Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.09.2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný:

K. V., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., W.. E. XX/XX

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.10.2013 v čase okolo 23.45 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. S. XXX U., v Martine po ul. Šoltésovej, ul. Sklabinskej a následne po ul. Kohútovej, na ktorej bol oproti tržnici predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Žilina, po čom sa podrobil dychovej skúške na zistenie alkoholu s negatívnym výsledkom, pričom pri kontrole bol obvinený vzhľadom k tomu, že javil známky požitia omamných a psychotropných látok príslušníkom PZ vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu na prítomnosť omamných a psychotropných látok odberom a vyšetrením krvi a moču, s čím obvinený, ktorý im na mieste uviedol, že pred jazdou „fajčil marihuanu“, súhlasil a následne sa v Univerzitnej nemocnici v Martine na Oddelení pohotovostného príjmu dňa 17.10.2013 v čase o 4.00 hod. dobrovoľne podrobil takémuto lekárskemu vyšetreniu, pričom toxikologickou analýzou odobratých vzoriek biologického materiálu bola u obvineného v krvi zistená prítomnosť delta-9-tetrahydrokanabinolu /THC/ v koncentrácii 6,6 ng/ml a kyseliny 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej /biotransformačný produkt THC/ v koncentrácii 132,9 ng/ml a v moči zistená pozitívna reakcia na prítomnosť kanabinoidných látok /bez bližšej špecifikácie/,pričom následným znaleckým dokazovaním bolo zistené, že obvinený bol v čase jazdy ovplyvnený látkou delta-9-tetrahydrokanabinol /THC/, ktorá je v prílohe č. 1 Zák. č. 139/1998 o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, zaradená ako psychotropná látka do II. skupiny omamných a psychotropných látok, v dôsledku čoho obvinený nebol spôsobilý osobné motorové vozidlo spoľahlivo viesť a ovládať,

t e d a

vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 289 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 500,-- (päťsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 183/14/5506 podal dňa 22.04.2016 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému K. V., stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako i prečítaním znaleckého posudku a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný K. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.07.2017 využil svoje právo na odopretie výpovede a na hlavnom pojednávaní nevypovedal. Súdu predložil svoju písomnú výpoveď ku skutku aj s prílohami, čo súd prečítal ako listinný dôkaz. V písomnej výpovedi obžalovaný poukázal na to, že od začiatku, ako aj počas celého prípravného konania tvrdil, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal. Tvrdil, že získané dôkazy boli zabezpečené nezákonným spôsobom, a sú pre trestné konanie nepoužiteľné, vrátane odberu biologického materiálu, ako aj znaleckého dokazovania. Dňa 16.10.2013 v čase okolo 23,45 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo trasou, aká sa uvádza v obžalobe. Nikoho svojou jazdou neohrozoval a nezadal tak príčinu na zastavenie jeho motorového vozidla, pretože sa nedopustil žiadneho priestupku, ani prečinu. Policajné auto zbadal skôr (reflexné pásy), ako si všimli oni jeho. Stáli na stanovisku a zaregistroval, že sa pohli za ním. Jazdil opatrne, vyhýbal sa jamám na ceste. Má za to, že v jeho prípade hliadka PMJ PZ sa rozhodla jeho vozidlo skontrolovať, pretože šiel pomaly. Od začiatku im (príslušníkom polície) tvrdil, že žiadnu omamnú látku nepožil, nebol dôvod na vykonanie odberu krvi. Na odber biologického materiálu bol predvedený príslušníkmi hliadky bez upozornenia, bez vyzvania, nevyzývali ho, či sa podrobí odberu materiálu. V tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je správny záver vyšetrovateľa o tom, že odber krvi bol vykonaný na základe dobrovoľného súhlasu jeho osoby. Odber krvi bol vykonaný nezákonným spôsobom. Službukonajúca sestrička na OPP odmietla vykonať odber krvi a moču s tým, že nemajú podpísanú žiadanku a nenachádza sa tam okrúhla pečiatka. Odber vykonala pod nátlakom príslušníkov polície. Znova opakoval, že v žiadnom prípade sa dobrovoľne pre takýto odber nerozhodol. K podanému znaleckému posudku znalca K.. S.. P. J., K.. z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz pri UN Martin uvádzal, že znalec ani v jednej z odpovedi neodpovedal na konkrétne otázky presvedčivo. Znalec bol požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku a na otázku č. 2 k porovnaniu stavu vodiča pri požití alkoholu - nad 1 promile (str. 12 znaleckého posudku) uviedol,

že pri hodnote koncentrácie THC v krvnom sére 4,0 až 5,0 mg/ml séra môže mať podobný vplyv na zhoršenie spôsobilosti vedenia motorového vozidla ako hodnota 0,05 % (0,5 promile) alkoholu v krvi, čo malo byť posudzované podľa jeho názoru, ako priestupok. Z týchto dôvodov žiadal okresný súd, aby ho spod obžaloby pre tento prečin oslobodil na tom základe, že dôkazy na jeho usvedčenie boli nezákonne získané.

Svedkyňa G.. S. K., V.. L. po zákonom poučení a po zložení prísahy vypovedala, že je to už dosť dlhá doba, 3, 4 roky, ona si trvá na tom, čo vypovedala vtedy na polícii. Ona pracuje ako zdravotná sestra na urgentnom príjme, je to v Univerzitnej nemocnici Martin, ona si splnila všetky úlohy, ktoré jej boli uložené, či už lekárom, čo si ona spomína, bol tam robený odber krvi a moču, bližšie okolnosti si už ona nepamätá. Je pravdou, že pred samotným výsluchom ju pán policajt zavolal, ona mala strach, ona vtedy bola prvýkrát na polícií, teraz je prvýkrát na súde, nevedela, čo ju čaká, pán policajt jej povedal, že nič sa nedeje, ukľudňoval ju, policajt ju neovplyvňoval, nedával jej žiadne rady ako má vypovedať. Ona bola prítomná pri viacerých takýchto odberoch, z jej pohľadu sa jednalo o štandardný postup, ona vtedy mala službu s pani S.. A., službukonajúca lekárka mala vedomosť o tom, že sa vykonáva takýto úkon - odber krvi a moču. Čo sa týka samotnej žiadanky v súvislosti s odberom biologického materiálu, túto policajti doručili ráno vrchnej sestre. Ona si už nepamätá, či niekto kontroloval z personálu obsah tejto žiadanky, je to už veľmi dlho. Tu prítomný obžalovaný pri tom úkone dobrovoľne spolupracoval, nekládol odpor, neprejavoval alebo nedával najavo nesúhlas s takýmto úkonom. Za účelom toxikologického rozboru sa odoberá jedna vzorka krvi a jedna vzorka moču a tieto vzorky značia ony ako zdravotné sestry. Policajti boli prítomní pri tom ako sa robil ten odber krvi, išli s tu prítomným obžalovaným na WC, keď išiel odobrať vzorku moču a pri tom bola prítomná aj pani doktorka. Ona si už nepamätá, či obžalovaný pri tom odoberaní biologických látok javil nejaké známky požitia omamných a psychotropných látok. Ona nebola nikým ovplyvňovaná v tejto veci, nebola nikým donútená. Ona si nepamätá, že by vravela policajtom, že nemajú papiere v poriadku.

Podľa § 263 ods.1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora súd prečítal výpovede svedkov z prípravného konania.

Svedok Y. S. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 28.08.2014 uviedol, že v dobe od 18.00 hod. dňa 16.10.2013 do 06.00 hod. dňa 17.10.2013 vykonával hliadkovú službu v služobnom obvode OR PZ Martin. Dňa 16.10.2013 v čase okolo 23:45 hod. ich hliadka na ulici Šoltésovej v Martine spozorovala pred nimi idúce vozidlo Fiat Punto EČ: S.-XXXCD, ktorého vodič viedol uvedené vozidlo zníženou rýchlosťou. Na tejto komunikácii je povolená rýchlosť jazdy 50 km/h. Vozidlo Fiat Punto však išlo o dosť pomalšie, nevie presne o koľko, ale upútalo to ich pozornosť. Jemu to pripadalo tak akoby sa vodič pre niečo veľmi snažil byť opatrný a udržať vozidlo v priamom smere. Za týmto vozidlom išli na ulicu Sklabinskú a z nej na ulicu Kohútovú. Na ulici Kohútovej vozidlo predpísaným spôsobom zastavili. Pristúpil k dverám vodiča a vyzval šoféra, aby predložil doklady potrebné k premávke a vedeniu vozidla. Vo vozidle bol sám. Pri tom mu kládol otázky ohľadom stavu motorového vozidla, či nemá nejakú poruchu, alebo prečo vlastne ide tak pomaly. On na jeho otázky reagoval oneskorene. Bol nervózny. On si začal myslieť, že je pod vplyvom alkoholu. Vyzval ho, aby sa podrobil vyšetreniu na alkohol dychovou skúškou do elektronického merača. On súhlasil. Jeho skúška na alkohol bola negatívna. Počas dychovej skúšky bolo na vodičovi, ktorý predložil doklady na meno K. V. vidieť, že je nejaký nervózny. Snažil sa pridržiavať si prístroj na vyšetrenie rukou. Inak bežne ho drží len policajt a vodič po založení náustku na fúkanie sa prístroja už nechytá. Bol jednoducho nervózny. Pri tom ako vykonával dychovú skúšku stál pri ňom na vzdialenosť pol metra. Kolega tam stál tiež s lampášom a svietil na prístroj. Vtedy aj uvidel, že zreničky vodiča V. sú značne rozšírené a nereagovali na svetlo baterky, ktorou kolega svietil. Začal si myslieť, že vodič V. by mohol byť pod vplyvom drog. Stáli vedľa auta a tak vizuálne toto vozidlo skontroloval. Na sedadle spolujazdca bolo vidieť otvorený batoh na vrchu ktorého bola plastová nádoba v ktorej bola sypká hnedá látka pripomínajúca tabak a medzi tým „tabakom“ bolo vidieť igelitové vrecko s obsahom neznámej zelenej sušenej rastliny. Z vozidla zacítil zápach marihuany. Vyzval vodiča, aby vystúpil. Po jeho vystúpení z vozidla sa ho spýtal, či pred jazdou požil nejaké omamné a psychotropné látky. On priznal, že fajčil marihuanu. Po zistení, že nejakú látku aj vo vozidle preváža privolali na miesto realizačnú službu z OO PZ Martin Východ. V takomto prípade sa spisuje správa o výsledku objasňovania priestupku v cestnej premávke. Súčasťou tejto správy je aj potrebná vytlačená dychová skúška. Z tohto dôvodu bol K. V. požiadaný o opätovné vykonanie dychovej skúšky. Vykonal ju opäť s negatívnym výsledkom a táto skúška bola vytlačená a je súčasťou spisového materiálu. Prvú skúšku netlačili, lebo vtedy ešte nebolo dôvodné podozrenie na spáchanie priestupku. Realizačná služba OO

PZ na mieste vykonala úkony pri ktorých bola potrebná účasť K. V. a preto na mieste s ním zotrvali. Po skončení týchto úkonov bol K. V. vyzvaný na odber biologického materiálu. Teda odber krvi a moču. K. V. súhlasil a tak ho previezli do Univerzitnej nemocnice Martin na Oddelenie prvého príjmu. Tu mu bola odobratá krv. Tým spôsobom, že službukonajúca sestra mu povedala, že mu bude odobratá krv a on nenamietal. Moč odovzdal taktiež dobrovoľne. Išiel dobrovoľne na WC spolu s nstržm. S. Z.. Vrátili sa o chvíľu späť. Nádobu s močom V. odovzdal sestre. Ona odobrala vzorku do skúmavky. Potom im sestra skúmavky s odobratým biologickým materiálom, ktorý bol riadne uzavretý a označený dala do obálky a tú od sestry prevzali. Biologický materiál bol dňa 17.10.2013 odovzdaný do laboratória Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na ulici Kuzmányho v Martine. Keď na ich policajnú súčasť boli doručené výsledky z laboratória s výsledkom, že K. V. mal pozitívnu skúšku na prítomnosť omamných látok, bol spracovaný realizačný návrh, ktorý bol odstúpený na Dopravný inšpektorát Martin. Svedok Y. S. v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 01.03.2016 uviedol, že môže len zopakovať v stručnosti to čo už vypovedal niekedy v roku 2014 a teda, v marci 2013 spolu s kolegom Z. vykonávali hliadkovú službu v služobnom obvode OR PZ Martin. Vo večerných hodinách na ul. Šoltésovej v Martine spozorovali motorové vozidlo tuším Fiat Punto červené, toto sa pohybovalo pomaly a oni sa ho rozhodli zastaviť a skontrolovať. Otočili sa za ním, zabočilo na Sklabinskú a pokračovalo na Kohútovú ulicu. Po celú dobu šlo pomaly a vodič akoby mal problém viesť vozidlo priamym smerom, nadobudli dojem a podozrenie, že vodič je pod vplyvom alkoholu. Zastavilo na Kohútovej, kde pristúpil k vodičovi a vyzval ho na predloženie dokladov. Vykonali u neho dychovú skúšku s negatívnym výsledkom, počas kontroly zistili, že na sedadle spolujazdca sa nachádza ruksak, alebo náplecná taška, v ktorej navrchu sa nachádzala nádoba, pravdepodobne s tabakom a v nej vrecká s neznámou zelenou sušinou. Na tomto základe a vychádzajúc z reakcii a komunikácie s vodičom a to, že dychová skúška bola negatívna, vzniklo podozrenie, že vodič by mohol jazdiť pod vplyvom iných návykových látok ako je alkohol. Preto bol vodič vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu s čím on súhlasil. Na mieste bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku a s vodičom sa odobrali do UNM na odber biologického materiálu krvi a moču. S odberom a ani s vzorkami neboli žiadne problémy. Svedok S. Z. v prípravnom konaní po zákonnom poučení pri svojom výsluchu dňa 28.08.2014 uviedol, že v dobe od 18.00 hod. dňa 16.10.2013 do 06.00 hod. dňa 17.10.2013 vykonával hliadkovú službu v služobnom obvode OR PZ Martin spolu s Y. S.. Počas hliadkovej služby sa presúvali v obci Martin po ulici Šoltésovej keď uvideli pred nimi jazdiť vozidlo Fiat Punto. Toto vozidlo išlo podľa neho nejak pomaly. Bola to taká spomalená jazda. Myslel si, že môže mať poruchu a preto ide tak pomaly. Išli za ním. Zo Šoltesovej ulice prešli kúsok po ulici Sklabinskej a prešli na ulicu Kohútovu. Vozidlo išlo stále pomaly. Už sa v minulosti stalo, že vodič pod vplyvom alkoholu bol až taký opatrný, aby sa udržal na vozovke, že išiel prehnane opatrne a pomaly. V tomto prípade nebol dôvod pre tak pomalú jazdu, ak nemalo vozidlo technickú závadu. Rozhodli sa, že zistia dôvod jeho pomalej jazdy. Vozidlo na ulici Kohútovej zastavili. Kolega S. pristúpil k dverám vodiča a vyzval ho na predloženie dokladov predpísaných zákonom na premávku a vedenie vozidla. On stál pri ňom s lampášom v ruke. Podľa dokladov sa jednalo o K. V.. Pýtali sa ho prečo ide tak pomaly. Či nemá technickú závadu na vozidle. Či je nejaký dôvod jeho pomalej jazdy. Jeho reakcia na otázky bola spomalená. To v ňom hneď vzbudilo podozrenie, že vodič je pod vplyvom alkoholu. Dychová skúška na alkohol, ktorú vykonal, však bola negatívna. Pri vykonávaní dychovej skúšky mu lúčom svetla z lampáša zasvietil na oči. Jeho zreničky boli rozšírené a na svetlo nereagovali. Na to začal premýšľať či vodič nie je pod vplyvom nejakej omamnej a psychotropnej látky. To bol aj dôvod prečo začali nazerať do vozidla cez okná. Na sedadle spolujazdca bol položený otvorený batoh. V batohu bolo vidieť priesvitnú plastovú nádobu. V nej bolo vidieť igelitové sáčky s nejakou sušenou rastlinou. Vodiča kolega vyzval, aby vystúpil z auta. Po jeho vystúpení sa ho spýtal, či požil nejaké omamné a psychotropné látky. V. sa doznal, že fajčil marihuanu. Bol privolaný kolega, ktorý vykonal obhliadku uvedeného vozidla za prítomnosti K. V.. S V. museli po tomto jeho oznámení spísať správu o výsledku objasňovania priestupku, ku ktorej sa prikladá vytlačený záznam o vykonaní dychovej skúšky. Vyzvali ho teda k opakovanej dychovej skúške, ktorú dobrovoľne vykonal. Po obhliadke vozidla vyzvali K. V. k vyšetreniu na zistenie omamných látok a teda k odberu biologického materiálu. Krv a moč. Súhlasil a tak ho previezli do Univerzitnej nemocnice Martin. Tu mu sestra odobrala krv a on ho sprevádzal na WC, kde sa vymočil do plastovej nádoby, z ktorej sestra potom odobrala vzorku. Krv a moč v skúmavke od sestry prevzali a bol zavezený do laboratória Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na ulici Kuzmányho v Martine. Vie, že výsledok skúšky, ktorý bol z laboratória doručený na ich policajnú súčasť bol pozitívny na prítomnosť omamnej a psychotropnej látky. Svedok S. Z. v prípravnom konaní po zákonnom poučení pri svojom výsluchu dňa 01.03.2016 uviedol, že môže len uviesť to čo už niekedy v roku 2014 vypovedal v tejto veci a len to čo si s odstupom času pamätá. Na presný dátum si on už nepamätal a ani na rok. On vtedy slúžil na PMJ KR PZ Žilina a

hliadkovali spolu s S. v služobnom obvode . Na podrobnosti zákroku si on nepamätal, lebo tých zákrokov bolo strašne veľa a je to už dosť dávno. Vie, že k tomu písal úradný záznam a aj vypovedal tak ako sa vec stala. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecký posudok č. 66/2014 nachádzajúci sa na č. l. 59-76 spisu. Znalec K.. S.. P. J., K.. v tomto rozsiahlom znaleckom posudku uviedol, že vzorky krvi a moču vodiča K. V. boli dňa 17.10.2013 doručené príslušníkom PZ do toxikologického laboratória Súdnolekárskeho pracoviska ÚDZS v Martine, kde boli ďalej laboratórne spracované a skúmané. Toxikologická analýza vzorky moču bola vykonaná pomocou skupinových imunochemických testov na detekciu omamných a psychotropných látok, ďalej bola zameraná na detekciu takých liečiv zaradených v screeningovom súbore, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém. Vzorka krvi (krvného séra) bola po predchádzajúcej extrakcii a získaní extraktov skúmaná metódou plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC MS, Gas Chropatography Mass- Spectrometrý). Toxikologickou analýzou s použitím vyššie uvedených detekčných laboratórnych metodík bola v biologických materiáloch vodiča K. V. objektívne preukázaná prítomnosť nasledovných návykových látok: KRV (krvné sérum): • delta-9-tetrahydrokanabinol (THC) v koncentrácii 6.6 ng/ml; • kyselina ll-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylová (biotransformačnýprodukt THC) v koncentrácii 132.9 ng/ml; MOČ: • skupinovými testami zistená pozitívna reakcia na prítomnosť kanabinoidných látok (bez bližšej špecifikácie); • pozitivita nikotínu.

Konope siate (Cannabis sativa) patrí do čeľade Žihľavových, podčeľade Konopnatých (Cannabinaceae). Rastline Konope siate (Cannabis sativa) a jej rôznym botanickým odrodám sa dobre darí aj v geoklimatických podmienkach Slovenskej republiky, kde na voľnom priestranstve môže rastlina dorásť do výšky až 3.0 m. V podmienkach SR sa pre vhodné botanické varianty Konope siateho (Cannabis sativa) udomácnili názvy „marihuana alebo tráva“, ktoré majú genézu v Mexiku a USA. Tieto názvy sú používané najmä komunitou užívateľov rastliny. Substancia s hlavným omamným a psychotropným účinkom rastliny Konope siateho (Cannabis sativa)

- delta-9-tetrahydrokanabinol (THC) - je z hľadiska fyzikálnej chémie látkou termostabilnou, tzn. zachováva si svoje omamné a psychotropné vlastnosti aj pri pôsobení vysokej teploty. Táto jej fyzikálna vlastnosť v podstate aj určuje hlavný spôsob užívania drogy marihuana - fajčenie. V podmienkach SR sa konope (marihuana) fajčí najčastejšie takým spôsobom, že konzument si suchú drvinu konope vkladá do cigaretového alebo iného jemného papierika, z ktorého si zhotoví jednoduchú „cigaretu" (Joint), obvykle so zašúľanými koncami, zabraňujúcimi vysypaniu a strate rastlinnej drviny. Používanie malých fajok k fajčeniu konope je v SR zriedkavé. Inokedy sa dym zo spaľovanej drogy vdychuje z osobitne upravených nádob („bongo“). Počas fajčenia vhodnej botanickej varianty Konope siateho (marihuany) sa spaľovaním suchej rastlinnej drviny uvoľňujú účinné látky (THC a ďalšie), ktoré vdychovaním marihuanového dymu do dýchacích ciest a pľúc prenikajú do krvi v pľúcnom krvnom obehu. Prúdením krvi cez pľúca sú THC a ďalšie účinné kanabinoidy ďalej zanášané do celého tela, predovšetkým však do mozgu užívateľa, ktorý je cieľovým orgánom účinku a pôsobenia všetkých omamných a psychotropných látok. Po prieniku kanabinoidov do krvi a tkanív ľudského organizmu začne súbežne prebiehať proces ich premeny (rozkladu, biotransformácie, resp. biodegradácie) a ich postupné vylučovanie z tela močom, potom, slinami a inými sekrétmi vo forme biotransformačných produktov THC (starším a nesprávnym názvom metabolitom THC). Produkty rozkladu THC nie sú teda v pravom slova zmysle omamnými alebo psychotropným i látkami, ich chemicko-toxikologický dôkaz v krvi a moči však objektívne potvrdzuje predchádzajúce užitie omamnej a psychotropnej látky - Konope siateho (marihuany). Konope siate a jej vhodné botanické odrody sú jedinými rastlinami na svete, ktoré počas svojho jednoročného rastu produkujú chemické látky, známe ako kanabinoidy. Niektoré z týchto látok pôsobia na psychiku užívateľa takým spôsobom, že ho uvedú do osobitného stavu opojenia (resp. omámenia, angl. „higff“), tieto látky rastliny Konope siate sú teda látkami omamnými a psychotropnými (gr. psyché

- myseľ, tropos = mať vzťah k niečomu, viazať sa na niečo). Rastlina Konope siate (Cannabis sativa) vo vhodnej botanickej variante (marihuana) je pre svoju schopnosť vytvárať takéto látky (THC) zaradená do I. skupiny omamných látok Zoznamu omamných

a psychotropných látok ako prílohy zák. č. 139/98 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch. Hlavnými chemickými substanciami rastliny Konope siate (Cannabis sativa), podmieňujúcimi jej psychotropné účinky, sú: Delta-9-trans-tetrahydrokanabinol (THC). Ide o chemickú substanciu, zodpovednú až za 80-90 % psychotropného účinku konope. Táto látka (THC) sa v rôznom percentuálnom výskyte nachádza vo všetkých botanických odrodách Konope siateho (Cannabis sativa). Kvalitná sušina Konope siateho (marihuany) obsahuje 10-12% THC.

Kanabidiol (CBD)

Vyskytuje sa vo všetkých odrodách konope, sám o sebe nemá omamné a psychotropné účinky, pôsobí však mierne sedatívne, analgeticky a antibiotický. Ide o bioprekurzor THC (látku, z ktorej vzniká THC). CBD má tlmivé (sedatívne) účinky, tlmí euforizačné účinky THC, podľa koncentrácie v danej sušine konope môže až dvojnásobne predĺžiť efekt pôsobenia THC. Ak má konope nízky obsah THC a vysoký obsah CBD, konzument takejto drogy má pocit telesnej slabosti, je utlmený, spavý, má otupenú myseľ s nízkou výbavnosťou pamäti.

Kanabinol (CBN)

Je produktom biodegradácie (rozkladu) THC, v rastline konope sa prirodzene vyskytuje len v minimálnych a nevýznamných hodnotách. Pri nevhodnom skladovaní konope sa pri oxidácii THC môže CBN v malom množstve spontánne vytvárať. CBN má psychotropný efekt, avšak slabší ako THC. Podobne ako CBD vytvára u konzumenta pocit závrate, straty orientácie, stavov osobnostnej rozpoltenosti, niekedy sa objavuje pocit na vracanie (nauzea). Vyšší obsah CBN je v droge nežiaduci.

Tetra-hydro-kanabivarin (THCV) Ide o chemický derivát THC, v konope z Turecka a Strednej Ázie sa vyskytuje až v 50%. THCV má podobný účinok ako THC, avšak psychotropný efekt nastupuje oproti THC rýchlejšie a taktiež sa rýchlejšie končí.

Kanabichromen (CBC)

V sušine Konope siate (Cannabis sativa) je prítomný približne v 10-20%. Sám o sebe omamné a psychotropné účinky nemá, významne však zvýrazňuje účinky THC.

Vyššie uvedený výpočet hlavných aktívnych chemických substancií v rastlinnej droge marihuana poukazuje na kľúčový problém pri snahe o porovnanie účinkov THC k účinkom alkoholu na základe matematického porovnania numericky vyjadrenej koncentrácie THC v krvi subjektu ku koncentrácii alkoholu v krvi (BAC). Alkohol - jediná účinná chemická látka etanol (C2H50H), Marihuana

- tetrahydrokanabinol, kanabidiol, kanabinol, kanabivarin, kanabichromen + ďalších približne 30 chemických substancií nižšej až málo významnej účinnosti. Účinok alkoholického nápoja na ľudského jedinca podmieňuje výlučne molekula etanolu (C2H50H), ktorá sa v rôznej koncentrácii, avšak v rovnakej molekulárnej štruktúre nachádza v ktoromkoľvek alkoholickom nápoji. Naproti tomu rastlinná droga marihuana obsahuje viacero účinných substancií, navyše v rôznom pomere. Každý konzument marihuany dobre rozlišuje kvalitnú či menej kvalitnú drogu na základe jej účinku, pričom pojem „kvality" drogy vyjadruje nielen koncentráciu účinných látok v droge, ale aj ich vzájomný pomer. Týmto je definovaný zásadný problém v porovnávaní účinkov alkoholu a marihuany s konštatovaním, že aj výsledky extenzívneho celosvetového vedeckého výskumu tejto problematiky nie sú doposiaľ jednoznačné. Vo všeobecnosti účinky akýchkoľvek omamných a psychotropných látok na ľudský organizmus možno orientačne rozdeliť na účinky behaviorálne (zmeny pocitov a správania sa subjektu) a účinky somatické (zmeny telesných funkcií subjektu). Účinky v podstate všetkých omamných a psychotropných látok sú u rôznych jedincov individuálne, závisia najmä od dávky užitej drogy („dose dependence“). Taktiež aj účinky kanabinoidov sú priamo závislé na množstve (dávke) užitej drogy. Krv ako „tekutý orgán" ľudského organizmu má celý rad jedinečných, nenahraditeľných a nezastupiteľných funkcií pri udržiavaní stálosti vnútorného prostredia, látkovej premeny, pri prenose dýchacích plynov, udržiavaní stálosti telesnej teploty a v mnohých iných životne nenahraditeľných procesoch. Krv prostredníctvom svojho nepretržitého obehu (cirkulácie) v krvných cievach neustále preniká do všetkých orgánov a tkanív ľudského tela, a to až na úroveň ich buniek. Na úroveň tkanivových buniek súčasne krv distribuuje aj akúkoľvek telu cudziu látku (vrátane THC), ak sa táto v krvi nachádza.

Ľudský mozog je životne najvýznamnejším orgánom, mimoriadne náročným na prísun okysličenej krvi, z ktorej skutočnosti vyplýva aj hustá sieť krvných ciev a kapilár v mozgu, mozgovom kmeni aj mozočku, privádzajúcich do týchto častí centrálneho nervového systému krv. Ak sa teda v krvi vyskytne akákoľvek omamná a psychotropná látka (vrátane THC), potom táto látka s nevyvrátiteľnou istotou prenikne aj do mozgových buniek, kde naruší ich prirodzené funkcie. Prítomnosť akejkoľvek omamnej a psychotropnej látky v krvi ľudského jedinca (vrátane THC) teda znamená, že touto látkou boli u daného subjektu taktiež ovplyvnené a pozmenené mozgové funkcie, a to bez ohľadu na hoci len minimálne množstvo takejto látky (nízku koncentráciu takejto látky v krvi). Chemicko-toxikologická detekcia (nález, záchyt) delta-9-tetrahydrokanabinolu (THC) v krvi ľudského jedinca znamená teda, že • v organizme daného jedinca sa nachádza THC ako telu cudzia látka; • THC bol do tela daného jedinca cielene vpravený požitím; • jedinec je touto látkou (THC) do rôznej miery ovplyvnený. V súčasnosti je možné pokladať za dostatočne a objektívne vedecky objasnené a preukázané, že užívanie marihuany (fajčenie marihuanových cigariet) môže závažne a negatívne ovplyvniť schopnosť vodiča spoľahlivo viesť a ovládať motorové vozidlo. Z rozsiahlych vedeckých experimentov s kanabinoidmi, obsiahnutými v rastlinnej droge marihuana je známe, že: a.) vodiči ovplyvnení užitím (fajčením) marihuany majú narušený odhad vzdialenosti vo smere dopredu, čo vedie k častému nedodržiavaniu predpísanej vzdialenosti medzi vozidlami, taktiež aj nesprávnemu odhadu brzdných možností vlastného motorového vozidla pri náhlom výskyte prekážky na ceste. V krajinách EÚ sú zaznamenané početné dopravná nehody, spôsobené osobami ovplyvnenými užitím marihuany, ktoré vyplynuli z nedodržania vzdialenosti voči predchádzajúcemu vozidlu, osobitne pri jazde v kolóne a pri náhlom brzdení; b.) vplyvom fajčenia marihuany dochádza u exponovaných jedincov k postupnému zužovaniu periférneho zrakového zorného poľa, ktoré sa v extrémnych prípadoch (pri vysokých dávkach drogy) môže zúžiť až do tzv. „tunelového" videnia. U vodičov, ktorí pred jazdou na motorovom vozidle užili marihuanu, je známy jav tzv. „prepletania sa" (weaving) po ceste pri vedení motorového vozidla, ktorý vyplýva práve z poruchy (redukcie) bočného, periférneho videnia. Ide o nekontrolovaný pohyb vozidla na vozovke do strán, kedy vodič vplyvom užitia marihuany nevidí dobre do bočných strán zorného poľa, s vozidlom „pláva" na vozovke, čím vzniká vysoko riziková situácia možnosti nárazu do iných vozidiel pri predbiehaní, nárazu do zvodidiel, iných prekážok na vozovke, do chodcov na krajnici vozovky, jazdy do protismeru, vyjdenia s vozidlom na chodník mimo vozovku a pod.); c.) už pri nízkych hodnotách THC v krvi dochádza u subjektu k narušeniu orientácie v priestore; d.) vodiči ovplyvnení užitím (fajčením) marihuany majú vo všeobecnosti spomalené psychické funkcie (najmä zníženie úrovne bdelosti a pozornosti) a tiež predĺžený reakčný čas; e.) vodiči ovplyvnení užitím kanabinoidov počas vedenia motorového vozidla prejavujú veľmi často vyššiu mieru akceptácie rizikového správania sa („risk-takers“), čo znamená, že sa nevyhýbajú rizikovým situáciám v cestnej premávke, resp. takéto situácie môžu sami vytvárať. Znalec na tomto mieste poukazuje aj na závery pozorovania hliadky PZ, ktorá ako prvá na mieste kontroly menovaného vodiča na základe charakteru jeho správania sa nadobudla podozrenie na to, že vodič K. V. môže byť ovplyvnený požitím omamných a psychotropných látok. Znalec podávajúci tento posudok je jednoznačne toho názoru, že účinná látka drogy marihuana (delta-9-tetrahydrokanabinol), zistená laboratórnym vyšetrením v krvi vodiča K. V., mala aj napriek relatívne nízkej detegovanej koncentrácii (6.6.ng/ml v krvnom sére = približne 3.3 ng/ml v plnej krvi) bez akýchkoľvek pochybnosti negatívny vplyv na spôsobilosť menovaného spoľahlivo viesť a ovládať motorové vozidlo. Znalec opiera toto stanovisko o súdobé závery (2013) pracovníkov výskumného tímu z Národného inštitútu drogových závislostí, Baltimore, USA (5), ktorí upozorňujú, že koncentrácie THC v krvi v hodnotách už okolo 2-5 ng/ml sú už združené so závažným zhoršením spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Aj legislatíva iných štátov dôrazne upozorňuje na nebezpečenstvo vedenia motorového vozidla pod vplyvom kanabinoidov. Napr. v Austrálii aj najnižšia laboratórne preukázateľná hodnota THC v krvi subjektu podmieňuje jeho právnu nespôsobilosť k vedeniu motorového vozidla (3). Švajčiarsko deklaruje právnu nespôsobilosť k vedeniu motorového vozidla už pri hodnotách THC v krvi 2.2 ng/ml (12). Znalec podávajúci toto odborné vyjadrenie zastupoval Slovenskú republiku na zasadaní pracovnej skupiny expertov členských štátov EÚ „Drogy v cestnej premávke" (Drugs in the Road Traffič), Groupe Pompidou pri Rade Európy (Council of Európe, Strassbourg, 1999).

Na základe záverov rokovaní vyššie uvedenej medzinárodnej pracovnej skupiny EÚ zastáva znalec názor, že u vodiča motorového vozidla v cestnej premávke nie je prípustné požitie akejkoľvek návykovej (psychotropnej) látky v akomkoľvek, hoci len minimálnom množstve v čase pred jazdou alebo počas jazdy na motorovom vozidle. Pre zachovanie a udržanie filozofie bezpečnej cestnej premávky je možné teda akceptovať len nulovú toleranciu (tzv. zero tolerance) pre požívanie návykových (psychotropných) látok vodičmi motorových vozidiel. V organizme vodiča motorového vozidla teda nie je možné akceptovať prítomnosť ktorejkoľvek z návykových či psychotropných látok, hoci len v minimálnej laboratórne detekovateľnej koncentrácii. Aj pri detekcii už len biotransformačných produktov danej omamnej a psychotropnej látky v biologických materiáloch (krv, moč) sa vodič dopravného prostriedku môže ešte stále nachádzať v stave doznievajúceho účinku požitej návykovej látky. Názor znalca o nulovej tolerancii návykových (psychotropných) látok v cestnej premávke reprezentuje súčasne zjednotené výstupné stanovisko expertov dopravnej medicíny, ktoré malo charakter odporúčania pre legislatívu jednotlivých členských štátov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty a skutočnosti znalec podávajúci tento znalecký posudok konštatuje, že u vodiča K. V. boli objektívnym laboratórnym skúmaním preukázané nasledovné nevyvrátiteľné fakty: • v krvi (krvnom sére) prítomnosť delta-9-tetrahydrokanabinolu (THC) ako hlavnej účinnej látky rastlinnej drogy marihuana, • v krvi (krvnom sére) prítomnosť kyseliny ll-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9- karboxylovej (THC- COOH) ako biotransformačného produktu THC; • v moči prítomnosť kanabinoidných látok. Záverom znalec K.. S.. P. J., K.. uviedol, že v posudzovanom prípade je teda možné pokladať za objektívne preukázané, že v krvi (pri fungujúcom krvnom obehu teda aj v celom organizme, vrátane mozgu) vodiča K. V. sa v čase inkriminovanej jazdy na osobnom motorovom vozidle nachádzala hlavná účinná látka (THC) rastlinnej drogy marihuana, pričom menovaný touto látkou bez akýchkoľvek pochybností ovplyvnený bol, a to aj pri jej nízkej koncentrácii v krvi (krvnom sére). Za daných okolností menovaný vodič jazdiaci pod vplyvom kanabinoidov, pochádzajúcich z užitej drogy marihuana, detegovaných v krvi aj v moči, podľa súčasných poznatkov lekárskych vied a toxikológie nebol spôsobilý osobné motorové vozidlo spoľahlivo viesť a ovládať. Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to najmä priestupkový spis obsahujúci správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, žiadanku pre akútne toxikologické vyšetrenie, správu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Súdno-lekárskeho pracoviska toxikologického laboratória v Martine, písomná výpoveď obžalovaného s listinami, lustráciu v registri priestupkov a odpis z registra trestov.

Zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 16.10.2013 na č.l. 126

- 129 spisu vyplýva, že vodič K. V. viedol motorové vozidlo zn. Fiat Punto 60SX, ev. č. S. XXX U., červenej farby po Ul. Šoltésovej, z ktorej odbočil na Ul. Sklabinskú a ďalej pokračoval na Ul. Kohútovú v Martine, kde bol predpísaným spôsobom zastavený naproti tržnici. Vodič bol podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom. Nakoľko vzniklo podozrenie, že vodič viedol vozidlo pod vplyvom omamných a psychotropných látok, bol vyzvaný na odber biologického materiálu, čo uposlúchol. V UNM na OPP mu bola odobratá vzorka biologického materiálu - krv a moč. Vodič K. V. podozrivý z priestupku po poučení podal vysvetlenie, že sa necíti na to, že by bol pod vplyvom omamných látok.

Zo žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie, doručenej Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 17.10.2013 na č.l 138 spisu vyplýva, že KR PZ v Žiline, odbor poriadkovej polície, pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ požiadalo Súdno-lekárske pracovisko tohto úradu o skupinový skríning drog a liečiv v odobratom materiály - krv a moč, pričom odber tohto biologického materiálu bol vykonaný dňa 17.10.2013 v čase o 04,00 hod.

Zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Súdno-lekárskeho pracoviska toxikologického laboratória v Martine na č.l. 139 spisu vyplýva, že na tomto pracovisku boli vyšetrené vzorky biologického materiálu - moču a krvného séra, odobratého u obvineného K. V.. Biologický materiál bol doručený do laboratória dňa 17.10.2013 osobne príslušníkom PZ a v laboratóriu je vedený pod ev. číslom 345/2013. Vzhľadom na okolnosti vyšetrovaného prípadu bola toxikologická analýza moču zameraná na preskúmanie omamných a psychotropných látok z viacerých skupín. Ďalej boli omamné a psychotropné látky v predloženej vzorke krvného séra po predchádzajúcom spracovaní extraktívnymi

postupmi skúmané metódou plynovej chromatografie v kombinácií s hmotnostnou spektrometriou. Uvedenými postupmi bolo v predložených vzorkách - vo vzorke moču a krvného séra odobratých u K. V., nar. XX.XX.XXXX zistené: a) Skupinovými testami v moči bola pozitívna reakcia na prítomnosť kanabinoidných látok b) Plynovou chromatografiou s hmotnostnou spektrometriou z prešetrovaného súboru liečiv neboli zistené žiadne látky, z ostatných bol pozitívny nikotín, c) Plynovou chromatografiou s hmotnostnou spektrometriou z prešetrovaného súboru omamných a psychotropných látok bol preukázaný delta-9-tetrahydrokanabinol v koncentrácii 6,6 ng/ml a kyselina 11- nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylová v koncentrácii 132,9 ng/ml.

Chromatograficky identifikované látky : delta-9-tetrahydrokanabinol (9-THC) a kyselina 11-nor- delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylová (hlavný metabolit vznikajúci v organizme premenou delta-9- tetrahydrokanabinolu) sú považované za laboratórny dôkaz predchádzajúceho užitia produktov konope s obsahom psychoaktívnej zložky. THC, chemický tetrahydrokanabinol - všetky izoméry a ich stereochemické varianty podľa Zák. č. 260/1999 Z.z., ktorým sa dopĺňa Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov sú zaradené do I. skupiny psychotropných látok.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona je ohrozovacím tres- tným činom, ktorý je z hľadiska zavinenia spáchaný úmyselne (dolus directus, resp. dolus eventualis). Páchateľom uvedeného trestného činu môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba. Na naplne- nie skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, stačí samotné ohrozenie vyššie uvedených Trestným zákonom chránených záujmov, teda nemusí prísť ku vzniku poruchy na objekte, ako v prípade iných trestných činov. Objektom tohto trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako aj majetku pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia touto látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Na naplnenie znakov tohto trestného činu je nutné také ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou látkou, ktorá vylučuje spôsobilosť vykonávať takéto zamestnanie resp. inú činnosť. Zákon má na mysli činnosť, ktorá pre svoj bezpečný výkon vyžaduje sústredenú pozornosť, pohotovosť aj správnosť reakcií, pričom aj menšie oslabenie týchto schopností vyvoláva ohrozenie zákonom chránených záujmov. Takou činnosťou bez pochybností je aj vedenie motorového vozidla. Návykovou látkou sa na účely Tr. zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie ( § 130 ods. 5 Tr. zák. ). Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc tiež z poznatkov lekárskej vedy sa za „stav vylučujúci spôsobilosť“ vykonávať činnosť - riadenie motorového vozidla, považuje ovplyvnenie alkoholom v množstve okolo 1 promile (a viac), t.j. 0,4762 mg/l alkoholu v krvi. V prípade zistenia menšieho množstva alkoholu v krvi vodiča treba vždy preukázať, že jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, aký predpokladá ustanovenie § 289 Tr. zákona. Obdobne pri iných návykových látkach ako alkohol je nevyhnutné zistiť stupeň ovplyvnenia návykovou látkou a preukázať, že sa v konkrétnom prípade jednalo o také závažné ovplyvnenie fyzických a psychických schopností osoby, ktoré možno považovať za „stav vylučujúci spôsobilosť“ vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, v danom prípade riadenie osobného motorového vozidla v cestnej premávke. Určenie stupňa ovplyvnenia vodiča alkoholom alebo inou návykovou látkou treba považovať za objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie. Kým pre opojenie alkoholom a jeho následky má súd k dispozícii dlhodobo zaužívané postupy, na určenie stupňa ovplyvnenia inými návykovými látkami sú potrebné odborné znalosti v zmysle § 142 a nasl. Tr. por., a preto v týchto prípadoch správne orgány činné v trestnom konaní priberajú do konania znalca na podanie znaleckého posudku a k zodpovedaniu danej problematiky. Zákonodarca výrazne odlišuje nebezpečnosť konania pod vplyvom alkoholu a pod vplyvom iných návykových látok. Už zo samotného usporiadania Trestného zákona možno dôvodiť zákonodarcovu snahu vyjadriť vyššiu nebezpečnosť užívania iných návykových látok ako alkoholu. Hoci nemožno opomínať ani riziká plynúce z držby či užívania alkoholu, no samotná jeho držba ani bežné užívanie, na

rozdiel od omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, nie sú trestné. Keď už len prosté neoprávnené prechovávanie omamnej a psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu je prísne postihované prostriedkami trestného zákonodarstva, nepochybne to vyjadruje ich oveľa vyššiu nebezpečnosť oproti alkoholu.

Podľa § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o zdravotnej starostlivosti“) zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie sestra.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Podľa § 2 ods. 4 písm. c) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 364/2005 Z. z. ktorou sa určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom v znení neskorších predpisov na základe indikácie lekára sestra samostatne odoberá biologický materiál.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku a svojím úmyselným konaním ( podľa názoru súdu obžalovaný sa tohto prečinu dopustil v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona) naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Obžalovaný vypovedal, že z predmetného skutku sa necíti byť vinný. Obrana obžalovaného spočívala v podstate v tom, že žiadnu omamnú látku nepožil, odber krvi nebol vykonaný na základe jeho dobrovoľného súhlasu, získané dôkazy boli zabezpečené nezákonným spôsobom a sú pre trestné konanie nepoužiteľné, vrátane odberu biologického materiálu, ako aj znaleckého dokazovania.

Obranu obžalovaného podľa názoru súdu vyvracajú predovšetkým výpovede viacerých svedkov, závery znaleckého dokazovania ako aj listinné dôkazy. Svedkovia Y. S. a S. Z. - príslušníci polície zhodne vypovedali, že na otázku či pred jazdou požil nejaké omamné a psychotropné látky, sa im obžalovaný priznal, že fajčil marihuanu, pričom táto skutočnosť bola nepochybne preukázaná i odborným skúmaním biologického materiálu obžalovaného. Príslušníci polície vo svojich výpovediach popísali dôvod zastavenia a kontroly obžalovaného ako vodiča motorového vozidla (pomalá opatrná jazda) a taktiež prečo sa domnievali, že obžalovaný ako vodič pred jazdou požil omamné a psychotropné látky (na otázky reagoval oneskorene, zreničky vodiča V. boli značne rozšírené a nereagovali na svetlo baterky). Čo sa týka obžalovaným spochybňovaného odberu biologického materiálu, v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona a vyhlášky je zrejmé, že zdravotná sestra je zdravotníckym pracovníkom a je oprávnená samostatne na základe indikácie lekára odoberať biologický materiál. Je nepochybné, že odber krvi a moču je odberom biologického materiálu. Skutočnosť, že uvedený odber bol zo strany K. V. vykonaný s jeho súhlasom preukazuje okrem výpovedí príslušníkov polície aj výpoveď svedkyne G.. S. K., rod. L., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný pri tom úkone dobrovoľne spolupracoval, nekládol odpor, neprejavoval alebo nedával najavo nesúhlas s takýmto úkonom. Ona vtedy ako sestra mala službu s pani S.. A., službukonajúca lekárka mala vedomosť o tom, že sa vykonáva takýto úkon - odber krvi a moču. Policajti boli prítomní pri tom ako sa robil ten odber krvi, išli s obžalovaným na WC, keď išiel odobrať vzorku moču a pri tom bola prítomná aj pani doktorka. Z uvedeného je zrejmé, že odber krvi a moču v prejednávanom prípade obžalovaného bol vykonaný lege artis a usvedčujúce dôkazy boli orgánmi prípravného konania získané zákonným spôsobom a sú pre trestné konanie použiteľné. Zo záverov znaleckého posudku znalca K.. S.. P. J., K.. vyplýva, že v posudzovanom prípade je teda možné pokladať za objektívne preukázané, že v krvi (pri fungujúcom krvnom obehu teda aj v celom organizme, vrátane mozgu) vodiča K. V. sa v čase inkriminovanej jazdy na osobnom motorovom vozidle nachádzala hlavná účinná látka (THC) rastlinnej drogy marihuana, pričom menovaný touto látkou bez akýchkoľvek pochybností ovplyvnený bol a za daných okolností menovaný

vodič jazdiaci pod vplyvom kanabinoidov, pochádzajúcich z užitej drogy marihuana, detegovaných v krvi aj v moči, podľa súčasných poznatkov lekárskych vied a toxikológie nebol spôsobilý osobné motorové vozidlo spoľahlivo viesť a ovládať. Okresný súd sa zaoberal aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom k tomu, že obžaloba na obžalovaného bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal súd naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný predovšetkým z hroziaceho následku konania obžalovaného, ktorý vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takúto činnosť, mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn hore uvedených dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a ktoré vyvracajú obranu obžalovaného.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že u obžalovaného nevzhliadol ani poľahčujúcu a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný doposiaľ nemá žiadny záznam v registri trestov, podľa výpisu z evidencie priestupkov v rokoch 2012 - 2013 bol viackrát postihnutý uložením drobných pokút za spáchanie dopravných priestupkov, a preto súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Tr. zákona

- vedenie riadneho života. Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením peňažného trestu vo výmere 500,- €, t. j. pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Nakoľko sa predmetného prečinu obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, z týchto dôvodov a taktiež na posilnenie preventívneho i represívneho účelu trestu súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže súd mohol obžalovanému uložiť trest zákazu činnosti od 1 až do 10 rokov.

Súd vyššie uvedené druhy trestov a ich výmery považuje za dostatočné preto, aby obžalovanému zabránili dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna prevencia) a zároveň boli výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť

okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor