zániku vzťahu darovacej zmluvy a súčasného vzniku nároku na vydanie peňažného ekvivalentu daru. Pokiaľ ide o namietanú výšku úrokov z omeškania uviedol, že žalovaný v pozícií dlžníka sa splnením svojho dlhu v podobe vydania peňažnej náhrady daru z titulu bezdôvodného obohatenia ako peňažnej pohľadávky žalobcu dostal do omeškania dňa 8.8.2002 a od toho dňa patrí žalobcovi ako veriteľovi popri jeho pohľadávke aj jej príslušenstvo v podobe zákonných úrokov z omeškania. Pre vznik povinnosti platiť úroky z omeškania, teda nie je podmienkou ako tvrdí žalovaný, aby už ku dňu podania žaloby bola žalobcovi známa a žalobcom deklarovaná výška pohľadávky a vzniku povinnosti plniť úroky z omeškania nemôže brániť ani to, že výšku pohľadávky bolo nutné určovať znaleckým dokazovaním, či žalovaným neobjasnená špecifická povaha predmetu darovania. Uviedol, že nie je právny základ, aby po vyše 14 rokoch od momentu, kedy žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobcovi plnenie v podobe peňažného ekvivalentu daru, ktorú do dnešného dňa nesplnil má vzniknúť povinnosť plniť úroky z omeškania vzťahujúce sa na toto plnenie až v momente márneho uplynutia lehoty na plnenie uloženej súdom v právoplatnom rozhodnutí.

41. Žalovaný vo svojich písomných podaniach uvádzal, že vzhľadom k skutočnosti, že medzi žalovaným a tretími osobami ako vlastníkmi predmetných akcií došlo na základe obojstranného odstúpenia od darovacej zmluvy následne k obnoveniu vlastníctva 288 ks listinných akcií na meno eminenta F. G. a.s. u žalobcu predmet konania nezodpovedá hmotnoprávnemu ustanoveniu § 630 a od neho odvodeného nároku darcu. Bol toho názoru, že v danom prípade je túto zmenu vo vlastníctve posúdiť ako zmenu na základe prechodu vlastníckeho práva titulom zrušenej zmluvy teda návrat do pôvodného stavu. V tejto situácii sa teda súhlas predstavenstva javí ako právne irelevantný až nelogický. Vzhľadom na špecifický charakter predmetu darovania - akcie, by účastníci nemohli realizovať svoje právo resp. povinnosť v zmysle všeobecného ustanovenia § 630 OZ. Obdarovaní by tak bol nezávisle od svojej vôle vystavený do nevýhodnej pozície spočívajúcej v možnosti okamžitého uplatnenia nároku na zaplatenie peňažného ekvivalentu darcom bez možnosti realizácie vôle obdarovaného dar vrátiť. Takto uplatňovaný výkon práva by vykazoval znaky výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil ďalej účelový, rozporuplný až špekulatívny prístup predstavenstva eminenta - spoločnosti F. G. a.s., keď dňa 23.6.2010 doručili rozhodnutie, ktorým udelili súhlas s prevodom vlastníckeho práva k akciám a následne s poukazom na príslušne ustanovenie platných stanov spoločnosti súhlas neudelili. Poukázal tiež na tendenčný a účelový prístup žalobcu, keď listom zo dňa 23.62010 na výzvu vlastníkov akcií akceptoval ponuku a navrhol prevod do jeho vlastníctva titulom kúpnej zmluvy, pričom pripojil zápis zo zasadnutia predstavenstva eminenta akcií zo dňa 10.6.2010 a návrh zmluvy o kúpe cenných papierov. Vzápätí však toto svoje rozhodnutie, uvedomujúc si právny dôsledok na predmetné súdne konanie a ním uplatnení nárok zmenil a prevod akcií a ich nadobudnutie odmietol, čo však odôvodnil podaním právneho zástupcu žalovaného v predmetnom konaní. Uviedol ďalej, že pri určení hodnoty peňažného ekvivalentu predmetu daru je nevyhnutné brať zreteľ na špecifický charakter daru - akcie, a v neposlednom rade v danej veci aj postup žalobcu ako väčšinového akcionára, ktorý mal za následok znižovanie hodnoty daru, akcií (predaj majetku eminenta). Teda majetku, ktorý sa premietol do hodnoty akcií v zmysle vyhotoveného znaleckého posudku, bol na základe rozhodnutia žalobcu ako väčšinového akcionára scudzený bez akéhokoľvek materiálneho prínosu v prospech žalovaného. Je teda nemysliteľné, aby žalovaný bol zaviazaný k zaplateniu peňažného ekvivalentu stanoveného ako všeobecná hodnota majetku k momentu zániku darovacieho vzťahu, pričom by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by bol peňažný ekvivalent stanovený na základe posudku o všeobecnej hodnote majetku, keďže žalovaný ako akcionár žiadny prospech z darovaných akcií nemal a majetok zostal u eminenta a bolo na žalobcovi, ako na väčšinovom akcionárovi, ako s ním naloží na základe prijatých a odhlasovaných uznesení valného zhromaždenia akcionárov. Ďalej uviedol, že v konaní boli žalovaným produkované dôkazy nasvedčujúce, že žalobca prijal od žalovaného nemalé peňažné prostriedky nevyplatením dividend, ktoré predstavovali odplatu za darované akcie. Mal za to, že postup žalobcu bol špekulatívny tak, aby získal hodnotu akcií

týmto spôsobom späť a teda v prípade darovania išlo o simulovaný právny úkon. Záverom s poukazom na vyššie uvedené argumenty navrhol, aby konajúci súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

42. Právny zástupca žalovaného podaním doručením súdu dňa 31.1.2017 doručil súdu znalecký posudok znalca L.. Ľ. B., znalec z odboru ekonómia a manažment v odvetviach: financie, účtovníctvo a daňovníctvo, č. posudku 01/2017 zo dňa 29.1.2017 a dňa 15.5.2017 znalecký posudok č. 03/17 zo dňa 9.5.2017.

43. Žalobca cestou právneho doručil súdu dňa 8.2.2017 stanovisko k návrhu žalovaného zo dňa 30.1.2017 na vykonanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom (č.l. 1036), v ktorom uviedol, že žalobca nevidí žiaden dôvod pre vykonávanie dokazovania súkromným znaleckým posudkom, pričom poukázal na to, že za účelom zistenia výšky uplatňovaného nároku už bolo súdom nariadené a vykonané znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 5.6.2006 vypracovaným znaleckou organizáciou Ekonomickou Univerzitou v Bratislave, ktorým bola určená všeobecná hodnota akcií eminenta F. G. a.s. ku dňu 6.8.2002, čo je deň predchádzajúci dňu, kedy bola žalovanému preukázateľne doručená výzva na vrátenie daru, kedy zanikol darovací vzťah a vznikol nárok darcu na vydanie peňažného ekvivalentu daru. Tento znalecký posudok nebol v konaní žiadnym spôsobom napadnutý ani namietaný. Poukázal na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené súdom. Znalecký posudok bol vypracovaný súdom určenou znaleckou organizáciou v príslušnom odbore. Žalovaný znalecký posudok žiadnym spôsobom nenamietal. Uviedol ďalej, že v konaní bola nepochybne vyriešená otázka momentu zániku darovacej zmluvy tak, že týmto dňom je 7.8.2002, že znaleckým posudkom č. X/XXXX bola zistená hodnota peňažného ekvivalentu daru ku dňu 6.7.2002. Zotrval na tom, že ďalšie znalecké dokazovanie by bolo nielen nehospodárne ale bolo by tiež absolútne zbytočné.

44. V podaní doručenom súdu dňa 24.2.2017 (vyjadrenie žalobcu k súkromnému znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 29.1.2017; č.l. 1047), žalobca uviedol, že predmetný znalecký posudok považuje z hľadiska dôležitosti dokazovania za celkom bezvýznamný a z pohľadu stavu dokazovania vo veci celkom nadbytočný. Predmetný znalecký posudok neobsahuje jediný výpočet, tabuľku či identifikáciu veličín alebo vzorcov potrebných pre konkrétne odborné výpočty. Nie je z neho možno zistiť prečo a akú metódu volil znalec spomedzi dostupných ekonomických metód ohodnotenia spoločnosti a pod. Znalecký posudok tak vykazuje skôr črty akéhosi písomného podania, v ktorom sa znalec pokúša podporiť líniu tvrdení prezentovaných samotným žalovaným a používa právne posudzovanie a vyvodzovanie právnych záverov samotným znalcom, či umelé navyšovanie rozsahu znaleckého posudku duplikovaním jeho textu. V predmetnom znaleckom posudku znalec sám vyvodzuje právne závery, nárok žalobcu sám hodnotí z pohľadu práva, čo je absolútne neprijateľné. Ďalej sa žalobca vyjadroval k jednotlivým záverom znalca v preloženom znaleckom posudku. Vzhľadom na uvedené žalobca namietal samotný znalecký posudok č. X/XXXX ako dôkazný prostriedok ako celkom zjavne neobjektívny, tendenčný a nehodnoverný. Pripomenul, že účastníkom konania (sporovým stranám) bolo zachované právo vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu nariadenému súdom, pričom sám žalovaný vo svojom stanovisku k znaleckému posudku zo dňa 8.11.2006 sa vyjadril, že nemá žiadne námietky. Otázka výšky žalobcom uplatňovaného nároku teda bola spoľahlivo preukázaná a akceptovaná oboma stranami sporu, preto nemožno o tejto otázke vykonávať ďalšie znalecké ani iné dokazovanie.

45. Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2017 právny zástupca žalovaného súdu predložil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 20C/240/2016-41 zo dňa 10.10.2016, ktorým súd určil, že žalobca je vlastníkom 288 ks akcií na meno eminenta F. G. V. Z., Z. Z. M. H. Č.. XX, G., L.: XXXXXXXX, L.: XXXXXXXXXX vydaných vo forme hromadnej listinnej akcie nahrádzajúcej 288 ks akcií na meno a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V uvedenom konaní bol v procesnom postavení ako žalobca L.. Š. Z., žalovanými boli: X. L.. A. G.F., X. L.. A. S., X. L.. A. T., X. L.. L. G.. Žalovaní v 1. - 4. rade v písomnom vyjadrení k predmetnej žalobe uviedli, že uznávajú v celom rozsahu nárok žalobcu a žiadali, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie bez nariadenia pojednávania.

46. Podľa ust. § 628 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

47. Podľa ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

48. Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

49. Podľa ust. § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

50. Podľa ust. § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

51. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

52. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol zamestnancom spoločnosti F. G. a.s., vo funkcii technického riaditeľa a členom predstavenstva. Pracovný pomer žalovaného v uvedenej spoločnosti bol skončený dohodou k 12.11.2001. Z funkcie člena predstavenstva odstúpil žalovaný na základe svojho oznámenia zo dňa 11.10.2001. Žalobca darovacou zmluvou zo dňa 11.12.1995 daroval žalovanému 288 ks zaknihovaných cenných papierov eminenta - F. G. a.s., a splnomocnil obdarovaného na registráciu prevodu CP v Stredisku cenných papierov a na všetky právne úkony s tým spojené. Registrácia darovaných akcií bola vykonaná v SCP dňa 21.12.1995. V čase od 21.12.1995 do 14.6.1996 previedol žalovaný 192 ks spoločnosti F. a.s. akcií na L.. A. T. v počte 60 ks, L.. M. S. v počte 60 ks, L.. A. G. v počte 36 ks, L.. L. G. v počte 36 ks a v mesiaci jún 2002 previedol posledných 96 ks akcií na L.. A. G.. Od 22.11.2001 je žalovaný konateľom spoločnosti I. Y., s.r.o., v ktorej spoločnosti sú zamestnaní i vyššie uvedení bývalí zamestnanci spoločnosti F. G. V..s.. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru formou notárskej zápisnice č. D. XXX/XXXX, D. XXX/XXXX zo dňa 6.8.2002, ktorú žalovaný prevzal dňa 7.8.2002 z dôvodu, že spoločnosť I. Y. s.r.o. na svojich webových stránkach prezentovala referencie a tvrdenia, podľa ktorých sa jej pracovníci podieľali na príprave a realizácii stavieb v období rokov 1993 až 1996, pričom tieto stavby realizovala spol. F. G. a.s., a že spol. I. Y. s.r.o. založil a tvorí kolektív odborníkov, ktorí získali profesionálne skúsenosti ako spoluzakladatelia spoločnosti F. G. a.s., ktorá na toto protiprávne nekalosúťažné konanie reagovala listom zo dňa 8.4.2002. Žalobca v notárskej zápisnici vyhlásil, že toto konanie L.. Š. Z. považuje za konanie, z ktorého vyplýva veľký nevďak zo strany obdarovaného voči darcovi a tento jeho nevďak kvalifikuje ako hrubé porušenie dobrých mravov.

53. V ustanovení § 630 je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu jednostranným právnym úkonom darcu. Okamihom správania sa obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 OZ, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak darca využije toto právo, zaniká darovací vzťah okamihom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Ak bola darovaná vec, takýmto prejavom vôle sa ruší darovacia zmluva a obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t.j. obnovuje sa vlastníctvo darcu k veci ex nunc a obdarovaný, ktorý sa tak stal neoprávneným držiteľom, je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 . Ak dôjde k takej situácii, že obdarovaný darovanú vec scudzí (napr. predá, daruje tretej osobe) ešte pred doručením výzvy darcu k vráteniu daru, obdarovaný tak z tohto dôvodu (ktorý sa inak neprieči zákonu, lebo až do výzvy darcu je ako vlastník oprávnený s vecou nakladať) nemôže už splniť svoju povinnosť vydať predmet daru (túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci), teda plniť in natura, vznikne mu však povinnosť (ak sú splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa § 630 poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 .

54. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný previedol osobitnými darovacími zmluvami, jemu darované akcie na ďalšie osoby, a to na základe predchádzajúcej dohody s darcom, žalobcom, ani skutočnosť, že žalovaný podniká v rovnakom predmete činnosti ako žalobca. Vzhľadom na to, že žalovaný už dar preukázateľne nemá, žiadal žalobca jeho peňažný ekvivalent (písomným podaním zo dňa 12.11.2003, zo dňa 15.6.2005 a zo dňa 26.9.2006).

55. Žalobca videl hrubé porušenie dobrých mravov v správaní sa žalovaného, ktorý darom získal akcie spol. F. G. a.s., a spolu s osobami, na ktoré tieto akcie sám previedol, participuje ako spoločník v konkurenčnej spoločnosti I. Y. s.r.o. s podobným predmetom činnosti, a že zo správania žalovaného

jednoznačne vyplýva zámer zlikvidovať konkurenčnú spoločnosť F. G. a.s., a teda aj žalobcu, ktoré správanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a oprávňuje darcu domáhať sa vrátenia daru.

56. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou pôvodne domáhal určenia, že jeho vlastnícke právo ako darcu k 288 ks zaknihovaných akcií na meno s menovitou hodnotu jednej akcie 5.000,- Sk sa obnovuje dňom právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania, po zistení, že žalovaný už akcie nevlastní, žalobu zmenil a domáha sa ekvivalentu v podobe peňažného plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 .

57. V ustanovení § 630 je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu jednostranným právnym úkonom darcu. Okamihom správania sa obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 OZ, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak darca využije toto právo, zaniká darovací vzťah okamihom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Ak bola darovaná vec, takýmto prejavom vôle sa ruší darovacia zmluva a obnovuje sa vlastníctvo darcu k veci ex nunc a obdarovaný, ktorý sa tak stal neoprávneným držiteľom, je povinný vec vydať (§ 126 ods. 1 . Ak obdarovaný darovanú vec scudzí (napr. predá, daruje tretej osobe) ešte pred doručením výzvy darcu k vráteniu daru, obdarovaný tak z tohto dôvodu nemôže už splniť svoju povinnosť vydať predmet daru (túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci), vznikne obdarovanému povinnosť (ak sú splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa § 630 poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 . Právna úprava obsiahnutá v § 630 je teda sankciou, predstavovanou právom darcu domáhať sa voči obdarovanému vrátenia daru, keďže sa tento napriek všeobecným očakávaniam vychádzajúcim z toho, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu alebo členom jeho rodiny v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Je nesporné, že žalovaný od žalobcu na základe darovacej zmluvy získal akcie, predstavujúce značnú majetkovú hodnotu a to bez toho, aby zmluva bola podmienená poskytnutím odplaty, protiplnenia od obdarovaného alebo vychádzala z nejakých záväzných a vynútiteľných dohôd.

58. Darcovi vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napríklad fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a životných jubileí (R 31/1999). Pri posudzovaní, či určité správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, treba vziať do úvahy a hodnotiť aj správanie darcu v tom zmysle, či sa nespráva k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu a členom jeho rodiny. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce súkromné práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.

59. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, či konanie, ktoré nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti, ktorá vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a predpokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto dochádza vtedy, keď sa konanie jednotlivca ocitne v rozpore s uvedenou všeobecne uznávanou mienkou, ktorá je určujúcim kritériom vo vzájomných vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý informatívny systém, sú akýmsi meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. Rozpor konania, správania sa s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase.

60. Výkon práva bezpochyby môže byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 aj vtedy, ak konanie má pôvod v obchodnoprávnych vzťahoch. Obchodná činnosť, hoci má svoje špecifiká, nemôže byť vytrhnutá zo sveta medziľudských vzťahov, ktoré sú ovládané mravnými a etickými pravidlami konania. Preto je možné ustanovenie § 3 ods. 1 použiť v normatívnom zmysle aj na právne vzťahy upravené Obchodným zákonníkom. Keďže ust. § 630 neobmedzuje vznik práva darcu na vrátenie daru len na hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným v rámci občianskoprávnych vzťahov, nie je vylúčený vznik tohto práva v prípade, keď správanie sa obdarovaného hrubo porušujúce dobré mravy malo pôvod v obchodnoprávnych vzťahoch.

61. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu má po vykonanom dokazovaní za to, že prípadné konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, mohlo mať následky pre osobu žalobcu ako fyzickú osobu, majoritného akcionára obchodnej spoločnosti, ktorému na osude tejto spoločnosti a jej úspechu na trhu a ziskovosti záleží, a ktorý sa o jej vznik zaslúžil negatívne dôsledky. V prejednávanej veci nemožno mať za to, že konanie žalovaného smerovalo výlučne voči obchodnej spoločnosti F. G. a.s. a nie aj voči žalobcovi bez toho, aby bolo prihliadané na vzťahy účastníkov (fyzických osôb), dlhoročných kolegov, ktorých vzťah vyústil do darovania. Aj po darovaní akcií žalobca zostal väčšinovým vlastníkom akcií obchodnej spoločnosti F. G. a.s. (64 %) a o tejto skutočnosti, ako aj o vzťahu žalobcu k spoločnosti žalovaný nepochybne vedel. I keď obchodná spoločnosť ako samostatná právnická osoba má svoj vlastný majetok, odlišný od majetku svojich akcionárov a s týmto svojim majetkom podniká a hospodári, nemožno v tomto prípade úplne abstrahovať od majetkových práv spoločníkov (či akcionárov), ktoré spočívajú spravidla v podiele na finančnom zisku obchodnej spoločnosti, v možnosti prevodu obchodného podielu (akcií), v možnosti spoločnosť riadiť a podieľať sa na likvidačnom zostatku pri jej zániku. Preto aj keď žalobcu, ako majoritného akcionára obchodnej spoločnosti nemožno stotožniť s jej vlastníkom v právnom slova zmysle, nemožno očakávať, že jej osud a úspešnosť na trhu, ako aj ziskovosť sú mu ľahostajné. Z toho možno vyvodiť záver, že prípadné konanie žalovaného, smerujúce voči obchodnej spoločnosti smerovalo aj voči žalobcovi, ako jej väčšinovému akcionárovi.

62. Žalobca vo výzve na vrátenie daru, obsiahnutej v notárskej zápisnici zo 6.8.2002 namietal, že žalovaný od 22.11.2001 bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti I. Y. Z..F..P.., a táto spoločnosť na svojich webových stránkach prezentovala tvrdenia a referencie (v zápisnici a v priebehu konania konkretizované), ktoré konanie nieslo znaky protiprávneho nekalosúťažného konania. Je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že pôvodný obsah webovej stránky spoločnosti I. Y. s.r.o., referujúci o stavbách realizovaných pracovníkmi tejto firmy v rokoch 1992 až 2001 nebol vzhľadom na dátum jej zápisu do obchodného registra (10.4.2001) celkom korektný a mohol sa dostať do rozporu s chránenými záujmami obchodnej spoločnosti F. G. a.s. a tým aj žalobcu. Zrejme aj reagujúc na tieto skutočnosti, ako aj na pokus o zmier z 8.4.2002 došlo k preformulovaniu obsahu webovej stránky spoločnosti I. Y. s.r.o. a korektnejšiemu tvrdeniu, že „zakladatelia a súčasní pracovníci firmy“ sa počas dlhoročného pôsobenia v odbore technologických procesov podieľali na príprave a realizácii konkretizovaných stavieb. Žalovaný, ako štatutárny orgán a spoločník obchodnej spoločnosti I. Y. s.r.o. nepochybne mal dosah na formuláciu webových stránok predstavujúcich „jeho spoločnosť“ a mal dbať na to, aby tieto nezasiahli do práv jeho bývalého dlhoročného zamestnávateľa a vzhľadom na vyššie uvedené závery i do práv žalobcu. Išlo tak o konanie porušujúce dobré mravy, ktoré samo osebe (samostatne) zrejme nemohlo dosiahnuť intenzitu správania sa hrubo porušujúceho dobré mravy, ale spĺňalo by podmienky ich sústavného porušovania (spolu s ďalším nevhodným správaním sa).

63. Pokiaľ ide o správanie sa žalovaného pri súťaži o projekt Santa Cruz na Kube, je potrebné zdôrazniť, že žalovanému nebolo možné uprieť právo ukončiť pracovný pomer v spoločnosti F. G. a.s., odísť z nej a pôsobiť v inej, hoci aj konkurenčnej spoločnosti. Na druhej strane je však ale zrejmé, že žalovaný dlhodobo pripravoval ohľadom stavby Santa Cruz ponuku obchodnej spoločnosti F. G. a.s., Kubu viackrát v tejto súvislosti navštívil a detailne jej ponúkaný projekt poznal. Keď hneď po jeho odchode do priamo konkurenčnej spoločnosti I. Y. s.r.o. táto súťažila o ten istý projekt a v roku 2002 bola i vo svojom snažení úspešná, bez ohľadu na spôsob výberu najvhodnejšieho dodávateľa zo strany kubánskeho objednávateľa, správanie sa žalovaného voči jeho pôvodnej firme, ktorá mu umožnila získať detailné vedomosti o samotnej možnej vysoko bonitnej zákazke a jej ponuke, nemožno hodnotiť ako správanie sa zodpovedajúce dobrým mravom, obzvlášť vo vzťahu k žalobcovi - darcovi a majoritnému akcionárovi spoločnosti F. G. a.s..

64. Pokiaľ ide o posudzovanie konania žalovaného, ako konania, ktoré voči žalobcovi naplnilo znaky hrubého porušenia dobrých mravov, z hľadiska jeho intenzity, súd považoval i snahu nevrátiť obchodnej spoločnosti F. G. a.s. sumu 1.000.000,-Sk, ktorý dôvod pre vrátenie daru žalobca v žalobe uviedol samostatne. Tým, že sa takýto prejav vôle (obsiahnutý v žalobe) dostal do dispozície - sféry obdarovaného je potom splnená hmotnoprávna podmienka zániku právneho vzťahu z darovacej zmluvy. V danom prípade žalobca v žalobe jasne popísal správanie sa žalovaného, spočívajúce v nevrátení sumy 1.000.000,-Sk spoločnosti F. G. a.s. a bez pochybností pre toto správanie sa, hrubo porušujúce dobré mravy vyjadril požiadavku na vrátenie daru - akcií spôsobom určenia, že sa mu k nim obnovuje vlastnícke právo. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že spoločnosť F. G. a.s. 7.9.2001 vyplatila žalovanému zálohu vo výške 1.000.000,-Sk a následne mu vyplatila i celú mu prislúchajúcu riadnu dividendu. Pracovný pomer v spoločnosti F. G. a.s. žalovaný ukončil dohodou ku dňu 12.11.2001 a po výzvach na vysporiadanie záväzkov listom z 25.1.2002 bývalému zamestnávateľovi oznámil, že vzájomné záväzky považuje za vysporiadané. Až pri kontrole účtovných dokladov spoločnosť F.V. G. a.s. zistila, že žalovaný ku dňu 27.3.2002 predmetnú zálohu nevysporiadal a na vysporiadanie záväzku ho vyzvala listom z toho istého dňa. V písomnom podaní zo 6.4.2002 však žalovaný svoj záväzok poprel, resp. neuznal, na čo spoločnosť reagovala žalobou z 15.8.2002. Vzhľadom na uvedené až po odmietnutí žalovaného záväzok vyrovnať sa mohol žalobca ako darca dozvedieť o závadnom správaní sa žalovaného.

65. Pokiaľ ide o namietané premlčanie žalobcom uplatneného nároku, mal súd za to, že táto námietka nie je dôvodná. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, je premlčacia doba trojročná a beží odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Darca sa môže domáhať vrátenia daru v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Dĺžka doby medzi darovaním a závadným správaním sa obdarovaného nie je nijak obmedzená. Trojročná premlčacia lehota podľa § 101 pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína plynúť od okamihu, kedy správanie sa obdarovaného naplnilo znaky uvedené v § 630 OZ, teda od okamihu, kedy právo darcu mohlo byť vykonané prvýkrát. V prípade jediného intenzívneho správania sa, porušujúceho dobré mravy to znamená, že premlčacia doba plynie odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom k závadnému správaniu sa došlo. Žalobca sa o odmietnutí žalovaného čokoľvek plniť mohol dozvedieť až z jeho listu zo 6.4.2002 a žalobu o vrátenie daru podal 15.8.2002 a stalo sa tak pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

66. Právo na vrátenie daru je sankciou v podobe práva darcu domáhať sa jeho vrátenia voči obdarovanému, ktorý sa napriek všeobecnému očakávaniu opodstatnenému tým, že získal od darcu majetkovú hodnotu bezodplatne, nespráva k nemu v súlade so zásadami slušnosti a poctivosti, pričom jeho závadné správanie sa z hľadiska svojho rozsahu a intenzity hrubo porušuje dobré mravy. Korektív dobrých mravov pritom reguluje medze a spôsob vykonávania subjektívnych práv a prebieha skrz celý právny poriadok bez ohľadu na jeho dielčie odvetvia. Obdobne ako platí, že výkon práva môže byť v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aj keď konanie malo základ v obchodnoprávnom vzťahu, je nutné rovnaký princíp vzťahovať aj na danú vec. Pracovnoprávny vzťah a záväzky z toho plynúce zo strany žalovaného k obchodnej spoločnosti F. G. a.s. majú svoje špecifické črty, nemôžu však byť vydelené zo sveta ľudských vzťahov, ovládaných mravnými a etickými pravidlami správania sa. Nemožno tak tolerovať spoločensky zvlášť škodlivú prax neplnenia si záväzkov a povinností, keď suma 1.000.000,-Sk predstavovala a predstavuje značný finančný obnos, ktorého stratu musí pocítiť každá obchodná spoločnosť a takéto konanie, (či opomenutie) nesmerovalo len voči obchodnej spoločnosti, ale aj voči žalobcovi, ako majoritnému akcionárovi.

67. Po vykonanom dokazovaní, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že konanie žalovaného voči žalobcovi napĺňa znaky porušenia dobrých mravov a žalobca ako darca dôvodne a účinne urobil voči žalovanému výzvu na vrátenie daru, popísal závadné správanie sa obdarovaného a došlo tak k zrušeniu darovacej zmluvy ex nunc. Keďže žalovaný darovanú vec - akcie previedol na ďalšie osoby ešte pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemôže už osobne splniť svoju povinnosť vydať predmet daru a vzniká mu povinnosť poskytnúť darcovi ekvivalent v podobe peňažného plnenia, a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení ( § 458 . I napriek tomu, že v priebehu konania žalovaný (dňa 25.9.2017) predložil súdu rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 20C/240/2016-41 zo dňa 10.10.2016, ktorý okrem iného bolo možné z jeho strany predložiť i skôr, ktorým súd určil, že žalobca (v tomto konaní žalovaný, L.. Š. Z.) je vlastníkom 288 ks akcií, t.j. akcií mu pôvodne darovaných žalobcom (v konaní o určenie vlastníckeho práva k akciám nebolo vykonané žiadne dokazovanie), nič nemení na tom, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia, nie nárok na vrátenie daru, ani iný jeho nárok. Navyše, žalovaný vôľu vrátiť žalobcovi dar - akcie prejavil prvý krát až v roku 2010.

68. Pokiaľ ide o žalovaným predložený súkromný znalecký posudok, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko mal za to, že uvedený posudok je ekonomicko-právnym rozborom hospodárenia spol. F. G. a.s., neurčuje hodnotu daru - akcií a znalec neprípustne hodnotí právne otázky a vyvodzuje právne závery vo vzťahu k prejednávanému nároku žalobcu. Napokon v konaní už bolo vykonané znalecké dokazovanie a sporové strany k záverom znaleckého posudku nemali žiadne námietky.

69. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, prvoinštančný súd ďalej ustálil, že prejav vôle darcu, žalobcu sa dostal do dispozičnej sféry obdarovaného, žalovaného doručením výzvy na vrátenie daru obsiahnutej v Notárskej zápisnici D., D. XXX/XXXX spísanej v Notárskej kancelárii M.. L. Č. v Poprade dňa 6.8.2002 a to dňa 7.8.2002. Týmto momentom darovací vzťah medi žalobcom a žalovaným zanikol a žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi dar. Vzhľadom na to, v čase výzvy na vrátenie daru, žalovaný dar previedol na tretie osoby, vznikla mu povinnosť poskytnúť žalovanému ekvivalent v podobe peňažného plnenia a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 458 . Žalobcovi teda už momentom doručenia výzvy na vrátenie daru dňa 7.8.2002 vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným. Pokiaľ ide o výšku peňažného ekvivalentu vychádzal súd zo znaleckého posudku znalca z odboru ekonomika a podnikanie - Ekonomická univerzita v Bratislave, č. 9/2006 zo dňa 5.6.2006, zo záveru ktorého vyplynulo, že všeobecná hodnota spoločnosti F. G. a.s., stanovená podnikateľskou metódou ku dňu ohodnotenia je 25.365.000,- Sk. Všeobecná hodnota jednej akcie spoločnosti ku dňu ohodnotenia stanovená podnikateľskou metódou je 21.137,50 Sk na 1 akciu. Všeobecná hodnota 288 akcií spoločnosti F. G. a.s. je 6.087.600,- Sk. Žalobca nemal voči tomuto znaleckému posudku námietky a žalovaný uviedol že z pohľadu metodiky, postupu a záveru znaleckého posudku nemá námietky.

70. Podľa § 121 ods. 3 z. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

71. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

72. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

73. Podľa § 517 ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

74. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, preto žalobcovi okrem istiny priznal tiež nárok na úroky z omeškania. V čase omeškania žalovaného, t.j. 8.8.200, bola výška úrokov z omeškania od 27.4.2002 16,5%, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca.

75. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

76. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.