Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/41/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou Mgr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO 42 260 086, právne zastúpený: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO 36 727 334 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, o zaplatenie 627,09 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súd v Bratislave dňa 22.01.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 627,09 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 627, 09 € od 21.01.2015 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

1.1. Žalobca poukázal v podanej žalobe na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10. 2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL, C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, C-243/08 zo dňa 04. 06. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyórfi, smernicu Rady 93/13/EHS a ustanovenia § 52 ods. 1 a 2 , § 53 ods. 1 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 , § 451 ods. 1 a 2 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalobu odôvodnil tým, že Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založením za účelom ochrany práv a záujmov spotrebiteľov. Na základe informácií z registra občianskych združení vedeným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je nepochybne preukázateľné, že žalobca je občianskym združením s predmetom činnosti: ochrana spotrebiteľa. Žalobca ako postupník uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok s postupcom: K. Č., bytom V. X, r. č. XXXXXX/XXXX (ďalej len "postupca"). Predmetom tejto zmluvy bolo postúpenie pohľadávok predstavujúcich bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré vzniklo na základe úhrad postupcu v prospech žalovaného nad rámec istiny reálne poskytnutého úveru (žalovaný vystupoval voči postupcovi v pozícii veriteľa), vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Jednotlivé úhrady predstavujúce celkovú sumu 627,09 € sú špecifikované v zmluve o postúpení pohľadávok a rovnako aj v oznámení o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2014. Postupca listom zo dňa 10.11.2014 oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky na postupníka (žalobcu). Dňa 26.03.2010 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal byť postupcovi poskytnutý úver vo výške 660,- €.

1.2. Nakoľko sa postupca s úhradou splátok dostal do omeškania, žalovaný využil právo v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ") a následne podal na Okresnom súde Martin Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 293,20 EUR s prísl. Konanie iniciované žalovaným

bolo vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/107/2014. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 06.10.2014 žalobu žalovaného (v uvedenom konaní žalobca) zamietol. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku jasne vyplýva, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že prijal od neho plnenia, na ktoré vzhľadom na argumenty v uvedené v predmetnom rozsudku nemal nárok. Z vykonaného dokazovania v uvedenom konaní jasne vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému sumu 1.191,92 €, pričom žalovaný mal nárok len na vrátenie reálne poskytnutej istiny vo výške 564,83,- €. Z toho vyplýva, že bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 627,09 €. V tomto konaní vystupovalo ako vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA (žalobca). Po oboznámení sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu aj spolu s príslušnými prílohami podalo v uvedenej právnej veci vyjadrenie k žalobnému návrhu Spotrebiteľské združenie OSA. Postupca uhradil žalovanému ku dňu 21.11.2013 sumu vo výške 1.191,92,- €, čo v percentuálnom vyjadrení prestavuje prevýšenie reálne poskytnutej sumy (istiny) o viac ako 111 %.Žalovaný však v konaní žaloval ešte sumu 293,20 ,- €. Suma zaplatená postupcom predstavuje splatenie istiny (reálne poskytnutého a čerpaného úveru, čo vyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere) a naviac uhradenie sumy 627,09,- €.

1.3. Z návrhu na začatie konania (vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/107/2014) ani z priložených príloh jasne nevyplýva, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma. Je však nepochybné, že postupca žalovanému uhradil istinu (v skutočnosti poskytnutú sumu), a naviac uhradil sumu 627,09,- € (čo predstavuje viac ako 111% odplatu za poskytnutie). Bolo by ťažké nájsť logický (a najmä právne podložený a z hľadiska ochrany spotrebiteľa udržateľný) podklad na vymáhanie žalovanej sumy 293,20,- € (v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod. sp. zn. 15C/107/2014), ktorá by v súčte so sumou 627,09,- € predstavovala sumu 920,29 EUR, t. j. odplata za poskytnutie úveru by bola viac ako 162 % istiny! Nemôže byť všeobecne uznávaným pravidlom v oblasti poskytovania úverov a pôžičiek, či už bankovými alebo nebankovými subjektmi, aby odmena za poskytovanie úveru predstavovala tak vysoké percento ako v prejednávanej veci, t. j. aby bola vyššia ako poskytnutý úver, resp. ak by sa mala odvíjať od sumy schváleného úveru, ktorý reálne poskytnutý nebol.

1.4. V súvislosti s uvedeným považoval za potrebné poukázať aj na nasledovnú skutočnosť. Žalovaný (resp. žalobca v predmetnom konaní na Okresnom súde Martin sp. zn, 15C/107/2014) v zmluve o revolvingovom úvere uvádza v časti č. 5 a č. 6 údaj "Poskytnutá čiastka úveru: 660,- €", údaj "Poskytnutá čiastka revolvingu: 347,94 ,- €", a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uvádza navrhovateľ údaj "Schválená výška revolvingu: 397,38 EUR" a v karte klienta uvádza údaj "Vyplatená čiastka: 564,83 ,- €". Takéto konanie žalovaného (resp. žalobcu v predmetnom konaní na Okresnom súde Martin sp. zn. 15C/107/2014), ktorý uvádza viacero údajov o výške poskytnutého, schváleného a vyplateného úveru, a rovnako poskytnutie úveru vo výške inej, než spotrebiteľ (postupca) žiadal, a následné vymáhanie plnenia a príslušenstva zo sumy, ktorú spotrebiteľ (postupca) nežiadal, je potrebné považovať striktne za nekalú obchodnú praktiku v zmysle generálnej klauzuly podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a rovnako za klamlivé konanie v zmysle § 8 uvedeného zákona. S popísaným konaním žalovaného súvisí absolútne nerešpektovanie a ignorovanie zákonnej úpravy vzniku zmluvy v bode 2 a príslušných pododsekov Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere.

1.5. Celý proces vzniku zmluvy začína vyplnením časti 5 v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru s názvom "Údaje o požadovanom revolvingovom úvere", čo je potrebné považovať za návrh na uzavretie zmluvy. Časť 6 zmluvy s názvom "Údaje o schválenom revolvingovom úvere" je vypĺňaná spolu s Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi [ktoré navyše navrhovateľ nazýva aj Zmluvou o revolvingovom úvere] s časovým odstupom, a tieto údaje sú odlišné a zmenené v porovnaní s údajmi požadovanom revolvingovom úvere, Podľa § 44 ods. 2 prvá veta "Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje, sa zo nový návrh." Oznámenie veriteľa o schválení úveru, ako aj časť č. 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktoré obsahuje údaje o úvere odlišné ako žiadosť o poskytnutie revoivingového úveru v časti 5, je potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahuje podpis spotrebiteľa a dokonca neobsahuje ani miesto na podpis spotrebiteľa, žalovaný podpísal len žiadosť o poskytnutie úveru, ale písomné prijatie nového návrhu či už v rámci doplnených údajov na žiadosti o poskytnutie úveru, alebo na oznámení veriteľa o schválení úveru, chýba. Z toho dôvodu nemožno považovať zmluvu za uzavretú s súlade s príslušnými ustanoveniami ani v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

Spotrebiteľovi je konaním navrhovateľa a zmluvnými klauzulami odňatá možnosť rokovať o návrhu zmluvy, akceptovať ho, alebo odmietnuť.

1.6. V ustanovení § 9 ods. 2 upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Podľa pís. k) uvedeného ustanovenia, zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Návrh zmluvy, resp. žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru obsahuje len výšku splátok, ich počet, a deň splatnosti v mesiaci, bez toho, aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok, a konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy podľa písm. f) vyššie uvedeného ustanovenia. Tieto náležitosti sú uvedené len v oznámení veriteľa o schválení úveru. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci § 9 ods, 2 písm. k) vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, t j. zo zmluvy má byť zrejmá okrom iného výška splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov a konečná splatnosť úveru. Táto náležitosť nikde nie je uvedená, a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

1.7. V súvislosti s "bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou" úveru je potrebné poukázať aj na § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktorý vyžaduje ako náležitosť zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len "RPMN"] Žalovaný v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru uvádza v časti č. 5 predpokladanú RPMN za úver 70,00 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31 %, v časti č. 6 uvádza RPMN za úver 65,58 %, predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, a v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi RPMN úveru: 65,57 %. Ide o nezrozumiteľné, nejasné a mätúcim spôsobom uvedené RPMN, čo absolútne nekorešponduje zákonnej povinnosti v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. j) uviesť RPMN jasným, zrozumiteľným spôsobom. Cieľom uvedenej právnej úpravy je poskytnúť spotrebiteľovi relevantné, zrozumiteľné informácie o poskytnutom úvere, čo žalovaný aj s odkazom na vyššie uvedený proces vzniku zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov v inej výške, než je uvedené v zmluve, resp. než reálne postupca prijal, nesplnil. Navyše, RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutie úveru, resp. v oznámení o schválení úveru je uvedená nesprávna výška RPMN, ktorá vychádza z výšky úveru, ktorým nebol reálne poskytnutý. Ak by sa RPMN vypočítala zo skutočne poskytnutých finančných prostriedkov, resp. ak by rozdiel medzi reálne poskytnutým plnením a schváleným plnením predstavoval vo vzorci na výpočet RPMN poplatok za službu spojenú s úverom, RPMN by bola neporovnateľne vyššia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný uvádza RPMN neprehľadným, nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, a navyše v nižšej výške, ako v skutočnosti je, čim porušuje vyššie uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j). Zároveň, podotýkame, že aj výška ročnej úrokovej sadzby úveru je uvedená v nesprávnej výške, čim takisto nie je riadne splnená povinnosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i).

1.8. Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa názoru žalobcu (aj Okresného súdu Martin v konaní pod sp. zn. 15C/107/2014) preukázané, že postupca uhradil žalovanému celú výšku istiny, a rovnako aj plnenie, na ktoré vzhľadom na nezákonný proces vzniku zmluvy a bezmocnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal žalovaný nárok. Žalobca poukázal aj na neprijateľnú zmluvnú podmienky uvedenú v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi postupcom a žalovaným - Dohodu o poskytnutí služby. Uvedenú dohodu je potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko postup žalovanému považuje za postup obchádzajúci zákon a súčasne aj pre rozpor s dobrými mravmi. Takýto postup žalovaného, ktorý si stiahol pri vyplatení sumy úveru postupcovi odplatu za službu v zmysle bodu 8 Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou službu postupcovi nanútil možnosť odkladu troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či postupca bude mať o takúto službu záujem alebo nie. Ako je uvedené vyššie, žalovaný mal vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, nezákonný proces vzniku zmluvy, neprijateľné podmienky a nekalé obchodné praktiky nárok len na splatenie istiny, t. j. reálne poskytnutej sumy postupcovi.

1.9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným postupcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré postupca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. )Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v návrhu na začatie konania nebolo tvrdené, že by bol postupcovi poskytnutý úver za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Právny vzťah žalovaného a postupcu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a postupca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. účinné v čase uzavretia zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.06.2017 uviedol, že navrhuje, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že na strane žalobcu nejestvuje aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z., združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

2.1. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že účelom existencie združenia na ochranu spotrebiteľa je zastupovanie spotrebiteľa, poskytovanie pomoci, prípadne podania návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany spotrebiteľa. Pre nespornosť veci žalovaný uvádza, že argumentáciou nenapáda spôsobilosť prípadnej pohľadávky spotrebiteľa na postúpenie. Napáda to, že žalobca vzhľadom na svoje špecifické postavenie vyplývajúce mu zo zákona a rozsah určených oprávnení nie je oprávnený nadobúdať od spotrebiteľa jeho prípadné nároky, a len ho ohľadne nich zastupovať (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Kým na jednej strane zákon priznáva žalobcovi široký rozsah oprávnení v rámci predmetu svojej činnosti, vymedzuje aj ich rozsah vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Ustanovenie § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa je kogentným ustanovením, pretože upravuje čo združenie môže robiť vo vzťahu ku spotrebiteľovi. Ak malo dôjsť k postúpeniu nejakej pohľadávky spotrebiteľa, potom ide o postup zakladajúci neplatnosť takej zmluvy pre rozpor s účelom zákonnej úpravy vzniku a existencie združenia na ochranu spotrebiteľa. Odporuje teda účelu existencie združenia podľa § 25 zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy toto združenie na ochranu spotrebiteľa nadobúda majetkové nároky spotrebiteľa na "svoj" účet za účelom ich vymáhania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z hore citovaných ustanovení vyplýva, že ohľadne nároku spotrebiteľa voči dodávateľovi môže združenie robiť presne vymedzené úkony, nie nadobúdať jeho nároky (jestvujúce či domnelé) za účelom svojho zisku.

2.2. Žalobca nemohol platne nadobudnúť od spotrebiteľa žiadny nárok, nakoľko vzhľadom na svoje špecifické postavenie mohol v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa len poskytovať pomoc spotrebiteľa pri prípadnom jeho súdnom uplatnení (lak ako to plynie z § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Ak žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok a takto nadobudnutý nárok si uplatnil voči žalovanému, potom zmluva o postúpení pohľadávok predstavuje úkon, ktorý popiera zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatnou. Žalobca nebol a nie je oprávnený domáhať sa žalobou nároku, ktorý v skutočnosti nenadobudol. 2.3. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podaná žaloba vychádza z neúplných a skresľujúcich záverov (kedy sa napríklad formuluje záver o odplate na základe jej celkového vyčíslenia za celú dobu trvania úverového vzťahu bez toho, aby sa zohľadnila doba trvania požičania peňazí). Žalovaný poukazuje aj na vecnú neopodstatnenosť tvrdení o odplate za úver, kedy podaná žaloba nezohľadňuje ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo v prípade zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX dodržané. Ohľadne výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., od ktorého žalobca odvodzuje

záver o bezúročnom úvere uvádzame, že interpretácia daného ustanovenia znemožňuje realizovať iných zákonných ustanovení uvedeného právneho predpisu.

2.4. Záver o povinnom rozpisovaní splálky (ako obligátnej náležitosti zmluvy) nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení. V prvom rade je totiž potrebné poukázať na to, ani znenie právnej normy nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov.

2.5. Výklad zákona v podanom návrhu popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) vyplýva že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzaného v návrhu však odporuje aj iné ustanovenia zákona, a to napríklad o výpočte RPMN. Podľa príslušných zákonných u stanovení, ktoré uplatňujú na výpočet RPMN platí, že sa pri výpočte berie do Ľiváhy výška dohodnutej splátky. Logicky tak zákon predpokladá, že ide o sumu podľa § 9 ods. 2 písm. k), keďže výpočet sa realizuje z údajov podľa zmluvného vzťahu a platných v čase jej uzavretia.

2.6. Ak by malo platiť že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. spočíva v uvedení splátky istiny, splátky úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet (teda sumu vyjadrujúcej súčet splátky istiny, splátky úroku a splátky prípadných iných poplatkov). Pretože z § 4 ods. 2 písm. i) to potom (v zmysle výkladu podávaného v návrhu) nevyplýva. Teda žiadne ustanovenie v zákone o spotrebiteľských úveroch neuvádza samostatne uvádzať ešte aj súčet "rozdelenej splátky". Ak by sme teda vychádzali zo záveru súdu o rozpise splátok, potom následne pri určovaní RPMN sa zákon už nedá vykonať. V rámci výpočtu RPMN sa má vychádzať zvyšky splátky, čo v kontexte interpretácie právnej normy prezentovanej navrhovateľom vedie k logickej otázke, z akej výšky splátky - istiny, úrokov, poplatkov alebo inej splátky by sa malo vychádzať. Zákon v tejto časti hovorí o jednej splátke, a nie o splátke istiny, splátky úroku, splátke iných poplatkov. Uvedené preto potvrdzuje, že zákon je nielen nesprávne interpretovaný, ale že dôsledkom takého postupu by bola priama nevykonateľnosť iných zákonných ustanovení. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.

2.7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úveru musí obsahovať o.i. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 2.8. Nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sú výsledkom implementácie vyššie spomínanej smernice Rady 2008/48, je dôležité a podstatné vychádzať pri výklade § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj z jej ustanovení. Osobitne to určuje aj článok 22 odstavec 1 smernice. Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

2.9. Zmluva obsahuje údaj o počet, výške a termínoch splatnosti splátok, tak, že stanovuje aká je výška splátky, aký je počet splátok, a termíny splatnosti splátky. Dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky je v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy).

2.10. Smernica číslo 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere je v právnom poriadku SR implementovaná dnes platným zákonom &. 129/2010 Z.z. Z uvedenej smernice vyplýva (bod 9 recitálu) Úplná harmonizácia Je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. Takéto obmedzenie by sa však malo uplatňovať len na ustanovenia harmonizované touto smernicou. Ak. neexistujú takéto harmonizované ustanovenia, členské štáty by

mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy... Článok 22 tejto smernice s názvom "Harmonizácia a záväzný charakter tejto smernice" znie : Keďže táto .smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. V prípade, ak sa členský štát v rámci vnútroštátnej úpravy implementácie odchýli od smernice, prichádza do úvahy nepriamy účinok smernice (tzv. súladný alebo eurokonformný). Jeho rešpektovanie je povinnosťou vnútroštátneho súdu. Podstata nepriameho účinky spočíva vtom, že súd členského štátu (resp. akýkoľvek jeho rozhodujúci orgán) má povinnosť vykladať vnútroštátne právo (a to nielen implementované, ale právny poriadok ako celok, viď nižšie citované rozhodnutie Pfeiffer) v súlade so smernicou.

3. Súd v danej veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalovaného týkajúcej sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a nevidí zároveň rozpor pri nadobudnutí pohľadávky. Trval na tom, že úver je bezodplatný a bezúročný. Právny zástupca žalovaného sa dopytoval, či žalobca sa vôbec môže domáhať uplatneného nároku. Navyše poukázal na to, že niektoré úhrady sú premlčané.

4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

4.1. Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 26.3.2010 medzi PROFI CREDIT Slovakia a K. Č., s poskytnutou čiastkou úveru 660,- € a s mesačnou splátkou 35,36 €. Zmluvná odmena bola vo výške 825,12 €, predpokladaná RPMN za úver 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 347,94 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 500,70 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31 % a ročná úroková sadzba revolvingu. Z údajov o schválenom revolvingovom úvere je zrejmé, že s poskytnutou čiastkou úveru je suma 660,- € a s mesačnou splátkou 35,36 €. Zmluvná odmena bola vo výške 825,12 €, RPMN za úver 65,58 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 347,94 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 500,70 € , predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.

4.2. Rozsudkom č.k. 15C/107/2014 - 55 zo dňa 06.10.2014 Okresný súd Martin žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V predmetnom spor bol na strane žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a na strane žalovaného K. Č.. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z ustanovení § 44 ods. 2, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 - 3 zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vo svojom odôvodnení uviedol, že návrh na uzatvorenie zmluvy nebol prijatý bezvýhradne. S poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola v prejednávacej veci nepochybne uvedená odchýlne v návrhu na uzavretie zmluvy a preto neobstála ani aplikácia druhej vety § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že prijatím návrhu je však odpoveď , ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmeny. Ďalej súd uviedol, že dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, nakoľko chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a poskytnutý bez poplatkov. Žalovanému bolo vyplatené vrátane revolvingov 564,83,- €, čo vyplýva z karty klienta vyhotovenej ku dňu 22.11.2013. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit a revolving spolu vo výške 1.0007,94,- €. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 660,- € a žalovaný splatil 1.191.22,- € a z toho titulu súd žalobu zamietol.

4.3. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 07.11.2014 je zrejmé, že K. Č. je v postavení postupcu a Spotrebiteľské združenie OSA v postavení postupníka. Predmetom tejto zmluvy je suma 627,09,- €, ktorú žalobca v tomto spore považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Podľa čl. II bod 1 je zrejmé, že postupca postupuje pohľadávku na postupníka, tento pohľadávky prijíma a stáva sa veriteľom dlžníka namiesto postupcu a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu vo výške a za podmienok uvedených v čl. III tejto zmluvy. Čl III bod 1 tejto zmluvy ustanovuje odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 30 % zo sumy skutočne vymoženej postupníkom od dlžníka - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok nadobudnutých

postupníkom na základe tejto sumy; základom pre výpočet odplaty podľa tohto ustanovenia je vymožená istina pohľadávok bez príslušenstva a bez súvisiacich nárokov.

4.4. Listom zo dňa 10.11.2014 K. Č. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému, pričom postúpenie neobsahuje podpis K. Č..

4.5. Z predžalobnej výzvy žalobcu adresovanej žalovanému je zrejmé, že žalobca vyzval na zaplatenie sumy 627,09 € v lehote 7 dní kalendárnych dní.

4.6. Podľa stanov žalobcu je tento založený podľa zákona č. 83/14990 Zb. o združovaní občanov, pričom jeho základným poslaním je realizácia združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možností. Medzi základné úlohy združenia podľa čl. IV bod 2 patrí: a) ochraňovať práva spotrebiteľov, b) rozvíjať výchovno - vzdelávaciu činnosť a informačnú činnosť pre spotrebiteľov a organizovať výchovné a propagačné akcie, c) prispievať k informovanosti spotrebiteľov, poskytovať odborné konzultácie v rámci spotrebiteľského poradenstva, d) uskutočňovať publikačnú a vydavateľskú činnosť vo veciach spotrebiteľských práv a ich ochrany, e) sprostredkovávať riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi, zastupovať spotrebiteľov pred súdom a vystupovať v súdnych sporoch na strane spotrebiteľov, f) zaoberať sa spotrebiteľským hodnotením tovaru, vykonáva analýzy trhu zo spotrebiteľského hľadiska, g) spolupracovať s príslušnými orgánmi štátnej správy a samosprávy pri tvorbe a kontrole plnenia štátnej a komunálnej spotrebiteľskej politiky, h) zúčastňovať sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov vo veciach ochrany spotrebiteľa, i) podáva podnety orgánom štátnej správy, samosprávy a obciam v súvislosti s plnením ich úloh vo veciach ochrany spotrebiteľa, j) spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, inštitúciami a orgánmi, ktoré majú rovnaké alebo podobné zameranie, k) spolupracovať pri realizácii spotrebiteľskej politiky na miestnej a medzinárodnej úrovni.

5. Podľa § 1 ods. 1 - 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, občania majú právo slobodne sa združovať. (2) Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. (3) Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov a) v politických stranách a politických hnutiach, b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach, d) na výkon práva poľovníctva.

5.1. Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania. (2) Združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že K. Č. uzatvorila dňa 26.3.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere s PROFI CREDIT Slovakia s poskytnutou čiastkou úveru 660,- € a s mesačnou splátkou 35,36 €. Zmluvná odmena bola dojednaná vo výške 825,12 €, predpokladaná RPMN za úver 70 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 347,94 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 500,70 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,31 % a ročná úroková sadzba revolvingu. Z údajov o schválenom revolvingovom úvere je zrejmé, že s poskytnutou čiastkou úveru je suma 660,- € a s mesačnou splátkou 35,36 €. Zmluvná odmena bola vo výške 825,12 €, RPMN za úver 65,58 %, ročná úroková sadzba 70 %, priemerná RPMN

za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 347,94 €, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 500,70 € , predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu76,20 %. Nakoľko si K. Č. neplnila svoje povinnosti, spoločnosť PRFO CREDIT Slovakia podala voči K. Č. žalobu, o ktorej Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 15C/107/2014 - 55 zo dňa 06.10.2014 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z ustanovení § 44 ods. 2, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 3 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 - 3 zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a vo svojom odôvodnení uviedol, že návrh na uzatvorenie zmluvy nebol prijatý bezvýhradne. S poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola v prejednávacej veci nepochybne uvedená odchýlne v návrhu na uzavretie zmluvy a preto neobstála ani aplikácia druhej vety § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že prijatím návrhu je však odpoveď , ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmeny. Ďalej súd uviedol, že dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, nakoľko chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a poskytnutý bez poplatkov. Žalovanému bolo vyplatené vrátane revolvingov 564,83,- €, čo vyplýva z karty klienta vyhotovenej ku dňu 22.11.2013. Žalovanému bol poskytnutý úverový limit a revolving spolu vo výške 1.0007,94,- €. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 660,- € a žalovaný splatil 1.191.22,- € a z toho titulu súd žalobu zamietol. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 07.11.2014 je zrejmé, že K. Č. je v postavení postupcu a Spotrebiteľské združenie OSA v postavení postupníka. Predmetom tejto zmluvy je suma 627,09,- €, ktorú žalobca v tomto spore považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Podľa čl. II bod 1 je zrejmé, že postupca postupuje pohľadávku na postupníka, tento pohľadávky prijíma a stáva sa veriteľom dlžníka namiesto postupcu a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu vo výške a za podmienok uvedených v čl. III tejto zmluvy. Čl III bod 1 tejto zmluvy ustanovuje odplatu za postúpenie pohľadávok vo výške 30 % zo sumy skutočne vymoženej postupníkom od dlžníka - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávok nadobudnutých postupníkom na základe tejto sumy; základom pre výpočet odplaty podľa tohto ustanovenia je vymožená istina pohľadávok bez príslušenstva a bez súvisiacich nárokov. Listom zo dňa 10.11.2014 K. Č. oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému, pričom postúpenie neobsahuje podpis K. Č.. Z predžalobnej výzvy žalobcu adresovanej žalovanému je zrejmé, že žalobca vyzval na zaplatenie sumy 627,09 € v lehote 7 dní kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný neplnil, žalobca podal na Okresný súd Bratislava I žalobu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

6.1. Právo združovať sa garantuje občanom ako jedno zo základných práv a slobôd. Občianske združenie je právnickou osobou, ktorej postavenie upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o združovaní občanov"). V neziskovom sektore je jednou z najvyužívanejších foriem pôsobenia.

6.1.1. Zo zákona o združovaní občanov vyplýva, že základnou myšlienkou občianskeho združenia je združovanie sa občanov v spolkoch, spoločnostiach, zväzoch, hnutiach, kluboch a iných občianskych združeniach. Členmi občianskeho združenia podľa zákona o združovaní občanov však môžu byť nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby. V každom prípade však platí, že občianske združenie by malo byť založené primárne za účelom združovania sa fyzických alebo právnických osôb na dosahovanie spoločných záujmov a primárnym zámerom občianskeho združenia by malo byť vykonávanie neziskových aktivít. Tieto neziskové aktivity pritom môžu slúžiť buď práve jednotlivým členom občianskeho združenia alebo môžu mať všeobecne prospešný charakter. Občianske združenie prostriedky pre svoju činnosť získava predovšetkým z členských príspevkov svojich členov, grantov, dotácií, darov, ale aj z podielu zaplatenej dane, tzv. 2%. Akákoľvek činnosť súvisiaca s podnikaním, či ziskom finančných prostriedkov občianskeho združenia musí byť uvedená v jeho stanovách.

6.2. Súd v danej veci sa primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby, pričom vychádzal z § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a z § 1 ods. 1 - 3 zákona č. 83/1990 Zb. Združenie je právnickou osobou založenou za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov v najširšom spektre možností a záujmov. Súd sa zaoberal základnými úlohami združenia uvedenými v čl. IV bod 2 stanov žalobcu, pričom zistil, že ani z jednej základnej úlohy združenie nevyplýva ochrana

spotrebiteľa pri podaní žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné združenie má v písmene e) základných úloh uvedené, že sprostredkováva riešenie sporov medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi a môže spotrebiteľov zastupovať pred súdom a vystupovať v súdnych sporoch na strane spotrebiteľov. Pri aplikácii ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vychádza, že žalobca nemôže v postavení postupníka zastupovať spotrebiteľa pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia, nakoľko nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Jedinou aktívne vecne legitimovanou osobou na vydanie bezdôvodného obohatenia by bola K. Č..

6.3. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či združenie môže uzatvárať v rámci ochrany spotrebiteľa odplatné zmluvy. Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. vyplýva, že tento zákon sa nevzťahuje na zárobkovú činnosť. Po posúdení zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a K. Č. a postupníkom Spotrebiteľským združením OSA je zrejmé, že táto bola dojednaná za odplatu, čo je v absolútnom rozpore so zákonom o združovaní občanov, nakoľko sa stráca zmysel a poslanie združenia.

6.4. Súd prvej inštancie súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca nemohol platne nadobudnúť od spotrebiteľa nárok, nakoľko vzhľadom na svoje špecifické postavenie mohol v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa len poskytovať pomoc K. Č. pri prípadnom súdnom uplatnení návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok a takto nadobudnutý majetok si uplatnil voči žalovanému, potom zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje úkon, ktorý popiera zmysel ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca v tomto spore nie je oprávnený sa domáhať nároku , ktorý v skutočnosti nenadobudol.

6.5. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že žalobca nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby a z toho titulu žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 vyšším súdnym úradníkom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.