Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33P-28-2017.pdf
PDF · 88.85 KB
Case nature
Area
Subarea
33P/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté: U. G., D.. XX. XX. XXXX V. D. G., D.. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: otec - F. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. M.C. XXXX/XX, Z. a matka: S. G., D.. XX. XX. XXXX, H. N. V.. Ž. XXXX/XX, H., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z v y š u j e výživné otca pre mal. U. G., D.. XX. XX. XXXX zo sumy 70,- Eur na sumu 110,- Eur mesačne a pre mal. D. G., D.. XX. XX. XXXX zo sumy 50,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01. 10. 2017.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 26C/124/2011 - 38 zo dňa 04. 10. 2011 v časti tykajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči mal. U., D.. XX. XX. XXXX V. O.. D., D.. XX. XX. XXXX.
L.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 19. 10. 2016 sa matka maloletej U. V. D. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým. Uviedla, že od rozvodu v roku 2011 poberá na U. 70,- Eur a na D. 50,- Eur. Maloletá D. začala navštevovať strednú školu a tým sa jej výdavky zvýšili. Na maloletú D. má matka zvýšené výdavky z dôvodu, že nosí dioptrické okuliare. Okrem bežných výdavkov (strava, hygienické potreby, oblečenie atď.) má matka maloletých zvýšené výdavky spojené s dopravou a školskými pomôckami. Matka maloletých je zamestnaná, pričom jej priemerný mesačný príjem je 990,65 Eur. Platí hypotéku v sume 320,15 + 23,95 Eur, poistné pre maloleté: U. 10,62 Eur, D. 14,70 Eur, nájomné 60+17,93 Eur, plyn 50,- Eur, elektrina 33,- Eur, RTVS 4,64 Eur a TV a internet 23,95 Eur.
2. Otec maloletých súdne zásielky nepreberá, návrh mu bol doručený formou doručenia návrhu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Predvolanie mu bolo doručené spolu s poučením na adresu podľa Registra obyvateľov SR. Otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, v konaní zostal nečinný. V zmysle § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového priadku (ďalej len „CMP“) súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní.
3. Kolízny opatrovník odporúčal návrhu matky vyhovieť a otca zaviazať vyživovacou povinnosťou primerane jeho aktuálnym zárobkovým možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a potrebám maloletých.
4. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca maloletých detí podľa § 180 CSP a dokazovanie vykonal výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to lustráciami
v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni, v Živnostenskom registri otca, potvrdením o príjme matky z 15. 05. 2017, trvalými platobnými príkazmi predloženými matkou, správou z ÚPSVaR Galanta z 24. 08. 2017, potvrdenie z ÚPSVaR Galanta z 24. 08. 2017, potvrdením o príjme matky za obdobie 09/2016
- 08/2017, výpisom z účtu matky za obdobie od 10/2016 do 08/2017 o platení výživného na maloleté, ako aj s obsahom ostatných listinných dokladov a obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/33/2013, 33P/39/2016 a Okresného súdu Galanta sp. zn. 16P/43/2011, 17P/385/2012 a 8P/54/2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 26C/124/2011-38 zo 04. 10. 2011 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, maloleté U. V. D. boli zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť na mal. U. v sume 70,- Eur a mal. D. v sume 50,- Eur. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 20P/33/2013-21 zo 14. 03. 2013 bolo konanie, ktorým sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloleté z dôvodu späťvzatia podaného návrhu zastavené.
6. Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné pre maloleté na sumu 200,- Eur mesačne pre obe maloleté. Poukazovala na to, že ona okrem toho, že sa na výživnom podieľa finančne, zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté, ktorú starostlivosť otec maloletým neposkytuje vôbec, a preto chce, aby bol zohľadnený hlavne príjem otca pri rozhodovaní o výživnom. Tvrdila, že otec si maloletých si vie zarobiť. Ďalej uviedla, že s maloletými býva v 2 izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, avšak na úver, ktorý spláca. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka maloletých nemá.
7. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť, a to vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhšia doba. Výdavky na maloleté sa zvýšili, a preto navrhuje, aby bolo výživné zvýšené primerane ich potrebám ako aj k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
8. Lustráciami v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka je od 01. 09. 1995 zamestnancom spoločnosti M. O. Z., V..Z...
9. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec maloletých bol do 14. 10. 2016 zamestnaný v spoločnosti H. N. V. Z., Z..F..P.. Z. a jeho príjem bol 405,- Eur v hrubom. Následne bol od 15. 10. 2016 do 13. 02. 2017 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Dôvod skončenia pracovného pomeru sa súdu zistiť nepodarilo, nakoľko predchádzajúci zamestnávateľ otca maloletých si zásielku neprevzal a k dôvodom skončenia pracovného pomeru otcom maloletých sa nevyjadril.
10. Lustráciou v živnostenskom registri bolo zistené, že otcovi maloletých bolo dňa 14. 02. 2017 udelené živnostenské oprávnenie v predmete podnikania dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
11. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 24. 08. 2017 vyplýva, že otec maloletých nie je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol evidovaný od 15. 10. 2016 do 13. 02. 2017 vrátane. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený od 14. 02. 2017 z dôvodu začatia podnikania ako SZČO. Ďalej z uvedeného potvrdenia vyplýva, že nepoberá žiadne sociálne dávky.
12. Z potvrdenia zamestnávateľa matky, M. O. Z., V..Z.. zo dňa 15. 05. 2017 o príjme matky vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 10/2015-9/2016 bol 985,94 Eur. A z potvrdenia zo dňa 12. 09. 2017 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 9/2016-8/2017 bol 990,65 Eur.
13. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. Podľa ustanovenia § 163 ods. 2 Zákona o rodine, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Predmetom konania je rozhodovanie o zvýšení výživného otca pre maloleté U. a D., súd preto v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t. j. schopnosti, možnosti, majetkové pomery v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípade pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
23. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté je dôvodný. Súd zistil, že od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 26C/124/2011 - 38 zo dňa 04. 10. 2011 na strane maloletých skutočne došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Od tejto poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, maloleté vyrástli, sú staršie o 6 rokov, fyzicky i duševne vyspelejšie, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. výšku výživného súd určil v závislosti od príjmových a majetkových schopností matky, ale najmä od zdôvodnených potrieb a maloletých detí. Súdu sa v čase rozhodovania nepodarilo zistiť príjem otca, avšak vychádzal zo skutočnosti, že od 14. 02. 2017 začal
podnikať ako SZČO na základe živnostenského oprávnenia. Súd zároveň prihliadol aj skutočnosť, že pred začatím výkonu podnikateľskej činnosti bol otec maloletých detí vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na skutočnosť, že jeho príjem pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vo výške 405,- Eur. V danom prípadne však hlavným dôvodom zmeny pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného, bolo uplynutie doby šiestich rokov od poslednej úpravy výživného a zvýšené náklady maloletých u maloletej U. v súvislosti so štúdiom na strednej škole a u maloletej D. aj v súvislosti s výdavkami na jej zdravotnú starostlivosť. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd zvýšil výživné otca na maloleté, tak ako navrhovala matka, keďže mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného v navrhovanej výške, teda o 40,- Eur pre každú maloletú je dôvodné. Súd toto výživné zvýšil podľa návrhu matky s účinnosťou od 01. 10. 2017. 24. V zmysle ustanovenia § 121 CMP súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 26C/124/2011 - 38 zo 04. 10. 2011 v časti tykajúcej sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletým.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko zákon iné rozhodnutie o náhrade trov konania neustanovoval, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CSP nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie odvolania matkou a kolíznym opatrovníkom by však bolo neúčinné, pretože sa odvolania výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení tohto rozsudku. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.