Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-304-2016.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/304/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Q. práce, sociálnych vecí a rodiny N., so sídlom N., S. X/A, dieťa rodičov: matka - F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., C. č. XX, t. č. N., T. č. X a otec - Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - D. O., korešpondenčná adresa N., C. č. XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Z. návrh z a m i e t a .
II. R. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X. Dňa XX.XX.XXXX bolo tunajšiemu súdu doručené podanie otca zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej W. s odôvodnením, že od decembra XXXX je nezamestnaný, pričom nájsť si zamestnanie v jeho veku je veľmi náročné. D. ani trvalé bydlisko a s jeho situáciou mu pomáhajú známi. Od októbra XXXX si našiel iba brigádu ako rozvozca vo firme W.,s r.o., kde však na dohodu pracuje iba podľa potreby zamestnávateľa. O. za to, že sa podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom, pričom pri určení výživného žiadal prihliadať na jeho reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery žiadal znížiť výživné na minimálnu zákonnú sumu.
X. Matka so znížením výživného nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uvidela, že otec sa nepodieľa na výchove maloletej a ani jej neprispieva žiadnou sumou navyše (ošatenie, obuv, školské potreby a iné potreby maloletej), nekupuje jej ani darčeky na narodeniny, S., či iné sviatky. V čase poslednej úpravy v r. XXXX maloletá navštevovala materskú školu. V šk. r. XXXX/XXXX už navštevovalal 6. ročník základnej školy, ktorú začala navštevovať v r. XXXX a na 2. stupeň postúpila v r. XXXX. D. týmto skutočnostiam matka nepodávala návrh na zvýšenie výživného. A. na to, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. D. si však riadne neplní ani svoju povinnosť voči mal. W., matka dňa XX.XX.XXXX podala na otca trestné oznámenie za prečin zanedbania povinnej výživy.
X. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, so znížením výživného ma maloletú zo strany otca nesúhlasil, a teda návrh odporučil zamietnuť.
X. Otec zostal v konaní po podaní návrhu nečinný, pričom nepreberal ani súdne zásielky. A. na pojednávania vo veci samej mu boli doručované v súlade s ust. § 106 Y. na ním uvedenú doručovaciu adresu.
X. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom P. súdu N. V č.k. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo naposledy rozhodované o rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Y. rozhodnutím súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej W. z dovtedajšej sumy X.XXX Sk mesačne na sumu XXX eur mesačne od X.X.XXXX, čím došlo k zmene predchádzajúcej úpravy rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v časti o výživnom na maloletú W..
X. V čase ostatného rozhodovania bola matka bola slobodná, po ukončení materskej dovolenky bola zamestnaná od júla XXXX ako referent. Za pomernú časť roka XXXX jej čistý priemerný mesačný príjem dosiahol výšku XX.XXX Sk a za prvé tri mesiace roka XXXX výšku XXX,XX eur. S oboma deťmi bývala u svojej matky v jej X-izbovom byte, kde žila aj jej matka s druhom a sestra so synom. O. bola podľa vlastného vyjadrenia nemajetná, zaradená do zoznamu záujemcov o pridelenie nájomného bytu, jej zdravotný stav nevyžadoval zvýšené náklady. X. obchodnú akadémiu. O. jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. D. C., nar. XX.X.XXXX. O. mala zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom mal. W., ktorá v tom čase navštevovala imunologickú a ortopedickú ambulanciu, užívala lieky na imunitu a nosila ortopedické vložky.
X. Otec bol rozvedený. P. mu vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére U. nar. X.X.XXXX, ktorá študovala v tom čase diaľkovo na vysokej škole a popritom pracovala. V daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslil otec výšku príjmov zo živnosti na sumu XXX.XXX Sk a výdavkov na sumu XX.XXX Sk; za rok XXXX uviedol príjmy XXX.XXX Sk a výdavky XX.XXX Sk. A. vlastného vyjadrenia v tom čase mesačne zarobil XX.XXX až XX.XXX Sk, keď pracoval ako taxikár a používal osobný automobil N. XXXl 3C Y ktorého bol držiteľom. P. zdravotné problémy nemal. N. spolu s deťmi, ktoré mu boli zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode - v tom čase ešte maloletým synom H., nar. XX.XX.XXXX a plnoletou dcérou U. v byte jeho známych výlučne za náklady spojené s jeho užívaním s odôvodnením, že sa im o byt staral.
X. V súčasnom období rodičia svoj osobný stav rodičov nezmenil. U matky sa okruh vyživovacích povinností nezmenil. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V. pracuje ako samostatný odborný referent pre elektronické mýto na hraničnom prechode T. pre spoločnosť T. Z. s priemerným netto príjmom za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX vo výške XXX eur s tým, že podľa hodnotenia zamestnávateľa je jej pracovná morálka dobrá, avšak nemá možnosť zvýšiť si svoj príjem. P. toho poberá rodinné prídavky na X deti v celkovej výške XX,XX eur. Od novembra XXXX jej bol O. hl. mesta N. pridelený dvojizbový nájomný byt, za ktorý platí mesačné nájomné XXX,XX eur. O. platby spojené s bývaním má XX eur za X. (G. a internet). V byte po smrti svojho partnera, ktorý deťom vzhľadom na nezáujem ich otcov nahrádzal mužský vzor, žije od marca XXXX sama s deťmi, pričom je odkázaná aj na finančnú pomoc svojich rodičov. Z. ďalšie náklady vyčíslila na sumu XX eur na X mobilné telefóny, XX eur na splátky spotrebného úveru a XX eur na životné poistenie maloletých detí. O. má bežné náklady spojené s chodom domácnosti a starostlivosťou o maloleté detí - na ich stravu, ošatenie, obuv, hygienu, školské potreby a aktivity, školu v prírode, lyžiarske výcviky, detské tábory. W. navštevuje krúžok parkúru z poplatkom XX I. mesačne. O. vlastní osobné motorové vozidlo P. V. r.v. XXXX, iný majetok vyššej hodnoty nevlastní, zvýšené náklady spojené so zdravotným stavom nemá. A. tvrdenia matky sa otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma napriek trestnému oznámeniu jej zatiaľ dlžné výživné za cca X roky nedoplatil.
X. Na strane otca medzičasom došlo evidentne k odbudnutiu ďalšej vyživovacej povinnosti, keď v čase podania návrhu otca dovŕšil syn H. XX rokov, pričom rodinné prídavky boli podľa potvrdenia Q. práce, sociálnych vecí a rodiny otcovi vyplácané do mesiaca november XXXX. D. evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. A. živnostenského registra otec naďalej podniká ako živnostník pod obchodným menom Z. O. Z., s tým, že oprávnenie vykonávať taxislužbu mu zaniklo v roku XXXX. D. má existujúcu živnosť z predmetom podnikania nákup a predaj tovarov v rozsahu voľnej živnosti formou maloobchodu a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a služieb a tiež donáškovej služby. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol na dohodu o pracovnej činnosti zamestnaný v spoločnosti W. s.r.o., kde dosiahol netto mzdu v celkovej výške XXX,XX eur. A. potvrdenia zamestnávateľa pracovný pomer ukončil z dôvodu odchodu do zahraničia.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 7 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletej i na strane jej rodičov a zistil, že maloletá úmerne veku vyrástla a jej potreby sa zvýšili v každom smere. R. pomerov na strane maloletej nastala opakovane a to XX.XX.XXXX, kedy začala navštevovať základnú školu, s čím sa matke výrazne zvýšili náklady a následne aj XX.XX.XXXX v súvislosti s nástupom na 2. stupeň základnej školy. P. predchádzajúcej úprave matka neargumentovala zhoršeným zdravotným stavom maloletej, avšak pribudli jej platené záujmové aktivity. Z. prihliadal i na skutočnosť, že časť potrieb maloletej matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.
XX. Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili. O. má naďalej jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. P. predchádzajúcej úprave sa jej príjem zvýšil o cca XXX eur. D. je nemajetná, avšak medzičasom jej bol pridelený nájomný byt, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady spojené s bývaním. Čo sa týka otca, odbudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. D. je živnostníkom, keď však argumentoval rapídnym znížením dosahovanych príjmov. A. súdu však neuniklo, že návrh na zníženie výšky jeho vyživovacej povinnosti bol súdu doručený presne mesiac po podaní trestného oznámenia matkou pre neplatenie výživného na mal. W., čo svedčí o účelovosti krokov otca.
XX. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. D. sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
XX. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
XX. V danom prípade súd dospel k záveru, že potreby maloletej W. sa od poslednej úpravy neznížili, naopak vzrástli primerane prirodzenému vzrastu nákladov v súvislosti s plynutím času, ako aj v súvislosti s jej vyšším vekom a súvisiacimi fyziologickými zmenami a tiež nástupom na ZŠ, resp. medzičasom aj na 2. stupeň základnej školy.
XX. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
XX. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v
plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. V posudzovanej veci súd za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií dospel k záveru, že vzhľadom na odborné predchádzajúca prax otca, ktorý pracoval ako taxikár a naďalej má otvorenú živnosť otec nevyužíva všetky svoje možnosti a prostriedky vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skúsenosti, aby sa zamestnal, resp. zabezpečil si prostredníctvom živnosti príjem dostatočný na to, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou. H. prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, nakoľko prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, keď výživa dieťaťa predchádza akékoľvek ďalšie výdavky rodiča a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti riadne nevyužíva. Z. poukazuje na skutočnosť, že v prípade nedostatku pracovných príležitostí v mieste jeho súčasného bydliska, ktoré si sám zvolil, mal možnosť a vzhľadom na jeho tri aktuálne vyživovacie povinnosti dokonca povinnosť pokúsiť sa o zabezpečenie práce aj v iných lokalitách, resp. v zahraničí.
XX. Súd teda musel prihliadať nie na minimálne vykazované príjmy otca, ale na jeho schopnosti a možnosti, za zohľadnenia vyššie uvedených kritérií. P. v konaní nepreukázal svoju zdravotnú, odbornú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť a neprenášal ju na druhého rodiča, v danom prípade na matku. Z. tiež musel zohľadňovať aj skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. O. z výživného XXX eur v súčasnom období navyše zabezpečí podstatne menej potrieb maloletej ako v čase jeho určenia.
XX. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd dospel k záveru, že návrh otca nie je podaný dôvodne, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Y. mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).