Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cb-64-2017.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/64/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Master Martini CE spol. s r.o., id. č. 264 73 097, Michalská 1/429, Praha 1, Česká republika, zastúpeného splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: RIPEX s.r.o., IČO: 36 260 673, Brečtanová 400/15, Šamorín - Mliečno, zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Bratislava, o 4.053,80 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 4.093,80 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
- 662,88 € od 26. júla 2016,
- 815 € od 10. augusta 2016,
- 698,40 € od 1. septembra 2016,
- 663,60 € od 19. októbra 2016,
- 500,40 € od 31. októbra 2016,
- 713,52 € od 25. novembra 2016. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13. marca 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sú uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že žalovanému dodal tovar, ktorého cenu 4.053,80 € mu riadne vyfakturoval viacerými faktúrami. Žalovaný ich však nezaplatil.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že všetky fakturované sumy uhradil do rúk zamestnanca žalobcu p. Vígha, ktorý prevzatie peňazí potvrdil na jednotlivých faktúrach.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu spochybnil, že by došlo k takémuto zaplateniu. V hotovosti bola zaplatená len jedna faktúra neuplatnená v tomto konaní, na ktorej sa tak žalobca a žalovaný dohodli. Okrem toho žiadal, aby žalovaný predložil jednotlivé faktúry s originálnymi podpismi zamestnanca.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku), na ktorom v prítomnosti oboch strán vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: fotokópia faktúry č. XXXXXXXXX (č. l. 6) a jej fotokópia s kópiou podpisu (č. l. 27), fotokópia faktúry č. XXXXXXXXX (č. l. 7) a jej fotokópia s kópiou podpisu (č. l. 26), fotokópia faktúry č. XXXXXXXXX (č. l. 8) a jej fotokópia s kópiou podpisu (č. l. 25), fotokópia faktúry č. XXXXXXXXX (č. l. 9) a jej fotokópia s kópiou podpisu (č. l. 27) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
5. a) Žalobca je obchodná spoločnosť so sídlom a hlavnou správou v Českej republike, žalovaný obchodná spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike (nesporná skutočnosť).
b) Žalobca na základe objednávky žalovanému dodal rôzne hnuteľné veci - tovar takto:
- 12. júla 2016 rastlinné krémy v cene 662,88 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 26. júla 2016 (č. l. 6, dodací list č. l. 6/rub),
- 27. júla 2016 rastlinné krémy v cene 815 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 10. augusta 2016 (č. l. 7, dodací list č. l. 7/rub),
- 18. augusta 2016 rastlinné krémy v cene 698,40 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 1. septembra 2016 (č. l. 8, dodací list č. l. 8/rub),
- 5. októbra 2016 rastlinné krémy v cene 663,60 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 19. októbra 2016 (č. l. 9, dodací list č. l. 9/rub),
- 17. októbra 2016 rastlinné krémy v cene 500,40 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 31. októbra 2016 (č. l. 10, dodací list č. l. 10/rub),
- 11. novembra 2016 rastlinné krémy a vločky v cene 713,52 €, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX s dátumom splatnosti 25. novembra 2016 (č. l. 11, dodací list č. l. 11/rub). Žalovaný tento tovar a faktúry prevzal.
c) Nebolo dokázané, že by žalovaný vyúčtované sumy zaplatil či už v hotovosti do rúk zamestnanca žalobcu, alebo iným spôsobom.
6. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
a) Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) a b) medzi stranami v podstate neboli sporné. Žalobca totiž účinným spôsobom (§ 151 C. s. p.) nezaprel zodpovedajúce skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe o tom, že tovar bol objednaný, dodaný a vyúčtovaný príslušnými faktúrami. Preto si tieto skutočnosti ďalšie dokazovanie ani nevyžadujú (§ 186 ods. 2 C. s. p.). Z obsahu jednotlivých faktúr však navyše celkom jasne vyplýva zoznam dodávaného tovaru, z dodacieho listu potom odkaz na číslo objednávky, z čoho súd usúdil, že dodávke predchádzala objednávka zo strany žalovaného.
b) Skutkový záver v bode 5 písm. c) je dôsledkom neunesenia dôkazného bremena zo strany žalovaného. Podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. bol žalovaný povinný podoprieť dôkazmi svoje tvrdenie, že jednotlivé vyúčtované sumy zaplatil do rúk pracovníka žalovaného, ktorý toto platenie potvrdil pripojením textu (v češtine) „Peniaze prevzal“ s nečitateľným podpisom na jednotlivé faktúry (nie dodacie listy). Na tento účel žalovaný predložil neoverené fotokópie takto podpísaných faktúr (č. l. 22 až 27 spisu), o ktorých (implicitne) tvrdil , že sú vernými kópiami originálov. Judikatúra vo všeobecnosti nevylučuje dôkaz fotokópiou listiny, čo zodpovedá § 187 ods. 1 C. s. p. (porov. napr. uznesenia NS SR sp. zn. 3 Obo 61/2009, 4 MCdo 9/2005 alebo 4 Cdo 143/2009). Od spôsobilosti fotokópie byť dôkaz treba odlišovať jej pravosť a pravdivosť. Ak (proti)strana popiera pravosť súkromnej listiny (neoverenej fotokópie), leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti, ale aj pravdivosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (porov. cit. uzn. 4 Cdo 13/2009). K rovnakému záveru by inak bolo potrebné dospieť aj aplikáciou § 565 Občianskeho zákonníka účinného v Českej republike (občanský zákoník - zákon č. 89/2012 Zb.), ktorý sa použije aj v prerokúvanej veci (pozri ďalej bod 8 a 9). V prerokúvanej veci žalovaný tvrdil, že žalovaný nárok - kúpnu cenu splnil (zaplatil) a žiadal zamietnutie žaloby, dokázanie pravosti a pravdivosti ním predloženého potvrdenia o takejto platbe tak bolo na jeho prospech. Dôkazné bremeno ohľadom pravosti a pravdivosti predložených fotokópií tak zaťažovalo jeho, keďže žalobca ich pravosť výslovne poprel (domáhal sa predloženia originálov). Žalovaný však ani pravosti, ani pravdivosť týchto kópií nedokázal a na pojednávanie ich originály alebo aspoň osvedčené fotokópie nepriniesol, ani nenavrhol iný dôkaz na dokázanie pravosti predložených fotokópií. Podľa názoru súdu navyše samotné fotokópie už na prvý pohľad vzbudzujú pochybnosti o svojej pravosti, pretože text dopísaný na nich rukou („Peniaze prevzal“) je na všetkých faktúrach úplne totožný. Znamená to, že na všetkých faktúrach je úplne rovnaký ťah písmen a ich tvar, rozostupy medzi jednotlivými slovami a písmenami a umiestnenie podpisu voči textu. Takáto úplná (grafická) identita je už podľa všeobecných skúseností vylúčená, navyše u textov,
ktoré mali byť napísané v rôznych časových rozostupoch (júl až november 2016). Naopak, táto zhoda naznačuje, že na faktúry bol tento text doplnený kopírovaním alebo skenovaním z jednej predlohy - textu umiestneného na inej listine.
c) Žalobca mal teda dokázať pravosť ním predložených kópií, teda že ide o kópie originálov, na ktorých je umiestnený originálny text „Peniaze prevzal“ s podpisom preberajúceho. V konaní bol už v predvolaní na pojednávaní upozornený, aby priniesol v prvopise všetky listiny, ktoré sa veci týkajú. Spolu s predvolaním mu bolo doručené aj vyjadrenie žalobcu, ktorý sa vyslovene domáhal predloženia originálov (aj keď formuláciou, aby súd „uložil žalovanému ich predložiť“, súd však nemá dôvod ukladať stranám povinnosť navrhnúť dôkazy, túto povinnosť strany majú podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. a sú povinné ju plniť aj bez výzvy súdu). Zároveň bol v predvolaní poučený o následkoch tzv. sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C. s. p., ale aj zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 C. s. p. Predvolanie mu bolo doručené do rúk jeho právneho zástupcu elektronicky 3. augusta 2017, teda jeden a pol mesiaca pred termínom pojednávania. Ak teda žalovaný napriek tomu na pojednávanie originálny listín nepriniesol, ale vyjadril sa len, že ich „môže predložiť“, súd na tento návrh na vykonanie dôkazu podľa § 153 ods. 2 C. s. p. neprihliadol, pretože by si vyžadovalo ďalšie odročenie pojednávania. Vzhľadom na to bolo treba dospieť k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravosti ním predložených fotokópií faktúr.
7. Súd nevykonal navrhované dôkazy (§ 191 C. s. p.) originálmi fotokópií faktúr, ani výsluchom svedka Virga (zamestnanca žalobcu, ktorý mal napísať na faktúry sporný text), ani výsluchom konateľa žalovaného.
a) Ako už bolo uvedené, na predloženie originálov faktúr, ktorých údajné kópie žalovaný predložil, bol žalobcovi vytvorený dostatočný priestor. Ten žalobca napriek poučeníam podľa § 153 a § 154 C. s. p. nevyužil. V dôsledku toho považuje súd návrh na vykonanie dôkazu originálmi týchto listín, ktoré sú podľa priznania žalovaného v jeho držbe, až na ďalšom pojednávaní za prostriedok procesnej obrany neuplatnený včas v zmysle § 153 ods. 1 a 2 C. s. p. Ako už bolo uvedené, včasné uplatnenie tohto prostriedky si vyžadovalo, aby žalovaný tieto originály doniesol už na nariadené pojednávanie, keďže ich mal k dispozícii, vedel, že žalobca pravosť ním predložených kópií popiera, a preto pravosť týchto kópií bude treba dokazovať. Vzhľadom na oneskorené uplatnenie tohto dôkazného návrhu ho súd nevykonal.
b) Návrh na výsluch svedka Q. považoval súd za nadbytočný a účelový. Žalovaný totiž v odpore tvrdil, že svedok mal prebratie peňazí potvrdiť pripísaním textu „Peniaze prevzal“ a podpísom na jednotlivých faktúrach. V odpore netvrdil, že by svedok prevzal peniaze len tak (bez podpísaného potvrdenia). Tým, že sa žalovanému nepodarilo dokázať pravosť fotokópií jednotlivých faktúr s týmto pripísaným textom, nepodarilo sa mu tým dokázať, že svedok Q. skutočne pripojil na faktúry tento text a podpis. Tým ale padá podstatná časť obrany žalovaného v odpore, ktorou je práve okolnosť potvrdenia a podpisu faktúry svedkom Q.. Výsluch svedka by teda nemohol smerovať k otázke, či text napísal a podpísal, ale len k otázke, či peniaze naozaj prevzal. Podľa už cit. čl. 8 základných princípov C. s. p. však strany uvádzajú dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ak teda žalovaný tvrdil, že svedok faktúry podpísal, potom výsluch svedka mohol prvotne smerovať len k otázke, či ich naozaj podpísal. Žalovaný však nedokázal ani to, že tvrdený text a podpis sa na jednotlivých faktúrach nachádza. Na pojednávaní potom žalovaný už nenavrhoval vyslúchnuť svedka k otázke, či faktúry podpísal, ale či prevzal peniaze. Tento postup žalovaného súd považoval za účelový vedený snahou za každú cenu odročiť pojednávanie. Takýto výsluch by bol namieste až v prípade, že by žalovaný dokázal svoje prvotné tvrdenie, teda že skutočne existujú originály faktúr, na ktorých je originálne dopísaný text „Peniaze prevzal“ s podpisom. Až týmto momentom by bolo potrebné dokazovať, či takýto text skutočne písal svedok a či tento text zodpovedá pravde (teda či svedok naozaj peniaze prevzal). Pokiaľ však pravosť fotokópie nie je dokázaná, bolo by svedkovi možné klásť len zavádzajúce otázky; nemožno sa ho totiž ani pýtať, či daný text napísal, keďže nie je dokázané, že na faktúrach vôbec ide o písaný a nie o doskenovaný alebo prikopírovaný text. V neposlednom rade treba znova poukázať na § 153 C. s. p. a na to, že už v predvolaní bol žalovaný poučený, aby oznámil svedkov, ktorých chce vypočuť, a žiadal o ich predvolanie súd, ak ich nevie zabezpečiť. Neurobil tak ani počas jeden a pol mesiac od prevzatia predvolania do pojednávania, čo podľa názoru súdu len potvrdzuje účelovosť jeho návrhu.
c) Žalovaný navrhoval aj výsluch svojho konateľa, ktorého však podľa ustálenej judikatúry (porov. už judikát R 6/1978) možno vypočúvať len ako účastníka (stranu) konania. Ustanovenie § 195 ods. 1 C.
s. p. umožňuje nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Podľa dôvodovej správy (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1333) má cit. ustanovenie zabezpečiť kompenzáciu informačného deficitu strany. Na rozdiel od úpravy v O. s. p. (§ 131) teda výsluch strany (účastníka) už nie je univerzálnym dôkazným prostriedkom, ktorý možno vykonávať na dokázanie čohokoľvek a kedykoľvek. C. s. p. vychádza zo zásady, že strany do konania zásadne vnášajú skutkové tvrdenia, ktoré si následne - pokiaľ sú popreté (§ 151 C. s. p.) - vyžadujú dôkaz (čl. 8 základných princípov C. s. p.). Nebolo by zmysluplné, aby strana mohla dokazovať vlastné skutkové tvrdenia vlastnou výpoveďou, za ktorú jej navyše nehrozí ani len riziko trestného stíhania pre krivú výpoveď. Výsluch strany je tak možné nariadiť len subsidiárne, ak určité skutočnosti v konaní vyšli najavo a nemožno ich dokázať inak. V prerokúvanej veci však nateraz skutočnosť, že by žalovaný jednotlivé fakturované sumy zaplatil, najavo nevyšla, preto neboli splnené podmienky na výsluch konateľa žalobcu v zmysle § 195 ods. 1 C. s. p.
Právne vec súd posúdil takto:
8. V prerokúvanej veci si podľa zisteného skutkového stavu žalovaný so sídlom v Slovenskej republike objednal (kúpil) od žalobcu so sídlom v Českej republike balené rastlinné krémy, teda hnuteľné veci (tovar). Tovar bol v Česku naložený a vyložený na Slovensku. Ako prvé je preto potrebné vyriešiť otázku, akým právom by sa takýto právny vzťah (vrátane jeho vzniku) spravoval. Konflikt rôznych právnych poriadkov v rámci Európskej únie rieši nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia sa zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, pričom v prípade právnickej osoby sa za obvyklý pobyt považuje miesto ich ústredia riadenia (čl. 19 ods. 1 cit. nariadenia). V prerokúvanej veci bol predajcom tovaru žalobca, ktorého ústredie riadenia nepochybne leží v Českej republike, keďže tam má sídlo. Kúpne zmluvy, na základe ktorých bol karfiol dodaný a fakturovaný, sa teda spravujú českým právom. Česká republika je ako nástupnícky štát bývalej ČSFR zároveň zmluvnou stranou Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (vyhlásený pod č. 160/1991 Zb.). Podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) tohto Dohovoru sa použije, ak zmluvné strany danej kúpnej zmluvy majú miesta podnikania v rôznych štátoch a ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. V prerokúvanej veci majú žalobca a žalovaný v 1. rade miesta podnikania v rôznych štátoch a pravidlá čl. 4 nariadenia č. 593/2008 odkazujú na použitie práva zmluvného štátu, teda Českej republiky. Preto sa kúpne zmluvy medzi žalobcom a žalovaným týkajúce sa dodávky tovaru spravujú týmto Dohovorom OSN.
9. Ustanovenie čl. 18 ods. 3 tohto Dohovoru (podobne ako § 275 ods. 4 Obch. zák.) umožňuje aj konkludentný vznik zmluvy reálnym plnením, ak to zodpovedá obsahu návrhu na uzavretie zmluvy. V obchodnej praxi je pritom bežné, že tovar si záujemcovia - zákazníci objednávajú z cenníkov a o takejto objednávke sa neuzatvára žiadna písomná kúpna zmluva, ale dodávateľ plní priamo na základe objednávky. Zo zisteného skutkového stavu je pritom zrejmé, že žalovaný si tovar od žalobcu objednal, následne ho spolu s faktúrou prevzal, voči jej obsahu nevzniesol žiadne námietky ani reklamácie, a neurobil tak ani v odpore. Z tohto skutkového stavu tak možno uzavrieť, že obsah faktúr v časti tovaru a jeho ceny zodpovedal zadanej objednávke žalovaného.
10. Podľa čl. 30 tohto Dohovoru je predávajúci povinný dodať tovar a odovzdať vlastnícke právo, ako vyžaduje zmluva. Podľa čl. 53 Dohovoru je kupujúci povinný prevziať dodávku a zaplatiť za tovar kúpnu cenu. Podľa čl. 58 ods. 1 Dohovoru je povinný tak urobiť, len čo mu predávajúci umožní nakladať s tovarom, a to aj bez toho, aby na to bol vyzývaný (čl. 59 Dohovoru). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca umožnil žalovanému nakladať s tovarom okamihom jeho dodania, ku ktorému došlo postupne 12., 27. júla, 18. augusta, 5. októbra, 17. októbra a 11. novembra 2016. Týmto okamihom tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru OSN sa v tých prípadoch, v ktorých Dohovor neobsahuje odlišnú úpravu, použije rozhodné právo. Keďže Dohovor nerieši samotnú otázku splatnosti pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny, použije sa rozhodné poľské právo. Podľa § 1958 českého Občianskeho zákonníka platí, že si strany nedohodnú, kedy má dlžník plniť dlh, môže veriteľ požadovať plnenie ihneď a dlžník je potom povinný splniť bez zbytočného odkladu. V prerokúvanej veci treba za výzvy považovať jednotlivé faktúry, ktorých splatnosť bola určená na 26. júla, 10. augusta, 1. septembra, 19. a 31. októbra 2016 a 25. novembra 2016, teda približne dva týždne po dodaní tovaru. Podľa názoru súdu takáto lehota spĺňa požiadavku „bez zbytočného odkladu“ v zmysle citovaného ustanovenia.
11. Podľa čl. 78 citovaného Dohovoru OSN má žalobca aj nárok na úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka, pričom podľa čl. 7 ods. 2 tohto Dohovoru je pre určenie ich výšky rozhodné české právo. Podľa § 1970 druhej vety českého Občianskeho zákonníka potom platí, výšku úroku z omeškania určí vláda nariadením; ak si strany výšku úroku nedohodli, považuje sa za dohodnutú výška takto určená. Od 1. januára 2014 je výška úrokov z omeškania určená § 2 nariadenia vlády č. 351/2013 Zb. ako repo sadzba ustanovená Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšená o 9 percentných bodov. Podľa údajov ČNB bola reposadzba účinná k 1. júlu 2016 (k omeškaniu došlo v priebehu 2. polroka 2016) bola 0,05 %, v dôsledku čoho má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05 %. Keďže si však uplatnil len 9 %, nemohol mu súd priznať viac. Okrem toho má žalobca podľa § 513 českého Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 cit. nariadenia vlády č. 351/2013 Zb. ako príslušenstvo k uplatnenej pohľadávke nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky najmenej vo výške 1.200 Kč. Z kurzového lístka ECB vyplýva, že po celý rok 2016 aj 2017 sa kurz českej koruny pohybuje pod hranicou 30 Kč za jedno euro, v dôsledku čoho je suma 1.200 Kč vždy vyššia ako žalobcom uplatnená suma 40 €.
12. Vzhľadom na uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny a paušálnej náhrady v celkovej výške (4.053,80 + 40=) 4.093,80 €, ako aj úroku z omeškania z jednotlivých omeškaných súm (výrok I).
13. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.