Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-190-2016.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXXX právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o. so sídlom Čadca, Májová 1582 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Košice, Gabriarska 2, IČO: 31690904 zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou so sídlom Košice, Zborovská 1524/8, správkyňou na výkon nútenej správy žalovaného v konaní o zaplatenie 3 299,48 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 299,48 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 15.9.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 197,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 3 299,48 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 299,48 Eur od 15.9.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným, teda so spoločnosťou vtedy ešte pod obchodným menom Prvá Česko-slovenská poisťovňa, a. s. Košice uzavrel poistnú zmluvu ÚDP-K č. 4030400063 dňa 13.9.2000, pričom poistné obdobie bolo 15 rokov, doba platenia mala byť 10 rokov. Predmetom tohto poistného produktu bolo to, že 10 rokov bude sporiť žalobca pre prípad smrti alebo pre prípad dožitia poistnú sumu 6 200 Sk, t. j. v súčasnosti 205,80 Eur, pričom v prípade dožitia mu mal žalovaný vyplatiť sumu 99 400 Sk, t. j. v súčasnosti 3 299,48 Eur.
3. Žalobca poukázal na to, že voči žalovanému si vždy riadne plnil svoje povinnosti a výšku predplatného poistného riadne plnil, čo preukázal účtovnými dokladmi. Po uplynutí doby poistenia dňa 14.9.2015 očakával, že žalovaný dobrovoľne splní svoju povinnosť a vyplatí mu sumu dojednanú pre prípad dožitia. Keďže zo strany žalovaného k takému plneniu neprichádzalo, vyzval žalovaného osobne, pričom ten mu predložil nárokový list, aby ho vyplnil a zaslal žalovanému. Aj napriek vyplnenému nárokovému listu žalovaný do dňa podania žaloby si svoju povinnosť nesplnil. Dňa 5.2.2016 mu oznámil prerušenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Zo strany žalovaného ide o obštrukčné konanie, pričom ho opätovne žalobca žiadosťami zo dňa 18.1.2016 a 19.2.2016 žiadal o vyplatenie vyššie uvedenej sumy, na ktorú mal nárok.
4. Podaním zo dňa 1.3.2016 žalobcovi žalovaný oznámil, že celú predmetnú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu uvedenia nesprávneho poistného. Podľa žalobcu poistná zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom, preto považuje poistnú zmluvu za platnú a argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú. Okrem istiny si žalobca uplatňoval aj úrok z omeškania odo dňa 15.9.2015, kedy sa žalovaný reálne dostal do omeškania s plnením svojho záväzku voči žalobcovi.
5. Dňa 23.1.2017 vydal súd pod č. k. 13Csp/190/2016-27 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom a trovy konania.
6. Voči vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 15.2.2017 odpor, v ktorom zároveň podal vyjadrenie vo veci samej. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a poukázal na to, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné v tejto veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotnoprávneho úkonu akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného štátom schvaľovanom v obchodnom pláne, z ktorého žalovaný v písaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Z predložených listín napr. Protokol z roku 2007, znalecký posudok č. 4/2008 vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcovi bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Podľa žalovaného uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t. j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že rozpor so zákonom, t. j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším Ministerstvom financií konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci Národnej banky Slovenska ako to plynie zo strany 2 a 5 notárskej zápisnice N29/2008 zo dňa 2.6.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súlade so zákonom) ani konvalidáciou a ani ratihabíciou.
8. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
9. Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. 4030400063 zo dňa 13.9.2000 súd zistil, že žalobca prijal návrh na uzavretie poistnej zmluvy pre prípad smrti alebo dožitia, pričom pre prípad smrti bola dohodnutá suma 65 880 Sk, t. j. v súčasnosti 2 186,82 Eur a pre prípad dožitia bola dojednaná suma 99 400 Sk, t. j. v súčasnosti 3 299,48 Eur. Išlo o typ poistnej zmluvy ÚDP-K + úraz. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 14.9.2000, koniec poistenia bol dojednaný na deň 14.9.2015, poistné mal žalobca platiť polročne vo výške 6 200 Sk po dobu 15 rokov, doba platenia poistného bola dohodnutá 10 rokov. O uzavretí poistnej zmluvy vydal žalovaný žalobcovi potvrdenie - poistku zo dňa 22.9.2000. K vyššie citovanej poistnej zmluve bolo uzavreté medzi stranami sporu aj úrazové pripoistenie dňa 22.9.2000. Po uzavretí poistnej zmluvy zaslal žalovaný žalobcovi informáciu o odkupnej hodnote poistenia za celú dobu trvania poistenia, teda po dobu 15 rokov.
10. Žalobca predložil súdu oznámenie žalovaného zo dňa 10.8.2007, ktorým sa znižovalo celkové poistné pôvodne zo 6 200 Sk na znížené poistné 5 720 Sk, pričom poistná suma pre dožitie sa nemenila, zostala naďalej 99 400 Sk, t. j. 3 299,48 Eur.
11. Keďže sa žalobca dožil konca poistnej doby, požiadal žalovaného o vyplatenie poistného plnenia.
12. Z oznámenia žalovaného adresovaného dňa 13.9.2015 žalobcovi súd zistil, že žalovaný mu zasielal tlačivo Nárokový list na vyplnenie, na základe ktorého mu mal potom vyplatiť poistné plnenie z vyššie uzavretej poistnej zmluvy. Zároveň ho vyzval žalovaný, aby priložil k tomuto Nárokovému listu aj poistku, ktorú mu zaslal žalovaný po uzatvorení poistnej zmluvy.
13. Žalobca predložil súdu vyplnený Nárokový list, ktorý zasielal žalovanému spolu s overením svojho podpisu na Obecnom úrade Stará Bystrica. Keďže žalovaný nepristúpil k likvidácii poistného a nevyplatil dohodnutú výšku poistného pre prípad dožitia žalobcovi, dňa 18.1.2016 zaslal žalobca opakovanú žiadosť žalovanému o likvidáciu a vyplatenie poistnej sumy. Túto žiadosť zaslal žalovanému aj dňa 19.2.2016, písomné znenie tejto žiadosti žalobca predložil súdu.
14. Žalobca ďalej predložil súdu oznámenie o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ktorú mu zaslal žalovaný dňa 5.2.2016, v ktorom mu oznámil, že vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve. Preto mu žalovaný oznámil, že sa v tejto otázke obracia na súd a zároveň preruší aj vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť do doby rozhodnutia súdu o platnosti respektíve neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.
15. K odporu, ktorý podal žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu, sa vyjadril písomne žalobca dňa 6.3.2017. Podľa názoru žalobcu je poistná zmluva platná, pretože všetky zmluvné strany sa týmito poistnou zmluvou riadia, pričom zo strany žalovaného dochádzalo k poberaniu poistného. Preto mal žalobca za to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu v danom prípade Ministerstvo financií SR rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve schválil údaje uvedené v obchodnom pláne činnosti za žalovaného, na platnosť záväzku právneho vzťahu upravujúce predpis o súkromnom práve uvedená skutočnosť nemôže mať žiaden vplyv. Podstatné je len to, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva.
16. Predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva sa následne ukázali ako nesplnené, to nemôže ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromnom právnom vzťahu, ktorá na situácia nemala žiaden vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou ustálenou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky a to v náleze sp. zn. PL.ÚS/16/95 zo dňa 24.5.1995, podľa ktorého verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromnoprávny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určenej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Preto mal žalobca za to, že zmluva nemôže byť absolútne neplatná z dôvodov, ktoré uviedol žalovaný vo svojom odpore voči vydanému platobnému rozkazu. Zo strany žalovaného malo dôjsť k plneniu poistnej sumy, pričom zo strany žalovaného dochádza k účelovému bráneniu sa v snahe nevyplatiť si svoje splatné záväzky. Ak žalovaný považuje za sporné plnenie z poistných zmlúv, mal žalobcovi vyplatiť aspoň sumu vo výške bezdôvodného obohatenia do času, kým súd nerozhodne o celom nároku, pretože je nesporné, že na strane žalovaného došlo minimálne k bezdôvodnému obohateniu.
17. Súd vyššie zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:
18. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktoré s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä: a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľ a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poistného a toho, kto s poisťovateľom uzavrie poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
19. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len pokiaľ je to na prospech poisteného.
20. Podľa ustanovenia § 796 ods. 1, 2 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné a to za dohodnuté za poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.
21. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do 1 mesiaca potom, keď sa bude poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa ustanovenia § 816 citovaného zákona z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
23. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 až 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako poistený a zároveň poistník a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa 13.9.2000 poistnú zmluvu ÚDP/K č. 4030400063, ktorej predmetom bolo poistenie žalobcu pre prípad smrti a dožitia. Poistná suma pre prípad dožitia bola stanovená na sumu 99 400 Sk, t. j. v súčasnosti 3 299,48 Eur. Žalobca predložil súdu doklady o tom, že pravidelne platil poistné tak, ako mu stanovil žalovaný.
28. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo aj to, že žalobca sa dožil konca poistnej doby, preto má nárok na vyplatenie poistného plnenia v dohodnutej výške, t. j. vo výške 3 299,48 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi a zároveň priznal žalobcovi 5,05 % ročne zo žalovanej istiny od 15.9.2015 do zaplatenia, t. j. nasledujúci deň po dožití sa konca poistnej doby žalobcom.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
30. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. V danom prípade mal žalobca úspech v plnom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 197,50 Eur súd rozhodol podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zbierky o súdnych poplatkoch, pretože žalobca je od poplatku oslobodený, bol plne úspešný v konaní, preto je povinný zaplatiť poplatok za žalobu žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.