Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-488-2015.pdf
PDF · 120.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/488/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: B. M., G.. XX.X.XXXX, E. O. Ž. G. I., P. XXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Reptišom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. M. Slovenskej 4, proti žalovanej: P.. Z. C., G.. XX.X.XXXX, E. O. K.Á. K., P. R. XXXX/XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Alenou Babišovou, so sídlom v Banskej Bystrici, Pestovateľská 2682/18, o žalobe na vrátenie daru takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej vrátiť dar, ktorý prijala na základe Darovacej zmluvy, uzavretej dňa 29.7.2009 v zmysle Notárskej zápisnice č. G. XXXXX/XXXX, G. XXX/XXXX spísanou notárom JUDr. Štefanom Kuteničom. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky N. M. ( t.č. nebohej) zapísané na L. Č.. XXX C..Ú.. Ž. G. I. Q. V. Č.. A.. XXX O. G. R. O..Č.. XXX v celosti. Predmetom darovania boli aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na L. Č.. XX C..Ú.. Ž. G. I., ako R. O..Č.. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 74 m2, R. O..Č.. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a R. O..Č.. XXX záhrada o výmere 575 m2. Obdarovanou bola žalovaná. Medzi žalobcom s manželkou a žalovanou došlo zároveň k uzavretiu Dohody o zriadení vecného bremena doživotného práva bývania v rodinnom dome Č.. A..XXX a užívania aj pozemkov, ktoré boli predmetom darovania. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že k uzavretiu zmluvy došlo na základe toho, že on ako aj jeho manželka boli vo vysokom veku, začali cítiť, že im ubúdajú sily a bude potrebné si v starobe zabezpečiť pomoc a opateru. V tom období k nim žalovaná chodievala, pomáhala im, javila sa tak, že má k nim dobrý vzťah, preto sa rozhodli nehnuteľnosti darovať. Po uzavretí zmluvy sa žalovaná zmenila a začala sa k nim správať hrubým spôsobom. Chodila po dome a prehrabávala sa vo veciach, zmizlo zlato a cennosti, neposkytovala im dostatočnú pomoc a starostlivosť, museli im chodiť pomáhať cudzí ľudia, vymenili kľúče, bolo mu povedané, že má ísť do domova dôchodcov, žalovaná vyhľadávala ľudí, čo ho chodili pozerať a zakazovala im, aby k nemu chodili. Žalovaná svojim konaním hrubo porušovala dobré mravy.
2.Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala zamietnuť. Nesúhlasila s dôvodmi, na základe ktorých sa žalobca domáha vrátenia daru. K žalobcovi sa nijakým spôsobom nesprávala tak, že by hrubým spôsobom mala porušovať dobré mravy. V užívaní nehnuteľností ho neobmedzovala. Nie je pravdou, že by ho chcela dať do domova dôchodcov, túto možnosť navrhla sestra žalobcu Q. R.. Starala sa o svoju chorú matku, vozila ju k lekárom, v prípade potreby jej v starostlivosti vypomáhali jej rodinný príslušníci. Jej matka ako ja žalobca mali v prípade
záujmu možnosť u nej v Banskej Bystrici aj bývať. Žalobcovi nezakazovala sa stretávať so známymi. Poukázala na to, že sám žalobca často menil svoje názory, postupne prestal so žalovanou komunikovať, nedvíha jej telefón, vymenil zámky od domu, pomoc žalovanej odmieta.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa s Výzvou na vrátenie daru, s Notárskou zápisnicou G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, s Osvedčením o dedičstve po neb. N. M., s fotografiami, s ostatným spisovým materiálom.
4.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
5.Podľa § 628 ods. 2 OZ darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
6.Podľa § 628 ods. 3 OZ neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
7.Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
8.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
12.Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
13.Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
14.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to oboznámením sa s Notárskou zápisnicou, že táto bola napísaná dňa 29.07.2009 notárom JUDr. Štefanom Kuteničom so sídlom notárskeho úradu v Žiari nad Hronom, Ul. SNP č.147, zn. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX. Z obsahu predmetnej notárskej zápisnice súd zistil, že žalobca s manželkou a žalovaná požiadali notára o spísanie darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania nehnuteľností do notárskej zápisnice. Z listiny je zrejmé, že predmetom darovania boli nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky N.L. M. ( t.č. nebohej) zapísané na L. Č.. XXX C..Ú.. Ž. G. I. ako dom Č.. A.. XXX postavený na R. O..Č.. XXX v celosti. Predmetom darovania boli aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré sú zapísané na L. Č.. XX C..Ú.. Ž. G. I., Q. R. O..Č.. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 74 m2, R. O..Č.. XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a R. O..Č.. XXX záhrada o výmere 575 m2. Obdarovanou bola žalovaná. Medzi žalobcom s manželkou a žalovanou došlo zároveň k uzavretiu Dohody o zriadení vecného bremena doživotného práva bývania v rodinnom dome Č.. A..XXX a užívania aj pozemkov, ktoré boli predmetom darovania. Vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Účastníci uvedeného úkonu zároveň prehlásili, že obsah tejto zápisnice ( notárskej zápisnice) plne zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú prejavili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bez omylu, bez akéhokoľvek psychického alebo fyzického nátlaku. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
15.Z výpisu z L. Č.. XX C..Ú. Ž. G. I. súd zistil, že nehnuteľnosti R. O.. XX zastavené plocha nádvoria o výmere 74 m2, R. O..Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, R. O..Č.. XXX záhrada o výmere 575 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na R. O..Č.. XXX je vo vlastníctve žalovanej v podiel 1/1, titul nadobudnutia Darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 29.7.2009, J. XXXX/XX- O. XXXX/XX. Ako ťarcha je zapísané Vecné bremeno- právo doživotného bývania v rod. V. Č..A.. XXX a užívania k rodinnému domu patriacich pozemkov R. O..Č.. XXX,XXX,XXX v prospech žalobcu ( LV z dátumu 17.12.2015, po smrti N. M.). Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
16.Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD XXX/XXXXX, V. XXX/XXXX zo dňa 9.11.2015 vydané JUDr. Štefanom Kuteničom, notárom ako súdnym komisárom, súd zistil, že manželka žalobcu a matka žalovanej N. M. dňa 12.09.2015 zomrela. Dedičmi boli žalobca, žalovaná a Ľ. M. ( syn nebohej). Dedičia uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej žalobca a Ľ. M. prevezmú každý po 5.000 €, bez povinnosti vyplácať žalovanú, ktorej sa započítava na jej dedičský podiel dar od poručiteľky. Ani uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.
17.Žalobca listom zo dňa 27.11.2015 vyzval žalovanú na vrátenie daru s poukazom na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka. Doručenie uvedenej listiny žalovaná nerozporovala, poukázala na to, že na vedenú výzvu reagovala listom zo dňa 8.12.2015. Uvedené skutočnosti tiež medzi stranami sporu sporné neboli.
18.Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jej bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek za predpokladu, že ide o vec, práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenia. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej zmluvy sú rovnaké, ako pri ostatných zmluvných záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde o synalagmatický záväzok. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Uzavretím darovacej zmluvy vzniká záväzkový vzťah - darovanie. Pojmovými znakmi darovania teda je darovanie na základe zmluvy, darca poskytuje dar na úkor svojho majetku, majetok obdarovaného sa zvýši pozitívne (zvýšením aktív) a v darovacej zmluve musí byť vyjadrený už spomínaný úmysel darcu poskytnúť dar. Podmienkou darovania je uzavretie darovacej zmluvy, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že dar musí byť poskytnutý z majetku darcu a nemôže byť poskytnutý z majetku tretej osoby. Úmysel darcu niečo darovať musí byť v darovacej zmluve vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať, nejedná sa o darovanie. Na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí, uvedených v ustanovení § 628 ods. 1 a 2 OZ. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí určenie predmetu darovania, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca zaťažiť nehnuteľnosť vecným bremenom, a to najčastejšie právom doživotného bývania darcu. Podmienkou zaťaženia vecným bremenom je však výslovné uvedenie predmetného práva v darovacej zmluve, a jeho označenie ako vecného bremena. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je už aj spomínaná bezodplatnosť. O bezodplatnosť sa jedná v prípade, ak darca poskytne obdarovanému dar a nežiada od neho protiplnenie. Požiadavke bezodplatnosti sa neprieči, ak je darovanie viazané na protislužbu, ktorá nemá majetkovú povahu. Podmienka dobrovoľnosti je splnená vtedy, ak darca neposkytuje dar na základe povinnosti uloženej zákonom, alebo na základe súdneho rozhodnutia, ale na základe slobodného rozhodnutia.
19.Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a preto je splnená požiadavka písomnej formy, ako aj vklad do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť nik nerozporoval. Darovanie medzi žalobcom a jeho manželkou N. M. ako darcami a žalovanou ako obdarovanou sa uskutočnilo na základe darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá formou notárskej zápisnice a spĺňa všetky podstatné náležitosti. Z notárskej zápisnice súd zistil okrem iného, že účastníci darovacej zmluvy potvrdili, že právny úkon plne zodpovedá ich skutočnej vôli, ktorú prejavili slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, bez omylu, bez akéhokoľvek psychického alebo fyzického nátlaku. Zároveň účastníci prehlásili, že notár im obsah notárskej zápisnice prečítal, vysvetlil a oni obsah notárskej zápisnice schválili a na znak súhlasu pred notárom podpísali. Splnená bola aj podmienka, že žalobca a jeho manželka ako darcovia poskytli dar na úkor svojho majetku. Bola splnená aj podmienka zvýšenia majetku žalovanej ako obdarovanej. Z darovacej zmluvy vyplynul úmysel žalobcu a jeho manželky darovať žalovanej predmetné nehnuteľnosti. V darovacej zmluve je jednoznačne špecifikovaný predmet darovania, a to identifikáciou príslušného L.
Č.. XXX, L. Č..XX, C.. Ú.. Ž. G. I., ako aj špecifikovaním parciel ako aj domovej nehnuteľnosti. Súd je toho názoru, že je splnený aj pojmový znak darovacej zmluvy - bezodplatnosť.
20.Žalobca sa domáhal vrátenia daru s poukazom na to, že žalovaná svojim správaním hrubo porušila dobré mravy. Porušenie dobrých mravov videl v tom, že po uzavretí zmluvy sa žalovaná zmenila a začala sa k nim správať hrubým spôsobom. Chodila po dome a prehrabávala sa vo veciach, zmizlo zlato a cennosti, neposkytovala im dostatočnú pomoc a starostlivosť, museli im chodiť pomáhať cudzí ľudia, vymenili kľúče, bolo mu povedané, že má ísť do domova dôchodcov, žalovaná vyhľadávala ľudí, čo ho chodili pozerať a zakazovala im, aby k nemu chodili.
21.Žalobca v spore ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaná chodila po dome, prehrabávala sa vo veciach, že mu zmizlo zlato a cennosti. Na žalovanú v tejto súvislosti nepodal ani trestné stíhanie a svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom.
22.Žalobca tvrdil, že žalovaná im ( jemu a jeho manželke) neposkytovala dostatočnú pomoc, a že pomoc im museli zabezpečovať cudzí ľudia. Súd poukazuje na to, že v čase uzavretia darovacej zmluvy bolo žalobcovi a jeho manželke známe, že žalovaná vykonáva prácu aj v zahraničí a to takým spôsobom, že v zahraničí pracuje dva týždne a potom je dva týždne doma. Z tejto skutočnosti im muselo zrejmé, že v prípade potreby im žalovaná v období, keď bude v zahraničí, nebude môcť zabezpečovať starostlivosť osobne. Žalovaná v spore preukázala, že sa o svoju matku ( darkyňu) ako aj o žalobcu starala riadnym spôsobom. Darkyňa bola onkologickým pacientom, a z dokazovania vyplynulo, že žalovaná s ňou chodila na lekárske vyšetrenia, či už v Žiari nad Hronom, v Bratislave, v Banskej Bystrici. Toto nespochybnil ani sám žalobca. Pokiaľ darkyňa absolvovala liečbu v Banskej Bystrici, po liečbe bola v domácnosti žalovanej a pokiaľ žalovaná bola v zahraničí zabezpečila starostlivosť o svoju matku prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov. Táto skutočnosť je preukázaná výpoveďami svedkov M. C., B. C. ( A. Ž.) , T.. Q. C., B. C. ( M. Ž.), V. M., M.. C. A., M.P. A., N. V..
23.Svedkyňa M. C., ktorá je nevestou žalovanej, potvrdila, že žalovaná ako aj jej rodina sa o darkyňu starali, žalobca ako aj darkyňa k nim chodili na návštevy, žalovaná, a v prípade, keď žalovaná nemohla, tak starostlivosť zabezpečila prostredníctvom svojich synov, manžela, pričom pomáhala aj ona ako nevesta, napríklad takým spôsobom, že sa o darkyňu v domácnosti žalovanej postarala, keď bola na ožiaroch, po ktorých jej bývalo zle a bola unavená. Žalovaná prostredníctvom svedkyne zabezpečila starostlivosť o darkyňu, ktorá jej dávala jesť, piť, rozprávala sa s ňou. Svedkyňa potvrdila, že žalobcu a jeho manželku navštevovali, telefonovali si. Potvrdila, že žalovaná im zabezpečovala pomoc aj takým spôsobom, že darkyňu vozila k lekárom, doviezli im drevo, poupratovali.
24.Svedok B. C., syn žalovanej, uviedol, že starký ( žalobca) sa po smrti starkej ( darkyne) začal spávať zvláštnym spôsobom. Mysleli si, že utrpel nejaký šok zo smrti manželky. Za života starkej v rodine žiadne problémy neboli, navzájom sa navštevovali. Svedok potvrdil, že zabezpečovali starostlivosť o darcov a to tak, že ich vozili na vyšetrenie, tu pomáhal aj on, keď mal smenu tak si ju vymenil, aby mohol pomôcť. Vozieval aj starkého na vyšetrenie do Banskej Bystrice, kde chodil na injekcie, keď mal problém s kolenom. Tiež zaviezol starkú do Bratislavy, keď ju operovali. Aj keď cestoval okolo bydliska starkých, vždy sa u nich zastavil, či nepotrebujú nejaký nákup, aj si telefonovávali. Svedok bol tiež svedkom situácie, keď syn darcu Ľ. M., keď žalovaná vybavovala pohreb darkyne, povedal, že s otcom ( žalobcom) sa nechce zmieriť. Nerozprávali sa 6 rokov. V čase, keď sa žalovaná zdržiavala pracovne v Rakúsku, starostlivosť o starých rodičov zabezpečovali oni. Tiež poukázal na to, že starký po smrti darkyne často menil názory, pripravili mu izby v dome žalovanej, doniesli mu posteľ, nepáčilo sa mu, chcel pôvodnú posteľ, doniesli mu ju, potom povedal, že ostane v Žiari. Starý má ťažkú povahu, keď mu niekto protirečí alebo nie je po jeho tak je určitý agresor. Starký sa k nim následne začal správať odmerane a to od 20.10.2015. Keď mu ponúkol pomoc, že mu nakúpi, odmietol ho. Žalobca mu povedal, že ho už nemá rád. Svedok uviedol, že umiestnenie starkého do domova dôchodcov po smrti darkyne navrhla starého sestra pani R..
25.Svedok T.. Q. C., syn žalovanej, uviedol, že starkým poskytovali ako rodina pomoc, starali sa o záhradu, o celý dom, vždy keď išli okolo, tak sa u nich zastavili, alebo keď bolo niečo treba urobiť tak tam išli cielene. Starkému bral do Bratislavy do opravy načúvací prístroj, starký s nimi chodil aj na nákupy . Svedok uviedol, že po smrti starkej starký ostal určitým spôsobom nerozhodný, povedal, že treba predať dom, potom si to rozmyslel, povedal, že pôjde bývať k nim, potom povedal že pôjde do sanatória, kde
sa bol aj pozrieť, potom povedal, že tam nepôjde a bude doma. Oni vnímali toto jeho nerozhodné správanie ako manipuláciu, avšak nevedeli od koho. Preto navštívili niektorých ľudí a požiadali ich, aby starkého nenavštevovali, aby si vlastne ujasnil čo chce. Toto povedali aj O.. Svedok uviedol, že starkým pomáhala jeho mama, brat aj otec. Mama umývala okná, on aj a s otcom zabezpečovali nákupy, vozili na vyšetrenia, vybavili starkým obedy, oni to aj vyskúšali, ale potom to odmietli. On vozil starkého na injekcie do Bystrice. Chodili na oslavy .
26.Svedok B. C., manžel žalovanej, vypovedal, že sa o starkých starali ako vedeli, vždy keď išiel okolo sa u nich zastavil, či niečo nepotrebujú. Vozil svokru k lekárom do Banskej Bystrice aj do Bratislavy. Keď svokra chodila na ožiare bývala u nich. Svokrovi vybavil špecialistu lekára v Banskej Bystrici, pretože mal problémy s kolenom. Vždy ráno ho prišiel zobrať do Žiaru, vybavili procedúru a potom ho zaviezol späť. Svokrovcom zabezpečovali drevo, kúpili im čerpadlo, zabezpečili televízor. Zabezpečili frézu, vertikulátor, doviezli hnoj, rýľovali, zabezpečili opravu vodovodu, kopali rigól aj šachtu. Vybavil im Magio ( zobral ho na seba, pretože v tom čase pracoval v Telekome), namontoval ho svokrovcom. Potom , keď svokor povedal, že ich už do domu nepustí, tak toto koncové zariadenie odmontoval, pretože ho mal v nájme a bál sa aby nedošlo k nejakému poškodeniu. Všetko bolo v poriadku, kým nezomrela svokra. Oni svokrovi( žalobcovi) zariadili u nich izbu, bol tam aj pár víkendov. Potom povedal, že nebude. Svedok uviedol, že sa rozhodol dať vymeniť kľúče, potom ako im ako vlastníkom vznikla povinnosť strať sa o nehnuteľnosť, pretože svokor im prestal otvárať.
27.Svedkyňa V. M., suseda žalovanej, potvrdila, že žalovaná sa príkladne starla o mamu, vozila ju k lekárom, z nemocnice si ju zobrala domov, starla sa aj o žalobcu. M. chodievali k nim ( žalovanej), pán M. aj debatoval s jej manželom. V starostlivosti pomáhali aj synovia a manžel žalovanej, chodili do Žiaru, doviezli drevo, pomáhali nakúpiť. S pánom M. boli aj u lekára v Bratislave. Svedkyňa uviedlo, že ona osobne bola so žalovanou asi trikrát v Žiari, videla ako žalovaná pomáhala, poupratovala v dome a pomohla aj vonku. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalobca povedal, že pôjde k žalovanej bývať do Bystrice, oni mu tam aj zariadili izbu, potom povedal, že nepôjde, dôjde do domova dôchodcov, potom nešiel ani tam. To, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je napätie spozorovala po smrti pani M..
28.Svedkyňa M.. C. A., suseda žalovanej, uviedla, že má vedomosť o tom, že žalovaná sa vzorne starla o mamu, chodila s ňou po lekároch, upratovala jej, robila jej nákupy, varila jej a keď nebola doma tak sa staral jej manžel, deti alebo nevesta. Vie to z toho dôvodu ( že chodila s ňou po lekároch), že jej zať je lekár a aj on ju vyšetroval, vyšetroval aj brata žalovanej ( Ľ. M.). Svedkyňa uviedla, že má tiež vedomosť o tom, že brat žalovanej sa o matku nestaral niekoľko rokov, niekoľko rokov nebol v ich dome.
29.Svedkyňa M. A., švagriná žalobcu, potvrdila, že žalovaná poskytovala svojej matke starostlivosť. Poukázala na to, že v čase, keď bola matka žalovanej vážne chorá, tak syn pani M. im odoprel, že bude chodiť s nimi po lekároch. Svedkyňa osobne stretávala žalovanú s matkou v Žiari, keď chodili k lekárom a vie, že žalovaná im pomáhala aj v záhrade. Svedkyňa mala vedomosť od pani M. aj o tom, že na vyšetrenia ju vozil aj manžel žalovanej a jej deti. Zároveň uviedla, že pán M. nebol v takom zdravotnom stave, že by nejakú starostlivosť potreboval.
30.V spore boli vypočutí aj svedkovia manželia A. O. Q. J. O., susedia žalobcu. Uviedli, že M. pomáhali, keď žalovaná pracovala na turnusy v Rakúsku. Pani M. vozili k lekárom. Svedkyňa O. posielala správy žalovanej o zdravotnom stave jej matky. Uviedla, že jej synovia žalovanej povedali, že si neprajú, aby tam už chodili. Svedok pán O. uviedol, že tri týždne pre smrťou sa mu pani M. sťažovala, že keď bývala u dcéry nie je spokojná ako sa o ňu stará. Bližšie sa k tomu nevedel vyjadriť. Svedok potvrdil, že k M. chodila žalovaná s manželom aj s deťmi.
31.Svedkyňa M. Z., suseda žalobcu, uviedla, že chodila pichať pani M. inekcie. Vtedy sa stretal aj so žalovanou. Keď sa jej dvakrát zhoršil zdravotný stav chodila jej dávať zábaly Pred smrťou jej pani M. povedala, že sa s dcérou pochytila, lebo, že jej povedala, že či si myslí, že jej bude chodiť variť do Žiaru. Po smrti pani M. tam už nechodila.
32.Z výpovede svedka Ľ. M., syna darcov, vyplynulo, že sa s rodičmi pohádal asi pred 5-timi rokmi a prestal k nim chodiť. S otcom sa nerozprával od roku 2010 do roku 2015, začal sa s ním rozprávať až po smrti matky. K rodičom nechodil, čakal, že ho zavolajú, keď budú potrebovať niečo pomôcť. Uviedol, že od matkinej smrti sa o otca stará. Otec mu povedal, že ho sestra terorizovala, pretože keď u nej býval
bolo mu tam zle. Svedok uviedol, že žalovanú s rodinou nevidel pomáhať pri činnostiach v záhrade. Uviedol, že keď sa s otcom ešte rozprával, tak tam žalovaná chodila aj raz do mesiaca, chodil tam aj jej muž s chlapcami. Aj keď sa pohádal len s otcom nechodil pozerať ani matku. Na oslave matkiných 80 rokov nebol, pretože ho nepozvala. Potvrdil, že sa stretol s matkou, keď bola v nemocnici v sprievode žalovanej, bolo to v lete 2015, pričom potvrdil, že vtedy sa o ňu starla. Svedok uviedol, že o matku sa v čase pobytu žalovanej nestaral a to z toho dôvodu, že taká požiadavka na neho nebola.
33.Žalovaná potvrdila, že vymenila kľúče v dome. Z výpovede svedka T.. Q. C. vyplynulo, že žalovaná mala po smrti matky kľúče od domu, avšak starký ( žalobca) nástojil, aby mu kľúče vrátila, ona mu tieto kľúče vrátila. Potom starký nedvíhal telefón, preto dali kľúče vymeniť. Následne v apríli 2016 boli kľúče vymenené zo strany starkého. Z výpovede svedka B. C. ( syna žalovanej) vyplýva, že žalovanej žalobca už kľúče od domu nedal.
34.Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že s jeho manželkou chodili k lekárom aj žalovaná ako aj jej manžel. Potvrdil, že chodil na ortopédiu do Banskej Bystrice, bol aj u žalovanej na návšteve. Potvrdil, že žalovaná mu po smrti manželky ponúkla, aby išiel bývať k nim do Banskej Bystricie, on však nechcel.
35.Žalobca v spore nepreukázal, že by žalovaná ho proti jeho vôli chcela umiestniť v domove dôchodcov. Z výpovede svedkyne N. V.Í., žalobca je jej strýko a žalovaná sesternica, súd má za preukázané, že ona ( svedkyňa) spoju so svojou sestrou navrhli žalobcovi, aby išiel do domova dôchodcov. Svedkyňa bola aj svedkom toho ako žalovaná ponúkala žalobcovi, aby išiel bývať k nej do bystrice, že tam má pripravenú izbu. On sa potom vyjadril, že chce byť doma. Svedkyňa zároveň potvrdila, že žalovaná chodila so svoju matkou do nemocnice, po lekároch, chodila aj mame upratovať, vešať záclony. Bola tam aj ona, keď žalovaná upratovala dom. Uviedla, že žalobca jej povedal, že nechce, aby jeho syn Ľ. bol na pohrebe matky. Svedkyňa potvrdila, že k M. často chodil aj sused O. s manželkou. Svedkyňa P. M. ( A. N. V.) bola ukázať žalobcovi domov dôchodcov, a jemu sa tam páčilo. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaná navrhla žalobcovi, aby u nej býval. To, že žalovaná navrhla žalobcovi umiestnenie v domove dôchodcov, vypláca aj z výpovede svedkyne Q. R., sestry žalobu, ktorá uviedla, že mala vedomosť o tom , že sa jej žalovaná sťažovala, že žalobca nechce ísť ku nej bývať a preto spolu s deťmi ( svedkyňa N. V. Q. P. M.) mu navrhli túto možnosť. Svedkyňa na jednej strane uviedla, že k M. často nechodila, preto sa nevie riadne vyjadriť, na druhej strane uviedla, že si myslí, že žalovaná sa o matku mala strať viac. Žalobca sa jej sťažoval, že žalovaná tam málo chodila,. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že M. mali u žalovanej pripravenú izbu. Žalobca tam však nechcel ísť. Svedkyňa uviedla, že brata ( žalobcu ) začala navštevovať od septembra 2016.
36.Výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ). Občiansky ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu taktiež nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi naplňuje znaky ustanovenia § 630 OZ. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Účinky právneho úkonu darcu, smerujúceho k vráteniu daru nastávajú jeho doručením obdarovanému. V prípade, že tento právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník neustanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu ako prejavu vôle. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999 a R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa ustanovenia § 630 OZ dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a/ hrubého porušenia dobrých mravov správaním
sa obdarovaného voči darcovi alebo jeho členom rodiny, b/ jednostranného právneho úkonu darcu, adresovaného obdarovanému. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu, alebo členom jeho rodiny.
37.Za obdobie od uzavretia darovacej zmluvy, čiže od 29.7.2009 do obdobia doručenia výzvy žalobcu žalovanej na vrátenie daru ( odpoveď žalovanej dňa 8.12.2015) súd nezistil žiadne také konanie zo strany žalovanej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a odôvodňovalo by konštatovanie hrubého porušenia dobrých mravov voči žalobcovi. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi sa musí prejavovať objektívne, pričom zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie strán sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by žalovaná sa správala k žalobcovi alebo jeho manželke tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, a preto súd je toho názoru, že žaloba žalobcu na vrátenie daru je nedôvodná, vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie, a preto ju zamietol. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na predložené fotografie z rodinnej oslavy zo dňa 10.10.2015 ( oslavy narodením vnuka žalovanej) kde bol prítomný aj žalobca, pričom z nich nič nenasvedčuje tomu, že by boli vzťahy medzi stranami sporu narušené. Preto, je málo pravdepodobné, a v spore nebolo ani žalobcom preukázané, že by v tak krátkom čase došlo k narušeniu vzájomných vzťahov do takej miery, ktorá by odôvodňovala vrátenie daru. Tá skutočnosť, že darcom pomáhali aj iný ľudia, napr. manželia O. ako aj p. M. Z. nespochybňuje, že žalovaná zabezpečovala darcom starostlivosť v rámci svojich možností.
38.Právny úkon, a to uzavretie darovacej zmluvy svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho a neprieči sa dobrým mravom, preto nie je neplatný ani v zmysle § 39 OZ. Zároveň bol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 OZ). Súd je toho názoru, že právny úkon, darovacia zmluva, nemá náležitosti iného právneho úkonu a nejedná sa ani o zastretý iný právny úkon. Súd je toho názoru, že jednoznačne žalobca, jeho manželka a žalovaná prejavili vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu, pričom treba poukázať aj na samotnú formu uzavretia darovacej zmluvy, a to formou notárskej zápisnice, ako aj príslušné poučenia a oboznámenia hore špecifikované zo strany notára, ktorý darovaciu zmluvu vyhotovoval. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani to, že by bola zmluva uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdeného hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.
39.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40.Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .