Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9P-26-2017.pdf
PDF · 165.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci navrhovateľky: Q. S., rod. E. nar. X. XX. XXXX, prihlásenej k trvalému pobytu X. Q.X. XXXX/XXX, J. Q. XXX XX, zastúpená advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom Štúrova 4330/31, Liptovský Mikuláš 031 01 proti manželovi navrhovateľky: J. S., nar. XX.X.XXXX, prihlásenému k trvalému pobytu X. Q. XXXX/XXX, J. Q. XXX XX, zastúpený advokátom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, so sídlom 1. mája 12, Liptovský Mikuláš 031 01, v konaní o rozvode manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode: B. S., nar. X. XX. XXXX, Q.Y. S., nar. X. XX. XXXX a J. S., nar. XX. XX. XXXX, všetky deti prihlásené k trvalému pobytu X. Q. XXXX/XXX, J. Q. XXX XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš 031 80, IČO: 30 794 536 a v konaní o náhradu osobnú starostlivosť k maloletý deťom: B. S., nar. X. XX. XXXX a Q. S., nar. X. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš 031 80, IČO: 30 794 536, na návrh starých rodičov - manželov: U. S., nar. XX. X. XXXX a P.. V.. H.. X. S., K.. XX. X. XXXX, obaja prihlásení k trvalému pobytu Kollárova 1928/8, Liptovský Mikuláš 031 01, obaja zastúpení advokátom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, so sídlom 1. mája 12, Liptovský Mikuláš 031 01, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky uzavreté dňa X. XX. XXXX v J. Q., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. Q., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a.
II. Maloletá J. S., nar. XX. XX. XXXX s a na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá je o p r á v n e n á maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. S., nar. XX. XX. XXXX po 100 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Maloleté deti B. S., nar. X. XX. XXXX a Q. S., nar. X. XX. XXXX s a z v e r u j ú do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov U. S., nar. XX. X. XXXX a P.. V.. H.. X. S., K.. XX. X. XXXX, ktorí sú p o v i n n í sa o maloleté deti osobne starať v rozsahu, v akom vykonávajú starostlivosť rodičia, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach; sú p o v i n n í najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletých detí do cudziny oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletých detí na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajmi o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením.
V. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš j e p o v i n n ý podávať súdu správu o výkone náhradnej osobnej starostlivosti vždy k 31. 12. a 1. 6. príslušného kalendárneho roka.
VI. Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej B. S., nar. X. XX. XXXX po 50 eur mesačne, maloletej Q. S., nar. X. XX. XXXX po 50 eur mesačne, k rukám starých rodičov U. nar. XX. X. XXXX a
P.. V.. H.. X. K.. XX. X. XXXX S., vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku do plnoletosti maloletých detí a od plnoletosti maloletých detí k rukám detí.
VII. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. S., nar. X. XX. XXXX po 150 eur mesačne, maloletej Q. S., nar. X. XX. XXXX po 150 eur mesačne, k rukám starých rodičov U. nar. XX. X. XXXX a P.. V.. H.. X. nar. XX. X. XXXX S., vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do plnoletosti maloletých detí a od plnoletosti maloletých detí k rukám detí.
IX. Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 33 eur. X. Vo zvyšnej časti trov konania žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 9. 3. 2017 navrhovateľka žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril na čas po rozvode do jej starostlivosti s tým, že ona bude zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Žiadala, aby súd uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu maloletej B. po 150 eur mesačne, maloletej Q. vo výške po 140 eur mesačne a na maloletú J. vo výške 80 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila prvýkrát 19. 9. 1998, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 6. 2010 v konaní sp. zn. 3C/44/2010. Z manželstva sa im narodili tri dcéry a posledné spoločné bydlisko mali v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Súčasné manželstvo uzavrela druhýkrát 1. 12. 2010 v Liptovskom Mikuláši. Priebeh manželstva popísala už v návrhu na rozvod, ktorý podala ešte dňa 29. 3. 2010. Po podaní návrhu na rozvod v marci 2010 odišla s deťmi bývať ku svojim rodičom do Liptovského Trnovca. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode manžel za ňou chodil do Liptovského Trnovca, prosil ju, aby sa vrátila do spoločného bytu, sľuboval, že sa zmení, že začnú nový život a ona na tieto sľuby pristúpila a vrátila sa do spoločného bytu v Liptovskom Mikuláši, najmä kvôli deťom. S manželom a deťmi žije od novembra 2010. Po návrate do spoločnej domácnosti manžel svoje sľuby plnil a spolužitie bolo na lepšej úrovni. Manžel na ňu tlačil, aby sa opätovne zosobášili, čo ona spočiatku odmietala ale potom na to pristúpila. Zmena správania trvala len do januára 2011 a potom sa správanie manžela voči nej vrátilo do starých koľají. Vytýkal jej, že nechodí do práce, že je stále práceneschopná, vyháňal ju do práce aj keď bola chorá. Ona mala vážne zdravotné problémy, ktoré jej nedovoľovali chodiť do práce. Manžel jej vyhadzoval na oči, že po finančnej stránke musí on zabezpečovať chod rodiny. Verbálne útoky prerástli do fyzických útokov. Po uzavretí druhého manželstva ju fyzicky napadol pred letnými prázdninami v roku 2011 a vyhrážal sa jej, že ju psychicky zničí, že uvidí, čo z nej urobí, že ju zbije tak, že ju vlastná matka nespozná. Druhýkrát ju fyzicky napadol v máji 2014 tak, že ju chytil a hodil o dvere na kúpeľni a hlavou jej búchal o stenu kúpeľne. Fyzické útoky nehlásila na polícii kvôli deťom a má iba záznamy od lekárov. Spolužitie sa zhoršovalo a manžel pokračoval v násilníckom správaní. Keď mal prísť domov na víkend z Bánoviec nad Bebravou, kde pracoval žila v strachu a strese, čo sa bude diať počas soboty a nedele. Keďže nevládala žiť pod neustálym tlakom a stresmi nabrala odvahu a 2. 1. 2017 podala na manžela trestné oznámenie. Voči manželovi bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a súčasne bol vzatý do väzby. Ona pracuje ako pomocná kuchárka v obchodnej akadémii a jej čistý priemerný mesačný príjem je 365 eur. Príjem manžela jej nie je známy, nikdy jej to neuviedol, náhodne našla jeho výplatnú pásku v júli 2016 a zistila čistý príjem 736 eur.
2. Starí rodičia maloletých detí U. S. a P.. V.. H.. X. S. na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 14. 7. 2017 podali návrh na spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť k maloletým deťom B. S. a Q. S. s tým, aby súd uložil rodičom maloletých detí prispievať na výživu maloletej B. zo strany otca po 90 eur, zo strany matky po 60 eur, na výživu maloletej Q. S. zo strany otca po 90 eur a zo strany matky 60 eur. Návrh odôvodnili tým, že s maloletými deťmi majú vybudovaný pekný a dôverný vzťah a majú záujem sa o deti osobne starať. Medzi deťmi a matkou panujú zlé vzťahy, ktoré deťom spôsobujú psychické trápenie zapríčinené nevyspytateľným a agresívnym správaním zo strany matky. Situácia sa zhoršila po podaní trestného oznámenia matkou na otca. Maloleté deti vyjadrili, že po rozvode by chceli byť zverené do starostlivosti otca, čo v súčasnej dobe nie je možné. Maloleté deti sa viackrát vyjadrili, že by chceli byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Od narodenia maloleté deti podporujú po finančnej stránke, lebo matka sa odmieta vo väčšej miere podieľať na zabezpečovaní chodu domácnosti. Pokiaľ maloleté deti niečo potrebujú prídu za starými rodičmi. V ich osobnej starostlivosti budú mať deti vytvorené lepšie podmienky pre ich výchovu a osobný rozvoj. Bývajú v trojizbovom byte a bytová
a finančná situácia dáva predpoklad na to, aby maloleté deti mohli lepšie prospievať u nich. Matka nezabezpečuje riadnu výchovu dcér a v najbližšej dobe vzhľadom na značné dlhy začne banka exekučné konanie a byt bude predaný v dražbe. 3. Uznesením zo dňa 14. 7. 2017 č. k. 9P/26/2017 súd na spoločné konanie spojil konanie o rozvod manželstva (sp. zn. 9P/26/2017) a konanie o spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť (sp. zn. 1P/147/2017) pod spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 9P/26/2017.
4. Navrhovateľka - matka maloletých detí vypovedala, že trvá na návrh na rozvod. V spoločnej domácnosti nežijú od januára 2017, keď podala trestné oznámenie na manžela a on bol vo väzbe. Manželstvo nebolo dobré. Hádali sa, kričal po nej. Neustále ju vyhadzoval z bytu. Toto trvalo od roku 2010. Keď sa k nemu vrátila spolu komunikovali, chodili na výlety, ale po mesiaci sa to znovu zmenilo. On ju ubezpečoval, že sa zmení. Povedal to aj pred jeho rodičmi. Ona do manželstva opätovne vstúpiť nechcela, ale manžel ma prinútil. Po citovej a intímnej stránke manželstvo nefungovalo od roku 2011. Z jej strany nebol záujem. K manželovi už nič necíti. Hádali sa kvôli financiám, lebo manžel bral pôžičky a zadlžoval ich. Ona o tom nevedela a dozvedela som sa o tom až z výpisov, ktoré chodili poštou. Hádali sa kvôli deťom. Manžel ich nechcel púšťať na výlety a do školy v prírode. Obmedzoval ich a zakazoval im to. V poslednej dobe obmedzoval aj ju, zakazoval jej chodiť ku jej rodičom. Posielal ju do práce aj keď bola na práceneschopná. Manžel ju fyzicky napádal, vyhrážal sa jej zmlátením a zabitím. K fyzickému napadnutiu došlo veľakrát. Už počas rok a pol po svadbe. Vyháňal ju z rodičovského domu keď mala prísť jeho mama. Ona vyhľadala lekárske ošetrenie, ale oznámenie na manžela nepodala kvôli deťom. Žije s tromi deťmi v trojizbovom byte, ktorý je v spoluvlastníctve s manželom. Jej čistý priemerný mesačný príjem je 365 eur. Mesačný predpis za byt je 138 eur, príspevok do fondu opráv 57 eur, úhrada za elektrickú energiu 38 eur a za plyn 17 eur. Majú hypotekárny úver, ktorý bol použitý na kúpu a prerobenie bytu. Mesačná splátka hypotekárneho úveru je 196 eur. Od februára 2017 nesplácajú hypotekárny úver a ani náklady na elektriku. Má nedoplatok v Telekome za telefón okolo 233 eur. Donútil ju k tomu manžel. Chcel nový telefón. Za nový telefón mala platiť 20 eur mesačne a on jej mal dávať 10 eur mesačne. Nový telefón pre ňu a nechal si ho manžel. Ona túto sumu pretelefonovala a posielala sms-ky. Ona platila, keď bol manžel vo väzbe mesačný predpis 138 eur, ostatné ako fond opráv, elektriku a plyn som neplatila, lebo som nemala čísla účtov a mama manžela jej dala iba variabilné symboly. V súčasnosti náklady na bývanie platím iba ona. Podporujú ju jej rodičia požičiavaním okolo 20 až 30 eur mesačne. V banke jej povedali, aby byt predali a dlh vyplatili. Ona má mesačné náklady s dlhmi a za bývanie 400 eur, dlh na elektrike 122 eur, lebo manžel jej poslal papiere neskoro. Manžel prepísal elektriku na jej meno. Manželovi posielali peniaze každý mesiac jeho rodičia. Mesačné výdavky na dochádzanie do práce má okolo 20 eur. Neužíva žiadne predpísané lieky. Mám bežné výdavky na zdravotnú starostlivosť. Iný príjem okrem mzdy nemá. B. chodí na strednú školu zdravotnú do Ružomberka. Do školy dochádza denne, cestuje vlakom, ktorý je bezplatný. V škole sa nestravuje, ale kupuje si tam desiaty. Dobíja jej kartu na autobus, mesačne po 10 eur. Momentálne neužíva žiadne lieky. V minulosti užívala lieky na epilepsiu. Navštevuje neurológa každé tri mesiace. Žiadne výdavky s tým spojené nie sú. Dcéru sprevádza na vyšetreniach ona alebo je rodičia. Náklady na školské knihy a zošity a školské potreby predstavujú ročné výdavky 92 eur. Písacie a rysovacie potreby si kupuje podľa potreby, aj doma si robí projekty. Náklady na oblečenie na prax sú 24 eur. Príspevok na stužkovú 15 eur mesačne platí testiná, ale potom ho budem musieť platiť ona. Q.Y. navštevuje prvý ročník štvorročného Gymnázia v Liptovskom Hrádku. Stravné v škole je 21,70 eur a platí jej ho testiná. Dcéra dochádza do školy denne autobusom a cestovné náklady sú 20 eur mesačne. Dcére platila 35 eur na školský výlet do Krakova ako zálohu. Náklady na školské potreby ako knihy a zošity sú 82 eur ročne. Mesačné náklady na písacie a rysovacie potreby má dcéra okolo 28 eur. Dcéra neužíva žiadne predpísané lieky. Výdavky na lieky, ktoré som uvádzala 13,50 eur mesačne, tak tie sú takisto ako pri dcére B.. J. navštevuje 5. ročník základnej školy. Do školy chodí pešo. Stravné v škole 21,21 eur platí ona. Ročné náklady na knihy a zošity sú 30 eur a mesačné výdavky na písacie a rysovacie potreby okolo 12 eur. Dcéra chodí do ZUŠ-ky na tanečný odbor. Ročný poplatok je 60 eur. Náklady na tanečnú obuv sú 12 eur a na tanečný úbor 13 eur ročne. V škole bezplatne navštevuje športový krúžok. Poplatok do školy v prírode bol 70 eur. Predpísané lieky neužíva žiadne. Priemerné náklady na lieky mesačne sú 13,50 eur keď ochorie. Keď deti ochorejú a nemôže ísť ona, ide s nimi jej otec za platí lieky. Deti bývajú choré tak dva, trikrát do roka, Lea trikrát do roka. Trpia na chrípky, angíny a črevné virózy. Priemerné ročné náklady na každé z detí na zubnú starostlivosť sú okolo 20 eur, čo zahŕňa opravu kazu alebo iné. Dievčatá sú ovplyvňované starými rodičmi a ich otcom, okrem J.. Správajú sa nehorázne, zvlášť B.. Keď sa B. vráti z Kollárovej (od starých rodičov) tak po nej kričí, vyčíta jej, čo spravila a hovorí, že má zaplatiť dlhy. Posiela ju na psychiatriu, že ona má ísť do väzenia, nie otec a že má vypadnúť z bytu. Dievčatá odmietajú byť ňou a ignorujú ju. B. raz prišla
domov o 05.45 hod., hoci mala prísť okolo druhej až tretej. Neodpovedala jej na sms-ky. Dievčatá chodia často za starými rodičmi. Menej času trávia doma. K jej rodičom nechodia vôbec. Ona sa detí nevzdáva. Vychovala Ich s jej rodičmi. Ona ostávala s deťmi na OČR-kách a keď boli choré chodili k nim jej rodičia. Pani U. (stará matka z otcovej strany) ani raz. Ak deti chcú ísť k starým rodičom a súd tak rozhodne bude to rešpektovať. Dievčatá ma nerešpektujú. B. chodí v podnapitom stave. Večer pred posledným pojednávaním prišla pod vplyvom alkoholu. J. prestala chodiť na tanečnú, ale pokračuje na športovom krúžku, za ktorý sa nič neplatí. Na tanečnú chodiť nechce.
5. Manžel navrhovateľky - otec maloletých detí vypovedal, že súhlasí s rozvodom. Manželka sa voči nemu a deťom prejavovala agresívne. Keď som prišiel z týždňovky dostal medzi oči, že je kokot a hovädo, aby vypadol naspäť do Bánoviec a takto sa s ním aj lúčila. Vymýšľala si fyzické násilie a z jej strany nebola žiadna finančná podpora. K fyzickým konfliktom medzi nami nedochádzalo, iba ku verbálnym. Takto to manželka klamlivo prezentovala pred lekármi. Hádky medzi nami boli hlavne kvôli peniazom, lebo manželka sa nepodieľala na nákladoch. On uhrádzal náklady na bývanie spolu s hypotékou okolo 430 eur mesačne. Voči deťom sa manželka správala agresívne tak, že veľmi vulgárne pred nimi nadávala aj voči nemu. Q. trpí na akné a našla na internete laserový zákrok za 300 eur Keď sa o tom zmienila pred mamou, tá jej hneď povedala, že má na to mastičky. Povedala jej to takým spôsobom, že Q. sa rozplakala. Bola celá zúfalá, tak ju musel upokojovať a sľúbil jej, že tam pôjdú, čo sa aj realizovalo za pomoci jeho rodičov. Od dcéry má informáciu, že odkedy je vo väzbe najstaršiu dcéru stihla manželka trikrát vyhodiť z bytu. Z toho jedenkrát prespala u jeho rodičov. Vyhrážala sa jej trestným oznámením za to, že odniesla jeho bicykel ku jeho rodičom. Nie je vhodné, aby deti boli zverené matke. Manželka ho odmietala s tým, že má zdravotné ťažkosti, ich intímny život bol sporadický. Manželka neorganizovala výlety, bolo na ňom robiť program deťom (plávanie, korčuľovanie). Manželka sa toho väčšinou nezúčastňovala s tým, že ju bolí hlava a chce si pospať. Vzťah manželky s deťmi je dôsledok toho ako sa k nim celý život správala. Navrhol, aby deti boli zverené do starostlivosti jeho rodičov a J. mame. Výživné 150 eur poslal jeho mame a ona zabezpečuje deťom veci, ktoré potrebujú. Ak by ich poslal peniaze manželke, tak by sa k deťom nedostali. Manželke posiela výživné 150 eur. Jej PN- ky ovplyvniť nemohol. Stalo sa, že mu volal jej zamestnávateľ, že jej hrozí výpoveď počas jej PN-ky. Poprel, že ju nútil chodiť do práce. Manželka sa odmietala podieľať na nákladoch na bývanie a to bol to dôvod, pre ktorý začal naberať pôžičky. Celkové náklady na bývanie v byte ubytovanie v Bánovciach a pôžičky boli okolo 900 eur mesačne, čo z jeho platu okolo 600 eur nevychádzalo. Vždy nejakých 200 eur chýbalo. Keď sa to dozvedeli jeho rodičia, tak im začali prispievať na jeho účet okolo 200 až 230 eur. Opätovne je zamestnaný od 18. 4. 2017 do 20. 3. 2018. Býva v ubytovni v Bánovciach nad Bebravou. Náklady na ubytovanie sú 125 eur mesačne plus náklady na stravu a užíva lieky na epilepsiu, za ktoré doplácam 6 eur mesačne. Je po zlomenine chrbtice. Náklady na elektronický náramok sú 50 eur mesačne. Platí si poistku 35 eur mesačne, náklady na PO BOX v Bánovciach nad Bebravou, aby mu mala kam chodiť pošta 4,50 eur mesačne. Dlh voči I. vznikol zo spotrebiteľského úveru vo výške 500 eur, ktoré boli použité na chýbajúce náklady na bývanie tesne predtým jeho vzatím do väzby, ktoré musí splácať po 90 eur mesačne po dobu 6 mesiac až do zaplatenia dlhu 500 eur. Hypotekárny úver je 196 eur mesačne. Ďalší úver je spotrebný úver vo výške 217 eur, ktorý sa má platiť W. W. ide o reštrukturalizovaný úver z viacerých úverov s tým, že bola dohodnutá výhodnejšia splátka 217 eur. Tieto prostriedky boli pôvodne použité na doplácanie nákladov na bývanie. Hypotekárny úver a ani spotrebný úver v súčasnosti nespláca. Platí paušál za telefón 36 eur mesačne. Banka mu oznámila, že polrok sa neplatilo za byt a hrozí exekúcia. Dodávateľ elektrickej energie mu oznámil, že za elektriku sa neplatí. Do bytu prístup nemá. Dodávateľ elektrickej energie poslal manželke zmluvu. On 18 rokov platil celý byt a všetko okolo bývania. Manželka na bývanie nedala ani korunu. Manželka sa odmietala podieľať na hradení nákladov na bývanie. Všetko bolo na ňom (celý nájom, hypotéky), preto bral pôžičky. A aj kvôli manželke, lebo si požičala, aby zaplatila Telekom a aj tak ho nezaplatila.
6. Maloleté deti B. S. a Q. S. vypovedali, že chcú byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. S J. sa chcú stretávať, čo najčastejšie. Maloletá B. by chcela bývať s otcom. Otcovi sa mohla zveriť viac ako mame. Aj mame povedala nejaké veci, ale nie také ako ocovi. S mamou sa skôr vždy hádala. Väčšinou preto ako dlho môže byť vonku, lebo mala byť v určitej dobe doma a keď prišla neskôr domov. O takýchto veciach hovorila aj otcom, keď bol doma. Keď bol preč, tak to nešlo. Cez týždeň počas školy domov mala chodiť do ôsmej večer. Ocino ich brával na výlety, plávať, korčuľovať. Mama väčšinou sedela doma a pozerala televíziu. K starým rodičom z otcovej strany má oveľa lepší vzťah ako k tým druhým. Na mame jej vadí ako sa správa, jej výbušnosť a tvrdohlavosť. Prejavuje sa to tak, že keď neurobí niečo dobre tak mama exploduje ako bomba, začne kričať a je z toho hádka. Vtedy aj
nadáva. Jej osobne nenadáva. S otcom konflikty nemá. Jediný väčší bol na Silvestra, keď ju nechcel pustiť von ocino a mama ju pustiť chcela. Mama niekedy na J. kričí, keď sa nechce učiť. Vtedy J. aj plače. Takéto správanie má mama už dlhšiu dobu. Ešte pred obdobím ako sa stalo to s ockom. Maloletá B.a potvrdila požívanie alkoholu (za posledné dva mesiace raz zo žiaľu; celkovo asi päťkrát od rozchodu rodičov). Ku psychológovi chodiť nechce. Chcela by pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Maloletá Q. vypovedala obdobne ako B. a uviedla najmä, že problémy rieši s kamarátkami, ak je to vážnejšie tak s otcom. Nepamätala sa aký väčší problém s ním naposledy riešila. S mamou majú teraz zlý vzťah, lebo na otca podala trestné oznámenie. Pred týmto oznámením mala s mamou raz dobrý a raz zlý vzťah. S otcom mala dobrý vzťah aj predtým. Mama je sem tam milá. Nepamätá sa, že by jej pomohla vyriešiť nejaký problém. B. s mamou tiež nemá dobrý vzťah, ale J. áno. Ako sestry majú dobrý vzťah. Nevie, či by im mama dokázala pomôcť. Otec je skôr veselý a mama výbušnejšia. Prejavuje sa to tak, že keď sa hádajú začne vykrikovať a búchať vecami. Doma nakupuje a varí mama. Keď bol otec doma tak cez týždeň varila mama, ale cez víkendy varil otec a ona mu pomáhala. Niekedy varí aj ona. Oblečenie chodí kupovať s B., kamarátkami alebo s babkou. Chcela by študovať informatiku. Návštevy psychológa vníma ako stratu času. Maloletá J. S. nebola vypočutá na súde, ale jej názor bol zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Opakovane vyslovila želanie zostať s mamou.
7. Starý otec maloletých detí X. S. vypovedal, že na návrhu na zverenie vnučiek do náhradnej osobnej starostlivosti trvá. Chce zabezpečiť deťom život bez stresov akým sú vystavené teraz. Obidve dievčatá prejavili túžbu byť zverené do ich výchovy a s manželkou neváhali ani päť minút. Majú slušne zariadený trojizbový byt a radšej sa uskromnia a vzdajú svojho pohodlia, aby dievčatá mohli vychovávať. Ich vzájomné vzťahy sú hlboké a pociťujú k sebe veľkú náklonnosť. Dievčatá k nim chodia väčšinou v popoludňajších hodinách. Vždy manželke v hĺbke duše závidel dôverný vzťah ku všetkým trom dievčatám, ktorý bol výrazný u starších. Manželka bola ich radkyňou, vedela o ich prvých láskach, o ich prvých rozporoch. On riešil praktické veci. Obidve dievčatá majú vynikajúci prospech a je potrebné, aby žili v stabilnom prostredí a aj prostredí, ktoré ich bude materiálne podporovať. Dievčatá dlhodobo podporujú nielen materiálne. Od malička ich zabezpečovali aj po finančnej stránke. Od nástupu B. na strednú školu všetkým deťom zriadil fond pre stredoškolákov (hradenie všetkých školských nákladov, stravy, dopravy a vreckové 5 eur týždenne). Takýto vzťah má ku všetkým vnukom a podporuje všetkých vnukov, ktorých mám dokopy sedem. Robil to už v dobe, keď o rozvode nebolo ani chýru. Pre neho bude najväčším darom ak obidve dievčatá vyštudujú univerzity. S manželkou majú skúsenosti vo výchove a vychovali spolu tri deti. Pracuje ako univerzitný profesor, čo môže až do sedemdesiatky. Jeho príjem pozostáva z viacerých zložiek: výsluhový dôchodok 1.600 eur mesačne, starobný dôchodok 600 eur mesačne a príjem z práce univerzitného profesora 1.300 eur mesačne v čistom. Byt má vo vlastníctve s manželkou.
8. Stará matka maloletých detí U. S. vypovedala, že trvá na návrhu na zverenie detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Potvrdila výpoveď manžela. Dievčatá jasne prejavili a vyslovili, že chcú byť u nich. Cítia sa tam doma. Vedia o B. kamarátoch. V tomto veku je to asi normálne. Nevedela o tom v akom stave B. prišla domov. Keby mala rodinu, v ktorej by bola šťastná, tak by sa to nedialo. B. sa priznala, že zapíjala žiaľ. Hovorila, že sa bojí, čo bude s jej sestrami. Bude mať 18 rokov a cíti za všetkých zodpovednosť. Od narodenia sa o nich starajú a všetky ich potreby zabezpečovali oni. Dievčatá k nim chodia tri až štyrikrát týždenne. Podľa toho ako im to dovolí škola a v tomto veku už majú svojich kamarátov. Doma jej pomáhajú. Chodia s ňou na záhradku. S Q. varia. Ak potrebujú pomôcť s chémiou do školy vie to zabezpečiť manžel. Ak potrebujú nakúpiť nejaké veci ide s nimi nakupovať. Bývajú vo vlastnom trojizbovom byte. Celkové náklady na bývanie v byte vrátane energií sú 200 až 230 eur. Ona má dôchodok 300 eur mesačne. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a obsahom listín v spise číslo listu, ďalej iba čl. fotokópiou sobášneho listu manželov čl. 4, lekárskymi správami čl. 7- 9, lustráciou v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni účastníkov konania čl. 13-17, 51-55, prehľadom výdavkov matky a maloletých detí čl. 57-60, 176, lekárskou správou otca čl. 61-62, listom I. O. a. s. s dohodou o zrážkach zo mzdy čl. 63-65, listami maloletých detí otcovi do väzby čl. 66-72, správou zamestnávateľa otca čl. 85-88, 153-156, listom maloletej B. S. súdu čl. 89, 113-114, 158-159, správou zamestnávateľa matky čl. 92, fotokópiu žiackej knižky maloletej J. S. čl. 97-99, správou Centra sociálnych služieb ANIMA čl. 110-111, písomným vyjadrením otca čl. 112, správami ÚPSVaR Liptovský Mikuláš čl. 34, 43-44, 95-96, 107-108, 169,171-172, vátlsačkom sms malolerej B. S. matke čl. 175; obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Ps/1/2017, 3C/44/2010,6C/12/2004, 3T/59/2017, 9P/59/2017.
10. § 22 Zákona o rodine, ďalej iba ZR K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
§ 23 ZR
(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
§ 24 ZR
(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. § 26 ZR Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
§ 28 ZR
(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
§ 62 ZR
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 75 ZR
(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
§ 76 ZR
(1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
§ 81 ZR
(1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
§ 45 ZR
(1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. (2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. (3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. (5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. (6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. (7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. (8) Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. (9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
§ 46 ZR
(1) Maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovné. Navrhovateľka uzavrela s manželom manželstvo dňa 1. 12. 2010 v Liptovskom Mikuláši, u obidvoch manželov išlo o druhé manželstvo, obaja sú občania Slovenskej republiky a posledné spoločné bydlisko mali v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Manželia majú tri spoločné deti: B. nar. X. XX. XXXX, Q., nar. X. XX. XXXX U. J., nar. XX. XX. XXXX. 12. Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3C/44/2010 súd zistil, že predchádzajúce manželstvo uzavreté dňa 19. 9. 1998 účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 6. 2010 č. k. 3C/44/2010-63. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. 8. 2010. Vtedy súd maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a upravil styk otca s deťmi. Konanie sa začalo na návrh Q. S.. Už vtedy mal súd preukázané, že v manželstve sa objavovali vzájomné nezhody, ktoré pramenili z nedostatku finančných prostriedkov, ktoré viedli k hádkam a aj fyzickým útokom zo strany manžela. Manželka vytýkala manželovi požívanie alkoholických nápojov, nezáujem o rodinu, najmä deti, kontakt s cudzími ženami cez sms, emaily a skype. Manžel vytýkal manželke míňanie spoločných peňazí a to až do debetu. Priznal sa k jednému fyzickému útoku na manželku, ktorý ospravedlňoval tým, že manželka mala kričať a biť dcéru. Už vtedy manželka predkladala súdu potvrdenia o ošetreniach v zdravotníckom zariadení (čl. 9-11 z 18. 8. 2004 sp. zn 3C/44/2010). V tom čase navrhovateľka s
maloletou B. navštevovala psychologičku V.. S. V. (z dôvodu, že ju otec bil po hlave kvôli horším známkam čl. 11, 31-32). Manželka 13. 9. 2004 podávala na tomto súde prvý návrh na rozvod manželstva sp. zn. 6C/13/2004, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu. Aj vtedy v návrhu uvádzala najmä slovné a fyzické napadanie zo strany manžela, donútenie k potratu, vyhadzovanie z bytu, požívanie alkoholických nápojov, kontakty s inými ženami, obmedzovanie prístupu k finančným prostriedkom. 13. Z lekárskych správ zo dňa 18. 8. 2004 (čl. 7/rub, 9/rub), 16. 6. 2014 (čl. 8/rub) a 2. 1. 2017 (čl. 9) bolo zistené, že manželka na vyšetrení v auguste 2004 uviedla, že bola zbitá manželom. Objektívne bol diagnostikovaný hematóm v oblasti ľavého ramena 8 x 8 cm a bolestivá rotácia. V júni 2014 na vyšetrení uviedla, že ju deň predtým manžel zbil a sotil do dverí a do steny v chodbe. Objektívne bol diagnostikovaný hematóm a bolestivosť pravého ramena a predlaktia. V januári 2017 na vyšetrení uviedla, že ju doma manžel napadol, chytil za plecia, hodil o stenu, pričom táto situácia sa opakuje, psychicky je z toho unavená, objavujú sa u nej kŕče a bolesti brucha. Objektívne jej bol diagnostikovaný hematóm v oblasti ľavej lopatky a kŕčovité bolesti brucha s hnačkami psychogénneho pôvodu.
14. V priebehu konania bola dňa 19. 6. 2017 (čl. 116-123) na Okresnom súde Liptovský Mikuláš podaná obžaloba na manžela navrhovateľky za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. e/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona za skutky, že 1/ v období od roku 2000 do roku 2006 v rodinnom dome v obci J. I. Č.. XXX, okres J. Q. a od roku 2006 až do 1. 7. 2017 v spoločnom byte na ulici X. Q. XXXX/XXX B. J. Q. sústavne vykrikoval svojej manželke, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, že ju zabije, ublíži jej, zmláti ju, chytal ju pritom za ramená, hádzal o nábytok a o stenu, vyhodil ju z jej rodičovského domu, obmedzoval ju vo financiách tým, že jej zakázal vybaviť si bankomatovú kartu, v dôsledku čoho nemala prístup k spoločnému účtu a preto prostriedky na zaobstaranie základných potrieb musela požičiavať, nútil ju napriek chorobe nastúpiť do zamestnania, v roku 2003 ju pod hrozbou ublíženia donútil ísť na potrat, pri telefonickom oznamovaní jeho správania na políciu dňa 1. 1. 2017 ju nútil, aby zložila, inak ju vyhodí na ulicu, následne ju chytil za ramená a hodil o stenu, okrem toho napádal dcéry B. S., Q. S. a J. S. tak, že ich od roku 2010 bíjaval po rôznych častiach tela, kričal na ne a z obavy pred jeho chovaním utekali z bytu, toto konanie spôsobovalo fyzické a psychické utrpenie manželke a deťom, v dôsledku tohto konania bola B. S. nútená vyhľadať lekársku pomoc; 2/ v presne nezistený deň v októbri 2016 v spoločnom byte na ulici X. Q. XXXX/XXX B. J. Q.Á. pod hrozbou bitky prinútil podpísať manželku žiadosť o pôžičku v spoločnosti CETELEM vo výške 20.000 eur, ktorú zo strachu podpísala a žiadosť o pôžičku uvedenej spoločnosti zaslal, ktorú neskôr manželka v tejto spoločnosti zrušila s odôvodnením, že ju podpísala pod nátlakom. Ešte pred podaním obžaloby Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 6. 1. 2017 sp. zn. 9Tp/3/2017 vzal manžela navrhovateľky do väzby. Následne uznesením zo dňa 7. 4. 2017 sp. zn. 9Tp/3/2017 prepustil manžela navrhovateľky z väzby na slobodu s tým, že prijal jeho písomný sľub, prijal peňažnú záruku 5.000 eur od matky manžela navrhovateľky U. S., súd nahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka súdu a súčasne nariadil kontrolu obvineného J. S. technickými prostriedkami - zariadením varovania blízkosti osobného identifikačného zariadenia a zariadenia na určenie polohy kontrolovanej osoby, súd uložil manželovi navrhovateľky primerané povinnosti a obmedzenia, najmä zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodeným Q. S., B. S., Q. S. a J. S., ako aj akýkoľvek kontakt s poškodenými vrátane elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených (čl. 46-50). Súd sa oboznámil so znaleckými posudkami v trestnom konaní, najmä psychologickým posudkom č. 7/2017 (čl. 124-129), z ktorých bolo zistené, že u B. S. a Q. S. bola zistená prítomnosť účelového spracovania skutočnosti motivovaného snahou pomôcť otcovi v situácii trestného stíhania. U Q. S. (navrhovateľky) boli zistené viaceré príznaky posttraumatickej stresovej poruchy, aktuálne len o mierny stupeň tejto poruchy a syndróm týranej ženy sa u nej v úplnom obraze nerozvinul. U maloletej B. S. bolo zistené, že v detstve bola vystavená neprimeranému fyzickému trestaniu zo strany otca, bol u nej zistený strach z otca a neurotický vývin detskej osobnosti v dôsledku správania sa otca k nej. Znalec uviedol, že na základe dostupných informácii nemôže hodnotiť otcove správanie sa k nej v posledných rokoch ako týranie a nemôže u nej konštatovať prítomnosť syndrómu týrania, aj keď na rozdiel od matky vykazuje niektoré znaky typické pre syndróm týrania, ako je taká väzba na otca, že sa snaží bagatelizovať alebo popierať jeho správanie, ktoré je mu kladené za vinu, pričom jej neverbálne prejavy svedčili tomu, že nehovorí pravdu, ďalej pocit viny za to, že svojím konaním vyvolala u otca reakciu, ktorá viedla k trestnému stíhaniu, tiež snahu vyhnúť sa vracaniu sa k spomienkam na prežité traumatické udalosti aj s detailom, keďže boli skôr motivované snahou pomôcť otcovi, ako masívnou úzkosťou a tiež neboli u nej zistené príznaky závažných psychických ťažkostí, ktoré by zodpovedali posttraumatickej stresovej poruche ani prejavy naučenej bezmocnosti, pasivity, či snahy splniť otcove požiadavky, čo je
najlepšie a čo je typické pre syndróm týrania. U maloletej Q. S. bolo zistené, že v detstve bola vystavená neprimeranému fyzickému trestaniu zo strany otca a bol u nej zistený strach z otca a neurotický vývin detskej osobnosti v dôsledku správania sa otca k nej. Z obdobia pred podaním trestného oznámenia znalec nezískal také informácie, ktoré by jednoznačne svedčili pre prítomnosť takého správania sa otca k nej, ktoré by bolo možné označiť ako týranie. Zistené neurotické črty ako úzkosť, napätie, prežívanie smútku, uzavieranie sa do seba, snahe vyhýbať sa konfliktom, opakovaná konzumácia alkoholu, vyskúšanie konzumácie kanabisu nasvedčujú adaptácii na dlhodobo pôsobiaci stres v rodine, pričom mohlo ísť o stres spôsobený priamym konaním otca voči nej, ale tiež aj o stres spôsobený konaním otca voči matke a celkovou atmosférou, ktorá v rodine vládla, pričom sama nemusela byť vystavená konaniu otca voči nej. Na základe dostupných informácií znalec nemohol konštatovať u Q. S. prítomnosť syndrómu týrania aj keď na rozdiel od sestry B. vykazovala viac známky neurotického vývinu, aj pasívneho prijímania pravidiel, uzatvárania sa do seba, občasné poruchy správania. Zistené príznaky nespĺňali príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Znalec ďalej uviedol, že správanie sa obvineného vyvolávalo u manželky pocity úzkosti, strachu z fyzického napadnutia, bezmocnosti, poníženia, nespravodlivosti, hnevu, myšlienky na samovraždu, strach o dcéry, snahu ich chrániť, snahu zabrániť ďalším pôžičkám. Q. S. trpela viac psychicky ako fyzicky, fyzické útoky boli pravdepodobne podstatne zriedkavejšie, ale spôsobovali jej fyzickú bolesť, pocity strachu, poníženia a bezmocnosti. U maloletej B. S. bolo zistené, že správanie otca u nej vyvolalo vo veku 10 rokov neurotický vývin osobnosti, kedy mala bolesti hlavy spôsobené stresom, strach otca, prežívala napätie. Podľa informácii získaných znalcom jej otec v posledných rokoch zakazoval ísť na akcie s priateľmi z mládežníckej organizácie, čo v nej okrem iných pocitov, vyvolalo aj myšlienky na smrť, napriek tomu otcove zákazy porušovala. U maloletej Q. S. správanie otca spôsobilo vo veku 9 rokov neurotický vývin osobnosti, lebo mala z otca strach, prežívala napätie a smútok. V súčasnosti sa u nej prejavujú neurotické črty osobnosti spojené s prežívaním úzkosti, napätia, smútku s uzavieraním sa do seba, snahou vyhýbať sa konfliktom opakovanou konzumáciou alkoholu, vyskúšaním kanabisu. Súdny znalec zistil tendenciu maloletých detí vypovedať v prospech otca. Podľa ďalšieho znaleckého posudku 4/2017 z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých (čl. 130-132). Súdny znalec konštatoval, že u manžela navrhovateľky (obvineného) sa vplyvom životných udalostí v emočnom prežívaní objavujú vnútorné konflikty, ktoré sú zdrojom úzkosti a následnej neurotizácie. Pôsobenie stresu sa podieľa na znižovaní frustračnej tolerancie a vzniku neurotických reakcií astenického typu. Nárastom frustrácie môže dôjsť k oslabeniu obranných mechanizmov, eventuálne až k ich zlyhaniu a potlačovaná emotivita sa môže prejaviť pravdepodobne zvýraznením astenických rysov alebo môže dôjsť k prechodnému emočnému výbuchu. Astenické rysy sa prejavujú znížením potencionálnej psychickej energie. Astenická neuróza (psychasténia, neurasténia) je ľahká forma psychickej poruchy s dlhším vývojom, ktorá ovplyvňuje schopnosť adaptácie a príčinou jej vzniku sú stres a neriešené vnútorné konflikty. Prejavuje sa radou psychických a telesných príznakov. Častými sú úzkosť, nepokoj a dráždivosť. Telesnými príznakmi sú najmä únava, vyčerpanosť, nespavosť, rôzne druhy bolesti a vegetatívne ťažkosti.
15. Súd manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky rozviedol, lebo v čase rozhodovania súdu nežili v spoločnej domácnosti a ich manželstvo neplnilo žiadnu zo svojich funkcií. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že nie je reálny predpoklad obnovenia spolužitia. Obaja manželia výslovne uviedli, že sa rozviesť chcú. Rozvodu manželstva predchádzalo disharmonické spolužitie. Navrhovateľka podala celkom tri návrhy na rozvod. Manželia k sebe neprechovávajú pozitívne emócie. Rozvod manželstva sa negatívne nedotkne záujmov maloletých detí, nakoľko manželstvo je už v čase rozhodovania súdu nefunkčné. V súčasnosti je manžel navrhovateľky trestne stíhaný trestné činy proti manželke a deťom. Je stíhaný na slobode a má uložený zákaz priblížiť sa k manželke a všetkým trom maloletým deťom. Súd vychádzal zo zásady prezumpcie neviny, ale nemohol neprihliadnuť k tomu, že manžel navrhovateľky a otec maloletých detí je dôvodne podozrivý z trestnej činnosti. Rozvratu v rodine predchádzali hádky medzi manželmi, ktoré prerástli do opakovaného fyzického napadania navrhovateľky manželom. Staršie dve deti boli otcom vo veku 9 a 10 rokov neprimerane fyzicky trestané otcom a dôsledkom je ich narušený vývoj. Manželia nezvládali hospodárenie v rodine, ich výdaj prevyšoval príjem. Spoliehali sa na pomoc od svojich rodičov (zo strany navrhovateľky a najmä manžela navrhovateľky). Manžel opakovane zdôrazňoval, že navrhovateľka sa odmietala podieľať na nákladoch na bývanie a všetko musel znášať on. Pritom manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, majú právo na rovnakú životnú úroveň bez ohľadu na výšku príjmov každého z nich. Manžel dosahoval počas manželstva vyššie príjmy, v posledných rokoch vykonával prácu mimo miesta bydliska a domov dochádzal iba na víkendy. Prevažnú starostlivosti o deti a domácnosť zabezpečovala navrhovateľka. Ani raz nebolo tvrdené, že by s prostriedkami, ktoré dosahovala ona (mzda, rodičovský príspevok,
nemocenské dávky a pod.) nakladala na svoje potreby a nie potreby rodiny; inak povedané, že by uprednostňovala svoje potreby pred potrebami ostatných členov rodiny (detí a manžela). Vzhľadom na dosahovanú výšku stačil jej príjem na základné životné potreby, najmä stravu, hygienu, čiastočne ošatenie a zdravotnú starostlivosť. Manžel si nevážil jej prínos do rodiny, každodennú rutinu okolo domácnosti a detí, nesprával sa k nej s úctou a tento postoj sa preniesol aj na deti. Matka napriek tomu, že mala možnosť stráviť s deťmi viac času ako otec nedokázala vybudovať s deťmi hlboký a blízky vzťah, s výnimkou najmladšej J.. Manželia nedokázali zabezpečiť svojim deťom pokojné a harmonické prostredie na zdravý vývoj. Deti sú vťahované do vzťahových nezhôd rodičov, dokonca príbuzných zo strany rodičov, čím sa dostávajú do konfliktu lojality k najbližším osobám (mama, otec, starí rodičia), čo môže u nich viesť k vyvolaniu pocitov viny. V súčasnosti deti odmietajú matku a idealizujú otca, zveličovaním negatívnych čŕt matky a bagatelizovaním negatívnych čŕt otca. Aj negatívne prejavy detí (vulgárne vyjadrovanie, požívanie alkoholu, neskoré príchody domov) sú hodnotené ostatnými členmi rodín podľa toho, komu vyhovujú, či sú namierené proti matke alebo otcovi. V primárnej rodine medzi jej členmi absentuje vzájomná slušnosť, úcta a empatia. 16. S konaním o rozvode je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k spoločným deťom na čas po rozvode. Všetky maloleté deti sa narodili pred uzavretím druhého manželstva, ktorého rozvod je predmetom tohto súdneho konania, ale sú spoločnými deťmi navrhovateľky a manžela navrhovateľky (z predchádzajúceho manželstva, ktoré bolo právoplatne rozvedené). Preto súd rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností k týmto maloletým deťom na čas po rozvode. V prípade maloletej J. sa obaja rodičia zhodli, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Zo všetkých maloletých detí má maloletá J. najbližší vzťah k matke a sama (opakovane) prejavila vôľu zostať s matkou. Staršie dcéry B. a Q. opakovane prejavovali vôľu, aby boli zverené otcovi, čo v čase rozhodovania súdu nebolo možné a žiadali, aby mohli byť zverené starým rodičom. Obidve dievčatá, najmä B. sa negatívne vyjadrovali ku matke, nekriticky hodnotili správanie matky v zmysle svojho negatívneho postoja a nekriticky hodnotili správanie otca v zmysle svojho pozitívneho postoja. Negatívne postoje k matke sa stupňovali a prerastali do nenávistných prejavov (označovanie matky „osoba“, „prijebaná suka, kurva, mrcha“, vyhrážanie sa útekom, v listoch adresovaných súdu a sms matke) za úplne bežné (obvyklé) činnosti matky, či situáciu primárnej rodiny (nedostatok peňažných prostriedkov, kontrola aktivít detí najmä v nočných hodinách). Matke je hodnotená ako vinná za situáciu otca, pripisuje sa jej motivácia mať deti pre výživné. Staršie deti odmietajú psychologickú pomoc a plynutím doby sú odmietavé postoje jednoznačnejšie, priamočiarejšie. Pre súd je rozhodujúce, aby deti mali zabezpečené také prostredie, v ktorom by sa mohli čo najlepšie harmonicky rozvíjať, čo v súčasnej dobe nie sú schopní zabezpečiť rodičia maloletých detí. Starí rodičia maloletých detí zo strany otca požiadali o spoločnú náhradnú osobnú starostlivosť. Matka výslovne uviedla, že aj keď sa detí vzdať nechce, rešpektuje ich rozhodnutie, že staršie dcéry chcú byť v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Matka s deťmi žije v spoločnom byte, ktorý s manželom nadobudli počas manželstva. Obidvaja účastníci zhodne uvádzali, že o byt rodina príde v dôsledku nesplácania úveru - formou dobrovoľnej dražby. Súd zveril maloleté deti B. a Q. do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov. Títo v súčasnosti môžu zabezpečiť potreby detí lepšie ako rodičia po emocionálnej aj materiálnej stránke. Medzi nimi a deťmi je dlhodobo veľmi blízky vzťah. Pri rozhodovaní súd zohľadnil nielen vôľu maloletých detí, ktorú opakovane prejavovali, ale prihliadol aj k ich veku 17 rokov (takmer 18 rokov) u B. a 16 rokov (takmer 17 rokov) u Q.. V tomto veku sú deti schopné vyjadriť svoj názor, dosiahli hranicu trestnej zodpovednosti, so súhlasom súdu môžu uzavrieť manželstvo. Situáciu, v ktorej sa ocitli a museli sa rozhodovať medzi rodičmi, medzi matkou a starými rodičmi, nevyvolali maloleté deti, ale rodičia. Ďalšie predlžovanie konania a pokračovanie v terapii vyvolávalo u detí skôr odpor ako spoluprácu. Pre úspešnú terapiu je nutné nielen sa dostavovať na vyšetrenia, ale aj spolupracovať. Vo vzťahu k J. je potrebné, aby sa vzťah súrodencov nenarušil, ale súčasne je potrebné, aby ďalšie z detí nebolo traumatizované a vystavované konfliktu lojality medzi súrodencami, matkou, otcom a ostatnými blízkymi príbuznými. B. a Q. sú študentky stredných škôl a je obvyklé, že deti v ich veku bývajú aj inde ako v primárnej rodine (internáty, priváty a podobne). V súčasnosti pre maloleté deti bude najlepšie, aby sa ich situácia stabilizovala a zdržiavali sa v prostredí, ktoré im momentálne najviac vyhovuje. Opačná situácia by mohla vyvolať ešte väčší odpor na strane takmer dospelých detí a dokonca aj nežiaduce správanie, keď napríklad maloletá B. matke neoznámila zmenu brigády počas letných prázdnin z Aquaparku do Kauflandu, pričom následne to bolo použité v konaní na súde ako dôkaz, že matka nemá prehľad o deťoch, keď nevie, kde skutočne maloletá brigáduje. 17. Súd rozhodoval o výživnom rodičov k maloletým deťom: otca k maloletej J. (k rukám matky) 100 eur mesačne, k maloletým B. a Q. (k rukám starých rodičov do plnoletosti a od plnoletosti k rukám maloletých detí) po 150 eur mesačne; matky k maloletým B. a Q. (k rukám starých rodičov do plnoletosti
a od plnoletosti k rukám maloletých detí) po 50 eur mesačne. Maloletá B. študuje tretí ročník strednej zdravotníckej školy v Ružomberku, maloletá Q. S. študuje druhý ročník gymnázia v Liptovskom Hrádku a maloletá J. S. navštevuje šiesty ročník základnej školy v Liptovskom Mikuláši. Obe staršie deti do školy dochádzajú využívajúc verejnú dopravu. Výdavky B. a Q. sú vyššie, lebo sú stredoškoláčky a zvýšené náklady sú spojené so štúdiom (učebnice, školské pomôcky, stravné, u B. oblečenie na prax, sporenie na stužkovú, školské výlety, prístup na internet, telefón a pod.). Oblečenie a obuv, kozmetiku a hygienické potreby používajú ako dospelé osoby. Ďalšie náklady sú spojené s voľnočasovými aktivitami (kultúrne, spoločenské a športové potreby) primerané potrebám ich veku. Náklady a potreby B. a Q. sú porovnateľné. J. navštevuje športový krúžok v rámci školy bezplatne. Okrem nákladov na školské pomôcky a školské aktivity má náklady na stravné 21,20 eur. V súčasnosti je zdravotný stav všetkých detí dobrý. Výživné neznamená len jednoduché náklady na výživu v zmysle stravy, ale aj všetky ostatné základné životné potreby (bývanie, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť) a ďalšie potreby detí, aby sa mohli vzdelávať a zmysluplne tráviť voľný čas. Životná úroveň detí je limitovaná životnou úrovňou rodičov. Čistý priemerný mesačný príjem matky je 396,21 eur. Keď matka zaplatí zo svojho príjmu výživné na B. a Q. po 50 eur (spolu 100 eur) zostane jej 296,21 eur. Po zaplatení výživného zo strany otca na maloletú J. je príjem matky spolu s výživným 396,21 eur mesačne. Domácnosť matky (na čas po rozvode) tvoria dve osoby (matka a maloletá J.), čo predstavuje príjem na jednu osobu 198,10 eur. V súčasnosti má matka náklady na bývanie mesačný predpis 138 eur, fond opráv 57 eur, zálohová platba za elektrickú energiu 38 eur a za plyn 17 eur. Do práce dochádza verejnou dopravou za približne 20 eur mesačne. Pred skončením pracovného pomeru otca z dôvodu absencie, ktorá bola dôsledkom väzby bol jeho čistý priemerný mesačný príjem otca 701,05 eur (05/2016 - 01/2017, čl. 87-88). Za obdobie od apríla do júla 2007 je čistý priemerný mesačný príjem otca 597,84 eur, ale v apríli odpracoval otec maloletých detí iba 9 pracovných dní. Za mesiace máj, jún, júl 2017, keď otec odpracoval plný počet pracovných dní bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 688,57 eur. Príjem otca sa približuje príjmu, ktorý dosahoval pred skončením pracovného pomeru ku dňu 1. 2. 2017. Otec detí kontinuálne pracoval pre jedného zamestnávateľa Gabor spol. s r.o. v období od 5. 6. 2001 do 31. 3. 2009, kedy bol pracovný pomer skončený z dôvodov na strane zamestnávateľa zrušením prevádzky v Liptovskom Mikuláši. Následne sa otec zamestnal v prevádzke Bánovce nad Bebravou (od 1. 2. 2010 do 1. 2. 2017), kedy bol pracovný pomer skončený z dôvodov na strane zamestnanca. Od 18. 4. 2017 do 31. 3. 2018 je otec maloletých detí opätovne zamestnaný na dobu určitú. Po zaplatení výživného na všetky tri maloleté deti (150 + 150 + 100) ostane otcovi na jeho osobnú potrebu okolo 288,57 eur. Otec sa považuje za osobu so samostatnou domácnosťou. Pravidelné mesačné výdavky otca za ubytovanie sú 125 eur, doplatky za predpísané lieky 6 eur mesačne, náklady na technické (elektronické) prostriedky zákazu priblíženia k manželke sú 50 eur mesačne. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktorými sú splátky úverov, platby poistného a iné záväzky. Starí rodičia, ktorým boli dve staršie deti zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti sú vlastníkmi trojizbového bytu. Náklady na bývanie v byte vrátane energií sú 200 až 230 eur mesačne. Dôchodok starej matky je 300 eur mesačne. Príjmom starého otca je výsluhový dôchodok 1.600 eur mesačne, starobný dôchodok 600 eur mesačne a príjem z práce univerzitného profesora 1.300 eur mesačne v čistom. Aj keď je ekonomická situácia starých rodičov dobrá, vyživovaciu povinnosť k deťom majú predovšetkým rodičia. 18. Zástupca navrhovateľky v konaní o rozvode navrhol náhradu trov konania. Navrhovateľka aj manžel navrhovateľky boli zastúpení advokátmi. Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na rozvod 66 eur. Vzhľadom na okolnosti rozvodu (najmä obojstrannú vôľu sa rozviesť) súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania vo výške polovice súdneho poplatku za návrh na rozvod 33 eur proti manželovi. Vo zvyšnej časti budú účastníci znášať svoje trovy, keďže obaja sú zamestnaní a súd nezistil okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať všetky trovy konania (právneho zastúpenia) navrhovateľke. Konanie sa predlžovalo predovšetkým z dôvodov na strane maloletých detí, z ktorých dve staršie odmietali zverenie do starostlivosti matky a otcovi nemohli byť zverené. Rodina vytvorená rodičmi, vo vzťahu k dvom starším deťom zlyhala. V konaní podľa Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov mená právo na náhradu trov konania, iba ak s ohľadom na okolnosti prípadu je to spravodlivé (§ 52, § 55, § 57 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať účastník, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Popri všeobecných náležitostiach je potrebné v odvolaní uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.