Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-31-2016.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova č. 8, proti žalovanému G. N., bytom v M. nad N., L. II XX/XX, o zaplatenie 2.043,32 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 229,46 eur s príslušenstvom sa z a s t a v u j e.
II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 2.043,32 eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 1.4.2013 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 10.4.2012 so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke č. 7107001, na základe ktorej žalovanému poskytol celkovú sumu pôžičky 2.676 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v splátkach 114,73 eur mesačne po dobu 24 mesiacov. Z uvedenej sumy zaplatil doposiaľ len 803,11 eur.
2. Súd vo veci dňa 19.5.2016 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.754,41 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 1.4.2013 do zaplatenia. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Týmto podaním namietal pohľadávku uplatnenú žalobcom. Mal za to, že výška pohľadávky nebola správne vyčíslená, súčasťou splátok bol aj dohodnuté mesačné poistné, ktoré nemohol pri podpise zmluvy o pôžičke odmietnuť a musel ho prijať. Zmluva bola celkovo nejasná, pretože sa v nej uvádza celková suma pôžičky 2.676 eur, napriek tomu, že mu bolo poskytnuté plnenie len v rozsahu 2.000 eur. Namietal tiež uvedenú výšku RPMN úveru, ktorá bola rovnaká ako ročný úrok, nemohlo ísť o správny údaj, pretože výška dohodnutých mesačných splátok zahŕňala aj mesačné poistné. Ďalej namietal technický spôsob vyhotovenia zmluvy, niektoré ustanovenia zmluvy nebol schopný prečítať, písmo bolo malé a nečitateľné, čo sa týka aj obsahu všeobecných obchodných podmienok. Namietal tiež premlčanie dvoch splátok, splatných do 20.1.2013. Na základe toho žalovaný namietal opodstatnenosť celého uplatneného nároku.
3. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť v časti dvoch premlčaných splátok, ktoré mali byť zaplatené 20.12.2012 a 20.1.2013, celkom v sume 229,46 eur a zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 288,91 eur, ktorá suma zahŕňala uplatnené zmluvné poplatky a pokuty, v tejto časti ešte pred vydaním platobného rozkazu.
4. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd v časti späťvzatia žaloby po vydaní platobného rozkazu konanie s použitím § 145 ods. 2 CSP zastavil.
5. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy. Z týchto bolo zistené, že dňa 10.4.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť L.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 7107001. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že bola schválená výška pôžičky 2.000 eur, celková suma pôžičky 2.676 eur, celkové náklady spotrebiteľa 676 eur, výška splátky 111,50 eur, počet splátok 24, sadzba poistenia 2,9 %, mesačná výška poistenia 3,23 eur, ročná úroková sadzba 34,07 %, RPMN úveru 34,07 %, priemerná hodnota RPMN 21,06 %, termín konečnej splatnosti 04/2014. Súčasťou zmluvy mali byť podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky NPSP-09, všeobecné obchodné podmienky. Z týchto dokumentov vyplýva, že dlžník mal možnosť poistiť svoju schopnosť splácať splátky, poistenie tejto schopnosti vzniklo na základe rámcovej zmluvy o poistení č. SLP2014, ktorú uzavreli veriteľ ako poistník a poisťovňa L.. ako poistiteľ. Poistenie vo vzťahu ku klientom mal sprostredkovať veriteľ, a to v mene a na účet poistiteľa (bod 4 podmienok k zmluve o poskytnutí pôžičky). Pokiaľ ide o vyššie uvedené dva dokumenty, tieto neboli osobitne podpísané. Je potrebné skonštatovať, že kópia zmluvy o poskytnutí pôžičky, predložená súdu ako listinný dôkaz, obsahuje predtlačené state malým písmom, ktoré prakticky nie sú čitateľné.
6. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len citovaný zákon/, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k/ výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
12. Na základe vyššie popísaných zmlúv o úvere žalovanému bol poskytnutý na jeho požiadanie úver, ktorý sa zaviazal vrátiť vrátane odmeny v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňala náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
13. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi stranami túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalobca pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalobcom - veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
14. Vyššie popísanú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. V zmluve sú dva údaje, schválená výška pôžičky 2 000,00 eur a celková suma pôžičky 2.676,00 eur. Ide o zavádzajúci údaj o výške pôžičky, vyššia suma má zrejme vyjadrovať celkové náklady spojené s pôžičkou. Ide o vnútorný rozpor konajúcej osoby, teda veriteľa, ktorý preukázateľne údaje do písomnej zmluvy zadával sám, pretože žalovaný záujem o pôžičku vo výške 2 676,00 eur zrejme nemal. Tieto nezrovnalosti spôsobujú neplatnosť právneho úkonu v jeho podstatnej obsahovej náležitosti, ktorou je uvedenie sumy pôžičky. 24 splátok po 111,50 eur dáva celkom sumu 2 676,00 eur. Zmluva je neurčitá a nejasná aj preto, že v nej nie je uvedené, v ktorom dni konkrétneho mesiaca sú splatné jednotlivé splátky. Zrozumiteľnosť právneho úkonu znamená, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie vôle konajúceho, právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Zároveň je potrebné poukázať na to, že väčšia časť zmluvy je písaná písmom, ktoré je prakticky nečitateľné, čo spôsobuje dôvodné pochybnosti o tom, či sa vôbec žalovaný s obsahom zmluvy mohol oboznámiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že spotrebiteľské zmluvy by v zásade mali byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľné, prehľadné a logicky usporiadané. Zmluvné dojednania by mali mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než ostatné dojednania.
15. Pokiaľ by zmluva bola platným právnym úkonom, bolo by ju potrebné považovať za spotrebiteľský úver, ktorý nemá všetky náležitosti, a je preto bez úrokov a bez poplatkov. V zmluve chýbajú doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
19. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
20. Pretože zmluvu o pôžičke súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu skutočne poskytnutého plnenia, po odpočítaní už zaplatených splátok. Žalobcovi začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia, t. j. 10. 4. 2012, žaloba bola podaná až 12. 2. 2016, teda po jej uplynutí. Na premlčanie súd prihliadal aj bez toho, že by si v celom rozsahu takúto námietku žalovaný uplatnil, a to postupom podľa vyššie citovaného § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci, v tomto prípade bol plne úspešný žalovaný, žiadne trovy konania si však neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.