Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Pc/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: A. A., E..: XX.X.XXXX, I. F. XX, XXX XX J., proti odporcovi: A. A., E..: XX.X.XXXX, I. P. XX, XXX XX K. Š., o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/69/2009-68 zo dňa 26.11.2008 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre navrhovateľku od 30.9.2016 do budúcna zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 150,- Eur mesačne tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- Eur mesačne od 30.9.2016 do budúcna opakovane vždy do 15.-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 30.9.2016 navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného určeného naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.11.2008 sp. zn. 27P 69/2008 zo sumy 2.000,- Sk mesačne (67,- Eur) počnúc odo dňa podania tohto návrhu na sumu 150,- Eur mesačne splatnú vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené, navrhovateľka bola v minulosti zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 2.000,- Sk mesačne (67,- Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci. Od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehlo 7 rokov. V tom čase bola žiačkou základnej školy. Teraz študuje na Gymnáziu S.. C. S. K. D., čím sa jej podstatne zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom a ubytovaním, keďže študuje 76 km od domova. Otec jej okrem naposledy určenej výšky výživného neprispieva ničím. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka. Keďže preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo k podstatnej zmene, žiada, aby súd rozhodol hore uvedeným rozsudkom.

2. Odporca sa k návrhu, hoci ho na to súd postupom podľa § 167 ods. 2 spolu s jeho doručením vyzval, písomne nevyjadril.

3. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, a spolu s predvolaním na pojednávanie bola odporcovi doručená výzva na predloženie podkladov na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, na ktorú odporca nijako nereagoval. Na pojednávanie sa odporca nedostavil, a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 , preto súd v zmysle ust. § 180 vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu, a za základ zobral nespochybnené skutkové tvrdenia navrhovateľky (§ 151 a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP, ako i ďalšie listiny, ktorých obsah bol na pojednávaní oboznámený).

4. Navrhovateľka na pojednávaní doplnila, že pri poslednom určovaní výživného chodila ešte na ZŠ K. P. a denne chodievala domov. V súčasnosti študuje v Košiciach. Je ubytovaná na internáte, na ktorý chodí v nedeľu večer a v piatok večer zase odchádza domov. Jej priemerné mesačne výdavky sú asi 300,- Eur mesačne s tým, že na internát a stravu vynakladá 120,- Eur, pretože sa stravuje na internáte a raňajky a večere si zabezpečuje sama, 26,50 Eur uhrádza za MHD na 3 mesiace, 20,- Eur za internet, pretože na internáte musíme mať vlastný internet, a 10,- Eur jej mama uhrádza kredit na mobil. Zároveň sa venuje ľadovému hokeju, kde ju výstroj stál 500,- Eur, za ľad uhrádza mesačne okolo 50,- Eur. Zároveň chodí pozerať na športové zápasy, kde ju to mesačne v rámci jej voľného času stojí asi 7,- Eur. V súvislosti s hygienou vynakladá asi 40,- Eur na kozmetické prípravky, nakoľko má problematickú pleť. V súvislosti s výdavkami plánovala cez prázdniny pobyt v Rusku vybavený cez jej učiteľa, nakoľko v budúcnosti chce v Rusku aj študovať na univerzite, a tento pobyt ju mal stáť asi 1.500,- Eur (pozn. súdu: podľa svojich neskorších tvrdení a predloženého certifikátu navrhovateľka tento pobyt do ďalšieho pojednávania v tejto veci následne aj absolvovala). Matka jej kúpila počítač a rovnako aj tablet, aby mohla užívať internet aj v domácom prostredí. Jej potreby sú uhrádzané z peňažných prostriedkov od matky, časť je krytá z výživného od otca vo výške 67,- Eur a zvyšné peňažné prostriedky jej uhrádza matka. Matka na ňu dostáva prídavky vo výške 120,- Eur z Rakúska, avšak za ňu uhrádza aj 2 poistky a stavebné sporenie, aby bola zabezpečená a v súvislosti s hokejom tiež uhrádza zdravotnú poistku. Odporca sa do ďalšieho prejednania veci k týmto tvrdeniam navrhovateľky, ktoré mu boli zaslané so zápisnicou z pojednávania, nijako nevyjadril.

5. Podľa Čl. 7 zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

6. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

14. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však vychádzať z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl. 4 základných zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vyživovacia povinnosť medzi manželmi sú však založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného, a preto sa výživným nerozumie iba uhradzovanie pre život v užšom slova zmysle nevyhnutných hmotných potrieb oprávneného, ale aj primerané uspokojovanie jeho ostatných potrieb definujúcich hmotnú a kultúrnu úroveň rodiny. Vyživovacia povinnosť môže byť pritom plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako aj platením výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.

18. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Pri zmene pomerov sa vždy prihliada aj na vývoj životných nákladov.

19. V danom prípade je zrejmé, vychádzajúc z nespochybnených tvrdení navrhovateľky a plynutia času, že pomery na strane navrhovateľky, súvisiace prinajmenšom už so samotnými vyššími potrebami zodpovedajúci jej veku a zmene štúdia, sa oproti jej potrebám maloletého dieťaťa pri predchádzajúcom určení výživného podstatne zmenili, a jej životné potreby a náklady sa podstatne zvýšili. Časť týchto potrieb jej pritom zabezpečuje matka, u ktorej je však potrebné zohľadniť aj mieru osobnej starostlivosti, ktorá sa o navrhovateľku v čiastočne obmedzenej miere (keďže je už plnoletá a býva aj na internáte) poskytovaním domáceho zázemia ešte stále stará, čím zároveň čiastočne plní aj svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu. Potreby navrhovateľky, tak ako ich v tomto konaní popísala, sú však nepochybne podstatne vyššie, a preto, keďže ich odporca nijako nespochybnil a ani nenamietal, že by požadované výživné nemohol platiť, súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, výživné zo strany otca na ňu v požadovanom rozsahu zvýšil a odo dňa začatia tohto súdneho konania (§ 77 ods. 1 ZR) jej zmenou predchádzajúceho rozhodnutia priznal zvýšené výživné tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.