Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-431-2015.pdf
PDF · 112.27 KB
No categories available
10Cb/431/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: UNITED, s. r. o., so sídlom Na Hôrke 409/25, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 388 823, právne zastúpený: JUDr. Genovéva Hlásniková, advokát so sídlom J. M. Hurbana 334/32, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 28.156,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie istiny 5.850,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 5.850,- eur od 17.03.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19.795,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 19.795,02 eur od 17.03.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 40,6%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 17.03.2015 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 28.156,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 28.156,73 eur od 17.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom doplatku poistného plnenia. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako poistený uzavrel so žalovaným ako poistiteľom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 20.11.2012 s názvom Havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO - súbor (ďalej len „Poistná zmluva“), predmetom ktorej bolo havarijné poistenie nákladného vozidla značky IVECO K. B. K. R., ev. č. T.-XXX-M. (ďalej len „nákladné vozidlo IVECO) a havarijné poistenie chladiarenského návesu značky SCHMITZ L. K. s agregátom, ev. č. T.-XXX-I. (ďalej len „chladiarenský náves“). Uvedenou Poistnou zmluvou bolo dojednané havarijné poistenie súboru motorových vozidiel so začiatkom poistenia dňom 31.12.2012 na dobu neurčitú a so spoluúčasťou poisteného vo výške 10% minimálne 331,19 eur. Typ poistenia bol dohodnutý u nákladného vozidla ako aj u chladiarenského návesu „B“, s poistnou sumou u nákladného vozidla vo výške 95.880,- eur a u chladiarenského návesu 27.230,- eur. Žalobca poukázal na obsah zmluvného ustanovenia čl. IX bod 1 Poistnej zmluvy, v zmysle ktorej za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia „A“ alebo „B“ poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV (motorového vozidla) do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe
bezprostredne pred poistnou udalosťou. Podľa čl. IX bod 5 Poistnej zmluvy pokiaľ bolo MV zničené alebo poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90% všeobecnej ceny MV, poisťovňa bude považovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná cena MV znížená o hodnotu použiteľných zvyškov z MV. V prípade poškodenia MV v zahraničí si poisťovňa vyhradzuje právo rozhodnúť o tom, či použiteľné zvyšky uhradí v poistnom plnení alebo sa budú prepravovať do sídla poisteného. Náklady na prepravu použiteľných zvyškov nesmú presiahnuť ich cenu. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 25.11.2013 došlo v Poľsku k dopravnej nehode - čelnému nárazu nákladného vozidla, ku ktorému bol pripojený chladiarenský náves a následnej reťazovej havárii tak, ako je opísaná v hlásení o vzniku škodovej udalosti. Pri uvedenej dopravnej nehode došlo k totálnej škode na nákladom vozidle, ako aj na chladiarenskom návese žalobcu. Žalobca bol v čase vzniku poistnej udalosti výlučným vlastníkom nákladného vozidla a chladiarenského návesu. Vznik škodovej udalosti žalobca oznámil žalovanému ako poistiteľovi dňa 27.11.2013. Žalovaný evidoval uvedenú poistnú udalosť na nákladnom vozidle pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX a na chladiarenskom návese pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX.
2. Žalovaný pri výpočte všeobecnej hodnoty nákladného vozidla zo dňa 18.12.2013 stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 25.11.2013 vo výške 26.066,87 eur vrátane DPH a následne v oznámení o poistnom plnení zo dňa 22.01.2014 od tejto sumy odpočítal odťah vozidla z Poľska na Slovensko v sume 1.100,- eur, odťah vozidla z miesta nehody v sume 295,39 eur a hodnotu zvyškov v sume 7.000,- eur, spolu žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie 20.462,28 eur a po odpočítaní spoluúčasti v sume 2.046,23 eur priznal žalobcovi poistné plnenie za poškodené nákladné vozidlo v sume 18.416,03 eur. Uvedenú sumu zaplatil žalovaný na účet žalobcu dňa 27.01.2014.
3. Nakoľko žalobca nesúhlasil s určenou výškou všeobecnej hodnoty nákladného vozidla podľa výpočtu žalovaného, objednal u znalca z odboru Doprava cestná P.. B. Z. vypracovanie znaleckého posudku za účelom stanovenia výšky všeobecnej hodnoty vozidla, pričom znalec na základe objednávky žalobcu vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.09.2014, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nákladného vozidla vo výške 36.719,- eur. Žalobca vyslovil nesúhlas so žalovaným určenou hodnotou zvyškov nákladného vozidla vo výške 7.000,- eur, ktorú považuje za neúmerne vysokú. Za primeranú hodnotu žalobca určil sumu 3.000,- eur a rozdiel na poistnom plnení vo vzťahu k poškodenému nákladnému vozidlu určil vo výške 13.186,92 eur. Nesprávne určenú výšku poistného plnenia žalobca namietol aj pri vyplatenom poistnom plnení u chladiarenského návesu, keď žalovaný pri výpočte všeobecnej hodnoty návesu zo dňa 19.05.2014 stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 25.11.2013 vo výške 27.404,83 eur vrátane DPH a následne v oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.05.2014 v prílohe k oznámeniu o poistnom plnení na základe popisu položiek rozpísal pre poistné plnenie všeobecnú hodnotu vozidla v sume 27.404,83 eur, od ktorej odpočítal hodnotu zvyškov vraku vo výške 25.200,- eur a pri zohľadnení spoluúčasti žalobcu v sume 331,94 eur vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 898,99 eur dňa 22.05.2014.
4. Za účelom stanovenia výšky všeobecnej hodnoty chladiarenského návesu žalobca dňa 19.05.2014 objednal u znalca z odboru Doprava cestná P.. B. Z. vypracovanie znaleckého posudku, pričom znalec v posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.09.2014 určil všeobecnú hodnotu chladiarenského návesu ku dňu 25.11.2013 vo výške 39.832,- eur (vrátane DPH) a nakoľko žalobca zvyšky vraku chladiarenského návesu predal za cenu vo výške 22.200,- eur spoločnosti SLOVAK FINANCE s.r.o., považuje žalobca za primeranú hodnotu zvyškov vraku chladiarenského návesu práve sumu 22.200,- eur. Uvedeným postupom žalobca určil rozdiel v poistnom plnení vyplatenom žalovaným a žalobcom určenou pohľadávkou vo výške 14.969,81 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu doplatku poistného plnenia za nákladné motorové vozidlo a chladiarenský náves spolu vo výške 28.156,73 eur s úrokom z omeškania poukazujúc na obsah zákonných ustanovení § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, § 788 ods. 1, § 797 ods. 2, § 806 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
5. Žalobca ako dôkaz k žalobe označil a k návrhu pripojil kópiu technického preukazu nákladného vozidla a chladiarenského návesu, poistnú zmluvu, oznámenie o vzniku škodovej udalosti na nákladnom vozidle a na chladiarenskom návese, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 22.01.2014, výpis z účtu žalobcu zo dňa 27.01.2014, znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16.09.2014, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 19.05.2014, výpis z účtu žalobcu zo dňa 22.05.2014, znalecký posudok č.
XX/XXXX zo dňa 16.09.2014, faktúru, ktorou bola vyúčtovaná cena za predaj zvyškov chladiarenského návesu SCHMITZ a výpis z účtu žalobcu zo dňa 28.05.2014.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.02.2016 potvrdil skutočnosť, že na základe poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 25.11.2013 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty motorového vozidla po odpočítaní zvyškov vraku, pričom za spornú otázku medzi procesnými stranami označil výšku uplatňovaného nároku žalobcom a to rozdiel medzi všeobecnou hodnotou stanovenou znaleckým posudkom a všeobecnou hodnotou vypočítanou žalovaným. Žalovaný realizoval výpočet všeobecnej hodnoty vozidla v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., kde stanovil východiskovú hodnotu vozidla, technický stav vozidla, technickú hodnotu vozidla a následne vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla. Znalecký posudok predložený žalobcom žalovaný kvalifikoval ako listinný dôkaz, ktorý obsahuje identifikáciu vozidla, počet najazdených kilometrov s následne určenou všeobecnou hodnotou vozidla. Vzhľadom na rozdielne stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla a návesu a skutočnosť, že rozhodnutie súdu bude závisieť od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, žalovaný navrhol ustanoviť súdom znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla a návesu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe doplňujúcimi znaleckými posudkami č. XX/XXXX a XX/XXXX spracovanými P.. B. Z. a výsluchom znalca.
8. Za skutočnosti medzi stranami nesporné súd konštatuje uzavretie Poistnej zmluvy dňa 20.11.2012, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie nákladného vozidla a chladiarenského návesu, ktorých vlastníkom bol v čase uzavretia Poistnej zmluvy žalobca. Medzi stranami je nesporná skutočnosť vzniku poistnej udalosti dňa 25.11.2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za poškodené nákladné vozidlo v sume 18.416,03 eur dňa 27.01.2014 a za poškodený chladiarenský náves vo výške 898,99 eur dňa 22.05.2014. V prípade poškodeného nákladného vozidla žalovaný nesporne ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 21.01.2014 (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 22.01.2014) a v prípade chladiarenského návesu ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 16.05.2014 (oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.05.2014).
9. Základnou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi zmluvy bola výška poistného plnenia, a to vo väzbe na rozdielne východiskové údaje vzťahujúce sa k určenej všeobecnej hodnote poškodených vozidiel a cene použiteľných zvyškov, keď podľa tvrdení žalobcu, opierajúc sa o závery predložených znaleckých posudkov, rozdiel oprávneného nároku žalobcu a žalovaným vyplateného poistného plnenia predstavuje žalovanú istinu 28.156,73 eur za obe poškodené motorové vozidlá.
10. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 a 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 18.6.2010 (ďalej len Občiansky zákonník), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
12. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka: Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
13. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkovo- právneho vzťahu strán , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania žalovaného , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na námietke nepreukázanej a neurčitej výšky nároku žalobcu, vo vzťahu ku ktorej v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný označil dôkazný návrh - vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom.
16. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku predložil súdu okrem listinných dôkazov pripojených k žalobe znalecké posudky P.. B. Z., znalca z odboru DOPRAVA CESTNÁ vo veci stanovenia výšky skutočnej škody na poškodených motorových vozidlách č. XX/XXXX a XX/XXXX zo dňa 25.11.2013 a súčasne navrhol vo veci vykonať výsluch znalca P.. Z., ktorý vypracoval znalecké posudky č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, XX/XXXX, ktorými žalobca preukazuje dôvodnosť svojho nároku.
17. Pri hodnotení dôkazného návrhu žalovaného súd prihliadal na obsah listinných dôkazných prostriedkov predložených v konaní žalobcom a žalovaným, kvalitu námietky žalovaného voči obsahu posudkov predložených žalobcom do konania, keď tieto žalovaný vymedzil ako „disproporcie pri výpočte poistného plnenia“ oproti výpočtom žalovaného s odkazom na príslušnú vyhlášku. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že znaleckému posudku vypracovanému súdom ustanoveným znalcom žalovaný bez ďalšieho pripisuje inú dôkaznú silu ako súkromnému znaleckému posudku predloženému v konaní stranou sporu. Žalovaný má za to, že súdom ustanovený znalec by sa vedel vyjadriť k jednotlivým disproporciám a objasniť, ktorý z výpočtov procesných strán je správny, a ktorý môže byť podkladom pre určenie oprávnenej výšky poistného plnenia.
18. Znalec P.. B. Z. priamo na pojednávaní doplnil písomne vypracované znalecké posudky o vyhlásenie, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a na (v znaleckých posudkoch) prijatých záveroch aj po otázkach procesných strán ďalej zotrvával. Znalec popísal, z akých podkladov pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzal, keď za tieto označil kópie technických preukazov poškodených vozidiel, znalosť konštrukčnej výbavy poškodeného vozidla, počtu najazdených kilometrov, servisnej histórie vozidla, pričom všeobecnú hodnotu vozidiel určoval porovnaním obvyklých cien porovnateľných vozidiel na nemeckom trhu. V prípade doplňujúcich znaleckých posudkov č. XX a č XX z roku XXXX všeobecnú hodnotu zvyškov oboch vozidiel znalec určoval na základe fotodokumentácie a miery poškodenia a rovnako z predajnej ceny týchto zvyškov, na základe ktorých určil konečný výpočet ceny použiteľných zvyškov motorových vozidiel. Znalec podrobnejšie objasnil, prečo ako základ šetrenia pre určenie všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal z údajov zistených na
celoeurópskej báze, konkrétne nemeckého trhu, keďže sa jedná o na slovenskom a českom trhu nie bežne dostupný typ vozidiel. Potrebné údaje znalec zisťoval na internetovom portáli verejne známom a obvykle používanom pre určenie východiskovej ceny príslušnej komodity s pripočítaním obvyklých nákladov na uvedenie dovezeného vozidla do prevádzky na území Slovenskej republiky. Závery znalca, ktoré sú obsahom súdu predložených súkromných znaleckých posudkov, súd vyhodnotil za dostatočné a presvedčivo odôvodnené. Žalovaný námietky voči obsahu a spôsobu spracovania znaleckého posudku bližšie nekonkretizoval. Spochybnenie záverov znaleckého posudku žalovaný neoprel o konkrétne poznatky z vlastného zisťovania, ktoré by námietkam žalovaného poskytovali právnu relevanciu. Svoj návrh na znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom žalovaný odôvodňoval len stranami rozdielne určenou výškou oprávneného nároku z titulu poistného plnenia.
19. Súd poukazuje na skutočnosť, že prijatím Civilného sporového poriadku sa oproti predchádzajúcej procesnej úprave favorizuje písomný znalecký posudok, keď ustanovenie § 209 CSP upravuje legálnu definíciu súkromného znaleckého posudku a normuje sa rovnocennosť súkromného znaleckého posudku so znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom. Civilný sporový poriadok poskytuje procesným stranám právo predložiť súkromný znalecký posudok v konaní, ktorý musí mať náležitosti v zmysle Zákona o znalcoch a tlmočníkoch a musí spĺňať aj podmienky vymedzené ustanovením § 207 ods. 2, § 208 a § 209 CSP. Pokiaľ žalovaný navrhol vypracovanie znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom, súd konštatuje, že zásadne by súdom ustanovený znalec nemal dospieť k odlišným záverom ako znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok predložený žalobcom, preto pri posúdení dôkazného návrhu žalovaného súd prihliadal na to, či zo strany žalovaného sú namietané obsahové vady znaleckého posudku, alebo také zjavné pochybenia, nedostatky príp. nezrovnalosti, ktoré by postup v zmysle dôkazného návrhu žalovaného odôvodňovali. Teda v situácii, pokiaľ znalec doplnil znalecké posudky o vyhlásenie vedomosti následkov nepravdivého znaleckého posudku, a teda bol si vedomý možného trestnoprávneho postihu pre trestný čin nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov a tvrdenia žalovaného v rámci procesnej obrany voči uplatnenému nároku neodôvodňovali procesný postup súdu smerujúci k nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania, keďže tieto znalecké posudky sú v zmysle Civilného sporového poriadku zásadne rovnocenné.
20. Podľa § 209 ods. 2 CSP má znalecký posudok obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, ktorá je osobitnou obsahovou náležitosťou časového variantu súkromného znaleckého posudku predloženého spolu s podanou žalobou. Nedostatok náležitosti znaleckého posudku predloženého žalobcom do konania bol v priebehu konania odstránený pri výsluchu znalca, ktorý uvedenú doložku doplnil svojim vyhlásením priamo pred súdom. Uvedeným postupom bol nedostatok tejto náležitosti súkromného znaleckého posudku zhojený. Podľa ustanovenia § 209 ods. 2 CSP sa následne postupuje pri vykonávaní súkromného znaleckého posudku ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
21. Keďže žalovaný k obsahu predložených znaleckých posudkov a záverom v nich obsiahnutým okrem primárne namietaného nedostatku doložky podľa § 209 ods. 2 CSP žiadne konkrétne námietky neuviedol a nešpecifikoval a na otázky procesných strán znalec odpovedal jasne, úplne a zrozumiteľne , pričom závery znaleckého posudku vo väzbe na výsluch znalca súd vyhodnotil ako presvedčivé, tieto sa stali základom rozhodnutia súdu vo veci samej. Súdny znalec P.. Z. na pojednávaní zodpovedal na všetky otázky právneho zástupcu žalovaného, vysvetlil dôvody, pre ktoré použil ako východiskové údaje pre určenie všeobecnej hodnoty poškodených vozidiel predajné ceny týchto motorových vozidiel na nemeckom trhu, pretože ak u znalca absentovala možnosť k použitiu inej východiskovej ceny vhodnejšie podklady, nie je možné takémuto postupu namietať, a to najmä v situácii, pokiaľ žalovaný existenciu iných vhodných metód v konaní neosvedčil a nepreukázal. Súd poznamenáva, že voľba metódy zisťovania závisí od dostupnosti údajov a preto ak znalec zrozumiteľne vysvetlil, prečo použil zvolený postup učenia všeobecnej hodnoty a prečo nebolo možné vychádzať z iných údajov zisťovania na miestnom trhu, súd vyhodnotil metodologický postup znalca ako správny. Znalcom vypracované znalecké posudky spĺňajú náležitosti znaleckého posudku v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 382/2004 a na pojednávaní znalec doplnil doložku v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 CSP. Postup, ktorým znalec dospel k svojim záverom nebol zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnený, pričom znalec na pojednávaní zrozumiteľne a presvedčivo zodpovedal na položené otázky procesných strán. Súd preto procesný návrh žalovaného doplniť dokazovanie znaleckým posudkom súdom ustanoveným znalcom zamietol, a to vo väzbe na existenciu súkromného znaleckého posudku predloženého v konaní žalobcom a procesnú
zásadu vyjadrenú v čl. 17 CSP, v zmysle ktorej súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. Pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku žalobou súd pri poškodenom nákladom vozidle vychádzal zo záverov znaleckého posudku pri určení všeobecnej hodnoty vozidla v sume 36.719,- eur, z ktorej po odpočítaní nákladov odťahu v nespornej sume 1.100,- eur a 295,39 eur a pri zohľadnení ceny použiteľných zvyškov vyčíslených znaleckým posudkom č. XX/XXXX v sume 8.989,35 eur, predstavuje škoda vzniknutá poistnou udalosťou sumu 26.334,26 eur, z ktorej pri odpočítaní miery spoluúčasti žalobcu dohodnutej v Poistnej zmluve v rozsahu 10% predstavuje poistný nárok žalobcu v sume 23.700,83 eur, z ktorej žalovaný preukázateľne zaplatil dňa 27.01.2014 sumu 18.416,03 eur a preto oprávnený nárok žalobcu za poškodené nákladné motorové vozidlo predstavuje sumu 5.284,80 eur.
23. Pri poškodenom chladiarenskom návese súd vychádzal zo znalcom určenej všeobecnej hodnoty vozidla v sume 39.832,- eur po odpočítaní ceny použiteľných zvyškov v sume 22.710,66 eur súd ustálil škodu na poistenom motorovom vozidle v sume 17.121,34 eur a pri odpočítaní dojednanej spoluúčasti žalobcu predstavuje oprávnený nárok žalobcu z titulu poistného plnenia sumu 15.409,21 eur, z ktorej žalovaný preukázateľne zaplatil žalobcovi dňa 22.05.2014 sumu 898,99 eur a preto oprávnený nárok žalobcu v tejto časti predstavuje pohľadávku vo výške 14.510,22 eur.
24. Z titulu doplatku poistného plnenia na poškodenom nákladom motorovom vozidle v sume 5.284,80 eur a na poškodenom chladiarenskom návese v sume 14.510,22 eur predstavuje oprávnený nárok žalobcu priznanú istinu 19.795,02 eur.
25. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobný návrh o zaplatenie sumy 5.850,- eur s príslušným úrokom z omeškania so súhlasom žalovaného späť, súd rozhodol súd o zastavení konania pri aplikácii zákonného ustanovenia § 145 ods. 2 s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 CSP.
26. Ako oprávnený nárok žalobcu súd ustálil priznanú istinu 19.795,02 eur s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9,05% ročne zo sumy 19.795,02 eur od 17.03.2015 do zaplatenia, keďže v čase od 17.03.2015 s poukazom na okamih ukončenia šetrenia poisťovne dňa 21.01.2014 (pri poškodenom MV) a 16.05.2014 (pri poškodenom nákladnom prívese) a zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na poskytnutie poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bol žalovaný nesporne v omeškaní s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie v časti priznanej istiny naďalej trvá. V ostatnej časti súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
29. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. S prihliadnutím na zistený pomer úspechu strán v spore súd rozhodoval o náhrade trov konania, keď priznaná istina spolu s úrokom z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje úspech žalobcu v spore, čomu zodpovedá spolu priznaná pohľadávka 24.315,36 eur a zamietajúca časť rozhodnutia a rozsah späťvzatia žaloby žalobcom, na ktorom nesie procesné zavinenie žalobca predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 3.085,27 eur, a preto čistý úspech žalobcu v konaní súd ustálil v rozsahu 40,6%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).