Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-15-2022.pdf
PDF · 120.65 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej z výživného): S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, Y., proti odporkyni (osobe oprávnenej na výživné): K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. G. Y. XX, Y., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53 598 806, so sídlom Dolné Dubové 249, o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. septembra 2021, č.k. 37Pc/13/2021-38, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil s účinnosťou od 28.06.2021 vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči plnoletej dcére K. O., posledne určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 35Pc/8/2020-43 zo dňa 29.1.2021 vo výške 315 eur mesačne a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným dňa 28.6.2021, domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére s odôvodnením, že vzhľadom na to, že v januári 2022 bude mať dcéra už 26 rokov a štúdium si predĺžila o 3 akademické roky (t.j. bude študovať na vysokej škole spolu 8 rokov napriek tomu, že štandardná dĺžka štúdia trvá 5 rokov), má navrhovateľ podozrenie, že dcéra štúdium umelo predlžuje. Odporkyňa so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasila, nakoľko aj naďalej pokračuje v štúdiu na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, je študentkou 2. ročníka magisterského stupňa štúdia (od septembra 2021 bude pokračovať v štúdiu v nadštandardnej dĺžke štúdia); nie je pravdou že štúdium si umelo predlžuje. Súd dokazovaním zistil, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 35Pc/8/2020-43 zo dňa 29.1.2021 vo výške 315,00 € mesačne. Odporkyňa štúdium na vysokej škole (Trnavská univerzita, Právnická fakulta) začala v akademickom roku 2014/2015 (t.j. v septembri 2014), štúdium (bakalárske) mala prerušené na jeden rok v období od 22.6.2015 do 21.6.2016, následne bola zaradená opätovne do 1. ročníka bakalárskeho štúdia (v septembri 2016), na magisterské štúdium nastúpila v septembri 2019, na jar 2021 v 2. ročníku magisterského štúdia nespravila skúšku, od septembra 2021 opätovne študuje v 2. ročníku magisterského štúdia. Pri riadnom pokračovaní tak mala ukončiť štúdium na vysokej škole v máji/júni 2019, ale v dôsledku jeho prerušenia, opätovného zaradenia do 1. ročníka bakalárskeho štúdia a nevykonania skúšky magisterského štúdia ho však ukončí najskôr v máji / júni 2022, t.j. o tri roky
neskôr ako trvá riadne štúdium. V akademickom roku 2021/2022 jej chýba vykonanie jednej skúšky a štátnic, má však ukončený 1. stupeň vysokoškolského vzdelania. Nie je zamestnaná, ani nevykonáva žiadne brigády.
3. Súd prvej inštancie dôvodil, že schopnosť dieťaťa na to, aby sa samo živilo nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice, a teda ani neexistuje žiadna úprava, ktorá by vopred presne takúto hranicu určovala (napr. nadobudnutie plnoletosti), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí napr. jeho pokračovanie v štúdiu / príprava na budúce povolanie, schopnosť mať príjem a pod. Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov trvá, sa tradične akceptuje štúdium
- aj tu však treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa na získanie vhodných predpokladov na svoje budúce uplatnenie, na druhej strane je však oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie poukázal na zásadu súladu výkonu práv s dobrými mravmi, ktoré predstavujú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a rešpektovanie; jedná sa o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez akéhokoľvek dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek svojim možnostiam a schopnostiam, a svoju situáciu rieši iba požadovaním výživného. V danom prípade súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca je treba posúdiť cez prizmu inštitútu dobrých mravov ako dôvodný. Podľa názoru súdu došlo od poslednej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov tým, že dcéra navrhovateľa, ktorá v januári 2022 dosiahne vek 26 rokov, mala možnosť ukončiť prípravu na svoje budúce povolanie, ktorú však z vlastnej viny nevyužila. Štúdium na vysokej škole začala v akademickom roku 2014/2015 (t.j. v septembri 2014), štúdium (bakalárske) mala prerušené na jeden rok v období od 22.6.2015 do 21.6.2016. Ako dôvod prerušenia štúdia uvádzala súdu zdravotné dôvody - podľa priloženého potvrdenia bola v máji až júli 2015 spolu 3x hospitalizovaná, a to na 8, resp. 3, resp. 5 dní; hospitalizácie boli už koncom, resp. po ukončení akademického roka. Následne bola v septembri 2016 zaradená opätovne do 1. ročníka bakalárskeho štúdia, teda bakalárske štúdium trvalo u nej namiesto troch rokov päť rokov. Následne na magisterské štúdium nastúpila v septembri 2019, na jar 2021 v 2. ročníku magisterského štúdia nespravila skúšku, od septembra 2021 opätovne študuje v 2. ročníku magisterského štúdia, magisterské štúdium teda bude u nej trvať namiesto dvoch rokov najmenej tri roky a celé vysokoškolské štúdium tak odporkyňa ukončí najskôr o tri roky neskôr ako trvá riadne štúdium. Táto okolnosť, ktorou je neprimeraná dĺžka štúdia, je podľa názoru prvoinštančného súdu takého charakteru a intenzity, že súd už k nej musel prihliadnuť, a to aj z pohľadu uplatnenia inštitútu dobrých mravov. Súd pripomenul, že v akademickom roku 2021/2022 chýba odporkyni vykonanie jednej skúšky a následne štátnic, má však ukončený 1. stupeň vysokoškolského vzdelania, mohla by sa teda zamestnať, resp. dosahovať príjem vo forme brigád vo výške určeného výživného, takúto možnosť však odporkyňa nepochopiteľne nevyužíva. Súd pritom neakceptoval jej odôvodnenie, že sa musí starať v dôsledku choroby o svoju matku, ani to, že poklesne príjem jej matky. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca nie je prioritou dieťaťa starať sa o svoju matku a tiež prípadný pokles príjmu jej matky nie je možné riešiť zachovaním vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťa (na vyriešenie oboch problémov existujú iné, zákonne konformné nástroje). Z uvedených dôvodov, hoci štúdium, ktorým sa odporkyňa pripravuje na svoje budúce povolanie stále trvá, nie je možné spravodlivo od jej otca ako povinnej osoby požadovať plnenie vyživovacej povinnosti, preto súd jeho návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zrušil dňom podania návrhu na súd. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku sa odporkyňa v zákonnej lehote odvolala majúc za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí so záverom súdu, že nemožno od navrhovateľa spravodlivo požadovať plnenie vyživovacej povinnosti hoci odvolateľku považuje za osobu pripravujúcu sa na budúce povolanie. Práve skutočnosť, či sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie, alebo len samoúčelne predlžuje štúdium (napr. nenadväzujúcimi odbormi viacerých škôl a pod.) je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie, či vyživovacia povinnosť stále trvá. V tomto prípade bolo podľa odvolateľky jednoznačne preukázané, že z jej strany nejde o umelé predlžovanie štúdia, pretože vždy tu na to boli objektívne dôvody a to raz nepriaznivý zdravotný stav a v druhom prípade neúspech pri zložení skúšky, ktorá situácia však nie je ničím výnimočná, keďže je známe, že štúdium práva je náročné.
Dáva do pozornosti nález ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2121/14, v ktorom sa súd vyjadroval k tzv. „štúdiu pre štúdium“ teda samoúčelnému štúdiu, ktorým by si osoba oprávnená na výživné umelo predlžovala mladosť, kde okrem iného považoval za potrebné zaoberať sa aj tým, či sa oprávnená osoba štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, či nedosahuje neprimeraného množstva absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. Odvolateľka má seriózny záujem venovať sa právu a chce sa stať advokátkou, počas štúdia dosahovala dobré výsledky a nemala neprimerané množstvo absencií, pričom keď predpokladala, že by často absentovala, požiadala o prerušenie štúdia, ktoré ukončila hneď, ako jej to zdravotný stav dovolil. Nevykonanie jednej skúšky nemôže byť na jej ťarchu, keď skúšku nezložila z viacerých ospravedlniteľných dôvodov a to z dôvodu, že kvalita dištančného štúdia je neporovnateľná s prezenčnou formou výučby, pre horšiu interakciu počas seminárov, chýbajúci ľudský kontakt i technické problémy. Zároveň bola odvolateľka v zlom psychickom rozpoložení pre zdravotný stav jej matky a potom, čo nespravila skúšku, už nebolo možné prihlásiť sa z kapacitných dôvodov na opravný termín, čo automaticky znamenalo predĺženie dĺžky štúdia. Vzhľadom na uvedené okolnosti je zrejmé, že štúdium odvolateľky je predĺžené z objektívnych dôvodov a teda vyživovacia povinnosť navrhovateľa stále trvá. Úlohou súdu je vyjadriť sa tiež k tomu, či daný typ vzdelania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie alebo už sa jedná o nadštandardné doplňovanie znalostí bez tejto nadväznosti. Odvolateľka uvádza, že bez ukončenia magisterského štúdia nie je možné vykonávať takmer žiadnu právnickú profesiu, vrátane advokácie a preto až po skončení magisterského štúdia by mala zaniknúť vyživovacia povinnosť navrhovateľa. Čo sa týka prípadnej brigády, ponuka práce pre študenta v oblasti práva je aj kvôli pandemickej situácii veľmi slabá. Navyše pre zamestnávateľov (zväčša advokátske kancelárie) ani nie je výhodné zamestnať niekoho, kto sa o pár mesiacov pôjde učiť na štátnice a status študenta mu skončí. Brigáda pre odvolateľku je komplikovaná aj z časového hľadiska, keďže sa okrem predmetu, z ktorého nespravila skúšku, musí venovať aj príprave na štátnice, tiež sa venuje starostlivosti o domácnosť vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav matky, s ktorou býva. Podľa jej názoru by sa mal navrhovateľ ako otec správať v súlade s dobrými mravmi a nespôsobovať svojej jedinej dcére problémy a to zvlášť v období, kedy má jej matka diagnostikované vážne ochorenie a hlavne ak ide o vyživovaciu povinnosť za obdobie trvajúce už len niekoľko mesiacov. Ujma, ktorú utrpí odporkyňa, je neporovnateľná s tým, že navrhovateľ bude povinný uhrádzať výživné ešte zopár mesiacov. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.
5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie súdu za správne a navrhol ho potvrdiť. Pripomenul, že odvolateľka ho o prerušení štúdia ani raz počas celého štúdia na právnickej fakulte neinformovala, tiež ani o tom, že bola hospitalizovaná a že si štúdium prerušila, že má odklad, ani o tom, aké má študijné výsledky, či už má ukončené bakalárske štúdium a to napriek tomu, že ju o to niekoľkokrát žiadal. Podľa jeho názoru má však ako otec nárok na to, aby si dcéra splnila aspoň tieto základné povinnosti, ktoré stále porušovala a stále sa len domáhala platenia výživného. O otca neprejavila ani raz záujem, s tým, že jej má dať pokoj a neotravovať ich. Z uvedených dôvodov preto žiadal súd o prešetrenie, ako dlho vôbec už študuje a či je vôbec toto možné. Dokonca v školskom roku 2018/2019 asi ani neštudovala, ani nepracovala a neoprávnene poberala výživné, pričom nebola ani nahlásená na úrade práce, zrejme si dala len ročnú prestávku a potom si podala znova prihlášku na magisterské štúdium na právnickú fakultu. V školskom roku 2014/2015 začala s bakalárskym štúdiom a bakalársku prácu odovzdala až v marci 2018, podľa navrhovateľa ale predlžovanie štúdia kvôli kožným problémom je umelým predlžovaním štúdia. Pokiaľ ako o sebe tvrdí, je navrhovateľka šikovná študentka, mohla všetko hravo zvládnuť a nevyhovárať sa na súčasnú situáciu, ktorá nepredstavuje žiadne závažné dôvody. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že si chce v plnom rozsahu zopakovať celé štúdium druhého ročníka magisterského štúdia, aby bola dobre pripravená na štátnice, navrhovateľ nerozumie, prečo hneď v októbri 2021 bola na dovolenke v Chorvátsku a radšej sa nevenovala štúdiu a nešetrila si finančné prostriedky, keď poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu v domácnosti matky. Navyše chorú matku v tomto čase nechala samu doma a nevenovala sa ani domácnosti, ako tvrdí v odvolaní. Tiež nie je zrejmé, prečo, ak majú ťažkú finančnú situáciu, si nehľadá žiadnu prácu, aby pomohla vlastnej matke. Odvolateľka sama nedodržuje dobré mravy vo vzťahu k otcovi, nikdy sa ho ani jedným slovom nespýtala ako sa má, či niečo nepotrebuje, či je v poriadku a zdravý, ani raz sa nespýtala na starých rodičov a keď ju náhodne stretol v meste, ani ho len nepozdravila.
6. Odporkyňa v odvolacej replike zotrvávala na podanom odvolaní, zopakovala argumentáciu tam uvedenú. Z jej strany nedošlo k účelovému predlžovaniu štúdia, v bakalárskom stupni ho mala prerušené zo zdravotných dôvodov a v magisterskom štúdiu sa pre nedostatok termínov nedostala na opravný
termín a musela opakovať ročník, pričom za nadštandardnú dĺžku štúdia musela každý rok výučby zaplatiť nemalú finančnú čiastku. Jej vzťah s navrhovateľom ako otcom bol dlhodobo zlý, stretával sa s ňou iba účelovo v snahe naštrbiť jej vzťahy s matkou a neskôr o ňu stratil akýkoľvek záujem, kontaktuje ju iba ohľadom informácií o štúdiu, aby zistil, ako dlho má trvať jeho vyživovacia povinnosť. Preto je ich komunikácia obmedzená len na strohé sms správy, ktorými ho odvolateľka informuje o svojom štúdiu. Okrem súdnych pojednávaní sa nestretávajú a v prípade náhodných stretnutí na ulici navrhovateľ odvráti tvár alebo prejde na opačnú stranu ulice a podobný vzťah má odvolateľka aj s jeho rodičmi. Poukázala tiež na to, že okrem súdom určeného výživného navrhovateľ nemá a nikdy nemal s odvolateľkou žiadne ďalšie finančné výdavky. Je pravda, že v októbri bola s priateľom na dovolenke v Chorvátsku, čo sa však nijakým spôsobom nepodpísalo na plnení jej školských povinností, nakoľko v čase jej dovolenky na začiatku akademického roka výučba ešte riadne neprebiehala, touto dovolenkou tiež nezanedbala starostlivosť o svoju matku, ktorá s dovolenkou súhlasila, aj jej ju celú zaplatila.
7. Navrhovateľ v odvolacej duplike takisto zotrvával na predchádzajúcom vyjadrení. K tvrdeniam odvolateľky doplnil, že jediné potvrdenie zo školy, ktoré doteraz videl, bolo pri žiadosti odporkyne o zvýšenie výživného v roku 2014 a potom potvrdenie predložené nedávno súdu z 2. ročníka magisterského štúdia. Pokiaľ odvolateľka tvrdí, že pri stabilizácii jej zdravotného stavu skrátila prerušenie štúdia, nechápe ako je možné, že sa to neodzrkadlilo v celkovej dĺžke štúdia a bakalárske štúdium nakoniec skončila až po piatich rokoch, alebo ak ho skončila skôr, otcovi to neoznámila. K argumentácii odvolateľky, že musela opakovať štúdium aj na magisterskom stupni, čo zdôvodňovala spôsobom výučby kvôli koronavírusu, s tým, že skúšku vo februári 2020 opakovane nespravila, navrhovateľ uviedol, že navrhovateľka mala právo na opravné termíny, ktoré mohla riešiť priamo o vyučujúceho či u dekana fakulty bez toho, aby sa rozhodla hneď opakovať celý ročník. Takisto navrhovateľ podotýka, že v mesiaci február 2020 všetko ešte fungovalo v nezmenenom režime, takže zdôvodňovanie situácie koronavírusom je zavádzajúce, pretože núdzový stav bol vyhlásený až koncom marca 2020, kedy už mala mať spomenutú skúšku za sebou a pripravovať sa na štátne skúšky. Rovnako sa navrhovateľ domnieva, že pokiaľ by jeho dcéra bola mala závažné zdravotné dôvody, pre ktoré na rok prerušila bakalárske štúdium, škola by od nej nepožadovala platby za nadštandardné dĺžky štúdia (ktoré uvádza, že platila raz 650 Eur, druhýkrát 800 Eur). Rovnako je nepochopiteľné, že ako výborná študentka (čo o sebe tvrdí) nedostáva štipendium tak, ako ostatní usilovní študenti. K tvrdeniu odvolateľky, že ako otec sa o ňu nezaujímal, navrhovateľ dopĺňa, že jej stále písal, často sa mu listy vracali späť, pretože ich ani neprevzala a keď pre ňu chodieval, hľadala spolu s matkou výhovorky, pre ktoré s navrhovateľom nemohla ísť. Navrhovateľovi nedala vedieť ani kedy mala stužkovú slávnosť.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
9. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či otcovi zanikla jeho vyživovacia povinnosť voči oprávnenej plnoletej dcére alebo ešte trvá. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné pre oprávnenú bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 35Pc/8/2020-43 zo dňa 29.1.2021 vo výške 315,00 € mesačne.
10. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje. Odvolací súd nenachádza ani s prihliadnutím na argumenty odvolateľky dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže jej preto dať za pravdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Už prvoinštančný súd správne konštatoval, že ako okolnosť odôvodňujúca trvanie vyživovacej povinnosti rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitým návodom). Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Je potrebné vziať do úvahy situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, diaľkové štúdium, nadstavbové štúdium, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie a vzhľadom k uvedenému bude niekedy náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu, predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Na jednej strane treba zohľadniť záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k práci.
14. Teleologický výklad § 62 ods. 1 ZoR je zásadne postavený na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť, má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé dieťa. Zmyslom a účelom je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).
15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, odvolanie i ďalšie vyjadrenia účastníkov konania ako aj obsah celého spisového materiálu a dospel k zhodnému záveru ako prvoinštančný súd o dôvodnosti podaného návrhu na zrušenie výživného.
16. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa zásadne nadobúda skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa, pokiaľ sa dieťa rozhodne študovať na vysokej škole po ukončení stredoškolského štúdia. U odporkyne bolo preukázané, že v akademickom roku 2014/2015 začala študovať dennou formou na vysokej škole a to na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, ktoré štúdium však ešte do dnešného dňa neukončila. Predmetné bakalárske štúdium v dennej forme trvá štandardne tri roky a naň nadväzuje magisterské štúdium, ktoré trvá štandardne dva roky v dennej forme a je ukončené obhajobou diplomovej práce a vykonaním štátnej skúšky. Odporkyňa mala teda pri riadnom pokračovaní v štúdiu skončiť vysokoškolské štúdium II. stupňa do piatich rokov, t.j. do júna 2019, napriek tomu štúdium stále neukončila, aktuálne opakuje druhý ročník magisterského štúdia. Predĺženie štúdia o tri roky ( zatiaľ) zdôvodňovala nutnosťou prerušenia bakalárskeho štúdia na jeden rok zo zdravotných dôvodov (boli preukázané 3 krátke hospitalizácie ku koncu prvého ročníka bakalárskeho štúdia), následným opakovaním prvého ročníka bakalárskeho štúdia a potom tiež aktuálnym opakovaním druhého ročníka magisterského štúdia pre nezloženie skúšky, pričom z obsahu spisu vyplýva, že počas celej tejto doby poberala od otca výživné. Aj odvolací súd však také výrazné predĺženie štúdia považoval za neprimerané s ohľadom na dôvody prezentované odporkyňou. Ak by aj akceptoval ako dôvodné predĺženie bakalárskeho štúdia zo zdravotných dôvodov ( rok prerušeného štúdia) s následným opakovaním prvého ročníka, pokiaľ však ide o magisterské štúdium, žiadny objektívny dôvod už nenachádza. Odporkyňa argumentovala najrôznejšími dôvodmi, pre ktoré by nemala zodpovedať za opakovanie ročníka, faktom
však zostáva, že si nesplnila riadne svoje povinnosti študenta a z tohto dôvodu opakuje ( opätovne) ďalší ročník vysokoškolského štúdia. Len ťažko pritom môže obstáť jej argumentácia, ktorou uvedené zdôvodňuje, pričom viaceré tvrdenia si odporujú. Tvrdí, že skúšku neurobila z dôvodu dištančného štúdia, ktorého kvalita je neporovnateľná s prezenčnou formou výučby (dištančné štúdium pritom zvládali tisíce ďalších študentov v SR), navyše podľa jej tvrdenia pre nedostatok termínov sa nedostala na opravný termín (čo ale ničím nepreukázala ani nezdôvodnila a v tejto súvislosti tiež pravdu má navrhovateľ v tom, že mala riešiť svoje právo na opravné termíny zákonnými prostriedkami buď u vyučujúceho pedagóga alebo u dekana fakulty bez toho, aby sa rozhodla hneď opakovať celý ročník) a zlým psychickým rozpoložením (čo rovnako nepreukázala). Za uvedenej situácie ani odvolací súd nemohol považovať dôvody predkladané odporkyňou za také, ktoré by predstavovali objektívny dôvod pre ďalšie predĺženie už bez toho predĺženej štandardnej dĺžky denného štúdia celkovo viac než o polovicu.
17. Rovnako bolo potrebné stotožniť sa s názorom prvoinštančného súdu v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že v akademickom roku 2021/2022 chýba odporkyni len vykonanie jednej skúšky a následne štátnic, nič jej nebráni zamestnať sa aspoň na čiastočný úväzok alebo brigádnicky, ktorú možnosť však odporkyňa nepochopiteľne nevyužíva a necháva sa živiť navrhovateľom. Pokiaľ odporkyňa argumentovala v odvolaní tým, že ponuka práce pre študenta v oblasti práva je aj kvôli pandemickej situácii veľmi slabá, navyše pre zamestnávateľov (zväčša advokátske kancelárie) ani nie je výhodné zamestnať niekoho, kto sa o pár mesiacov pôjde učiť na štátnice a status študenta mu skončí, odvolací súd k tomuto uvádza, že z ničoho nevyplýva, že by do úvahy mala prichádzať jedine práca v oblasti práva. Personálne agentúry disponujú (a disponovali počas celého obdobia pandémie Covid-19) ponukami na brigády najrôznejšieho druhu vhodnými pre študentov vysokých škôl bez ohľadu na ich zameranie, ktoré môžu študenti využívať aj popri štúdiu, preto odporkyňa, v tomto ročníku podstatne flexibilnejšia oproti ostatným študentom denného štúdia, nemá žiadny objektívny dôvod na to, aby svoje možnosti nevyužívala. Tvrdenie, že brigáda je pre ňu komplikovaná aj z časového hľadiska, keďže sa okrem predmetu, z ktorého nespravila skúšku, musí venovať aj príprave na štátnice neobstojí, oproti bežnému študentovi má totiž v tomto opakujúcom ročníku iba zanedbateľnú časť školských povinností. Ďalšia argumentácia odporkyne odvolávajúca sa na nedostatok času na prácu z dôvodu starostlivosti o domácnosť, je úplne irelevantná (u zdravej plnoletej osoby nie je starostlivosť o domácnosť žiadnou prekážkou zamestnania, ale je bežnou súčasťou každodenného života). Ani v prípade nevyužívania zárobkových možností teda u odporkyne nejde o okolnosti objektívneho charakteru.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným nepovažoval za dôvodné, aby navrhovateľ pokračoval v platení výživného a to napriek tomu, že k dátumu podania návrhu otca na zrušenie výživného aj k dátumu vydania rozsudku stále pokračuje v štúdiu a pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Platenie výživného zo strany navrhovateľa za okolností, ktoré boli v konaní preukázané, keď odporkyňa si bez vážneho dôvodu, ktorý by bol zapríčinený objektívnymi okolnosťami, predĺžila štúdium o ďalší rok, navyše bez toho, aby sama preukázala čo len minimálnu snahu pokryť aspoň časť výdavkov vlastnou prácou, hoci má takúto možnosť, by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
19. Vedený týmito úvahami odvolací súd napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP v celosti potvrdil vrátane správneho výroku o trovách konania. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom sa dostatočným spôsobom vysporiadal i s námietkami odvolateľky a vzhľadom na to, že odporkyňa ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne také podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, a ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.