Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-61-2017.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/61/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
J. L., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., P. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3 a otca: U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., 1. mája XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o. so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške 230,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2017, pričom sumu 200,- eur je p o v i n n ý platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 30,- eur je p o v i n n ý zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matka zriadi maloletej J. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 819,14 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a nedoplatok vo výške 210,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 30 dní na osobitný účet maloletej, ktorý matka zriadi maloletej J. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výživného na maloletú J..
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 21.03.2017 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletú J. vzhľadom k tomu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2007 došlo na strane maloletej k zmene pomerov. Navrhovala zvýšiť výživné na sumu 300,- eur mesačne od 15.03.2017. Otec maloletej platí určené výživné, avšak s rastúcimi nákladmi na maloletú, k zvýšeniu výživného dobrovoľne nepristúpil. Maloletá J. navštevuje 9. ročník ZŠ. Matke v decembri 2009 vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť a to na syna J., s otcom ktorého žijú v spoločnej domácnosti.
2. Z písomného vyjadrenia otca k návrhu matky súd zistil, že je zamestnaný v D.. Mesačne zarába 1 700,- eur a jeho výdavky predstavujú za byt v Žiline 63,63 eur, elektrina a plyn 33,- eur + 36,50 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur. Za byt vo F. platí 220,- eur + elektrinu v priemere 100,- eur mesačne, cestovné do práce a po F.65,- eur, ďalej výdavky, strava, ošatenie, telefón 40,- eur mesačne, lieky 100,- eur mesačne, káblová TV 10,89 eur, poistka 28,- eur + 17,- eur. Býva s družkou L. N., ktorá je trvale invalidná dôchodkyňa. Jej zlý zdravotný stav vyžaduje sústavné zabezpečovanie liekov a zdravotných potrieb, s ktorými sú spojené aj výdavky, približne 100,- eur mesačne. Je si vedomý, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú aj jeho náklady, preto navrhol zvýšiť výživné na sumu 150,- eur mesačne.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.
4. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mali obidvaja rodičia vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, C. a U., ktoré boli zverené do starostlivosti otca. U. nedokončila štúdium, je zamestnaná. C. štúdium ukončil a v súčasnej dobe je tiež zamestnaný. Matka býva s J. v 2-izbovom byte spoločne so svojím druhom a spoločným dieťaťom, maloletým J., ktorý bude mať 8 rokov. Jej druh je zamestnaný. Na nákladoch v domácnosti sa podieľajú spoločne. Splácajú hypotekárny úver, ktorý brali na kúpu bytu, v ktorom bývajú, ktorý majú v spoločnom vlastníctve a mesačná splátka je 230,- eur. Nájom sa platí 190,- eur mesačne, elektrina 40,- eur mesačne. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Okrem bytu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. J. od septembra 2017 nastúpila do 1. ročníka Strednej súkromnej školy v L.. Dochádza domov, cestuje vlakom, školné platí 55,- eur mesačne a za obedy v škole, za jeden obed platí 1,38 eur. MHD v Martine platí mesačne 15,- eur. Otec, okrem výživného, iným spôsobom dcére neprispieva.
5. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že okrem bytu nie je vlastníkom iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Jeho priateľka s ním býva v byte pokiaľ príde domov na víkendy, inak býva u svojich detí. Má zdravotné problémy, za lieky na žalúdok dopláca 8,- eur mesačne, na chrbticu 10,- eur mesačne. Nevie presne vyčísliť sumu, ktorú vynakladá za lieky každý mesiac.
6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje zaviazať otca prispievať na výživu maloletej bežným výživným 200,- eur mesačne a navrhuje zaviazať ho prispievať aj na tvorbu úspor maloletej. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane maloletej.
7. Zo správy zamestnávateľa matky A. P. SR, a.s., Q. súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie 1 - 7/2017 predstavoval sumu 508,- eur.
8. Z dokladov o príjme otca súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 1 - 5/2017 predstavoval 1 758,- eur.
9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým manželstvo rodičov maloletej J. rozviedol, schválil rodičovskú dohodu v tom znení, že maloleté deti C. a U. na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti otca a maloletú J. na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Matka bola povinná prispievať na výživu C. a U. sumou 800,- Sk na každé dieťa. Otec bol povinný prispievať na výživu J. sumou 2 500,- Sk mesačne. Matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 9 616,- Sk. Otec bol zamestnaný vo Viedni, v Rakúsku a jeho príjem mesačne v priemere predstavoval 1 338,- eur. Maloletá J. navštevovala materskú školu.
11. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletej. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
12. Súd zistil, že matka býva v súčasnej dobe v byte, ktorý má v spoluvlastníctve so svojím druhom, ktorý býva v tomto byte, so spoločným dieťaťom maloletým J. a maloletou J.. Podieľajú sa spoločne na nákladoch domácnosti. Splácajú úver, ktorý brali na kúpu bytu, pričom mesačná splátka predstavuje 230,- eur, nájom sa platí 190,- eur, elektrina 40,- eur. Matka teda platí polovicu týchto výdavkov. Matka je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý príjem predstavuje okolo 508,- eur. Okrem bytu nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
Maloletá J. v čase podania návrhu bola v 9. ročníku ZŠ a od septembra 2017 nastúpila do 1. ročníka Strednej súkromnej školy v Martine. Má výdavky v súvislosti so školou, platí školné mesačne 55,- eur,
za obedy v škole platí za jeden obed 1,38 eur. V Martine platí MHD cestovné 15,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Otec je zamestnaný vo F. v D., jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 1 758,- eur. Býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Jeho výdavky predstavujú poplatok Q. 63,63 eur, elektrina a plyn 36,50 eur a 33,- eur. Za byt vo F., kde pracuje, platí mesačne 220,- eur a za elektrinu 100,- eur mesačne. Výdavky má s cestovným, keďže cestuje z Rakúska, z Viedne do Žiliny, každý víkend vlakom a po Viedni mestskou dopravou. Ďalej si platí životné poistenie 28,- eur a 17,- eur, mobilný telefón 40,- eur. Uviedol, že mesačne dopláca za lieky na žalúdok 8,- eur a na chrbticu 10,- eur mesačne. V priebehu konania otec navrhol určiť výživné 200,- eur mesačne a matka navrhovala určiť výživné 230,- eur mesačne s tým, že 30,- eur by otec poukazoval na tvorbu úspor maloletej. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu v októbri 2007 došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá vtedy navštevovala MŠ. V čase podania návrhu bola žiačkou 9. ročníka ZŠ a od septembra 2017 nastúpila na strednú školu. Maloletá podrástla, zvýšili sa teda jej výdavky v súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti so školou ako je vyššie uvedené. Súd zvýšil výživné na J. na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2017, od začiatku mesiaca, v ktorom bol podávaný návrh na zvýšenie výživného, pričom sumu 200,- eur zaviazal otca platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumu 30,- eur ho zaviazal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matka zriadi maloletej J. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Súd poukazuje na to, že obidvom rodičom od posledného rozhodovania súdu ubudla vyživovacia povinnosť k spoločným deťom C. a U. a matke pribudla vyživovacia povinnosť k synovi J.. Otec v súčasnej dobe iným spôsobom na výživu J. neprispieva. Treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a otec je povinný najskôr zabezpečiť výživu maloletej J., z toho dôvodu súd neprihliadal na výdavky v súvislosti zo zabezpečovaním potrieb pre jeho družku, ktorá s ním býva iba počas víkendov, inak býva so svojimi deťmi. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiam otca, aby prispieval aj na tvorbu úspor maloletej J. a preto keďže suma 200,- eur pokryje bežné odôvodnené potreby maloletej, 30,- eur bude poukazovaných na tvorbu úspor maloletej. Tvorba úspor zodpovedá právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vytvorených úspor môže v budúcnosti prichádzať do úvahy zabezpečovanie odôvodnených potrieb maloletej, napr. aj v súvislosti so zdravotným stavom, štúdiom. Na nakladaní s prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Čo sa týka návrhu právneho zástupcu otca na vykonanie dokazovania - predložením príjmu druha matky maloletej a preukázania, ako sa podieľa na výžive ich spoločného syna J., treba uviesť, že matka uviedla aké majú náklady v domácnosti v súvislosti s bytom a hypotekárnym úverom, pričom tento platia na polovicu a keďže bývajú v spoločnej domácnosti, je zrejmé, že jej druh sa podieľa na výžive ich spoločného syna. Nie je dôvod skúmať tieto skutočnosti, pričom súd poukazuje na to, že určuje výživné od otca maloletej, teda skúma najmä možnosti, schopnosti otca, akou sumou je otec schopný na výživu dcéry prispievať a vzhľadom k tomu tento návrh právneho zástupcu otca nevykonal.
13. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Naposledy bolo určené výživné na J. vo výške 2 500,- Sk čo predstavuje 82,98 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.03.2017 do 30.09.2017 vo výške 819,14 eur (7 mesiacov x 117,02 - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a nedoplatok za toto obdobie na tvorbu úspor vo výške 210,- eur ( 7 mesiacov krát 30 eur) zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní na osobitný účet
maloletej, ktorý matka zriadi maloletej J. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd poznamenáva, že pokiaľ povolí nedoplatok splácať v splátkach, musí splátku určiť v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr. Ak otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok.
15. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
16. V súlade s ustanovením § 121 CMP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 24.10.2007 v časti výživného na maloletú J.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.