Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2To-24-2017.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/24/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Františka Kováča v trestnej veci proti 1/obžalovanej L. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom D. O. nad S., R. XXXX/XX a 2/ obžalovanej O.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom T. XXX, pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm.a), písm.b), ods.2 písm.c) Tr.zák. s použitím § 140 písm.c) Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., o odvolaniach obžalovaných L. U. a O.. V. Z. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/94/2015 zo dňa 14.9.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.09.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolania obžalovanej L. U. a obžalovanej O.. V. Z. z a m i e t a j ú .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 1T/94/2015 zo dňa 14.9.2016 boli obžalovaná 1/ L. U. a obžalovaná 2/ O.. V. Z. uznané obe vinnými zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 140 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v doposiaľ presne nezistenom čase do cca 24:00 hodiny dňa 15.12.2012 v ambulancii Lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len "LSPP") v Novom Meste nad Váhom, použili svoju odobratú krv na zámenu s krvnou vzorkou U. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá pochádzala z odberu vykonaného dňa 15.12.2012 v čase od 23:45 hod. do 23:48 hod. lekárom LSPP MUDr. O. O., pre účely trestného konania vo veci prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého bol U. O. dôvodne podozrivý tak, že potom čo im bola krv doposiaľ presne nezisteným spôsobom odobratá, vložili ju do skúmavky na krvné odbery, ktorú následne O.. V. Z. vymenila so skúmavkou s krvou U. O. tak, že krv U. O., ktorá bola po odbere položená na stolíku a ktorá bola v zornom poli príslušníkov polície vzala, predstierajúc jej prípravu na odovzdanie orgánom činným v trestnom konaní, následne sa príslušníkovi polície O. U. otočila chrbtom, aby tak stratil skúmavku z dohľadu, skúmavky vymenila a následne príslušníkom polície odovzdala skúmavku s vlastnou krvou a krvou L. U., pričom toto konanie uskutočnili z dôvodu zakrytia alkoholickej intoxikácie U. O., ktorej vyšetrovanie bolo predmetom trestného konania v evidovanom na DO KDI KR PZ Trenčín pod číslom ČVS:KRP-23/TN-DI-2012.
Obžalovaná L. U. bola za to odsúdená podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona jej súd určil skúšobnú dobu 18 / osemnásť/ mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona jej tiež uložil povinnosť sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Obžalovaná O.. V. Z. bola odsúdená podľa § 344 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona jej súd určil skúšobnú dobu 18 / osemnásť/ mesiacov s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona jej tiež uložil povinnosť sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil i trest zákazu činnosti vykonávať povolanie zdravotnej sestry vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.
Proti citovanému rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obe obžalované proti výrokom o vine a treste.
Obžalovaná L. U. svoje odvolanie nijako neodôvodnila.
Obžalovaná O.. V. Z. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedla, že procesný postup súdu pri vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, jeho hodnotenie dôkazov, tvorbu skutkových záverov o naplnení znakov skutkovej podstaty posudzovaného trestného činu považuje za nesprávne. Namietala jednak znalecký posudok znalkyne R., nakoľko bol vyhotovený ešte pred vznesením obvinenia a nebolo možné proti nemu podať sťažnosť, klásť znalcovi otázky a vyjadrovať sa k jeho osobe, čím jej bola odopretá realizácia práva na obhajobu a súd na takýto dôkaz potom nemal prihliadať. Ak by totiž mala možnosť položiť znalcovi otázky k pomeru krvi v predmetnej skúmavke, preukázalo by sa, že ak sa v skúmavke skutočne nachádzala aj jej krv, muselo ísť o množstvo nepatrné a je pravdivé jej tvrdenie, že sa tam mohla dostať iba z poranenia z ranky na ruke, kedy sa mohla pri kontakte s odbernou sadou pichnúť neúmyselne do prsta a teda jej konanie nebolo a ani nemohlo byť úmyselné v snahe o marenie spravodlivosti. Ďalšie procesné pochybenia obhajoba videla v tom, že v spise sa nachádzajú výpovede svedkov O. z 30.1.2013, U. z 4.1.2013, T. z 4.1.2013, MUDr. O. z 19.9.2013, ako aj jej samotnej z 20.9.2013, teda urobené pred začatím trestného stíhania a vznesenia obvinenia a nie je možné na ne prihliadať. Procesné pochybenie vidí i v tom, že vo veci bol v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku vydaný trestný rozkaz, ktorý prokurátor nenapadol odporom, pričom súd po podaní odporu obžalovanou kvalifikoval konanie prísnejšie a uložil prísnejší trest, čo napriek upozorneniu súdu na takúto možnosť je podľa názoru obžalovanej neprípustné. K skutkovým zisteniam uviedla, že neexistuje jediný dôkaz preukazujúci jej snahu, úmysel či motív konania pomáhať cudzím osobám. Jediný jej nadriadený pri odbere krvi bol lekár MUDr. O. a ak by mala takto konať, tak iba na jeho pokyn a teda mal byť jednoznačne spoluobžalovaný. Keďže sa nič takéto v prípravnom konaní nepreukázalo, bola obžaloba v celku nelogicky podaná na jej osobu. Ona p. U., ako aj O. videla prvýkrát v živote. Zo zákona je dané, že krv v prípadoch ako bol tento, odberá vždy iba lekár. Aj z výpovede MUDr. O., ale najmä z výpovedí O. a U. je jednoznačne preukázané, že krv odoberal MUDr. O. a nie ona. Keďže sa s uvedeným sudca okresného súdu nijako nevysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku, považuje rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný a nie vyhotovený v súlade a so zásadami kontradiktórnosti, pričom okresný súd sa obmedzil iba na strohé konštatovanie viny bez toho, aby tvrdenia uvádzané v rozsudku opieral o vykonané dôkazy. Preto sa obžalovaná svojim odvolaním domáhala, aby odvolací súd zrušil podľa § 321 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok a podľa § 285 ods. l písm. c) Trestného poriadku ju spod obžaloby oslobodil.
K odvolaniam obžalovaných sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý vo vzťahu k námietkam obžalovanej O.. Z. ohľadom nekontradiktórnosti konania uviedol, že všetky skutkové zistenia prvostupňového súdu sú založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obžalovanej, ktorej bola daná možnosť klásť svedkom a znalcom otázky, vyjadrovať sa k dôkazom a navrhovať dôkazy, ktoré oslabujú jej vinu. Z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku súdu vyplýva, že súd svoje zistenia nezakladal na dôkazoch, ktoré neboli podrobené testu kontradiktórnosti zo strany obhajoby. Preto považuje uvedené námietky za nedôvodné. Čo sa týka údajnej vadnosti znaleckého posudku, nakoľko bola znalkyňa pribratá pred vnesením obvinenia, je potrebné konštatovať, že išlo o úkon, bez ktorého by nebolo možné zistiť identitu potencionálnych páchateľov. V inom trestnom konaní, vedenom na Dopravnom oddelení, Krajskom dopravnom inšpektoráte, Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín číslo ČVS:KRP-23/TN-DI- 2012 bolo totiž zo znaleckého posudku odvetvia súdne lekárstvo MUDr. D. O. zistené, že podľa výsledkov dychových skúšok bol v čase jazdy U. O. ovplyvnený alkoholom s koncentráciou alkoholu v dychu minimálne 0,64 mg/l a v čase vykonania dychových skúšok bol v stave
vylučovania alkoholu z organizmu. Vzhľadom na výsledok koncentrácie alkoholu v krvi 0,01 g/kg, zistený analýzou vzorky krvi odobratej pri vyšetrení na LSPP Nové Mesto nad Váhom o 23:50 hodine dňa 15.12.2012, znalec odporučil analýzou DNA overiť, či sa jedná o vzorku krvi U. O.. Uvedená okolnosť teda bola preskúmaná, pričom zo znaleckého posudku KEÚ na analýzu DNA vyplynulo, že vzorky krvi v odbere naozaj nepatria L. O., ale dvom osobám ženského pohlavia. Po začatí trestného stíhania vo veci zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona boli následne vykonané úkony smerujúce k zisteniu identity osôb, ktorých krv sa v skúmavke nachádzala. Keďže pri odbere krvi boli prítomné iba dve osoby ženského pohlavia, logicky boli V. Z. a L. U. odobraté bukálne stery, z ktorých bola izolovaná DNA a porovnaná so zmiešanými vzorkami krvi skúmanými pod číslom ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846. Pred touto analýzou však neexistoval ani jeden dôkaz, ktorý by umožňoval vzniesť týmto osobám obvinenie. V súvislosti s vedomosťou obžalovanej U. je potrebné poukázať na jej odmietnutie poskytnúť súčinnosť policajtovi pri odbere bukálnych sterov na posúdenie zhody DNA obžalovanej U. s krvou nachádzajúcou sa v predmetnej skúmavke. Jej správanie je možné interpretovať ako pokus o zamedzenie porovnania a zistenie, že v skúmavke sa nachádza jej krv. Zo záverov znaleckého posudku ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2967 vyplýva, že pôvodkyňami zmiešaných vzoriek krvi 1, 2 skúmaných pod číslom ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 sú V. Z. a L. U.. Vo vzťahu k údajnému porušeniu princípu prohibitio reformationis in peius je potrebné súd upriamiť na ustanovenie § 355 ods. 3 Trestného poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Po včasnom podaní odporu oprávnenou osobou samosudca postupuje tak, že nariadi hlavné pojednávanie. Prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní sa trestný rozkaz ruší. V ďalšej časti hlavného pojednávania samosudca pri svojom rozhodovaní nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku, ani uloženou sankciou (trest, ochranné opatrenie) obsiahnutou v trestnom rozkaze (v tomto prípade neplatí zákaz reformatio in peius) (napr. Četnéš J., Trestné právo s vysvetlivkami, 2005). Preto prokurátor považuje uvedené námietky za nedôvodné. Vina obžalovaných bola preukázaná rozsiahlym dokazovaním a výsluchom obžalovaných L. U., O.. V. Z., svedkov O. U., M. T., O.. F. H., U. O., MUDr. O. O., výsluchom znalkyne Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pplk. Mgr. U. R., PhD., ako aj vykonanými listinnými dôkazmi. Na základe vykonaných dôkazov podľa prokurátora bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok prezentovaný v podanej obžalobe sa stal a dopustili sa ho obe obžalované tým, že v prebiehajúcom trestnom konaní došlo z ich strany k sfalšovaniu kľúčového dôkazu a to krvnej vzorky po odbere krvi podozrivého zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Z dôvodu predloženia tohto falošného dôkazu bolo následne voči obvinenému O. zrušené prokurátorom obvinenie. Na sfalšovanom dôkaze boli zistené biologické stopy oboch obvinených. Je zrejmé, že nešlo o pôvodnú vzorku krvi, ktorá bola lekárom odobratá, pretože táto by obsahovala aj DNA U. O.. V danom prípade došlo k úplnému vymeneniu odobratej krvi. Vysvetlenie obvinenej O.. V. Z. o tom, že sa jej DNA do krvi odobratej na účely trestného konania dostala tým, že sa poranila sa javí ako nepravdivé. V prvom rade obvinená tvrdila, že sa poranila pri príprave odbernej súpravy pred odberom krvi U. O.. Ak by toto bola pravda, tak by sa vo vzorke nachádzala jeho krv a krv sestry Z.. To sa však nestalo, pretože vzorka obsahovala iba krv obvinenej Z. a U., o ktorej obžalovaná vyhlásila, že na jej odbery si nepamätá a boli úplne uskutočnené lekárom. Rovnako sa rozchádzajú výpovede obžalovanej U. a svedka O. o jej príchode do ambulancie a následných úkonov zdravotného personálu. Podľa výpovede obžalovanej U. boli jej odbery vykonané v čase, keď bol svedok O. prítomný v ambulancii lekára. Svedok O. ale tvrdí, že obžalovanú U. stretol pri vstupe do objektu pohotovosti, keď ona pohotovosť opúšťala, pričom on za prítomnosti príslušníkov polície vstupoval do jej vnútra. Podľa výpovede oboch príslušníkov polície, skúmavka s krvou L. O. im od momentu odobratia krvi až po odovzdanie falošnej skúmavky zmizla z dohľadu iba raz a to vtedy, keď ju obvinená Z. vzala do rúk a otočila sa im chrbtom. Je teda jednoznačne preukázané, že sa DNA obžalovanej Z. nemohlo dostať do falošnej skúmavky spôsobom, ktorý popisuje, pretože sama tvrdí, že sa poranila pri príprave iného odberu a to odberu U. O.. O nepravdivosti tvrdení, ktoré prezentovala O.. V. Z. svedčí aj skutočnosť, že v priebehu trestného konania sp. zn. KRP-23/DI-TN-2012 vypovedala úplne inak a teda miera jej hodnovernosti je nízka. Tvrdenie o sugestívnosti otázky policajta nie je pravdivá, pretože podľa protokolu z jej výpovede sama najprv v monologickej časti popísala ako participovala na falšovaní dôkazu v trestnom konaní. Otázka bola policajtom položená až následne, keď sama túto skutočnosť prezentovala. Následné tvrdenie o nátlaku policajtov, ktoré prezentovala dodatočne pri svojom ďalšom výsluchu je evidentne účelové. Podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa zločinu marenia spravodlivosti dopustí, kto konaním pozmení dôkaz a v trestnom konaní predloží dôkaz, o ktorom vie, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý a uvedený
čin spácha z osobitného motívu - v úmysle zakryť trestný čin a to trestný čin svedka U. O. dôvodne podozrivého z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Predložením dôkazu sa v tomto prípade rozumie predloženie niektorého z dôkazov orgánom činným v trestnom konaní, pričom predkladateľ takéhoto dôkazu ho nemusel sám sfalšovať alebo meniť. Stačí, že si je toho vedomý. Takéto konanie je trestné, ak tak páchateľ koná v úmysle, aby uvedené orgány takýto dôkaz použili ako pravý. Konanie obžalovaných súd teda správne po právnej stránke kvalifikoval ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože spoločným konaním pozmenili dôkaz a v trestnom konaní predložili dôkaz, o ktorom vedeli, že je pozmenený, na účel použiť ho ako pravý a čin spáchali z osobitného motívu - v úmysle zakryť trestný čin. Na možnosť zmeny právnej kvalifikácie oproti obžalobe boli obe obžalované upovedomené listom zo dňa 12.05.2016. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, súd správne posúdil konanie obžalovaných podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle. Svojím konaním obžalované porušili záujem spoločnosti na ochrane nerušeného a zákonného trestného procesu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodné.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovanej O.. V. Z., prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.
Obhajca obžalovanej O.. V. Z. navrhol v súlade s dôvodmi odvolania napadnutý rozsudok u obžalovanej O.. Z. zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.a), b), c), d), e) Tr.por. a túto spod obžaloby podľa § 285 písm.c) Tr.por. oslobodiť.
Obžalovaná L. U. žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť spod obžaloby, pretože sa cíti nevinná.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
Odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania napadnutý rozsudok v intenciách § 317 Tr.por., pričom zistil, že odvolania oboch obžalovaných nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o obhajobou obžalovanej O.. V. Z. vytýkané procesné pochybenia a porušenia Trestného poriadku majúce za následok porušenia práva na obhajobu v súvislosti so znaleckým posudkom znalkyne R. (ide o posudok vypracovaný), s takýmito námietkami sa nie je možné stotožniť. Správne sa k uvedenému vyjadril už prokurátor v písomnom stanovisku k odvolaniu. Len na upresnenie je potrebné uviesť, že znalecký posudok KEÚ PZ pod číslom ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 bol vypracovaný v inej trestnej veci vedenej na Dopravnom oddelení, Krajskom dopravnom inšpektoráte, Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín pod číslom ČVS:KRP-23/TN-DI-2012 vo veci podozrivého U. O., ktorého účelom bolo overiť, či v predloženej vzorke krvi sa jedná o vzorku krvi U. O. z dôvodu vzniknutých pochybností, že sa jedná skutočne o jeho krv. Vzhľadom k uvedenému nebolo v tom čase povinnosťou doručovať uznesenie o pribratí ústavu na vypracovanie citovaného znaleckého posudku L. U. a O.. V. Z.. Až na základe výsledkov tohto posudku, ktorým bolo zistené, že predložená vzorka krvi z odberu nepatrí L. O., ale dvom osobám ženského pohlavia, bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia spravodlivosti a boli v tomto ďalšom konaní vykonané úkony smerujúce k zisteniu identity osôb, ktorých krv sa v skúmavke nachádzala. V. Z. a L. U. boli odobraté bukálne stery a do konania bol uznesením vyšetrovateľa pribratý KEÚ PZ na vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie ich zhody s predmetnou vzorkou krvi predloženej ako vzorka krvi U. O., pričom toto uznesenie už bolo tak L. U. ako aj Mgr. V. Z. doručené a mali možnosť proti nemu podať sťažnosť. Zo záverov tohto ďalšieho znaleckého posudku ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2967 vyplýva, že pôvodkyňami zmiešaných vzoriek krvi 1, 2 skúmaných pod číslom ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2013/2846 sú V. Z. a L. U., pričom na hlavnom pojednávaní tento predniesla a k jeho záverom bola vypočutá spracovateľka posudku mjr. O.. R., PhD., ktorej mohli obe obžalované aj obhajca klásť otázky. Pokiaľ ide o ďalšie vytýkané procesné pochybenia, ktoré obhajoba videla v tom, že v spise sa nachádzajú výpovede svedkov O. z 30.1.2013, U. z 4.1.2013, T. z 4.1.2013, MUDr. O. z 19.9.2013, ako aj samotnej O.. V. Z. z 20.9.2013, kde sa
priznala k manipulácii s krvnou vzorkou s tým, že nie je možné na ne prihliadať, odvolací súd uvádza, že tieto sa nachádzajú v spise ako listinné dôkazy a sú súčasťou trestného spisu v trestnej veci vedenej na Krajskom dopravnom inšpektoráte, Krajskom riaditeľstve PZ Trenčín pod číslom ČVS: KRP-23/TN- DI-2012 vo veci podozrivého U. O., ktorá nepochybne úzko súvisí s prejednávanou trestnou vecou a tieto listinné dôkazy je potrebné vyhodnotiť v kontexte s celým dôkazným materiálom. Z uvedených dôvodov námietky obhajoby vo vzťahu k zákonnosti vykonaných dôkazov a namietaných porušení práv na obhajobu nie sú na mieste. Napokon pokiaľ ide o porušenie procesného postupu pri porušení princípu prohibitio reformationis in peius, k tomuto sa správne vyjadril už okresný prokurátor, pričom odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil a rovnako uvedené námietky považoval za nedôvodné.
Pokiaľ ide o ďalšiu časť odvolania obžalovanej O.. V. Z., ktoré vo svojej podstate smeruje proti skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa a hodnoteniu vykonaných dôkazov, ani toto nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, vo vzťahu k obom obžalovaným sú správne a úplné, pretože zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní, pričom odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom sa súčasne riadne vysporiadal s obhajobnými skutkovými a právnymi námietkami oboch obžalovaných a pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, na základe akých skutočností a dôkazov považoval výpovede a obranu oboch obžalovaných v kontexte s ďalšími dôkazmi za nepravdivé. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej O.. V. Z. k hodnoteniu dôkazov a skutkovým záverom, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pričom je nutné uviesť, že tieto sú v podstatnej časti len opakovaním jej obhajobnej argumentácie uvádzanej už pred súdom prvého stupňa, s ktorou sa okresný súd vysporiadal. Skutočnosť, že sa obe obžalované nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa, ktorý v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, usvedčujúce obe obžalované zo spáchania žalovaného skutku, precíznym spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Svoje závery napokon v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Rovnako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania obžalovanej prvostupňový súd postupoval správne. Obe obžalované nepochybne úmyselným konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnili znaky zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s použitím § 140 písm. c) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd odvolania obžalovaných vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, skutkovým záverom, ako i právnej kvalifikácii nepovažoval za dôvodné a v plnom rozsahu odkazuje v tomto smere na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne, náležite a presvedčivo odôvodnené.
Napokon pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti nápravy. Obom obžalovaným poľahčovalo v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedli doposiaľ riadny život, čo vyplýva z jednotlivých pozitívnych správ o povesti, ako aj z registra trestov, priestupkov a správ od zamestnávateľov a tiež z miesta bydliska. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých z hľadiska ukladania druhu a výmery
trestu dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený každej z obžalovaných vo výmere 3 roky, výkon ktorého u každej z nich bol podľa § 51 ods.1, § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad ich správaním v skúšobnej dobe, pričom podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola určená skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov, za súčasného uloženia povinností každej z nich podľa § 51 odsek 4 písm.g) Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a u obžalovanej O.. V. Z. i uložením podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trestu zákazu činnosti vykonávať povolanie zdravotnej sestry vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov, sú trestami primeranými a zákonnými i z hľadiska naplnenia účelu trestu v zmysle § 34 ods.1 Tr.zák. Odvolací súd ani vo vzťahu k uloženým trestom nezistil z podnetu odvolaní obžalovaných žiadne dôvody na zmiernenie trestu.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolania obžalovanej L. U. a obžalovanej O.. V. Z. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom v podrobnostiach odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.