Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-3-2016.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: W. X., H..U.., T. L. XX/XXX, XXX XX L. X, Č. G., zast. JUDr. Jířim Vláskem, usadeným euroadvokátom, Laurinská 18, 811 01 Bratislava, p r o t i žalovanej: V. R., B.. XX.XX.XXXX, X. U. L. Č.. XXX, XXX XX U. L., o zaplatenie 29.579,09 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi suma 29.579,09 Kč spolu s kapitalizovaným zmluvným úrokom z omeškania vo výške 18.464,59,- Kč od 18.01.2013 do 16.12.2014, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 6.574,23,- Kč od 20.03.2014 do 16.12.2014, s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05% ročne z čiastky 109.600,79,- Kč od 17.12.2014 do 29.06.2015 a zo sumy 29.459,09,- Kč od 30.06.2015 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a do zaplatenia.
II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a j ú trovy konania v celom rozsahu, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 109.720,79 Kč s kapitalizovaným zmluvným úrokom vo výške 18.464,59 Kč od 10.0.12013 do 19.03.2014, so zmluvným úrokom vo výške 16,00% ročne z čiastky 109.600,79 Kč od 20.03.2014 do zaplatenia, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 6.574,23 eur Kč od 20.03.2014 do 16.12.2014 a s úrokom z omeškania v zákonnej výške 8,05% ročne z čiastky 109.600,79 Kč od 17.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10.01.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Banky (ďalej len „VOP“) a Úverové podmienky pre fyzické osoby nepodnikateľov (ďalej len „podmienky“). V článku 34 bod 1. VOP je obsiahnutá dohoda účastníkov na tom, že ich právne vzťahy zo zmluvy sa spravujú právnym poriadkom Č. G.. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 121.000 Kč a žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť spolu s úrokom stanoveným v Zmluve. Žalovaný bol pripravený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou stanovenou v Zmluve. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal najneskôr ku dňu 20.03.2014 do omeškania s úhradou splatných splátok došlo zo strany žalobcu k zosplatneniu celej úverovej pohľadávky, ktorá ku dňu 16.12.2014 činí čiastku vo výške 134.779,61 Kč, a to v nasledujúcom členení: istina 109.600,79 Kč, poplatky 120 Kč, (týchto položiek je v súlade s ustanovením § 7 zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra, v znení neskorších predpisov, vypočítaná výška súdneho poplatku), kapitalizovaný zmluvný úrok 18.464,59 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 6.574,23 Kč. Žalovaný je zároveň povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej čiastky v zákonnej výške stanovenej v súlade s nariadením vlády Č. G. č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka a ktorým sa stanoví minimálna výška nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky, v znení neskorších predpisov. Pretože ani po opakovaných výzvach žalovaný žalobcovi dlžnú čiastku neuhradil, postúpil žalobca vec právnemu zástupcovi. V záujme mimosúdneho riešenia veci, žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu vyzval k úhrade dlžnej čiastky listom zo dňa 22.04.2014. Žalovaný ani po tejto výzve svoju povinnosť nesplnil a dlžná čiastka nebola k dátumu toho podania uhradená.
3. Uznesením, č. k. 3C/3/2015 - 58 zo dňa 09.09.2015, súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 80.141,70 Kč zastavil s tým, že čo do zvyšku súd žalobu žalobcu vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania, a to z dôvodu, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 03.08.2015 oznámil súdu, že žalobu berie späť v časti zaplatenia čiastky 80.141,70 Kč. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn. 3C/3/2015.
4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby - výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvy o pôžičke uzavretá účastníkmi, interný účtovný doklad, výzvou k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky, predžalobná upomienka, výpis z čerpania úveru, spracovanie a vyhodnotenie žiadosti o úver, úverové podmienky, vyjadrenie žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobca má sídlo v Č.Q. G. a žalovaná má bydlisko na území U. G.. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov U. G. na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
7. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
8. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
9. Žalovaná má bydlisko na území U. G., preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov U. G. na konanie v tejto veci.
10. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19.6.1980 ( ďalej len „Dohovor“, uplatňuje sa od 1.8.2006 ) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
11. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
12. Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
13. Účastníci si výslovne nedohodli, že sa ich právny vzťah spravuje českým právnym poriadkom, avšak z ustanovení zmluvy vyplýva, že zmluva je uzavretá podľa Občanského zákoníku ( platného v Č. G., je napísaná v Č. Y. ), teda má aj najužšiu väzbu s Č. právnym poriadkom.
14. Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.
15. Dňa 11.01.2013 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o úvere - Optimální pújčce č. XXXXXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver, a to do výšky 121.000,- Kč (výška úveru). Klient sa zaviazal zahájiť čerpanie najneskôr do dňa 10.02.2013. Doba čerpania končila podľa zmluvy dňa 10.02.2013. Istina úveru mala byť uhradená do 16.12.2018. Zmluvou o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 70 anuitných splátkach vo výške 2.670,- Kč, splatných vždy k 16. dni v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 16.03.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 16.12.2018. Bol dohodnutý úrok 16,00 % p.a. RPNM činila 17,60 % p.a., celková suma zaplatená dlžníkom 190.234,63 Kč.
16. V zmysle bodu 2.5. zmluvy, sa klient zaväzuje, že úver použije k úhrade svojich záväzkov voči banke
- konsolidované záväzky.
17. Z interných účtovných dokladov pre jednoduché zápisy v ZM i CZK vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 20.444,67 Kč, vo výške 22.619,07 eur a úver vo výške 76.681, 94 v jeden deň, a to 18.01.2013.
18. Výzvou zo dňa 07.03.2014 bola žalovaná vyzvaná k okamžitému splateniu celej úverovej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy, nakoľko sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov voči žalobcovi. Žalobca jej poskytol predĺženú lehotu ku splateniu celej úverovej pohľadávky do dňa 19.03.2014. Ku dňu 05.03.2014 činí celková pohľadávka z tohto úverového obchodu celkom 114.568,91 Kč.
19. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 03.08.2015 uviedol, že žalovaný čerpal úver dňa 18.01.2013 celkom v čiastke 119.745,68 Kč a splácal ho platbami zo dňa 21.03.2013 vo výške 1.073,39 Kč, dňa 22.04.2013 vo výške 1.085,32 Kč, dňa 21.05.2013 vo výške 1.099,28 Kč, platby na istinu. Žalovaný ku dňu zosplatnenia i ku dňu spísania žaloby na istinu dlžnej čiastky uhradil celkom 10.144,89 Kč. Na vyčerpanej a dosiaľ nesplatenej istine tak ku dňu zosplatnenia i ku dňu spísania žaloby zostávalo uhradiť čiastku 109.600,79 Kč. Žalobca ďalej uviedol, že eviduje platbu po podaní žaloby z 29.06.2015 vo výške 80.141,70 Kč, ktorú započítal na istinu dlžnej čiastky. Ku dňu podania tak predstavuje výška istiny, ktorú je potrebné uhradiť suma 29.459,09 Kč. Ďalej uviedol, že v dôsledku administratívneho pochybenie v pôvodnom žalobnom návrhu nesprávny údaj kapitalizácie zmluvných úrokov, keď namiesto spísania žaloby 16.12.2014 uviedol dátum zosplatnenia 19.03.2014. Na základe vyššie uvedených skutočností zobral žalobu čo do čiastky 80.141,70 Kč čiastočne späť.
20. Nakoľko podaním zo dňa 03.08.2015 zobral žalobca žalobu späť v časti sumy 80.141,70 Kč späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil a vec vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 112 O.s.p. (zákona účinného v čase rozhodovania vo veci).
21. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
22. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
23. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
24. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
26. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný zaplatiť úroky z omeškania z nesplatenej čiastky určené v zmluve, inak podľa predpisov občianskeho práva.
28. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy s podnikaním súvisiace.
29. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Ak nemožno niektoré otázky riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť asi podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
30. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o nájmu podniku ( § 488b), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
31. Podľa ustanovenia § 51a OZ, ( platného v ČR v čase vzniku zmluvného vzťahu ), táto hlava spracúva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
32. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, poprípade iné zmluvy pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
33. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
35. Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 OZ, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
36. Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 prvá veta OZ, dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sa považujú za platné, pokiaľ sa spotrebiteľ nedovolá ich neplatnosti ( § 40a ).
37. Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
38. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.
39. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
40. Zmluva o úvere uzatvorená dňa 10.01.2013 musela byť uzatvorená v súlade so zákonom č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere.
41. Podľa § 3 cit. zák. pre účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania, b) veriteľom osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
42. Podľa §2 nar. vl. ČR č.351/2013 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentných bodov.
43. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2013, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver, a to do výšky 121.000,- Kč (výška úveru). Žalovaný mohol čerpať poskytnutý úver dňa do 10.02.2013. Istina úveru mala byť uhradená do 16.12.2018. Zmluvou o úvere sa žalovaný zaviazal splatiť vyčerpaný úver v 70 anuitných splátkach vo výške 2.670,- Kč, splatných vždy k 16. dni v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 16.03.2013 a posledná splátka bola splatná dne 16.12.2018. Bol dohodnutý úrok 16,00 % p.a., RPNM činila 17,60 % p.a., celková suma zaplatená dlžníkom 190.234,63 Kč.
44. K zosplatneniu celého dlhu došlo pre neplnenie zmluvných povinností žalovaného platiť splátky úveru riadne a včas ku dňu 19.03.2014.
45. Súd vyhodnotil Zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah a znenie zmluvy ovplyvniť či meniť (pevne stanovená forma zmluvy s označením uzavretia podľa § 497 Obch.Z a nasl.), ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. OZ o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 145/2010 Sb..
46. Jedná sa v tomto prípade o vzťah občianskoprávny (aj s poukazom na zmeny právnej úpravy, ktoré sa udiali vstupom Č. do Európskej únie, teda prijatie legislatívy v oblasti ochrany práv spotrebiteľa). Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
47. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občanském zákoníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občanský zákoník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok.
48. Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
49. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Č. G. už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
50. Dlh žalovaného podľa žalobcu pozostáva z istiny vo výške 29.459,09 Kč, zmluvných úrokov vo výške 18.464,59 Kč a z úroku z omeškania vo výške 6.574,23 Kč, a z poplatkov za bankové služby spojené s úverom vo výške 120,00 Kč. Výška istiny úveru a kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania vyplýva z predložených výpisov z účtu. Ďalej sa žiadajú úroky a úroky z omeškania.
51. Vzhľadom k charakteru zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského je nutné podrobiť zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy, či Obchodných podmienok v spojení so Sadzobníkom kontrole podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa. V zmysle judikatúry súdov v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, patria veriteľovi len úroky z úveru do dňa jeho splatnosti (napr. rozsudok Krajského súdu v L. sp. zn. 6Co 190/2014, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98). Po splatnosti úveru mu patria len úroky z omeškania. Naviac úroky ako príslušenstvo pohľadávky možno priznať len z istiny úveru, nie z poplatkov či už vyčíslených úrokov, ktoré samé o sebe predstavujú príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ. Preto súd žalobcovi nepriznal žiadané úroky vo výške 16,00 % ročne z istiny od 20.03.2014 do zaplatenia pre ich neprípustnosť.
52. Preto súd rozhodol o priznaní istiny vo výške 29.459,09 Kč, zmluvných úrokov vo výške 18.464,59 Kč a z úroku z omeškania vo výške 6.574,23 Kč vrátane zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 109.600,79 Kč od 17.12.2014 do 29.06.2015 a z čiastky 29.459,09 Kč od 30.06.2015 do zaplatenia. V tejto časti je podľa názoru súdu žaloba žalobcu dôvodná.
53. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 CSP tak, že žalobcovi priznal ich náhradu podľa pomeru úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.