Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-32Cb/179/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Silverside, a. s., sídlo: Plynárenská č. 7/B , Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o., sídlo: Košická č. 56, Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Rudolf Kovalčík, bytom: Paulínyho č. 18, Košice, narodený: 10.3.1973, v konaní o zaplatenie 2.013,27 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.013,27 eur istiny.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.970,91 eur od 5.9.2012 do 25.9.2012 a zo sumy 1.870,91 eur od 26.9.2012 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaný povinný splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Slovenská sporiteľňa, a.s.) sa žalobou zo dňa 5.11.2012 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.013,27 eur titulom nárokov zo Zmluvy o kreditnej karte č. 448493798 zo dňa 9.5.2008, ktorú uzavrel pôvodný žalobca so žalovaným ako držiteľom karty. Uplatnená pohľadávka 2.013,23 eur predstavovala: 1. zostatok nesplatenej úverovej istiny vo výške 1.970,91 eur a 2. úrok z omeškania za obdobie do 4.9.2012 v sume 142,36 eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.970,91 eur od 5.9.2012 do 25.9.2012 a zo sumy 1.870,91 eur od 26.9.2012 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj nárok na nahradenie trov tohto súdneho konania.

2. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o kreditnej karte zo dňa 9.5.2008 (č.l. 9 - 10), listy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.10.2009 (č.l. 19), vyúčtovanie zostatku úveru ku dňu 4.9.2012 (č.l. 20), platobnú históriu úveru (č.l. 21 - 23) a Všeobecné obchodné podmienky zmluvy (č.l. 11 - 18) .

3. Uznesením Okresného súdu Košice II sp. značka 32 Cb 179/2013 zo dňa 4.7.2017 bolo na základe návrhu žalobcu odôvodneného postúpením uplatnenej pohľadávky rozhodnuté o tom, že do konania na miesto pôvodného žalobcu vstupuje nový žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

4. Žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril a vo veci nariadeného pojednávania sa nezúčastnil, t.j. žalovaný na svoju obranu nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Z dôvodu pasivity žalovaného súd vo veci konal a rozhodol aj bez zistenia jeho stanoviska a to na základe prostriedkov procesného útoku žalobcu (v tomto odôvodnení uvedené tvrdenia žalobcu a žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré s ohľadom na znenie § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd považuje za nesporné).

6. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“

7. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy: „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

10. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

11. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

12. Na základe vykonaného dokazovania sú nesporné nasledovné skutočnosti. Pôvodný žalobca a žalovaný dňa 9.5.2008 podpísali Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej bol žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver a to prostredníctvom kreditnej karty vystavenej pôvodným žalobcom. Tiež je nesporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru a preto pôvodný žalobca svojim listom zo dňa 26.10.2009 ukončil predmetný vzťah výpoveďou a vyzval žalovaného na uhradenie zostatku nevráteného úveru. Obdobne je nesporným aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu ku dňu vyúčtovania zostatku úveru 4.9.2012 dlhoval titulom neuhradenej časti zostatku úveru sumu vo výške 1.970,91 eur a 142,36 eur titulom nároku na úrok z omeškania za obdobie do 4.9.2012, a tiež že žalovaný z tejto časti pohľadávky uhradil dňa 25.9.2012 sumu vo výške 100,00 eur. Je tiež nesporné, že pôvodný žalobca svoju pohľadávku voči žalovanému uplatnenú v tomto konaní medzičasom postupom podľa § 524 Občianskeho zákonníka postúpil súčasnému žalobcovi, t.j. uplatnené práva pôvodného žalobcu nadobudol žalobca uvedený v záhlaví rozsudku. Tieto skutočnosti vyplynuli z obsahu vyššie citovaných prostriedkov procesného útoku žalobcu a jeho žaloby. Konkrétne zo Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 9.5.2008, z vyúčtovania zostatku úveru a z podania žalobcu zo dňa 26.4.2017.

13. Žalovaný sa ku dňu ukončenia zmluvy výpoveďou pôvodného žalobcu (listom zo dňa 26.10.2009) dostal do omeškania so splatením zostatku úveru, preto žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.. V októbri 2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 0,75%, z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 8,75% z dlžnej sumy ročne (8 percentuálnych bodov + 0,75%), tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

15. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

16. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

17. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadna zo strán konania nenavrhla a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.