Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/105/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Imricha Volkaia a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. F. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: A. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na ulici Q. č. XX a G. L. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v E. na ulici D. č. X toho času bývajúceho na adrese Z. č. XX u manželov O. zastúpeného JUDr. Pavlom Piovarčím ml. advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 13.1.2017 č.k. 23P 489/2015-76 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. B. F. na 200 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 22.12.2015 do 31.12.2016 v sume 2.055,40 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletej do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvýši výživné na 100 € mesačne za obdobie od 22.12.2015 do 12.8.2016 a na 50 € mesačne za obdobie od 13.6.2016 do budúcna. Dlžné výživné žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 10 € spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav a neposúdil ho správne podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine napriek tomu, že v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada. Poukázal na to, že súd prvej inštancie prihliadol na kvalifikovanú zmenu pomerov na strane maloletej titulom intenzívneho rastu a nástupu na druhý stupeň základnej školy a ňou odôvodnil zvýšenie výživného. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bolo dôsledne zistiť pomery účastníkov, vypočuť ich a ich tvrdenia verifikovať listinnými dôkazmi na riadne vykonanom pojednávaní, čo však súd nesplnil potom, čo jednostranne vyhodnotil nedostatočne zistený skutočný stav a vyhlásil rozhodnutie, ktorým neprimerane zvýšil výživné pre maloletú. Uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu na pojednávaní 13.1.2017. Tento termín pojednávania určený na deň 13.1.2017 o 11:45 hod. na č.dv. 104/1. poschodie zobral na vedomie na pojednávaní uskutočnenom dňa 12.8.2016. Poukázal na to, že dňa 13.1.2017 sa do súdnej budovy dostal riadne a včas. O 11:37 hod. vyšla z dverí pojednávacej miestnosti č.dv. 104 matka, ktorá oznámila, že pojednávanie je skončené. Napriek tomu, že pojednávanie bolo určené na 11:45 hod. mu sudkyňa oznámila, že pojednávanie je skončené a oboznámila ho s výrokom vyhláseného rozsudku. Poukázal na zmätočnosť Zápisnice z pojednávania zo dňa 13.1.2017, pretože začiatok pojednávania určuje na 11:45 hod. a koniec na 11:35 hod.. Jeho príchod je zaznamenaný po skončení pojednávania o 11:37 hod.. Zároveň na pojednávaní bolo konštatované, že nahrávacia technika sa nezapla, čo považuje za nezákonné a v žiadnom smere

nemôže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej aj bez ďalších vytýkaných nedostatkov uvedených v odvolaní. Konštatoval, že na pojednávaní dňa 12.8.2016 mu súd uložil povinnosť predložiť listiny, ktorú povinnosť nesplnil, za čo ho bolo možné sankcionovať poriadkovým opatrením vo forme poriadkovej pokuty v zmysle § 102 CSP. Poukázal na to, že v beznávrhových konaniach je povinnosť súdu ex offo zisťovať skutočný stav veci, teda jeho osobné zárobkové a majetkové pomery, čo vyplýva súdu zo zákona. Konštatoval, že súd prvej inštancie mal vedomosti z obsahu jeho účastníckej výpovede, ale nemal ich verifikované žiadnymi listinnými dôkazmi. Týmto postupom súdu bolo porušené jeho právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, pre ktoré by mal odvolací súd zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom opätovne nariadi pojednávanie vo veci samej, poskytne mu ako účastníkovi konania možnosť na uplatnenie jeho procesných práv, ktorú zaprotokoluje a zaznamená nahrávacou technikou, aby bolo spätne preskúmateľné a opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonom. Uviedol, že rozhodnutie nespĺňa zákonné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle a článku 46 Ústavy SR. Rozhodnutie považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd nerieši osobné a majetkové pomery na strane matky, odôvodnené potreby maloletej, ďalšej dcéry B., financovanie domácnosti a podobne. K osobným zárobkovým a majetkovým pomerom predložil lekárske správy manželky T. L.Á., rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, rodný list B. L., výplatné pásky za obdobie od februára 2016 do júna 2016, Dohodu o skončení pracovného pomeru z 12.8.2016.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnúť o zvýšení výživného primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje na požadovanej úrovni ona. Sama uhrádza plnenia v súvislosti s bývaním, stravovaním, školskou dochádzkou, športovou a mimoškolskou aktivitou. Uviedla, že výdavky dcéry spočívajú v príspevku na bývanie 60 €, 50 € strava, 20 € školské potreby, 3 € komunálny odpad, 23 € životné a úrazové poistenie, 27 € školné, 5 € školské pomôcky, 10 € cestovné MHD, 85 € športový basketbalový krúžok, ktorý zahŕňa klubový príspevok, súťažné stretnutia, športovú licenciu, každoročné letné sústredenie, športovú výstroj, tréningový pitný režim a výživové doplnky, 10 € hygienické potreby, 50 € turistický krúžok, ktorý zahŕňa členský príspevok, náklady na turistické výlety, ubytovanie a výstroj, 40 € ošatenie, 15 € vreckové, kredit na telefonovanie, 50 € zdravotná starostlivosť, a to zubný aparát a pravidelné kontroly, okuliare, lieky pri chorobe, ortopedické vložky do topánok a podobne. Zabezpečovanie všetkých týchto potrieb maloletej jej finančne vypomáha jej matka, t.j. stará matka maloletej, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Uviedla, že dosahuje priemerný mesačný príjem 357,30 € a iné príjmy nemá. Uviedla, že od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2006 uplynulo dlhé časové obdobie, počas ktorého došlo niekoľkonásobne k zmene pomerov u maloletej. Konštatovala, že maloletá navštevuje Súkromné športové osemročné gymnázium, vo voľnom čase sa venuje basketbalovému a turistickému krúžku. Otec sa o maloletú nezaujíma a neudržiava s ňou žiaden kontakt od roku 2005. Uviedla, že otec na pojednávaní uvádzal, že nevie aké má bežné výdavky, nevie aké má výdavky na domácnosť, pretože všetky náklady a výdavky zabezpečujú jeho svokrovci. Konštatovala, že otec do manželstva vstupoval so záväzkom, kedy už bol otcom maloletej a mal povinnosť podieľať sa na výžive svojej maloletej dcéry a mal rátať aj so skutočnosťou, že odôvodnené potreby maloletej dcéry sa budú zvyšovať. Uviedla, že otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a zároveň nepreukázal žiadnym spôsobom, že si aktívne hľadá prácu. Konštatovala, že otec vlastným zavinením prišiel o zamestnanie, pretože pár dní pred termínom prvého pojednávania 12.8.2016 uviedol pred súdom, že pracovný pomer ukončil 31.7.2016 výpoveďou z jeho strany, čo ona považuje za účelový krok vzhľadom k neustále sa zvyšujúcim potrebám maloletej. Vyživovaciu povinnosť považuje za prednostnú pohľadávku pred ostatnými výdavkami otca.

5. Otec podal stanovisko doručené konajúcemu súdu 17.5.2017 v ktorom uvádza, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Poprel, že by nezodpovedne z vlastnej vôle ukončil pracovný pomer, pretože dôvodom bola nevyhnutná každodenná starostlivosť o dcéru a manželku z dôvodu závažného zdravotného stavu a odkázanosti manželky na invalidný vozík, ktorá sa nevie postarať sama o seba a o ich spoločnú dcéru. Uviedol, že rodičia manželky nevládzu pomáhať s osobnou starostlivosťou, pretože sú vo veku 80 rokov svokor a svokra 71 rokov a sami majú zdravotné problémy. Konštatoval, že o vlastné bývanie prišli dražbou z dôvodu neplatenia pôžičky, čo bolo spôsobené ťažkou situáciou v rodine. V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný, lebo popri starostlivosti o

manželku a dcéru v súčasnosti sa nemôže uchádzať o zamestnanie a ani následne riadne chodiť do zamestnania. Uviedol, že je bez príjmu, príjem jeho manželky je 479,- € mesačne, poberajú príspevok a prídavok na dcéru 223,- € mesačne. Celkový príjem domácnosti tvorenej dvomi dospelými osobami, z ktorých jedna je ťažko zdravotne postihnutá a jedným maloletým dieťaťom je 702,- € z čoho uhrádzajú príspevok na bývanie 200,- €. Na základe uvedeného nie je schopný prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ako 50,- € mesačne.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní. Poprel tvrdenie matky, že nezodpovedne z vlastnej vôle ukončil pracovný pomer, pretože skutočným dôvodom bola nevyhnutná každodenná starostlivosť o dcéru a manželku, ktorá z dôvodu závažného zdravotného stavu a odkázanosti na invalidný vozík sa nevie postarať ani o seba ani o spoločnú dcéru. Uviedol, že rodičia manželky nevládzu pomáhať so starostlivosťou o manželku a dcéru, pretože svokor je vo veku 80 rokov a svokra 71 rokov, sami majú zdravotné ťažkosti dané ich vekom. O vlastné bývanie prišli dražbou z dôvodu neplatenia pôžičky, čo bolo rovnako spôsobené ťažkou situáciou v rodine. Uviedol, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný, pretože popri starostlivosti o manželku a dcéru sa nemôže uchádzať o zamestnanie a následne riadne chodiť do práce. Je bez príjmu a príjem manželky činí 479 € mesačne, poberajú príspevok a prídavok na dcéru 223 € mesačne. Celkový príjem domácnosti tvorenej dvomi dospelými osobami, z ktorej je jedna ťažko zdravotne postihnutá s jedným maloletým dieťaťom 702 € mesačne, z čoho uhrádzajú bývanie v sume 200 €. Konštatoval, že je si vedomý, že mal. B. F. má nárok na vyššie výživné, ale s ohľadom na jeho aktuálnu životnú situáciu je schopný prispievať na jej výživu 50 € mesačne.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca poukázala na to, že vyjadrenie otca vníma ako účelové, pretože naposledy bola upravená výška výživného 16.5.2006. Uviedla, že otec na maloletú nad rámec súdom určeného výživného neprispieval a neprispieval ani v čase, keď bola jeho životná situácia priaznivejšia. Osobne sa nepodieľal na starostlivosti o maloletú a neprejavoval ani formálny záujem o dcéru. Úhrady súvisiace s výživou maloletej pravidelne začal uhrádzať až po podmienečnom treste za neplnenie povinnej vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že otec nepreukázal ukončenie pracovného pomeru, ktorý mal uzavretý na dobu neurčitú z vážnych dôvodov a najmä zdravotných dôvodov, ako uvádzal. Zamestnávateľ otca dieťaťa uviedol, že otec do práce nenastúpil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, čo jeho zamestnávateľ vyhodnotil ako absencie a následne vzájomne dohodou ukončili pracovný pomer v zmysle § 60 Zákonníka práce, a to v deň pojednávania v danej veci o zvýšenie výživného na maloletú. Pokiaľ otec poukazuje a odôvodňuje zníženie výživného každodennou osobnou starostlivosťou o dcéru z manželstva B., avšak svojej prvorodenej dcére B. F. nie je schopný a ochotný nahradiť podiel osobnej starostlivosti finančným, resp. vecným plnením. Poukázala na skutočnosť, že od začiatku konania prešlo značne dlhé obdobie a naposledy bola úprava vyživovacej povinnosti v roku 2006, odkedy sa na strane dcéry niekoľkokrát zmenili pomery. Maloletá prešla obdobím, keď navštevovala materskú školu, nastúpila do 1. ročníka základnej školy a v súčasnosti je žiačkou 8-ročného športového gymnázia. U maloletej sa počas tohto obdobia niekoľkokrát zvýšil výdavky, ktoré výlučne a sústavne zabezpečuje ona. Poukázala na skutočnosť, že do manželstva otec dieťaťa vstupoval so záväzkom, bol už otcom maloletej dcéry, a preto má povinnosť sa na jej výžive aj podieľať. Má za to, že tento zväzok má byť súčasťou jeho výdajov, ktoré majú prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Zároveň poukázala na to, že otec dieťaťa má možnosť v prípade vážnejších zdravotných problémov svojej rodiny požiadať o príspevok pri starostlivosti o ťažko chorých členov rodiny, čo však nevyužil.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a písm.c/ zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Podľa § 35 súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

11. Podľa § 180 po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

12. Podľa § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

13. Podľa § 188 ods. 1 súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

14. Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak a. b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, b. c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. platného do 30.6.2016 ako aj ust. § 191 ods. 1 účinného od 1.7.2016 vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým nebolo umožnené zúčastniť sa konania vôbec alebo v dôsledku postupu súdu nemohol realizovať niektoré svoje procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O takýto prípad pôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné ustanovenia, ktorého priamym následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR).

17. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď neumožnil otcovi zúčastniť sa pojednávania, náležite sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu a zhrnúť jeho záverečné návrhy. Zmyslom tejto procesnej garancie je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania bez ohľadu na charakter konania súdom poskytnutá rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na pojednávanie a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré

ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ďalšou povinnosťou súdu je vyzvať účastníkov konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čo nie je len formálny a samoúčelný úkon, ale jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesnoprávnymi dôsledkami, a preto je potrebné, aby bolo zo zápisnice o pojednávaní jednoznačne zistiteľné aj to, či si súd aj túto povinnosť splnil. Význam náležitej protokolácie zápisnice o pojednávaní spočíva predovšetkým v následnej možnosti odvolacích súdov preskúmať, či bol účastníkom konania objektívne poskytnutý priestor na uplatnenie ich procesných práv a následne ustáliť, či im v prípade jej absencie bola odňatá možnosť konať pred súdom, resp. či svoje práva, o ktorých boli riadne poučení, bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužili (prípadne nevyužili v plnom rozsahu). Pretože zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.1.2017 vyplýva, že pojednávať sa začalo o 11.45 hod., na pojednávaní bola prítomná matka osobne, neprítomný bol otec, ktorý vzal termín pojednávania na vedomie na pojednávaní konanom 12.8.2016 a neprítomný bol aj kolízny opatrovník, ktorý prevzal predvolanie 13.9.2016. Pojednávanie bolo skončené o 11.35 hod. a z úradného záznamu po skončení pojednávania zo dňa 13.1.2017 vyplýva, že na pojednávanie sa dostavil otec o 11.37 hod., ktorý bol upovedomený o spôsobe rozhodnutia súdu vo veci a dôvodoch tohto rozhodnutia. Z úradného záznamu vyhotoveného dňa 13.1.2017 vyplýva, že zvukový záznam z pojednávania konaného 13.1.2017 z technických príčin nebol vyhotovený.

18. Pretože zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 72-73 nevyplýva, aby súd prvej inštancie umožnil otcovi zúčastniť sa pojednávania a uplatniť svoje procesné práva a následne, či mu bol objektívne poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k záverečným návrhom, odvolací súd sa stotožnil s námietkami otca, že mu bola týmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k vade, ktorým postupom súd znemožnil účastníkovi uskutočňovať mu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a zároveň nevykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, čím nemohol vec ani správne právne posúdiť, preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.b/ a písm.c/ zrušiť a podľa § 391 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktorý je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom a rovnako napraviť nedostatky spočívajúce v odňatí možnosti účastníkovi na uplatnenie jeho procesných práv. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami otca, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím došlo k vade a zároveň aj k porušeniu práva na rovnosť účastníkov v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR na spravodlivý proces v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

19. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej, poskytnúť účastníkom možnosť na uplatnenie ich procesných práv, túto náležite zaprotokolovať a zistiť dôsledne skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným (§ 35 , a to s poukazom aj na argumentáciu otca v odvolacom konaní, zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotiť dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a následne svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 .

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .