Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-229-2015.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/229/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore osoby povinnej na výživné: J., proti osobe oprávnenej na výživné: N., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh na zrušenie výživného sa z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - osoba povinná na výživné sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2015 domáhal zrušenia výživného na plnoletú dcéru - NP.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dcéra bola študentkou Právnickej fakulty Trnava, kde ukončila denné štúdium a je schopná sa sama živiť, čo aj robí. Navrhovateľ je sám nezamestnaný, bez pravidelného príjmu a sám sa stará o maloletého syna. Listinné dôkazy nepredložil žiadne.
2. Osoba oprávnená na výživné (ďalej len „Odporkyňa“) sa vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.03.2016, pričom uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Je pravdou, že chodila na Trnavskú univerzitu, Právnickú fakultu od 03.09.2012 do 27.08.2014, následne bola vylúčená na obdobie do 01.09.2015. Otec jej v tomto období neplatil žiadne výživné. Navrhovateľovi niekoľkokrát oznámila, naposledy aj písomne vo februári 2016, že dňa 02.09.2015 nastúpila na denné štúdium na právnickú fakultu v Bratislave, Univerzitu Komenského. Pracuje ako brigádnička, pričom jej príjem nepresahuje 200,- eur mesačne. Dlhodobé neplatenie výživného zo strany otca musela riešiť na polícii, požiadala aj o náhradné výživné. Namietala, že otec je nezamestnaný dobrovoľne, zdravotne je spôsobilý, pričom je vyštudovaný inžinier. Tak isto namieta, že maloletý syn otca, jej nevlastný brat, bol zverený do starostlivosti rodičov otca (pozn. starí rodičia odporkyne) a ani navrhovateľovi. Žije v domácnosti s matkou, ktorá sa stará o maloletú dcéru B.. Pripojila listinné dôkazy: poštový peňažný poukaz zo dňa 24.09.2008, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 01.03.2016, Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 23.09.2014, Potvrdenie zamestnávateľa k poskytovaniu náhradného výživného zo dňa 18.12.2015, výplatný lístok za mesiac 12/2015, Potvrdenie o príjme zo dňa 05.03.2016, Potvrdenie o príjme za obdobie 07/2015 - 12/2015, Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 01.02.2016, Potvrdenie o trestnom oznámení ČVS: ORP-2838/PN-TT-2015 zo dňa 24.11.2015, Potvrdenie z Exekútorského úradu JUDr. Lukáša Liščáka zo dňa 17.12.2015, Rozhodnutie ÚPSVAR zo dňa 11.01.2016.
3. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ mal pravidelný príjem v období od 13.05.2016 - 24.05.2016 vo výške 140,- eur. Odporkyňa bola zamestnaná v období od 20.10.2014
- 31.10.2015 s vymeriavacím základom v rozmedzí od 484,97 eur do 654,23 eur, mala dohodu o pracovnej činnosti od 18.06.2015 - 04.08.2015 s vymeriavacím základom vo výške 38,70 eur mesačne a od 01.09.2015 - 17.02.2017 s vymeriavacím základom v rozmedzí od 44,- eur do 62 eur, dohodu o
brigádnickej práci študentov od 18.11.2015 - 13.01.2016 s vymeriavacím základom vo výške 25,65 eur a od 20.11.2015 - 31.01.2016 s vymeriavacím základom v rozmedzí od 42,59 eur do 58,97 eur, dohodu brigádnickej práci študentov od 13.02.2017 (trvajúcu) s vymeriavacím základom v rozmedzí od 50,- eur do 60,- eur a dohodu o pracovnej činnosti od 22.02.2017 - 06.06.2017 s vymeriavacím základom v rozmedzí od 25,- eur do 40,- eur. Matka odporkyne, v období od apríla 2016 do apríla 2017 poberá príjem z vymeriavacieho základu od 527,66 eur do 568,89 eur. 4. Písomným podaním doručeným dňa 01.08.2017 na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, nevie dokladovať príjem, nakoľko pracuje ako brigádnik v stavebnej činnosti. Príjmy spolužijúcich osôb dokladoval: Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016 o výške invalidného dôchodku Z.j, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016 o výške starobného dôchodku V.. Predložil rodný list V.7, platobný doklad SIPO, poštový poukaz o úhrade elektriny, poštový poukaz o úhrade Piešťanskému stavebnému bytovému družstvu, poštové poukazy na úhradu V. za mesiace január až apríl 2015, jún 2015.
5. Na pojednávaní dňa 16.08.2017 predstúpila odporkyňa, ktorá predložila Potvrdenie o návšteve školy zo dňa 07.02.2017, Potvrdenie o príjme k poskytovaniu náhradného výživného za mesiace december 2016 - máj 2017 od zamestnávateľa V., Potvrdenie zamestnávateľa k poskytovaniu náhradného výživného zo dňa 10.07.2017 od zamestnávateľa Roman Pavlík - Delta, Potvrdenie o príjme k poskytovaniu náhradného výživného matky odporkyne - V. zo dňa 10.07.2017.
6. Na pojednávaní navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že dcéra je schopná sa sama živiť, do hmotnej núdze sa nedostala. Určené výživné vo výške 82,98 eur neplatí, lebo na to nemá peniaze. Pracuje ako stavbyvedúci - brigádnik s príjmom 120,- - 130,- eur mesačne. Prácu ponúknutú na úrade práce prijať nemohol pre svoj zdravotný stav, má problémy s nohami a chrbticou, vysoký tlak, však invalidita mu priznaná nebola. V domácnosti žije so svojou matkou - Z., ktorá má dôchodok vo výške 315,60 eur a svojím otcom - V., ktorý má dôchodok vo výške 460,30 eur, maloletý syn - V. má 9 rokov. Potvrdil, že je zverený do starostlivosti jeho rodičov, nakoľko matka maloletého opustila a žije v opatrovateľskom sociálnom dome. Považuje odporkyňu za schopnú sama sa živiť, nakoľko cestuje do Paríža, New Yorku, Viedne a má bohatého priateľa.
7. Súd vypočul odporkyňu, ktorá uviedla, že v septembri nastupuje do 3 ročníka bakalárskeho štúdia Právnickej fakulty v Bratislave, privyrába si ako brigádnička v spoločnosti MO., kde má príjmy okolo 40,- eur na pozícii asistentky predaja. V spoločnosti Roman Pavlík - Delta už nepracuje. V domácnosti žije s matkou, maloletou sestrou a plnoletým bratom. Matka pracuje, rodičovskú dovolenku ukončila. Sestra má 4 roky a navštevuje predškolské zariadenie, bola jej diagnostikovaná celiakia, pričom veľká časť príjmu matky musí ísť na stravu pre ňu. Plnoletý brat Patrik sa živí sám a má príjem okolo minimálnej mzdy. Do školy v Bratislave dochádza 3 v týždni, trvalý príjem si preto zabezpečiť nemôže. Na notebook, ktorý potrebuje si bude musieť zobrať pôžičku. K cestovaniu sa vyjadrila tak, že tam išla na výlet na začiatku strednej školy a našetrila si na to sama z brigády. Na výlet do New Yorku šetrila tri roky. Otec jej na nič neprispieva, pomáha jej matka. Občas si požičia od brata alebo od kamarátok. Namietla, že navrhovateľ zavádza súd, keď v inom súdnom konaní uviedol, že má príjmy „načierno“ vo výške 300,- eur a inokedy uvádza, že nemá príjmy žiadne. So starými rodičmi - rodičmi otca vychádza dobre a preto vie, že sa o všetko starajú oni, nie navrhovateľ. Aj šeky, ktorá na pojednávaní predložil navrhovateľ, boli platený starým otcom. Priateľa má, ale nežije s ním.
8. Svedkyňa - V. A. - matka odporkyne uviedla, že za 17 rokov, čo sú s navrhovateľom rozvedení, navrhovateľ platil na deti 2 roky, je chronický neplatič. Ona sama sa po rodičovskej dovolenke vrátila do zamestnania, kde pracovala pred tým. S otcom maloletej Sofie nie je vo vzťahu, ani s ním nežije, platí výživné vo výške 30,- eur. Náklady na domácnosť majú približne 180,- eur nájom, 40,- eur elektrina, 21,- eur plyn, 30,- eur internet.
9. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.09.2017 navrhovateľ uviedol, že vyživovacia povinnosť na dcéru mu zanikla v momente, keď bola schopná sa živiť sama, po ukončení prerušenia štúdia mala požiadať o nové určenie vyživovacej povinnosti, čo však neurobila. Poukázal na kritérium dobrým mravov, nakoľko odporkyňa ako dcéra zlyhala na celej čiare. Keďže štúdium mala prerušené, jej nárok na výživné zanikol to isté platí, ak opakuje ročník. Ako dcéra sa o neho nezaujíma, ani keď bol v nemocnici.
10. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.: 20P/150/2007-9 zo dňa 12.09.2007 súd zistil, že výživné navrhovateľa na odporkyňu je určené vo výške 82,98 eur.
11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 14C/281/2015 súd zistil, že odporkyňa návrhom doručeným súdu dňa 22.09.2015 požiadala o zvýšenie výživného vo vzťahu k navrhovateľovi. Uznesením zo dňa 24.11.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania pod sp. zn.: 9C/229/2015.
12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 15C/233/2015 súd zistil, že uznesením zo dňa 11.02.2016 bol schválený súdny zmier, ktorým sa navrhovateľ a W. (pozn. plnoletý syn navrhovateľa a brat odporkyne) dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
13. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je súčasťou rodičovských práv a povinností a vzniká nerodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou samostatne sa živiť, samostatne si uspokojovať svoje životné potreby, teda nie plnoletosťou. Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo. (Veľký komentár k zákonu o rodine, Mgr. Róbert Bános, 2015, Eurokodex)
17. V danom prípade bolo nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či odporkynine prerušenie štúdia na vysokej škole, pričom sa začala sama živiť a následným pokračovaním v štúdiu na vysokej škole formou denného štúdia, čo malo za následok stratu možnosti zabezpečiť si trvalý príjem vo výške, ktorá by umožňovala pokrytie jej potrieb, je potrebné vyhodnotiť ako zánik vyživovacej povinnosti otca na plnoletú dcéru a dôvod na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti. Z ustálenej judikatúry je zjavné, že pokračovanie v štúdiu na druhej vysokej škole je nutné posudzovať z hľadiska toho, či vysoká škola na predchádzajúcu nadväzuje, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie.
18. Vyživovacia povinnosť z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie sa končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelanie v bežnom vzdelávacom procese, a tým je prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 23Co/206/2015)
19. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisu (zahŕňajúc obsah pripojených spisov) a dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: odporkyňa pôvodne študovala formou denného štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, pričom toto štúdium prerušila a už v ňom nepokračovala. Od októbra 2014 do októbra 2015 bola riadne zamestnaná. Následne nastúpila na denné štúdium Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (od prvého ročníka), kde študuje dodnes, čo preukázala potvrdeniami o návšteve školy. Z uvedeného mal súd za preukázané, že odporkyňa bola schopná po prerušení štúdia na prvej vysokej škole sama sa živiť, čo aj robila. Následné pokračovanie v štúdiu na vysokej škole súd posudzoval z hľadiska toho, či je potrebné ho charakterizovať ako sústavnú prípravu na výkon budúceho povolania, alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že hoci odporkyňa prerušila štúdium, rok sa živila sama a následne
pokračovala v štúdiu na inej vysokej škole, avšak táto je odborným zameraním rovnaká ako vysoká škola, ktorú predtým prerušila, berúc do úvahy skutočnosť, že odporkyňa je v čase rozhodovania súdu vo veku 24 rokov s príjmom z brigádnických činností v rozmedzí 50,- až 60,- eur, uvedené pokračovanie v štúdiu je nutné považovať za prípravu na budúce povolanie. Z vykonaného dokazovania vyplynula aj tá skutočnosť, že odporkyňa v súčasnosti v dôsledku dennej formy štúdia nemá možnosť zabezpečiť si trvalý príjem. Samotné prerušenie štúdia na vysokej škole a ďalšie pokračovanie v štúdiu, hoci s následkom toho, že dva ročníky vysokej školy sa opakujú, nemožno samo o sebe považovať za dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti, najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že k ukončeniu vysokej školy nedošlo a preto súd nepovažoval prípravu na budúce povolanie odporkyňou za zavŕšenú.
20. Súd vzal do úvahy aj majetkové pomery na strane otca (navrhovateľa) a dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie vyživovacej povinnosti k dcére. Na jednej strane navrhovateľ žije v jednej domácnosti s otcom a matkou, ktorí obaja sú poberateľmi dôchodku. Maloletý syn (9 ročný) bol podľa zhodných vyjadrení strán zverený do starostlivosti starých rodičov. Naproti tomu, odporkyňa žije v domácnosti matkou, ktorá je zamestnaná s pravidelným príjmom, avšak s vyživovacou povinnosťou k mal. SY.i, t.č. 4 ročnej, na ktorú jej otec prispieva 30,- eur (čo ma súd za preukázané, z rozhodnutia, ktoré bolo obsahom pripojeného spisu) a plnoletým bratom, ktorý sa živí sám. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že odporkyňa do školy dochádza a nebýva na internáte.
21. Zárobkové pomery otca súd vyhodnotil s prihliadnutím na jeho rozporuplné vyjadrenia. V súdnom konaní sp. zn. 14C/281/2015 navrhovateľ vypovedal, že má príjmy okolo 300,- eur. V tomto konaní uviedol, že pracuje ako stavbyvedúci - brigádnik a jeho príjmy sú v rozmedzí 120,- až 130,- eur mesačne. Nijako však túto skutočnosť súdu nepreukazoval, napriek tomu, že bol na to vyzvaný. Z lustrácie v sociálnej poisťovni nebolo zistené, že by brigádnický pomer bol riadne registrovaný. O pravdivosti tvrdení navrhovateľa mal súd preto závažné pochybnosti. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že pre zdravotné problémy nie je schopný zabezpečiť si prácu inak, bolo potrebné tieto skutočnosti súdu aj preukázať, čo sa nestalo.
22. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že pomery na strane navrhovateľa či odporkyne neodôvodňujú zrušenie vyživovacej povinnosti otca k dcére a návrh zamietol.
23. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.