Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-70-2017.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: SORBEL s.r.o., IČO: 36 499 455, Beloveža 227, 086 14 Hažlín, zastúpený JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 18/23, proti žalovaným: 1/ C.. C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. - Q., H. XXXX/ X, zastúpený C.. C. H., advokátkou so sídlom v R., H. 5, 2/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. novembra 2016, č. k. 5C/258/2015 - 138, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že identifikované zmluvy o pôžičke, zavreté medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom, sú absolútne neplatné. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkový stav, ktorý zistil z vykonaného dokazovania. Dňa 19.01.2007 bola na Notárskom úrade JUDr. Ota Koppana, notára so sídlom v Nitre, spísaná Notárska zápisnica N 10/2007, Nz 2562/2007 NCRls 2565/2007, podľa ktorej žalovaný 2/ ako dlžník a zároveň ako povinná osoba uzavrel dňa 30.12.2006 zmluvu o pôžičke s veriteľom a zároveň oprávnenou osobou žalovaným 1/. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi finančnú pôžičku 3 500 000,- Sk, ktorá sa skladá zo sumy 1 000 000,- Sk, keď veriteľ prebral pohľadávku B. voči dlžníkovi, ktorá vznikla na základe ním poskytnutej pôžičky dlžníkovi dňa 04.11.1999 v sume 1 000 000,- Sk, zo sumy 1 000 000,- Sk, ktorú už veriteľ poskytol dlžníkovi v predchádzajúcom období, zo sumy 1 000 000,- Sk, ktorú veriteľ poskytne dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy a zo sumy 500 000,- Sk, ktorú tvoria doteraz nezaplatené úroky z omeškania. Žalovaný 2/ ako dlžník a zároveň ako povinná osoba vyhlásil, že takto vzniknutý záväzok resp. dlh voči oprávnenej osobe v plnom rozsahu čo do základu a čo do výšky uznal a zároveň prehlásil, že sa zaväzuje tento dlh oprávnenej osobe splatiť. Žalobcom bola predložená aj zmluva o pôžičke zo dňa 30.12.2006, na ktorú odkazuje notárska zápisnica. Dňa 08.08.2008 bola medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 2 000 000,- Sk. Dňa 25.08.2008 bola medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 500 000,- Sk. Dňa 05.05.2008 bola medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 500 000,- Sk. Dňa 29.09.2008 bola medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky 500 000,- Sk. Uznesením
Okresného súdu Trenčín 28R/4/2012 zo dňa 03.01.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 09.01.2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Peter Križan - Mäsko, Svätoplukova 1339, Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, a zároveň bol do funkcie správcu ustanovený JUDr. Otto Markech. Žalobou podanou dňa 03.05.2013 na Okresnom súde Trenčín sa žalovaný 1/ ako žalobca proti správcovi domáhal určenia právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok prihlásenej v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín 28R/4/2012. Na základe tejto žaloby bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín 36Cbi/30/2013 zo dňa 24.06.2015 určené, že žalovaný 1/ je okrem iného veriteľom pohľadávok zo zmlúv o pôžičkách, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáhal v tomto konaní. Rozsudok je právoplatný. Podľa oznámenia správcu zo dňa 12.05.2016 (na č. l. 108 spisu) úpadca správcovi uviedol, že žalovaný 1/ mu nikdy žiadne peniaze nedal. Podľa úradného záznamu správcu zo dňa 13.10.2016 (č. l. 119 spisu) sa k tomuto dostavil žalovaný 2/, ktorý mu oznámil, že žalovanému 1/ podpísal v minulosti rôzne dohody, ktoré ani nečítal, pretože tam bola dôvera. Teraz je z toho súd, že žalovaný 1/ požičal žalovanému 2/ peniaze, no tento od žalovaného 1/ nikdy žiadne peniaze neprevzal. Na súde k predloženým papierom povedal, že na nich ne je jeho podpis, no odvtedy je 10 rokov a žalovaný 2/ možno niektoré aj podpísal.
3. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobca podal žalobu za účinnosti skoršej procesnej právnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorý v ustanovení § 80 pripúšťal žalobu na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
4. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňoval tým, že jeho postavenie ako konkurzného veriteľa v konkurze voči úpadcovi - žalovanému 2/ je neisté v tom, v akom rozsahu bude uspokojená jeho pohľadávka, pričom jeho postavenie by sa zlepšilo a jeho nároky by mohli byť uspokojené vo väčšom rozsahu, ak by súd určil, že zmluvy o pôžičkách medzi žalovanými sú neplatné, čím by žalovanému 1/ postavenie účastníka konkurzného konania zaniklo v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky alebo jej dotknutej časti dňom zániku pohľadávky. S touto a ani s ďalšou právnou argumentáciou žalobcu sa súd nestotožnil a dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný 1/ sa domáhal v konaní Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 36Cbi/30/2013 určenia, že ním prihlásené pohľadávky v konkurze, ktoré vyplývajú zo zmlúv napádaných v tomto konaní, sú v celom rozsahu zistené čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobe bolo vyhovené a toto rozhodnutie je právoplatné. Podľa § 32 ods. 15 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii takéto rozhodnutie je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania, teda aj voči žalobcovi, ktorý je jeho účastníkom, a preto vyhovenie jeho žalobe v tomto konaní by nič vo vzťahu ku konkurznému konaniu nezmenilo. Nemožno sa stotožniť s tým, že žalovanému 1/ by dňom zániku pohľadávky, ktorým by podľa žalobcu bol deň právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku v tejto veci, zaniklo postavenie účastníka konkurzného konania, a to s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 15 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a na rozsudok Okresného súdu Trenčín 36Cbi/30/2013 zo dňa 24.06.2015, ako aj na to, že takéto postavenie by zaniklo dňom zániku pohľadávky, z čoho je zrejmé, že pohľadávka musela existovať a neskôr zanikla, no žalobca sa domáhal určenia, podľa ktorého pohľadávka ani neexistovala. Ak by aj pohľadávka žalovaného 1/ z uvedených zmlúv v konkurznom konaní popretá nebola, tak ani v tom prípade nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože by platila v zmysle § 32 ods. 16 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátiteľná právna domnienka, že uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Okrem toho žalobca ako veriteľ úpadcu mohol v konkurznom konaní postupovať aj tak, že pohľadávku žalovaného 1/ mohol poprieť u správcu práve z dôvodov, ktorých určenia neplatnosti sa domáha v tomto konaní.
5. Ak by súd žalobe vyhovel, nič by sa na postavení strán sporu nezmenilo, najmä by sa nezmenilo postavenie žalobcu v konkurznom konaní, pretože v tomto sú prípustné iba osobitné postupy, ktorými možno dosiahnuť, aby pohľadávka, ktorá bola prihlásená a v skutočnosti neexistuje, nebola predmetom uspokojovania z konkurznej podstaty. Na požadovanom určení tak jednoznačne nie je daný naliehavý právny záujem, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a z toho dôvodu nepovažoval za potrebné, účelné a hospodárne vykonávať akékoľvek ďalšie dokazovanie za účelom zistenia, či boli predmetné zmluvy podpísané žalovaným 2/ a či na ich základe došlo k akýmkoľvek plneniam. Pre zamietnutie žaloby je plne postačujúce dokazovanie v rozsahu, v akom ho súd vykonal. Okrem toho súd poukazuje aj na vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v incidenčnom spore, z ktorého aj v tomto konaní musí súd vychádzať.
6. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok okresného súdu a jeho žalobe o určenie neplatnosti identifikovaných pôžičiek vyhovieť. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca uplatnil odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Domnieva sa, že napriek tomu, že žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p., okresný súd v zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), mal postupovať v tejto otázke podľa § 137 písm. c), resp. d) CSP. Podľa jeho názoru, po nadobudnutí účinnosti CSP už nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem.
7. Pokiaľ okresný súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu, je toho názoru, že tento bol v konaní riadne preukázaný. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy ním produkované v rámci konania. Skutočnosť, že sa súd v tomto konaní nevyjadril k jednotlivým dôkazom resp. neprihliadal na procesné práva strán v konaní, došlo k odňatiu práva konať pred súdom, a tým aj k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR, tak, ako to uviedol Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 30.11.2009, č. k. 1Obdo V 14/2007.
8. Namietal právny záver okresného súdu, ktorým odôvodnil nedostatok naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, že sa určovacou žalobou nevyrieši spornosť daného právneho vzťahu. V tejto prejednávanej veci by však na základe žaloby došlo k úplnému a konečnému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi sporu vyplývajúcimi z napadnutých zmlúv o pôžičke. V prípade vyhovenia žalobe, s poukazom na ust. § 27 ods. 1 písm. g) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, by zaniklo postavenie žalovaného aj v rámci konkurzného konania, a to zánikom jeho pohľadávky.
9. Svoje rozhodnutie zároveň konajúci súd odôvodnil výlučne s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu, čo korešponduje s ustálenou právnou praxou, avšak po nadobudnutí účinnosti nových procesných právnych predpisov je zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu môže vyplývať aj z osobitného právneho predpisu. Práve táto skutočnosť bola naplnená v tomto konaní, no napriek uvedenému sa súd v konaní nezaoberal podstatou žalobného návrhu a svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a vyčerpávajúcim spôsobom neodôvodnil. Takýmto spôsobom odôvodnený resp. nedostatočne odôvodnený rozsudok predstavuje odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, predtým dovolací dôvod v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006.
10. Okresný súd v tomto konaní poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v incidenčnom spore, ktoré rieši vec z úplne iného právneho pohľadu a právneho odvetvia. Zatiaľ čo v incidenčnom spore sa prednostne použijú ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, mali byť použité ustanovenia Civilného sporového poriadku, resp. Občianskeho zákonníka týkajúce sa neplatnosti zmlúv a z prípadného rozhodnutia súdu by vznikli dôsledky aj pre konkurzné konanie. Súd mal teda skúmať platnosť zmlúv na základe Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd vzhľadom ku skutočnosti, že bola napadnutá absolútna neplatnosť právneho úkonu, mal na túto prihliadať ex offo a nie prvotne riešiť naliehavý právny záujem, ktorý bol v predmetnej veci napriek všetkým skutočnostiam daný.
11. V nadväznosti na vyššie uvedený skutkový a právny stav sa domnieva, že v predmetnom konaní okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré skutočnosti predstavujú odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. K odvolaniu pripojil ftc. trestného oznámenia na žalovaného 1/.
12. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
13. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 CSP a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože to nebolo potrebné.
14. V prejednávanej veci žalobca podal určovaciu žalobu dňa 21.10.2015, teda za účinnosti skoršej procesnej právnej úpravy v O.s.p.
15. S účinnosťou od 1. júla 2016 platia pre súdny proces nové právne predpisy - Civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. a Civilný mimosporový poriadok - zákon č. 161/2015 Z. z.
16. Intertemporálna úprava v § 470 ods. 1 CSP vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to znamená, že sa nová právna úprava aplikuje aj v konaniach začatých za účinnosti O.s.p.
17. Ustanovenie § 470 ods. 2 CSP deklaruje zásadu justifikácie účinkov procesných úkonov. Justifikujú sa (zachovávajú sa) účinky všetkých procesných úkonov, teda aj procesných úkonov súdu, aj procesných úkonov sporových strán.
18. Pokiaľ žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti zmlúv za účinnosti O.s.p., potom správne okresný súd posudzoval otázku naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení podľa skoršej právnej úpravy v O.s.p., rešpektujúce princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, medzi ktoré patrí aj žaloba.
19. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, ak by bez tohto určenie bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Právny záujem má mať dostatočnú intenzitu , bude teda pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
20. Preskúmaním veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd otázku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení posudzoval podľa správnej právnej úpravy, teda podľa § 80 písm. c) O.s.p. S jeho právnym záverom , že žalobca nemá naliehavý právny záujem na žiadanom určení sa krajský súd plne identifikuje a na dôvody negatívneho rozsudku okresného súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
21. Okresný súd svoj právny záver správne vyvodil zo zistení, že žalovaný 1/ sa domáhal v osobitnom konaní určenia, že ním prihlásené pohľadávky v konkurze, ktoré vyplývajú zo zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáha v tomto konaní, sú v celom rozsahu zistené čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobe bolo vyhovené a toto rozhodnutie je právoplatné. Takéto rozhodnutie je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania, teda aj voči žalobcovi, ktorý je účastníkom konkurzného konania proti žalovanému 2/ (§ 32 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z. z.).
22. Za týchto okolností je potom správny právny záver okresného súdu, že žiadané určenie neplatnosti zmlúv o pôžičke medzi žalovanými 1/ a 2/ nemá pre žalobcu žiadny zmysel, nie je pre neho podstatným spôsobom užitočný, teda nie je daný naliehavý právny záujem na žiadanom určení.
23. Ak žalobca nemá naliehavý právny záujem na žiadanom určení, potom už nie je potrebné zaoberať sa otázkou platnosti predmetných zmlúv z hľadiska hmotnoprávnej právnej úpravy a vykonávať dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností.
24. Okresný súd v prejednávanej veci rozhodol na základe správneho právneho predpisu - O.s.p., na základe úplných zistení pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil správne a presvedčivo (§ 220 CSP), preto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP - nevykonanie navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností - nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, neboli v prejednávanej veci spôsobilými odvolacími dôvodmi, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.
25. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým bol proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodol okresný súd (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP).
26. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).