Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-47-2017.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou vo veci starostlivosti o maloleté deti P.: R., V.. XX.XX.XXX ,D. B., V.. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom R. E. K. Č.. XXX, okres Revúca, v náhradnej osobnej starostlivosti J. P., V.. XX.XX.XXXX, P. R. E. K. XXX, obidve deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov: matky O. R., I.. P., V.. XX.XX.XXXX, P. R.V. E. K. Č.. XXX, a neurčeného otca maloletého R. P., a otca maloletej B. P., I. R., nar. XX.XX.XXXX, P. R. E. K. XXX, v konaní o návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Ruší sa náhradná osobná starostlivosť J. P., V.. XX.XX.XXXX ku maloletým deťom P. R., V.. XX.XX.XXXX D. B., V.. XX.XX.XXXX, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 4P/15/2013-51 zo dňa 30.04.2013.
II. Maloleté deti R. P., V.. XX.XX.XXXX D. B. P., V.. XX.XX. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec maloletej B. P. I. R., V.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej B. P., V.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 25. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Styk otca I. R., V.. XX.XX.XXXX s maloletou B. P., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.07.2017 podala matka na tunajšom okresnom súde návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti k maloletému R. P., V.. XX.XX.XXXX a maloletej B. P., V.. XX.XX.XXXX spolu s návrhom na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že od narodenia boli deti v náhradnej osobnej starostlivosti jej rodičov, lebo deti porodila ešte ako neplnoletá a nevedela sa o nich riadne postarať. Dňa 22.12.2015 zomrela jej matka L. P., V.. XX.XX.XXXX a odvtedy je opatrovníkom maloletých detí jej otec J. P., V.. XX.XX.XXXX, ktorý je však chorý a často hospitalizovaný v nemocnici, preto sa nevie o deti riadne starať, vtedy sa o nich stará ona. S deťmi má dobrý vzťah. Je vydatá za H. R.Q., V.. XX.XX.XXXX, a spolu majú dve deti, o ktoré sa riadne starajú. Manžel s jej návrhom súhlasí.
2. Otec maloletej B. P., I. R. a ani starý otec J. P. sa k návrhu matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti písomne nevyjadrili.
3. V súlade s ustanoveniami §§ 30 a 31 Civilného mimosporového poriadku súd vec prejednal v neprítomnosti otca maloletej B. P., I. P., a maloletých detí R. P. D. B. P., ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Otec maloletého dieťaťa svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nežiadal nariadené pojednávanie odročiť. Matka neprítomnosť maloletých detí na nariadenom pojednávaní ospravedlnila plnením si školských povinností. Súd dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania nezistil. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy súd vo veci konal a rozhodol.
4. Matka na pojednávaní trvala na podanom návrhu z dôvodu, že jej otec je chorý, chodí po nemocniciach, a v decembri to budú už dva roky, čo jej mama zomrela. Uviedla, že je schopná starať sa o svoje deti, má na to podmienky, lebo sa presťahuje spolu s manželom aj ďalšími dvomi deťmi k otcovi do domácnosti. Otec s tým súhlasí. S deťmi sa stretávala pravidelne aj teraz. Pravidelne ich nosieva do školy. Teraz chodieva aj na rodičovské združenia, predtým sa o ich školské povinnosti zaujímal jej otec. S deťmi chodila aj po lekároch. Deti súhlasia s tým, aby boli zverené do jej starostlivosti, rovnako tak aj jej manžel, súhlasí, že ich bude vychovávať. Predtým s tým nesúhlasil, lebo nemali vlastné bývanie a každý z nich žil u svojich rodičov. Aj deti chcú jej manžela.
5. Starý otec na pojednávaní súhlasil so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti a tiež so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že o deti sa stará ich matka. On má zdravotné problémy, má vysoký tlak, problémy s chrbticou, nepočuje, a má tras rúk. Má ísť na operáciu do Banskej Bystrice. O deti sa nevládze starať. Povedal dcére, aby podala návrh na súd na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Nevie si viesť ani vlastnú domácnosť, nevie prať ani navariť. Všetko robí dcéra, a to už od smrti jeho manželky. O všetko sa stará, rovnako tak aj o deti.
6. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie listinami, a to oboznámením sa s rodnými listami maloletých detí, lustráciami v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni na účastníkov konania, potvrdením o výkone pracovnej činnosti, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca vrátane pripojených potvrdení, Správou Daňového úradu B. Bystrica, správou ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/15/2013, najmä rozsudkom, sp. zn. 4P/15/2013-51 zo dňa 30.04.2013, a správou ÚPSVaR Revúca zo dňa 20.06.2017, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, zohľadňujúc záujmy maloletých detí, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 4P/15/2013-51 zo dňa 30.04.2013, právoplatným dňa 24.05.2013, boli maloleté deti P., R., V.. XX.XX.XXXX a B., V.. XX.XX.XXXX zverení do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželov L. P., V.. XX.XX.XXXX D. J. P., V.. XX.XX.XXXX. Otec maloletej B. P., I. R. a tiež matka boli zaviazaní povinnosťou prispievať na jej výživu mesačne sumou minimálneho výživného k rukám starých rodičov.
8. Stará matka maloletých detí, L. P., E. XX.XX.XXXX zomrela.
9. Osobnú starostlivosť o maloleté deti P. v súčasnosti nezabezpečuje starý otec, J. P., v ktorého náhradnej osobnej starostlivosti po smrti jeho manželky zostali obidve maloleté deti, ale ich matka. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, J. P. má zdravotné problémy a o deti sa sám nevládze starať. Od smrti manželky so starostlivosťou o deti matke iba pomáha. Rodičia maloletej B. P. nežijú v spoločnej domácnosti. Otcovstvo k maloletému R. P. dosiaľ určené nebolo. Matka je v súčasnosti vydatá za H. R. a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Otec je slobodný a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej S. P., V.. XX.XX.XXXX. Matka i otec maloletej B. P., I. R. sú nezamestnaní, matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.11.2015. I. R. v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený nie je. Menovaný je spolu posudzovanou osobou pri výplate dávky v hmotnej núdzi s K. P., V.. XX.XX.XXXX. Matka bola v období od 13.03.2017 do 24.05.2017 zamestnaná na Dohodu o pracovnej činnosti Metodicko-pedagogickom centre Bratislava. Matka poberá dávku v hmotnej núdzi, aktuálne vo výške 223,50 eur a prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur. Ani jeden z rodičov, rovnako tak i starý otec J. P. za posledných 12 kalendárnych mesiacov nepoberal dávku v nezamestnanosti, dávky nemocenského poistenia, dôchodkové dávky, ani úrazové dávky. J. P. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.03.2013 a je poberateľom vdovského dôchodku aktuálne vo výške 119,70 eur.
10. Zo správy ÚPSVaR Revúca zo šetrenia pomerov v rodine maloletých detí P.: R. D. B. vykonaného dňa 04.09.2017 vyplynulo, že maloleté deti chcú žiť so svojou matkou, i keď maloletá B. by chcela žiť radšej so starým otcom. Deti potvrdili, že sa o nich matka zaujíma, navštevuje ich a kúpila im aj nejaké oblečenie. Matka pri šetrení uviedla, že v súčasnosti žije spolu s rodinou v dome pozostávajúcom z jednej izby bez elektriny, vody a príslušenstva, ale s manželom a deťmi sa presťahuje k svojmu otcovi J. P., ktorý s tým súhlasí.
11. Kolízny opatrovník navrhol zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť a zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko podmienky v domácnosti starého otca, kde sa spolu s deťmi chce matka nasťahovať, sú vyhovujúce. Otca maloletej B. P. navrhol zaviazať platením sumy minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. Styk otca s maloletou nenavrhol upraviť. 12. Podľa § 47 ods. 1 písm. c) Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 47 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.
14. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v priebehu roku 2015 jeden z manželov a zároveň starých rodičov, ktorým boli maloleté deti zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, konkrétne stará matka L. P., dňa 22.12.2015 zomrela. Maloleté deti preto zostali v náhradnej osobnej starostlivosti druhého z manželov, a to starého otca J. P.. Výsluchom matky a starého otca, a tiež správami zo šetrenia pomerov v rodine maloletých detí mal súd preukázané, že starostlivosť o maloleté deti od smrti L. P. viac menej zabezpečuje ich matka. Keďže J. P. aj pred súdom výslovne žiadal, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky kvôli vlastným zdravotným problémom a skutočnosti, že sa o deti nevládze starať, pričom výslovne súhlasil, aby sa matka spolu so svojou rodinou nasťahovala so jeho domácnosti, kde sú vyhovujúce podmienky pre výchovu a zdravý vývoj obidvoch maloletých detí, súd rozhodol o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti. Súd nerozhodol o žiadnom inom ďalšom spôsobe náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté deti, keďže z vykonaného dokazovania mal zároveň preukázané, že ďalšiu starostlivosť o maloleté deti je schopná zabezpečovať ich matka, ktorá tak robila i doteraz. Zrušením náhradnej osobnej starostlivosti sa rodičom zo zákona obnovujú všetky rodičovské práva a povinnosti, v ktorých boli rozhodnutím súdu obmedzení.
31. Vykonaným dokazovaním mal súd zároveň preukázané, že rodičia maloletej B. P. nežijú v spoločnej domácnosti, bol preto daný dôvod upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu, rovnako tak i voči maloletému R. P. zohľadňujúc skutočnosť, že otcovstvo k nemu nie je dosiaľ určené. Súd v súlade s návrhom matky zveril obidve maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní súd prihliadol na citové väzby maloletých detí, ich vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. V časti úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej B. P. súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, najmä otca, ako výživou povinnej osoby. Na strane maloletého dieťaťa nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom, ani s realizáciou voľno časových aktivít. Výživné slúži na pokrytie bežných výdavkov súvisiacich s uspokojením základných životných potrieb dieťaťa, ako aj s návštevou základnej školy. Vzhľadom na to, že každý z rodičov má ďalšie vyživovacie povinnosti a obidvaja sú nezamestnaní, otec navyše nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a je len spolu posudzovanou osobou pri výplate dávok v hmotnej núdzi, súd zaviazal otca platením výživného v minimálnej zákonnej výške (aktuálne je to suma 27,32 eur), ktorá síce plne nezodpovedá zisteným pomerom, veku a potrebám maloletého dieťa, ale výška výživného je vždy limitovaná osobnými, majetkovými a zárobkovými
pomermi otca, ako výživou povinnej osoby. Matka žiadala neupravovať stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom z dôvodu, že otec sa o dieťa sám nezaujíma, preto predmetom súdneho rozhodnutia nie je úprava styku otca s maloletým dieťaťom.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali, a to matka, starý otec a kolízny opatrovník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.