Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21C-71-2010.pdf
PDF · 135.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/71/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: IMPE, s.r.o., Pod Vinicou 366/6, Kanianka, IČO: 46541781, zastúpený JUDr. Karol Spišák, advokát, Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanému: 1.) C. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, Q., 2.) S. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, Q., obaja zastúpení JUDr. Eva Bellová, advokát, Mliečno 511, Šamorín, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n í vypratať stavbu rodinného domu súpisné č. XXXX v Q. na ul. Q. XX, postavenú na pozemku parc. reg. K. Č.. XXXXX/XX a XXXXX/XX a zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Trnávka, obec Bratislava - mestská časť D., Okres Bratislava I., ako aj pozemok parc. č. XXXXX/ XX - zastavaná plocha o výmere XX L. a pozemok parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX L., do 1 mesiaca po právoplatnosti rozsudku bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovaným 1, 2 náhradný byt.
Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2010, sa pôvodný žalobca HITECO, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 20, Bratislava, IČO: 31381995 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných povinnosťou vypratať stavbu rodinného domu súpisné č. XXXX v Bratislave na ul. Q. XX, postavenú na pozemku parc. reg. C č. XXXXX/XX a XXXXX/XX a zapísanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A., obec Bratislava - mestská časť D., Okres Bratislava I., ako aj pozemok parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 486 m2, bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovaným náhradný byt.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy a následného povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod číslom F. - XXX/XX zo dňa 06.08.2003 sa stal vlastníkom rodinného domu na Q. ulici č. XX v Bratislave, označený súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/XX, parcela reg. "C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 71 m2 a pozemku parc. č. XXXXX/XX, parcela reg. "C", druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 486 m2, zapísané na LV č. XXXX. Žalovaní v období od augusta 2003 preukázateľne užívali a ku dňu podania žaloby stále užívajú predmetné nehnuteľnosti. Žalobca nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako vlastník nehnuteľností vstúpil, za predpokladu, že nájomný pomer riadne vznikol, do právneho postavenia prenajímateľa voči žalovaným ako nájomcom nehnuteľností. Za predpokladu, že nájomný pomer medzi stranami riadne vznikol, listom zo dňa 11.01.2010 žalobca
vypovedal žalovaným nájom nehnuteľností so zákonnou výpovednou lehotou 3 mesiace a zároveň ich v rovnakej lehote vyzval na vypratanie predmetných nehnuteľností. Výpoveď z nájmu nehnuteľností bola žalovaným doručená dňa 12.01.2010, čím im dňa 12.01.2010 začala plynúť výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa 12.04.2010. Žalovaní aj napriek výpovedi nehnuteľnosť nevypratali a aj naďalej ju užívajú a to po skončení prípadného nájmu bez právneho titulu, čím žalobcovi bránia vo výkone vlastníckeho práva.
3. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili dňa 14.02.2014, resp. podaním doručeným súdu dňa 01.04.2014, v ktorom uviedli, že nie je pravdou, že užívajú nehnuteľnosti bez právneho titulu. Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 13.07.1961 bol byt pridelený D. S., otcovi žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ako 6 ročný sa do tohto bytu nasťahoval spolu s rodičmi v roku 1961. Následne dňa 26.01.1962 správca bytu, Č. Š.A. J. R. M.. U.. Bratislava ako vlastník, uzatvoril s otcom žalovaného v 1. rade nájomnú zmluvu na prenájom bytu na Q. ulici č. XX (F. na M. Č.. X) na dobu neurčitú. Následne boli uzatvorené aj zápisy o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu. Otec žalovaného v 1. rade zomrel v roku 1987 a v byte ostali bývať žalovaný v 1. rade so svojou manželkou - žalovanou v 2. rade a aj s matkou, ktorá už tiež zomrela. Žalovaný v 1. rade potom obdržal od správcu, vlastníka bytu, evidenčný list s výpočtom nájomného, ktoré riadne platil a aj v súčasnosti platí. Všetky doklady, ktoré k bytu obdržal žalovaný v 1. rade, resp. jeho otec vždy uvádzali predmetnú nehnuteľnosť ako byt. Ide o bytovú jednotku, ktorá spĺňa znaky bytu v zmysle zákona. Ako bytová jednotka v obytnom dome bola nehnuteľnosť uvádzaná aj v znaleckom posudku zo dňa 30.06.1994, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s privatizáciou podniku Č. Š. J. R. Nehnuteľnosť nebola kolaudovaná, v roku 1961 kolaudácia nebola potrebná ale dôležitá je skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vyplývajúc zo svojho postavenia ako potomok nájomcu, resp. neskôr aj ako nájomca, nikdy nemal príležitosť, ani právne postavenie sa dostať k dokladom, ktoré boli potrebné pri stavbe, resp. k povoleniu užívania nehnuteľnosti prípadne k stavebnému určenie danej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade bol sám zamestnaný v podniku Č. Š. J. R., kde ho akceptovali ako nájomcu, nikdy mu nikto nedal výpoveď z nájmu bytu, bol riadne evidovaný ako nájomca, mal predpísané nájomné, ktoré bolo určené v zmysle zákona ako regulované nájomné bytu, nie domu, nájomné riadne platil. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 26.01.1962 vznikol nájom k predmetnému bytu otcovi žalovaného v 1. rade, a po jeho smrti došlo k prechodu nájmu na žalovaného v 1. rade a jeho manželku ako žalovanú v 2. rade a ich detí - vnukov zomrelého, čím im vznikol nájom bytu a sú tak nájomcami. Pokiaľ by sa vychádzalo z rozhodnutia o pridelení podnikového bytu zo dňa 13.07.1961, aj tak na základe uvedeného rozhodnutia vzniklo právo nájmu otcovi žalovaného v 1. rade a teda po jeho smrti členovia jeho rodiny sa nemusia z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt. Predmetný byt už stratil charakter podnikového, resp. služobného bytu. Žalovaní sú tak nájomcami tohto bytu, platnú výpoveď z nájmu bytu zatiaľ nedostali a byt neobývajú protiprávne tak, ako to tvrdí žalobca. Nie je preukázané, že by žalovaní užívali byt bezprávne. Pôvodný žalobca Hiteco, s.r.o., nadobudol nehnuteľnosť v roku 2003. Následne, keď sa žalovaní dozvedeli, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, toho opakovane písomne vyzývali aby im oznámil číslo účtu, kde majú posielať nájomné. Listom zo dňa 19.04.2004 im bolo oznámené, že vlastník im dodatočne oznámi kam majú nájomné uhrádzať a že nájomnú zmluvu uzatvárať nie je potrebné, nakoľko po kúpe nehnuteľnosti vstúpil vlastník do právneho postavenia prenajímateľa. Po nahliadnutí do kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol predmetný byt je zrejmé, že bol upozornený, že kupuje nehnuteľnosť, ktorá je obývaná. Žalobca vedel, že kupuje nehnuteľnosť s ťarchou, vôbec sa nezaujímal o osoby, ktoré v byte bývajú a po 7 rokoch zrazu dal žalovaným výpoveď z domu a nie z bytu.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami tvoriacich obsah spisu 21C/71/2010 ako aj pripojeného spisu 7C/62/2010 dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
5. Rozhodnutím o pridelení bytu zo dňa 13.07.1961, č. Byt/.-XXXX/XXXX vydaným Mestským národným výborom v Bratislave bol D. S. (otcovi žalovaného v 1. rade) pridelený podľa § 19 zákona č. 67/1956 Zb. do nájmu byt (v konaní sporná nehnuteľnosť) pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva v A., ul. M. (terajšia ulica Q.) - fínske domky. Následne dňa 26.01.1962 uzatvorili Č. Š. J. R., n. p. Bratislava
- mesto a D. S. nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu nachádzajúceho sa v Bratislave A., Na M. Č.. X pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX podpísali Č. M.. U.., R. XXX a D. S. Zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu na Q. ul. č. XX v Bratislave, ktorých predmetom boli zmeny vo výške úhrady za užívanie bytu (označeného ako samostatný rodinný dom) a za služby spojené s užívaním bytu.
6. Keďže nájomca D. S. dňa 20.02.1987 zomrel, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 23.03.1987 požiadal Č. M.. U.. o pridelenie užívacieho práva na podnikový byt v rodinnom domku na Q. ulici XX po zosnulom otcovi. Poukázal na to, že tiež pracuje v Č. ako vodič a iný byt nevlastní. Služobným listom Č. Bratislava, R. - XXX zo dňa 20.03.1987 bolo na ZV ROH predložené na schválenie pridelenie bytu žalovaného v 1. rade na základe jeho žiadosti po úmrtní užívateľa, jeho otca. Listom zo dňa 07.04.1987 oznámila Č. M.. U.. Bratislava žalovanému v 1. rade, že pridelenie užívacieho práva stanovujú na dobu určitú do 31.05.1987 s tým, že pridelenie na dobu neurčitú je podmienené schválením konferenciou ROH, ktorá sa uskutoční v máji 1987.
7. Zakladacou listinou zo dňa 09.12.1993, č. XXXX/M-XX vydanou Ministrom dopravy, spojov a verejných prác SR bola ku dňu 01.01.1994 založená M. J. R. XXX štátny podnik Bratislava. Majetok štátneho podniku bol vymedzený rozsahom vecí a majetkových práv, ku ktorým vykonával zrušený štátny podnik Č. J. R. Q. právo hospodárenie ku dňu zrušenia a súvisel s činnosťou nákladnej dopravy v odštepnom závode 802 Bratislava. Z delimitačného protokolu o prevode práva hospodárenia s majetkom štátu v dôsledku zrušenia š.p. Slovenská J. R. na M. XXX Š.. U.. prešla aj bytová jednotka Q.Á. XX, A..
8. Dňa 25.07.1994 vydal Miestny úrad mestskej časti Bratislava - D. potvrdenie o pridelení súpisného a orientačného čísla na objekt - rodinný dom na Q. ul., ktorému bolo pridelené súpisné č. I..XXXX a orientačné č. XX rozhodnutím ObNV BA II, Výst. XXXX/XX/Kr. zo dňa XX.XX.XXXX.
9. Zakladacou listinou zo dňa 06.04.1995 bola Fondom národného majetku SR založená M. J. R. XXX J..P.., do ktorej bol vložený všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie podniku M. J. R. XXX štátny podnik Bratislava. Súčasťou tohto majetku bol aj rodinný dom súp. č. XXXX na Q. u. č. XX, A. na parc. č. XXXXX/XX. Akciová spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 01.07.1995.
10. Dňa 12.08.1997 potom uzatvorili M. J. R. XXX J..P.. ako predávajúci a S.W.W. spol. s r. o. ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola okrem iného aj nehnuteľnosť rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXXX/XX, k. ú. A..
11. Dňa 08.06.2000 vložila spoločnosť S.W.W. spol. s r. o., Bratislava do základného imania spoločnosti SLOVAKIA CTX a.s. okrem iného nehnuteľnosť - rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX, súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX, k. ú. A..
12. Následne dňa 20.12.2002 uzatvorili SLOVAKIA CTX a.s. ako predávajúci a pôvodný žalobca HITECO, s.r.o., ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola okrem iného aj nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXXX/XX - rodinný dom, k. ú. A..
13. Listom zo dňa 11.01.2010, doručeným žalovaným dňa 12.01.2010, dal pôvodný žalobca žalovaným výpoveď z nájmu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na Q. ul. č. XX v Bratislave, rodinný dom označený súp. č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX L., zapísaný na LV č. XXXX a zároveň ich vyzval, aby nehnuteľnosť v zákonom stanovenej výpovednej lehote 3 mesiace vypratali.
14. Pôvodný žalobca HITECO, s.r.o., predal nehnuteľnosť Š. R., nar. XX.XX.XXXX, N. B. XX, U.. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 26.05.2014 bol vklad v prospech Š. R. povolený. Súd preto na návrh uznesením zo dňa 18.07.2014, č. k. 21C/71/2010 - 120 pripustil vstup Š. R. na miesto doterajšieho žalobcu spoločnosti HITECO, s.r.o.
15. Následne na základe návrhu na pripustenie zmeny na strane žalobcu, z dôvodu prevodu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam Kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.2015 na spoločnosť IMPE, s.r.o., súd uznesením zo dňa 05.04.2016, č. k. 21C/71/2010 - 270 pripustil vstup spoločnosti IMPE, s.r.o., Pod Vinicou 366/6, Kanianka, IČO: 46541781, do konania na miesto doterajšieho žalobcu Š. R., N. B. XX, U..
16. Podľa výpisu z LV č. XXXX je žalobca (IMPE, s.r.o.,) vlastníkom nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, kat. úz. A. ako aj pozemku parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 71 m2 a pozemok parc. č. XXXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 486 m2.
17. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania pred súdom na podanej žalobe zotrval a k veci poukázal, že pokiaľ by sa aj jednalo o byt, čo však rezolútne popiera, išlo by o byt podnikový, teda byt trvale učený pre ubytovanie pracovníkov. Keďže by sa jednalo o podnikový byt, po smrti jeho užívateľa nedochádzalo k prechodu nájmu na blízke osoby. Podnikové byty podľa vtedy účinného zákona prideľovali miestne národné výbory na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi. Teda po smrti D. S. by byt musel žalovanému v 1. rade prideliť miestny národný výbor. Takéto rozhodnutie však nebolo v prospech žalovaného v 1. rade nikdy vydané. Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu mohol platne uzavrieť len ten, komu bol byt pridelený rozhodnutím o pridelení bytu vydaným príslušným orgánom. Právo užívať byt by teda vzniklo až dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu, Takáto dohoda však nebola nikdy vydaná v prospech žalovaného v 1. rade. Súd by sa mal v prvom rade vysporiadať s predbežnou otázkou, či predmetná nehnuteľnosť je alebo nie je bytom. Charakter stavby a jej účelové určenie, vrátane druhu stavby, môže určiť len stavebný úrad svojím rozhodnutím, a nie vlastník stavby, resp. jej správca. Rozhodujúcim nemôže byť označenie predmetu užívania zo strany účastníkov, ale len jeho účelové určenie zodpovedajúce účelu, ktorý vymedzil stavebný úrad rozhodnutím o povolení užívania stavby. V danom prípade z uvedeného druhu stavby - rodinný dom, vyplýva, že sa nepoužijú príslušné právne predpisy vzťahujúce sa k bytom. Je zrejmé, najmä z dokladov obsiahnutých v konaní 7C/62/2010, že bývalý podnik M. J. R. XXX štátny podnik Bratislava mal vágnu dokumentáciu, čo sa týka deliminácie, keďže nie všade sa uvádza správny údaj o predmetnej stavbe rodinného domu. Je nemysliteľné, aby nesprávne informácie Č. Bratislava M.. U.., R. - XXX, neskôr M. J. R. XXX Š. U. Q., keďže v niektorých dokumentoch sa uvádza "bytová jednotka", inokedy ako stavba "rodinný dom", mali väčšiu právnu silu ako údaje dlhodobo zaznamenané v evidencii katastra a v evidencii príslušných správnych orgánov.
18. Skutočnosť, že v roku 1989 došlo k spoločenským zmenám, nemá nič spoločné s tým, že ZV ROH žalovaným neudelilo užívacie právo. Z ničoho nevyplýva konkludentný prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu zmluvy o nájme. Žalovaným toho času jasne určili podmienky, že je potrebný súhlas ZV ROH, ktorý nedostali. Samotná žiadosť žalovaného v 1. rade o pridelenie podnikového bytu po smrti otca svedčí o tom, že i on si bol vedomý, že mu automaticky nevzniklo užívacie právo, nájom, na podnikový byt a musí požiadať o jeho pridelenie. V rovnakom duchu vyznieva aj odpoveď ZV ROH. Žalovaní protiprávne užívajú nielen rodinný dom, ale protiprávne užívajú aj pozemky, ktoré Č. nikdy nevlastnilo. Zo strany žalovaných nebola preukázaná existencia právnej skutočnosti, ktorá by ich oprávňovala k užívaniu tejto nehnuteľnosti. Skutočnosť, že im nájom, resp. akékoľvek právo užívania nehnuteľností nikdy nevzniklo, potvrdil v konaní o určenie neplatnosti výpovede nájmu, v rámci ktorého vystupoval žalovaný v 1. rade ako žalobca, tunajší súd rozsudkom zo dňa 07.12.2011, č. k. 7C/62/2010 - 304, potvrdený aj odvolacím súdom.
19. Na pojednávaní dňa 22.09.2017 právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaným nevzniklo právo osobného užívania predmetnej nehnuteľnosti a teda ani neexistovalo ku dňu 01.01.1992, keďže len toto právo sa účinnosťou zákona 509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu. Do úvahy neprichádzajú ani žalovanými naznačené konštrukcie o pridelení podnikového bytu, nakoľko táto stavba nikdy nebola, a ani nie je bytom ale rodinným bytom. Žalobca považuje všetky tvrdenia smerujúce k navodeniu nepriaznivej situácie žalovaných za absurdné a to aj s ohľadom, že počas neoprávneného užívania rodinného domu na Q. ulici v Bratislave, žalovaná v 2. rade, teda manželka žalovaného v 1. rade, vlastnila 3 - izbový byt, ktorý darovala pravdepodobne formálne, nakoľko tam bývali ich deti a platili platby za tento byt. Vlastníctvom predmetného bytu žalovaní mali možnosť vyriešiť svoju bytovú otázku a riadnym predajom a presťahovaním sa do menšieho bytu si mohli vyriešiť svoju zlú finančnú situáciu, ktorá v konaní taktiež nebola vierohodne preukázaná. Protiprávnym užívanom rodinného domu bez právneho titulu žalovaní bránia žalobcovi ako vlastníkovi tejto nehnuteľnosti v realizácii jeho vlastníckeho práva a spôsobujú mu škodu. Týmto protiprávnym užívaním domu žalovaní závažne porušujú vlastnícke práva žalobcu garantované celým právny poriadkom SR a v neposlednom aj článkom 20 Ústavy SR. Takýto stav je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a žalobca tak pociťuje nespravodlivosť. Žalovaní uvádzajú, že vypratanie bez bytovej náhrady by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujú na invalidný dôchodok a nepriaznivé majetkové pomery. Práve žalovaní sa však dopúšťajú konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní mali preukázateľne možnosť riešiť svoju bytovú potrebu iným spôsobom avšak žalovaná v 2. rade darovala jej byt pravdepodobne za účelom úspechu v tejto veci a docielenia náhradného bývania, alebo odpredaja nehnuteľnosti.
20. Právny zástupca žalovaných v priebehu konania pridŕžajúc sa všetkých doterajších vyjadrení k veci uviedol, že súd sa musí zaoberať ako prejudiciálnou otázkou, otázkou existencie práva žalovaných k nehnuteľnosti. Naopak na druhej strane je potrebné aby žalobca predložil kolaudačné rozhodnutie k stavbe, ktoré by ako jediný dôkaz preukázalo kvalifikáciu spornej nehnuteľnosti, či ide o rodinný dom alebo byt. Podľa názoru žalovaných sporná nehnuteľnosť spĺňa charakter rodinného domu s jedným bytom. Žalovaní nikdy netvrdili, že ide o bytový dom. Aj rodinné domy môžu byť kvalifikované podľa zákona ako rodinný s bytom, aj s jedným bytom. Čo sa týka namietaného prechodu práva nájmu na žalovaného v 1. rade, žalovaný v 1. rade mal tzv. užívacie právo na dobu určitú s tým, že trvalé užívacie právo ešte musí odsúhlasiť ZV ROH. K tomu síce pod vplyvom spoločenských zmien v roku 1989 nedošlo, ale so zreteľom na všetky okolnosti sa prenajímateľ ako aj žalovaný v 1. rade správali, ako keby boli prenajímateľ a nájomcovia danej nehnuteľnosti. Prenajímateľ predložil žalovaným dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu s výpočtom nájomného a s uvedením osôb, ktoré v predmetnom byte bývajú. Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť, nakoľko právny úkon možno urobiť aj konkludentne. Vypratanie bytu v rodinnom dome bez akejkoľvek náhrady by navyše bolo v rozpore s dobrými mravmi. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v 2. rade darovala svoju nehnuteľnosť 3 izbový byt tretej osobe, žalovaní uvádzajú, že táto vec nemá žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou. Žalovaná v 2. rade dostala tento byt od svojej matky na základe vzájomnej dohody, s tým, že musela svojich dvoch súrodencov vyplatiť a z dôvodu ďalších finančných povinností a záväzkov, ktoré rodina mala voči obdarovanej, bola nútená byt zaťažený pôžičkou darovať veriteľovi. Išlo o byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade a nie v spoluvlastníctve so žalovaným v 1. rade.
21. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 22.09.2017, ďalej uviedol, že žalobca žiadnym zákonným ustanovením nepreukázal, že žalovaní bývajú protiprávne a bez právneho titulu v jeho rodinnom dome. Občiansky zákonník pozná tzv. odvodené spôsoby uspokojovania bytových potrieb fyzických osôb a tieto zakladajú sa na určitom rodinnoprávnom vzťahu s priamym subjektom, ktorý bol oprávnený v byte bývať a poskytuje v niektorých prípadoch ochranu tým, že so vznikom tohto rodinnoprávneho vzťahu spája vznik spoločného práva oprávňujúceho ich bývať v byte alebo rodinnom dome. Pre prípad zániku takéhoto práva zároveň stanovuje určité podmienky za ktorých patrí bytová náhrada tomu, kto je povinný z bytu resp. rodinného domu sa vysťahovať alebo vypratať. Navyše pasport nehnuteľnosti predložený žalobcom sa javí ako právne irelevantný pre tento prípad, nakoľko hovorí o súčasnom technickom stave nehnuteľnosti, avšak nepreukazuje jeho právnu kvalifikáciu v čase pridelenia bytu otcovi žalovaného v 1. rade v roku 1961. Žalovaní bývajú v predmetnej nehnuteľnosti v súlade so zákonom, majú na to právny titul a prislúcha im v prípade rozhodnutia súdu o tom, že musia nehnuteľnosť vypratať, náhradný byt. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo 03.05.2010. Či žalovaná v 2. rade vlastnila byt alebo nie a či ho darovala tretej osobe alebo akokoľvek s ním naložila, je vo vzťahu k žalobe bezvýznamné a irelevantné. Tento byt (darovaný) si plnoletý syn žalovaných prenajal a teraz v ňom býva plnoletá dcéra a žalovaná v 2. rade platí poplatky spojené s nájmom bytu priamo správcovi.
22. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
23. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi, účinného ku dňu 13.07.1961, podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a družstevné byty prideľuje výkonný orgán miestneho národného výboru na návrh organizácie, krajskej správy alebo družstva.
24. Podľa § 73 citovaného zákona, rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviacej päť obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne, alebo pri ktorom pri väčšom počte týchto miestností nepresahuje úhrn podlahovej plochy obytných miestností (§ 76) 120 m2.
25. Podľa § 75 ods. 1 citovaného zákona, bytom sa rozumie jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky. 26. Podľa § 77 citovaného zákona, za podnikové byty sa považujú byty v obytných domoch, ktoré 31. decembra 1956 boli organizácie oprávnené prideľovať svojim zamestnancom, ako i byty v obytných domoch, ktoré organizácie získajú po 31. decembri 1956 novou výstavbou alebo iným spôsobom pre ubytovanie vlastných zamestnancov.
27. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva.
28. Podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona, právo uzavrieť s organizáciou, prípadne s vlastníkom domu dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu vzniká dňom, keď sa rozhodnutie miestneho národného výboru alebo iného príslušného orgánu o pridelenie bytu stalo vykonateľným , ak je byt v tomto čase už vyprataný, inak dňom jeho vypratania.
29. Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona, rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac 5 obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m2. Z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m2.
30. Podľa § 62 citovaného zákona, bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
31. Podľa § 66 citovaného zákona, podnikové byty sú byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych, rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné výbory vedú zoznamy podnikových bytov.
32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, dokončené stavby alebo ich dokončené prevádzkove ucelené časti možno užívať len na povolené účely.
33. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, zmeny v spôsobe užívania stavieb, v prevádzkovom zariadení, v spôsobe výroby alebo podstatné rozšírenie výroby sú prípustné, len ak vydá kompetentný orgán nové povolenie na uvedenie do trvalej prevádzky (užívania). Povolenie nemožno vydať, ak by bolo v rozpore s dôležitými miestnymi záujmami.
34. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, účinného od 01.10.1976, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
35. Podľa § 85 ods. 1 citovaného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerané ustanovenia § 76 až 84.
36. Podľa § 104 ods. 1 citovaného zákona, ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.
37. Podľa § 104 ods. 2 citovaného zákona, stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie (pasport stavby).
38. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
39. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach
40. Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.02.1987, rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.
41. Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.02.1987, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.
42. Podľa § 179 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.02.1987, ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
43. Podľa § 182 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.02.1987, ustanovenia § 172 až 181 neplatia pre byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov organizácie.
44. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992, je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
45. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
46. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
47. Predmetom sporu v konaní 21C/71/2010 je vypratanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorú užívajú žalovaní. Tie isté strany v konaní 7C/62/2010, avšak v inom procesnom postavení, viedli spor o určenie neplatnosti výpovede z nájmu predmetnej nehnuteľnosti. Rozsudkom zo dňa 07.12.2011, č. k. 7C/62/2010 - 304 v spojení s rozsudkom Krajského súdu, ako súdu odvolacieho, zo dňa 22.10.2013, bola žaloba C. S. zamietnutá, čím je dané, že výpoveď zo dňa 11.01.2010 je platná. C. S. a S. S. tak užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho titulu.
48. Po vyriešení tejto spornej otázky v konaní 7C/62/2010, tak súd musí v tomto konaní ako otázku prejudiciálnu vyriešiť a ustáliť, či nehnuteľnosť, v ktorej žalovaní bývajú a užívajú, je bytom alebo domom. Súd takisto musí posúdiť, či žalovaným riadne vzniklo k tejto nehnuteľnosti/bytu užívacie právo resp. nájom.
49. V čase, teda dňa 07.04.1987, keď bola žalovanému v 1. rade predmetná nehnuteľnosť pridelená do osobného užívania, hospodárenie s bytmi upravoval zákon č. 41/1964 Zb., ktorý definoval byt ako aj rodinný domček ako dve odlišné "nehnuteľnosti" určené na bývanie (obdobne to bolo definované aj v zákone č. 67/1956 Zb. - účinnom v čase pridelenia "bytu" otcovi žalovaného v 1. rade). Bytom je podľa tohto zákona miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Byt mohol byť aj súčasťou rodinného domčeka. Rodinným domom je podľa tohto zákona obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac 5 obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m2. Z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m2. Rodinný dom ale nie je možné stotožňovať s bytom (aj keď v rodinnom dome môže byť byt), sú to dve samostatné kategórie. V konaní napokon nebolo
preukázané, že by bol prideľovaný byt v rodinnom dome, nevyplýva to ani zo žiadnych listinných dôkazov založených v spise.
50. Súd pri hodnotení charakteristiky nehnuteľnosti skúmal aj údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľností, pričom v katastri je sporná nehnuteľnosť zapísaná ako rodinný dom. Čo sa týka údajov uvedených v katastri, súd poukazuje na tzv. inštitút materiálnej publicity. Materiálna publicita katastra nehnuteľností je založená na zásade hodnovernosti a následnej záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností. V hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností je vyjadrená dôvera v ich správnosť. Táto hodnovernosť má preto charakter právnej domnienky, podľa ktorej sú príslušné údaje katastra nehnuteľností správne, čím sa v podstate garantuje zvýšený stupeň súladu skutočného a právneho stavu. Zásadný význam materiálnej publicity katastra nehnuteľností spočíva v tom, že hodnovernú i záväznú povahu majú nielen technické údaje, ale predovšetkým údaje o právach k nehnuteľnostiam. Prostredníctvom hodnovernosti a záväznosti vlastníckeho práva a iných vecných práv zapísaných v katastri nehnuteľností sa totiž realizuje jedna zo základných úloh katastra nehnuteľností, spočívajúca v ochrane týchto práv. Záväznosť údajov katastra nehnuteľností potom znamená viazanosť týmito údajmi. Právna domnienka hodnovernosti a záväznosti vybraných údajov katastra nehnuteľností má vyvrátiteľnú povahu. Zákonodarca to nakoniec aj zvýraznil priamo v zákonnom texte v § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona, a síce uvedením slov "ak sa nepreukáže opak". Opak sa pritom môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Preukázanie opaku má povahu výmazu nesprávneho údaja, resp. zápisu správneho údaja do katastra nehnuteľností. Žalovaní však takúto možnosť nevyužili, resp. žalobu nepodali a ani uvedené pred súdom nepreukázali. Údaje katastra nehnuteľností sa považujú za všeobecne známe a nikto sa nemôže odvolávať na ich neznalosť
51. V konaní boli predložené aj znalecké posudky. Súd sa s obsahom posudkov oboznámil, a ustálil, že znalecký posudok zo dňa 30.06.1994, ktorý predložili žalovaní, neposudzuje konkrétnu nehnuteľnosť, je iba všeobecným stanovením hodnoty majetku štátneho podniku M. XXX Bratislava a obsahuje iba zovšeobecňujúci popis jednotlivých typov nehnuteľností. Súd preto na tento posudok ako na dôkaz neprihliada, nakoľko nemá žiadnu dôkaznú silu. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ú. P. V. P..D..G.., Bratislava, ktorý dal vypracovať žalobca, vyplýva, že stavba súp. č. XXXX na Q. E., zapísaná na LV č. XXXX ako rodinný dom, k. ú. A. je charakterizovaná ako rodinný dom a nemôže byť charakterizovaná ako bytový dom.
52. Súd len pre úplnosť dodáva a zároveň aj poukazuje na početné listinné dôkazy, predložené v konaní stranami, z ktorých vyplýva charakter spornej nehnuteľnosti, a síce že sa jedná o rodinný dom. V Služobnom liste Č. Q., R. - XXX, zo dňa 20.08.1992, vo veci: Podklady k privatizačnému projektu, je nehnuteľnosť charakterizovaná ako fínsky dom Q. ulica č. XX. Dňa 21.03.1994 sa žalovaný v 1. rade obrátil na vedenie M., Š.. U.. závod 802 so žiadosťou o odkúpenie rodinného domu (nie bytu) v Bratislave na ulici Q. XX. Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 02.08.1994 taktiež vyplýva, že nehnuteľnosť súp. č. XXXX je vedená ako rodinný dom. Vyjadrením M.B. J. R. XXX štátny podnik Bratislava zo dňa 19.10.1994, adresovaným Fondu národného majetku SR, je objekt na ulici Q. XX opísaný ako rodinný dom. Aj platobný výmer č. X/XX/XXXXXX-XX/XX/XXXXXX Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, zo dňa 25.03.2009, považuje predmetnú nehnuteľnosť za rodinný dom a zdaňuje ju ako stavbu na bývanie, resp. dom a nie ako byt podľa § 14 zákona č. 582/2004 Z. z.
53. V dôsledku neexistencie kolaudačného rozhodnutia nehnuteľnosti, Mestská časť Bratislava - D., ako stavebný úrad, č. P. XXXX/XXXX/X/AMR dňa 22.05.2017 overila pasport stavby a potvrdila existenciu stavby: rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku registra "C" KN, parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX v k. ú. A. v Bratislave, stavba vedená Okresným úradom Bratislava, Katastrálnym odborom na LV č. XXXX, účel - bývanie.
54. Inštitút pasport stavby je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje nahradiť chýbajúce doklady (napr. kolaudačné rozhodnutie, dokumentáciu stavby) a ďalej umožňuje odstrániť nejasnosti pri užívaní stavby na určitý účel. Overená dokumentácia skutočného realizovania stavby, resp. overený pasport stavby tak nahrádzajú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní a je platným právnym dokladom pre uvedenú stavbu.
55. Súd taktiež posudzoval aj možný prechod užívacieho práva, resp. práva nájmu z D. S. na žalovaného v 1. rade a dospel k záveru, že žalovaným nevzniklo riadne právo užívania nehnuteľnosti, ktoré by sa neskôr zmenilo na nájom.
56. Podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., ktorým bol podstatnou mierou zmenený a doplnený Občiansky zákonník, sa (až na v zákone stanovené výnimky) pri vzniku práva osobného užívania bytu uplatňoval "prideľovací" režim podľa § 154 Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi vzniklo občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. V súlade s "prideľovacím" režimom sa preto pre vznik tohto práva vyžadovalo najskôr pridelenie bytu. Samotné prideľovanie bytov upravovali ustanovenia § 4 až 28 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi (tento zákon bol zrušený zákonom č. 509/1991 Zb.).
57. Z dokladov predložených účastníkmi je zrejmé, že ak by sa jednalo o byt (v zmysle vyššie uvedeného súd už pevne ustálil, že sa jedná o rodinný dom, ale pri skúmaní možného prechodu nájmu na žalovaných, skúma aj možnosť prechodu nájmu ak by išlo o byt), išlo by o byt podnikový, teda byt trvale určený pre ubytovanie pracovníkov (§ 19 zák. č. 67/1956 Zb. v rozhodnutí o pridelení bytu zo dňa 13.07.1961, služobný list Č. zo dňa XX.XX.XXXX). Tento byt bol Miestnym národným výborom v Bratislave pridelený D. S.. Keďže sa jednalo o podnikový byt, po smrti jeho užívateľa nedochádzalo k prechodu nájmu bytu na blízke osoby (§ 182 vtedy účinného Občianskeho zákonníka). Podnikové byty podľa vtedy účinného zákona č. 41/1964 Zb. prideľovali miestne národné výbory na návrh organizácie hospodáriacej s podnikovými bytmi. To znamená, že po smrti otca (D. S.) by nehnuteľnosť musel žalovanému v 1. rade prideliť miestny národný výbor. Žalovaný v 1. rade však v rámci procesnej obrany nepredložil dôkaz o tom, že by mu byt pridelil miestny národný výbor. Jediný dôkaz svedčiaci o tom, že by mal byť žalovanému v 1. rade byt pridelený, je list Č. zo dňa 07.04.1987 označený ako "Žiadosť o pridelenie užívacieho práva - odpoveď", ktorý naviac ani nemá formu rozhodnutia o pridelení bytu vydaného v správnom konaní (ktorú museli mať aj rozhodnutia organizácií, ktoré hospodárili s bytmi, pokiaľ tieto rozhodovali o pridelení bytu). Dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu mohol platne uzavrieť len ten, komu bol byt pridelený rozhodnutím o pridelení bytu vydaným príslušným orgánom v správnom konaní. Právo užívať byt vzniklo až dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom (§ 155 vtedy účinného Občianskeho zákonníka). Ani uzavretie takejto dohody žalovaný v 1. rade nepreukázal. Naviac podľa listu Č. zo dňa 07.04.1987 išlo o užívanie na dobu určitú do 31.05.1987, pričom pridelenie bytu na dobu neurčitú bolo podmienené schválením konferenciou ROH.
58. V danom prípade bolo na žalovaných, aby preukázali vznik práva osobného užívania bytu a jeho existenciu ku dňu 01.01.1992, lebo len toto právo sa účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom bytu. V predmetnom konaní ale žalovaní vznik tohto práva nad všetky pochybnosti nepreukázali. Ak by sa teda jednalo o byt, žalovaní nepreukázali, že by im tento byt bol riadne pridelený a to na dobu neurčitú. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaní nepreukázali, že na nich po smrti D. S. takéto právo prešlo. Žalovaní boli oprávnení užívať túto nehnuteľnosť, resp. mali právny titul iba na dobu určitú a to do 31.05.1987. Od tohto momentu predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom užívajú bez právneho dôvodu (titulu).
59. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobe žalobcu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť predmetnú nehnuteľnosť vypratať bez bytovej náhrady, nakoľko uvedená nehnuteľnosť nie je bytom.
60. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané.
1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.