Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-8-2017.pdf
PDF · 86.53 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu TESLA STROPKOV, akciová spoločnosť, so sídlom Stropkov, Hviezdoslavova 37/46, IČO: 00 474 339, zastúpený JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Stropkov, Námestie SNP 538/1, proti žalovanej Ľ. T., H.. X.XX.XXXX, B. S. K., D. XXXX/XX, zastúpená A. T.X., H.. XX.X.XXXX, B. S. K., D. XXXX/XX, v spore o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 4.4.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou listom zo zo dňa 20.2.2017 je neplatné. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že žalovaná u žalobcu na základe pracovnej zmluvy pracovala od 19.11.2007 ako elektromechanik a dňa 21.2.2017 žalobcovi doručila oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce s tým, že nakoľko žalobca s uvedeným okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a žiada, aby súd určil neplatnosť tohto úkonu žalovanej. Podľa žalobcu nebol dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, nakoľko použitie uvedeného ustanovenia je podmienené tým, že zamestnávateľ nepreradil zamestnanca v lehote 15 dní na vhodnú prácu. Žalobca namieta, že žalovaná nepredložila lekársky posudok s vyjadrením lekára, že žalovaná nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia.
2. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a poprela tvrdenia žalobcu. Uviedla, že po predložení lekárskeho posudku žalobca ako zamestnávateľ so žalobkyňou nekomunikoval, nezaslal jej ani návrh dohody o skončení pracovného pomeru ani výpoveď. Vzhľadom na konštatovanie lekára, že žalovaná nie je spôsobilá na výkon akejkoľvek sústavnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov mal žalobca navrhnúť ukončenie pracovného pomeru dohodou, k čomu nedošlo. Žalovaná uviedla, že jej dočasná pracovná neschopnosť trvala od 19.2.2016 do 18.2.2017 a na základe zdravotných výsledkov jej bol priznaný invalidný dôchodok, nakoľko pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Žalobu považuje za tendenčnú s úmyslom vyhnúť sa plneniu nároku na náhradu mzdy.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:
4. V zmysle pracovnej zmluvy žalovaná u žalobcu od 19.11.2007 ako elektromechanik. V čase od 19.2.2016 do 18.2.2017 a na základe zdravotných výsledkov jej bol priznaný invalidný dôchodok, nakoľko pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Dňa 3.2.2017 žalovaná žalobcovi predložila posudok - lekársku správu MUDr. Petra Poláka zo dňa 31.1.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaná je nespôsobilá na výkon akejkoľvek sústavne zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalovaného vykonaného oznámením zo dňa 20.2.2017. Dôvodom pre určenie má byť skutočnosť, že žalovaná nepredložila lekársku správu s vyjadrením lekára, žalovaná nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia, teda žalovaná nemala dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Toto svoje tvrdenie žalobca odôvodnil tým, že použitie uvedeného ustanovenia je podmienené tým, že zamestnávateľ nepreradil zamestnanca v lehote 15 dní na vhodnú prácu. Podľa žalobcu lekárska správa nebola vyhotovená v zákonom predpokladanej podobe, teda nespĺňala zákonné podmienky pre zodpovedajúcu reakciu zamestnávateľa. Žalobca má za to, že pracovný pomer žalovanej neskončil platne.
5. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu. Uviedla, že po predložení lekárskeho posudku žalobca ako zamestnávateľ so žalobkyňou nekomunikoval, nezaslal jej ani návrh dohody o skončení pracovného pomeru ani výpoveď. Vzhľadom na konštatovanie lekára, že žalovaná nie je spôsobilá na výkon akejkoľvek sústavnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov mal žalobca navrhnúť ukončenie pracovného pomeru dohodou, k čomu nedošlo. Žalovaná uviedla, že jej dočasná pracovná neschopnosť trvala od 19.2.2016 do 18.2.2017 a na základe zdravotných výsledkov jej bol priznaný invalidný dôchodok, nakoľko pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Žalovaná je imobilná, neschopná sama si zabezpečiť ani základné životné potreby a je plne odkázaná na pomoc inej osoby, manžela. Žalobu považuje za tendenčnú s úmyslom vyhnúť sa plneniu nároku na náhradu mzdy.
6. Z pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.2007 súd zistil, že žalovaná ako zamestnanec mala pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávať prácu ako elektromechanik s miestom výkonu práce v sídle žalobcu. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu do 31.12.2008. Následne sa zmenil na dobu neurčitú.
7. Z posudku - lekárskej správy MUDr. Petra Poláka zo dňa 31.1.2017, súd zistil, že žalovaná je nespôsobilá na výkon akejkoľvek sústavne zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov.
8. Z oznámenia zo dňa 20.2.2017 súd zistil, že uvedeným oznámením žalovaná oznámila žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom dôvodom je, že žalobca žalovanú v lehote 15 dní od doručenia posudku nepreradil na inú prácu.
9. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
10. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
11. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
12. Podľa ust. § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
13. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
15. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.2.2017, je platné. V danom prípade jediným dôvodom neplatnosti namietaným žalobcom je obsah lekárskej správy - posudku MUDr. Petra Poláka zo dňa 31.1.2017. Tento podľa žalobcu neobsahuje výslovné vyjadrenie, že žalovaná žalovaná nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. V tomto smere súd konštatuje, že pokiaľ lekársky posudok obsahuje vyjadrenie, že žalovaná je nespôsobilá na výkon akejkoľvek sústavne zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, podľa obsahu uvedenej listiny a s prihliadnutím na zdravotný stav žalovanej (imobilita, odkázanosť na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní všetkých životných potrieb) je zrejmé, že žalovaná objektívne nie je schopná výkonu akejkoľvek činnosti či už pre zamestnávateľa - žalobcu, alebo sama pre seba.
16. Na okamžité skončenie pracovného pomeru Zákonník práce vyžaduje v ust. § 69 ods. 1 písm. a) existenciu lekárskeho posudku, z ktorého je zrejmé, že zamestnanec nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výrazný zásah do pracovného pomeru a zákon ho pripúšťa v prípade, ak zamestnanec stratí možnosť výkonu doterajšej práce a súčasne zamestnávateľ zamestnanca nepreloží na iné, pre zamestnanca vhodné miesto. Zdravotný stav žalovanej je taký, že neumožňuje výkon akejkoľvek sústavnej zárobkovej činnosti, neumožňuje ani starostlivosť o vlastnú osobu, čo viedlo k rozhodnutiu o invalidite žalovanej.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
18. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalobca vo veci dôkazné bremeno neuniesol.
23. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § čl. 8 C.s.p. Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
24. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.
25. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv. (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11) Pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy (nález Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2011, sp. zn. IV. ÚS 283/2011).
25. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti žalobného návrhu je v zmysle uvedeného nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. V tomto smere súd konštatuje, že žalobca tým, že striktne trval na ním predpokladanom obsahu lekárskeho posudku aplikoval prílišný formalizmus, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná objektívne nie je schopná samostatne vykonávať prácu ani zabezpečovať si základné životné potreby, i keď žalobkyni neoznámil, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní a žalovaná nemala ani možnosť ovplyvniť obsah lekárskeho posudku, konal v rozpore s uvedenou zákonnou povinnosťou dbať na práva a oprávnené záujmy iných a vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam súd žalobný návrh zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a nakoľko v konaní úspešná žalovaná si trovy neuplatnila, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.