Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-106-2017.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Q. A., N.. XX.X.XXXX, A. M. T., XXX XX, B. XXX proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, od 4.7.2017 v nútenej správe, výkonom ktorej je poverená správkyňa JUDr.Irena Sopková, Hlavná 25, Košice, v konaní o zaplatenie sumy 5.851,04 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 603,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 180,96 EUR od 11.2.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.3.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.4.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.5.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.6.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.7.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.8.2017 až do zaplatenia
- zo sumy 60,32 EUR od 2.9.2017 až do zaplatenia
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 5.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.851,04 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.2.2017 až do zaplatenia, titulom poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný platiť mesačne formou dôchodku počnúc od decembra 2014. Žalovaný mu dôchodok vyplácal do novembra 2016. Od decembra 2016 mu už nezaplatil žiadnu sumu.
2. Žalovaný sa bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že
poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami (protokol zo dňa 4.6.1999). Z odborného vyjadrenia NBS zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom, verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, bolo neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.
4. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca ako poistník aj poistený a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa 6.11.2002 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobcu - dôchodkové poistenie. Poistná doba bola dojednaná na 12 rokov, so začiatkom poistenia dňa 7.11.2002 a koncom poistenia dňa 7.11.2014. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 12 rokov. Žalovaný sa zaviazal, že od 1.12.2014 bude po dobu 10 rokov vyplácať žalobcovi základný dočasný dôchodok vo výške 2.000 Sk, t.j. 66,39 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné od 1.6.1995. Nesporné tiež bolo, že žalovaný si po celú dojednanú dobu plnil riadne a včas svoju povinnosť platiť poistné.
5. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na poistné plnenie, ktorý mu vznikol dňa 1.12.2014.
6. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon.
7. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
8. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva obsahuje najmä
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.
9. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
10. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
11. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
12. Z dikcie vyššie citovaných ustanovení zákona je zrejmé, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (2002), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti
poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.
13. Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.
14. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani nevyžadoval.
15. Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, zakladajúci záväzkový vzťah, upravený predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámec podnikania v oblasti poisťovníctva.
16. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.
17. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.
18. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10.
19. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.
20. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.
21. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.
22. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to,
že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené, nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.
23. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.
24. Po vyriešení tejto predbežnej otázky súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou zo dňa 6.11.2002, ku dňu konca poistenia, vymedzeného v zmluve, t.j. k 7.11.2014 trval, s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Dňa 7.11.2014 nastala poistná udalosť, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku žalobcu na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z ust. § 816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobcu formou vyplácania dôchodku. Splatnosť dôchodkového plnenia vyplýva z článku 17 bodu 6 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie v spojení s obsahom poistnej zmluvy, podľa ktorých sa žalovaný zaviazal vyplácať dôchodok vo výške 66,39 EUR pravidelne mesačne vždy prvého dňa v mesiaci, s tým, že splatnosť prvej výplaty je prvého dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom došlo k poistnej udalosti, v danom prípade dňa 1.12.2014.
25. Podľa predložených výpisov z účtu žalobcu žalovaný svoju povinnosť plnil od decembra 2014 do novembra 2016. Od decembra 2016 už žalobcovi dôchodok nevyplatil. Žalovaný uvedené skutkové okolnosti nespochybňoval.
26. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dôchodku vo výške 60,32 EUR mesačne. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že v čase rozhodovania bol žalovaný dlžný zaplatením dôchodku za mesiace december 2016 až september 2017, t.j. za obdobie 10 mesiacov spolu vo výške 603,20 EUR (t.j. 10 krát 60,32 EUR). Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 603,20 EUR.
27. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 5.247,84 EUR súd žalobu zamietol. Žalobca si totiž uplatnil nárok na zaplatenie dôchodku naraz v celej výške, za celé 10 ročné obdobie výplaty dôchodku od 1.12.2014 do 1.11.2024. Súd konštatoval, že žaloba v tejto prevyšujúcej časti je predčasná, pretože splatnosť dôchodku od mesiaca október do budúcna ešte nenastala a teda, žalovaný v čase rozhodovania súdu ešte nebol v omeškaní s ich výplatou. Žalobca argumentoval, že neplnením dôchodku a jeho výzvou na zaplatenie došlo k zosplatneniu, t.j. k okamžitej splatnosti celého plnenia. Súd konštatoval, že uvedený postu nemá žiaden legitímny podklad ani v právnych predpisoch, ani v dojednaniach zmluvných strán.
28. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
31. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Ako už súd uviedol vyššie, splatnosť dôchodku vyplýva z článku 17 bodu 6 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie v spojení s obsahom poistnej zmluvy, podľa ktorých sa žalovaný zaviazal vyplácať dôchodok vo výške 66,39 EUR pravidelne mesačne vždy prvého dňa v mesiaci. Prvým dňom omeškania je teda vždy 2.deň príslušného mesiaca, v ktorom mal byť dôchodok vyplatený. Súd preto v súlade s petitom žaloby priznal žalobcovi úroky z omeškania z prvých troch dlžných platieb dôchodku (t.j.zo sumy 180,96 EUR spolu za december 2016, január a február 2017) od 11.2.2017 až do zaplatenia a zo sumy 60,32 EUR za mesiace marec, apríl, máj, jún, júl, august a september 2017 od 2.dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.
32. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Keďže žalobca si úroky z omeškania uplatnila v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, súd jeho žalobe vyhovel.
34. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech v percentuálnom vyjadrení 90 %. Neúspech mal v rozsahu 10%. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 80 %. Žalovanému by preto patrilo právo na náhradu trov konania v rozsahu 80 %. Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).