Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/175/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: V. E.Á.Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, T. Ľ. právne zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Vilčekovou so sídlom Kubínska 1104/6, Žilina, IČO: 50364472 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904 zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou so sídlom Zborovská 1524/8, Košice, správkyňou na výkon nútenej správy žalovaného v konaní o zaplatenie 5 011,29 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5 011,29 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 9.7.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 300,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 5 011,29 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 9.7.2016 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.7.2001 bola uzavretá medzi J. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, T. Ľ. ako poistníkom a žalovaným (v čase uzatvorenia podnikajúcim pod obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa a. s.) ako poistiteľom poistná zmluva č. 4043400212 a to v prospech žalobkyne ako poistenej, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu životného poistenia s úrazovým poistením (pripoistením). Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná doba poistenia v trvaní 15 rokov so začiatkom poistenia dňa 8.7.2001 a koncom poistenia dňa 8.7.2016, doba platenia poistného v trvaní 10 rokov.

3. V zmysle poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok sa poistník zaviazal platiť žalovanému v priebehu poistnej doby poistné spolu vo výške 723 Sk mesačne (v súčasnosti 24 Eur) a žalovaný sa zaviazal vyplatiť žalobkyni ako poistenej poistnú sumu vo výške 150 970 Sk (v súčasnosti 5 011,29 Eur) v prípade, že žalobkyňa sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve tzv. konca poistenia. Keďže žalobkyňa sa dožila konca poistenia, ktoré uplynulo dňa 8.7.2016, týmto dňom vznikol žalobkyni nárok na jednorazové plnenie voči žalovanému z poistenia pre prípad dožitia vo výške 5 011,29 Eur. Poistník v priebehu celej poistnej doby riadne uhrádzal žalovanému poistné v dojednanej výške. Žalovaný napriek tomu nevyplatil žalobkyni jednorazové poistné, poistnú sumu vo výške 5 011,29 Eur.

4. Žalobkyňa požiadala žalovaného o vyplatenie poistnej sumy na jej bankový účet listom zo dňa 25.7.2016. Žalovaný neuhradil žalobkyni poistnú sumu ani napriek jej dodatočnej žiadosti.

5. Zo žalovanej istiny si žalobkyňa uplatňovala aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

6. Tunajší súd pod č. k. 13Csp/175/2016-27 dňa 23.1.2017 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom i trovy konania a zároveň ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku na účet Okresného súdu Košice I v sume 300,50 Eur. Uvedený platobný rozkaz žalovaný prevzal dňa 1.2.2017, pričom dňa 15.2.2017 podal voči nemu odpor. Zároveň s týmto odporom podal žalovaný aj vyjadrenie vo veci samej, kde uviedol, že základnou predbežnou otázkou každého sporu o právo na plnenie je ustálenie, či existuje samotný právny základ práva na plnenie, teda platný právny úkon, od ktorého sa plnenie odvíja. Prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec vznikla. Uviedol, že poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti, kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu viacero špecifických požiadaviek, ktoré žalobca a ani súd nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavky, aby kalkulácie a sadzby poistného (t. j. výška poistného respektíve cena plnenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobkyne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. a že je v rozpore s § 35 zákona č. 8/2008 Z. z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo strany 2 a 5 priloženej notárskej zápisnice N29/2008 zo dňa 2.6.2008).

7. Z predložených listín a to Protokolu z roku 2007, zo znaleckého posudku č. 4/2008 vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.

8. Národná banka Slovenska kontrolovala čo jej právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002 nie je parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008, ale zároveň podľa Občianskeho zákonníka aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy mal teda právny priemer aj vo vzťahu k poistnej zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy preto nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť, dať do súladu so zákonom ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu je podľa žalovaného nedôvodný a preto žiadal žalobu zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa predložila súdu návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. 4043400212 zo dňa 7.7.2001, ktorú uzavrel J. E. ako poistník v prospech žalobkyne ako poistenej, pričom išlo o poistenie pre prípad smrti

alebo dožitia, kde dojednaná suma pre prípad smrti bola vo výške 100 000 Sk, t. j. v súčasnosti 3 319,39 Eur a pre prípad dožitia bola dojednaná poistná suma 150 970 Sk, t. j. v súčasnosti 5 011,29 Eur. Začiatok poistenia bol dojednaný na deň 8.7.2001, koniec poistenia pripadal na deň 8.7.2016, poistník mal platiť poistné vo výške 723 Sk mesačne po dobu 15 rokov, doba platenia poistného bola 10 rokov.

11. Súčasťou vyššie citovanej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie Prvej Česko-Slovenskej poisťovne a. s. (žalovaný predtým používal toto obchodné meno) platné v čase uzavretia poistnej zmluvy.

12. V zmysle článku 13, bod 1 týchto Všeobecných poistných podmienok poistnou udalosťou v životných poisteniach môže byť:

- smrť poisteného,

- dožitie poisteného dňa dojednaného v poistnej zmluve,

- plná invalidita poisteného, ku ktorej dôjde počas trvania poistenia.

13. V zmysle článku 15, bod 1 citovaných VPP z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

14. Súčasne s poistnou zmluvou zaslal žalovaný poistníkovi aj výšku odkupnej hodnoty za jednotlivé roky poistenia, a to dňa 23.7.2001.

15. Keďže žalobkyňa (poistená) sa dožila dojednaného dňa uvedeného v poistnej zmluve, požiadala písomne žalovaného dňa 25.7.2016 o vyplatenie poistnej sumy v zmysle vyššie citovanej uzavretej poistnej zmluvy. Na uvedenú žiadosť reagoval žalovaný zaslaním žalobkyni žiadosti o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky dňa 4.8.2016. Žalobkyňa poukázala na to, že zaslala vyplnený Nárokový list i poistku žalovanému, ktorý však do dňa podania žaloby nepristúpil k vyplateniu jej poistného plnenia.

16. Žalobkyňa dňa 20.3.2017 doručila súdu písomné vyjadrenie k odporu žalovaného, ktorý podal žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že zásadne nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, toto vyjadrenie žalovaného je podľa názoru žalobkyne zavádzajúce, špekulatívne a v priamom rozpore s konaním žalovaného počas celej doby platnosti poistnej zmluvy č. 4043400212. Poukázala na to, že výška poistného, poistná doba a doba platenia poistného bola stanovená žalovaným a to v závislosti od ostatných atribútov (najmä typ produktu, výšku poistnej sumy, vek poisteného), pričom poistník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť tieto podstatné náležitosti zmluvy. Následne na základe takto uzavretej zmluvy poistník uhrádzal žalovanému v období od roku 2001 do roku 2011, to znamená spolu 10 rokov mesačné poistné vo výške 24 Eur. Spolu tak bola uhradená žalovanému suma 2 880 Eur, žalovaný toto plnenie riadne prijal, ktorú skutočnosť nijako nespochybňuje v podanom vyjadrení a ktorá je podľa názoru žalobkyne rozhodná pre toto konanie. Žalovaný počas celej doby trvania poistného vzťahu ako aj bezprostredne po jeho ukončení opakovane uisťoval poistníka a žalobkyňu o existencii poistného vzťahu a o platnosti vyššie citovanej poistnej zmluvy a to tým, že od uzavretia zmluvy dňa 7.7.2001 prijímal od poistníka mesačné poistné vo výške 24 Eur, ktoré poistník uhrádzal na základe predpisu poistného stanoveného žalovaným, a to aj potom, čo mal žalovaný získať vedomosť o tom, že zmluva má byť „absolútne neplatným právnym úkonom“.

17. Žalobkyňa zároveň v tomto vyjadrení poukázala na to, že vzťah medzi žalovaným a Národnou bankou Slovenska ako orgánom verejnej moci je verejnoprávnym vzťahom, ktorého obsahom sú práva a povinnosti týkajúce sa výlučne týchto dvoch subjektov a ktorý je mimo zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je súkromnoprávnym vzťahom. Poistná zmluva bola poistníkom uzavretá so žalovaným v dobrej viere, na základe takto uzavretej zmluvy poistník legitímne plnil žalovanému, preto žalobkyňa očakáva následné splnenie si povinností od žalovaného. Chybnosť poistno-matematickej metódy výpočtu, ktorý naviac v čase podpisu poistnej zmluvy bol považovaný za správny, podľa názoru žalobkyne preto nemôže byť v konečnom dôsledku na ujmu žalobkyne, ktorá nemohla nijako ovplyvniť postup štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, ako ani následné správanie žalovaného. Žalobkyňa sa preto domnieva, že procesná obrana žalovaného je prejavom jeho snahy preniesť podnikateľské riziko na žalobkyňu a vyhnúť sa tak splneniu záväzku voči žalobkyni titulom poistného plnenia.

18. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa ustanovenia § 34 právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

22. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa ustanovenia § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 až 4 poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktoré s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä: a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

25. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len pokiaľ je to na prospech poisteného.

26. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1, 2 ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

27. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1, 2, 3 právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa ustanovenia § 816 z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

29. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžník popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzavrel, že žalobkyňa ako poistená má právo na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy č. 4043400212, ktorú ako poistník uzavrel J. E. so žalovaným dňa 7.7.2001 v prospech žalobkyne ako poistenej. Predmetom poistenia bolo uzatvorenie životného poistenia s úrazovým pripoistením. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná doba poistenia v trvaní 15 rokov so začiatkom poistenia dňa 8.7.2001 a koncom poistenia dňa 8.7.2016 a doba platenia poistného v trvaní 10 rokov. Poistník platil po celú dobu poistenia sumu 24 Eur mesačne v prospech žalovaného, pričom v poistnej zmluve bola dohodnutá suma pre prípad dožitia sa poistenej, teda žalobkyne vo výške 150 970 Sk (t. j. v súčasnosti 5 011,29 Eur).

33. Je nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa sa dožila dojednaného dňa uvedeného v poistnej zmluve, to znamená konca poistenia, preto má nárok na vyplatenie jednorazového poistného plnenia v sume 5 011,29 Eur. Z uvedeného dôvodu súd preto zaviazal žalovaného na vyplatenie tejto sumy žalovanej. Úrok z omeškania priznal žalobkyni od nasledujúceho dňa po dožití sa konca poistnej doby, to znamená od 9.7.2016 vo výške 5 % ročne.

34. Súd ďalej uvádza, že tvrdenia žalovaného o neplatnosti poistnej zmluvy medzi stranami sporu súd považoval za účelové, pričom poukazuje na to, že žalovaný prijímal po dobu 10 rokov poistné poukazované mu poistníkom pravidelne v dohodnutej výške, pričom sám žalovaný zaslal žalobkyni po skončení poistenia vyplnenie nárokového listu za účelom vyplatenia jej dojednanej poistnej sumy.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. V danom prípade bola žalobkyňa plne úspešná, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.