Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/44/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne: A.. O.. H. Z., A.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, IČO: 34 054 081, proti žalovanej: I. V., rod T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. - S. XXX, právne zastúpená: A3 advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Partizánska 25, Trenčín, IČO: 36 735 311, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

Súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX L.. O. O. Geodetická súkromná kancelária, úradne overeným Okresným úradom H., katastrálnym odborom dňa XX.X.XXXX pod č.XXX/XX ako novovytvorená parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 jej odčlenením z nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec W. a katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, patrí v podiele l/X vedenom v katastri nehnuteľností na žalovanú I. V., rod. T., nar. XX.XX.XXXX do dedičstva po poručiteľke R. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. - Z. O., W. XXXX/X.

Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotovený dňa 06.04.2022 L.. O. O. Geodetická súkromná kancelária, úradne overený Okresným úradom H., katastrálny odbor dňa 21.4.2022 pod č. XXX/XX.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 25.09.2019 sa pôvodná žalobkyňa R. G. domáhala, aby súd určil, že nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec W. a katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parc.č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1173 m2 je v časti vo výmere 487 m2 vytvorenej z pôvodnej pkn. parc.č. XX zapísanej v PK vo vl.č. XXX pre kat.úz. W., v spoluvlastníckom podiele X/X vedenom na žalovanú vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne s tým, že navrhla, aby bol v konaní vyhotovený geometrický plán na zameranie a odčlenenie tej časti CKN parc.č. XXX, v ktorej je táto vytvorená z pôvodnej pkn. parc.č. XX ako samostatného pozemku.

2.Žalobu odôvodnila tým, že v danej časti zápis právnych vzťahov k tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností nie je v súlade so skutočným právnym stavom a naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnila tým, že k zmene zápisu právnych vzťahov v katastri nehnuteľností môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia o určení vlastníckeho práva ako záznamovej listiny. Podľa grafickej identifikácie vyhotovenej L.. M. O., Geodetická súkromná kancelária H., č. XXX/XX zo

dňa XX.X.XXXX je CKN parc.č. XXX vytvorená z pkn. parc.č. XX v časti vo výmere XXX m2, z pkn. parc.č. XX/X v časti vo výmere XXX m2 a z pkn. parc.č. XX/X v časti vo výmere XXX m2. Pkn. parc.č. XX je vedená ako dom č. XXX s dvorom vo výmere XXX m2, pkn. parc.č. XX/X je vedená ako záhrada vnútornosť vo výmere XXXX m2 a pkn. parc.č. XX/X je vedená ako stodola vnútornosť vo výmere XXX m2 a všetky sú takto zapísané v PK vo vl.č. XXX pre kat.úz. W. v podielovom spoluvlastníctve M. S. v podiele 1 a jeho manželky O. S., rod. N. v podiele 1. Pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník pkn. parc.č. XX, XX/X a XX/X M. S. zomrel dňa 15.10.1963 a jeho spoluvlastnícky podiel 1 na týchto nehnuteľnostiach nadobudla titulom dedenia pozostalá manželka O. S., rod. N. podľa uznesenia býv. Štátneho notárstva v H. č. D XXXX/XX zo dňa 6.11.1963, ktorá sa tak stala výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Za takéhoto stavu právnych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam došlo dňa 2.9.1977 k uzavretiu darovacej zmluvy medzi O. S., rod. N. ako darkyňou a S. G., nar. X.X.XXXX a R. G., nar. XX.X.XXXX, ako obdarovanými, podľa ktorej darkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX parc.č. XX dom č. XXX s dvorom vo výmere X á XX m2, kde podľa SG v H. uvedená parcela zodpovedá parc.č. XXX - dom č. XXX vo výmere XX á XX m2 daruje túto nehnuteľnosť svojej dcére a zaťovi v rovnakom pomere a ďalej daruje polovicu parc.č. XX/X záhrada vo výmere XX á XX m2, parc.č. XX/X vo výmere X á XX m2 a tiež parc.č. XX/X záhrada vo výmere X á XX m2, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX k.ú. W.. Táto darovacia zmluva bola registrovaná býv. Štátnym notárstvom v H. pod č. RI XXXX/XX. Napriek tomu, že táto darovacia zmluva nadobudla takto právne účinky, neboli právne vzťahy k terajšej CKN parc.č. XXX v kat.úz. W. zapísané v evidencii nehnuteľnosti a následne v katastri nehnuteľností v súlade s právnym stavom, ktorý sa touto darovacou zmluvou k tejto nehnuteľnosti vytvoril. Po smrti O. S., rod. N., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, bol prejednaný v dedičskom konaní po tejto poručiteľke na ňu v pozemkovej knihe vedený spoluvlastnícky podiel X v pkn. parc.č. XX/X, XX/X a XX/X a zároveň bolo konštatované, že spoluvlastníkmi druhej polovice týchto parciel sú S. G. a R. G., r. S. na základe zmluvy registrovanej pod č. RI XXXX/XX, pričom podľa rozhodnutia v tejto dedičskej veci č. 4D XXXX/XX-XX zo dňa 6.11.1981 boli aj tieto pozemky považované za poľnohospodársku pôdu v užívaní soc. organizácie, ktorú nadobudol len jeden z dedičov M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom W. č. XXX. Pôvodná žalobkyňa a vtedy ešte aj jej žijúci manžel S. G. mali záujem usporiadať právne vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti v súlade s darovacou zmluvou zo dňa X.X.XXXX a podali na Okresnom súde H. žalobu o uloženie povinnosti uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, kde konanie o tejto žalobe bolo vedené pod č. a toto sa skončilo rozsudkom tohto súdu č. -22 zo dňa 20.5.1991 tak, že táto žaloba bola zamietnutá. Časť vo výmere XXX m2 z terajšej CKN parc.č. XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. W. vrátane na nej postaveného rodinného domu súp. č. XXX (ktorý je po prečíslovaní aktuálne v katastri nehnuteľností zapísaný ako rodinný dom súp. č. XXX) je vytvorená z pôvodnej pkn. parc.č. XX zapísanej v PK vo vl.č. XXX pre kat.úz. W., ktorá na základe právne účinného darovania podľa darovacej zmluvy zo dňa 2.9.1977 registrovanej býv. Štátnym notárstvom v H. pod č. RI XXXX/XX prešla do podielového spoluvlastníctva S. G. v podiele X/X a R. G., teda žalobkyne v podiele 1. S. G. zomrel dňa X.X.XXXX a podľa osvedčenia o dedičstve po tomto poručiteľovi č. 2D XXX/XXXX, D not XX/XXXX zo dňa 10.11.2008, jeho spoluvlastnícky podiel na pozemku CKN parc.č. XXX v kat.úz. W., ktorý je predmetom tejto žaloby, nadobudla žalobkyňa. Z toho je zrejmé, že spoluvlastnícky podiel 1 v tej časti CKN parc.č. XXX, v ktorej je táto vytvorená z pôvodnej pkn. parc.č. XX, ktorý titulom darovacej zmluvy zo dňa 2.9.1977 nadobudol S. G., bol predmetom dedenia po jeho smrti a aj keď tento bol nesprávne v dedičskom konaní považovaný za predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak je zrejmé, že tento bol v konečnom dôsledku v rozsahu nadobudnutom darovacou zmluvou aj v katastri nehnuteľností vedený ako jemu patriaci spoluvlastnícky podiel. To znamená, že ak podľa súčasného stavu zápisu v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. W. je ako podielový spoluvlastník celého pozemku CKN parc.č. XXX v podiele X/X vedená žalovaná, tak tento spoluvlastnícky podiel v tej časti tohto pozemku, v ktorej je tento vytvorený z pôvodnej pkn. parc.č. XX, patrí po práve len pôvodnej žalobkyni (a nie aj do dedičstva po jej zomretom manželovi S. G.), pretože z vyššie uvedeného je zrejmé, že tento je nesprávne vedený na žalovanú práve na jej úkor.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Mala za to, že v pôvodnom konaní sp.zn. 12C/1382/90 sa pôvodná žalobkyňa s manželom domáhali rovnakého práva a riešila sa v spore totožná právna otázka, rozhodnutie vyznelo v jej neprospech, pričom toto konanie predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre prebiehajúci spor. V uvedenom konaní navyše súd považoval darovaciu zmluvu z roku 1977 ako neoverenú a neúplnú kópiu, a preto aj v tomto konaní ona spochybňuje pravosť tejto listiny. Tiež nebolo preukázané k tejto zmluve rozhodnutie príslušného orgánu. Ak k nemu nedošlo ani do troch rokov od jej uzatvorenia, platí fikcia odstúpenia od zmluvy, a preto na darovaciu

zmluvu nemožno prihliadať. Vtedajší súd spochybnil aj vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľov, teda aj pôvodnej žalobkyne, pretože za správneho vlastníka považoval neb. M. S.. Žalovaná uviedla, že ona nadobudla podiel k predmetnej nehnuteľnosti darovaním od svojej matky darovacou zmluvou V XXXX/ XXXX. O žiadnych nezrovnalostiach ale žalovaná nemala žiadnu vedomosť. Podľa nej, ak by sa mal zaoberať súd tým, či jej matka bola pravá či nepravá dedička, tak ona dobromyseľná je úplne rovnako chránená ako oprávnený vlastník. Neexistuje naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pretože vlastnícke právo žalovanej je nepochybné a chránené. Ak by aj matka žalovanej bola nepravá dedička, tak voči nej prioritne a obligatórne mala predchádzať jedine žaloba podľa , ktorá by už aj tak bola premlčaná. Navyše by sa jednalo o žalobu na plnenie, ktorá by vo vzťahu ku každej žalobe na určenie dedených vecí tvorila nielen prekážku, ale aj by jej odnímala naliehavý právny záujem. Niet tu daný naliehavý právny záujem ani preto, že pôvodná žalobkyňa opomenula sa domáhať svojho domnelého vlastníckeho práva vrámci dedičského konania a nepodala včas ani žalobu proti zdanlivo nepravej dedičke - matke žalovanej. Z jej nečinnosti preto nemôže byť vyvodený naliehavý právny záujem. Namietala tiež nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože pôvodná žalobkyňa zažalovala len ju, ale nežalovala zvyšnú podielovú spoluvlastníčku vlastniacu podiel 5/6. Bez jej prítomnosti v konaní sa totiž nedomôže nápravy v katastri nehnuteľností. Žalovaná sa cíti byť nepochybnou spoluvlastníčkou, lebo podľa ak by aj nadobudla vec od nepravého dediča, tak požíva rovnakú ochranu ako vlastník veci.

4. V replike žalobkyňa uvádzala, že svoju žalobu k časti vo výmere XXX m2 z pozemku CKN parc. č. XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. W. odvíja od toho, že podľa darovacej zmluvy zo dňa X.X.XXXX prešla táto časť z uvedeného pozemku zodpovedajúca pôvodnej pkn. parc. č. XX zapísanej v PK vo vl. č. XXX pre kat. úz. W. do podielového spoluvlastníctva S. G. v podiele X a pôvodnej žalobkyne v podiele 1 a preto nemohla právna predchodkyňa žalovanej titulom dedenia po M. S. podľa uznesenia Okresného súdu Trenčín č. D 12/93, -30 zo dňa 21.9.2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. -47 zo dňa 31.10.2005 (na základe ktorého bola v katastri nehnuteľností za vlastníka CKN parc. č. XXX v podiele X/X pred darovaním tohto podielu žalovanej zapísaná) spoluvlastnícky podiel X/X na tejto časti uvedeného pozemku nadobudnúť, keďže v tejto časti pozemok titulom darovania už v roku XXXX nadobudli pôvodná žalobkyňa v podiele 1 a S. G. v podiele 1. Mala za to, že pre konanie o žalobe v tejto veci neexistuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by neumožňovala súdu v tejto veci konať. Súd pôvodnú žalobu zamietol s odôvodnením, že podľa stotožnenia parciel zo dňa X.X.XXXX nachádzajúceho sa v spise býv. Štátneho notárstva v H. č. D XXXX/XX (dedičské konanie po O. S., ktorá bola darkyňou podľa darovacej zmluvy z r. XXXX a ktorá predtým spoluvlastnícky podiel 1 M. S. na pkn. parc. č. XX nadobudla dedením podľa uznesenia býv. Štátneho notárstva v H. č. D XXXX/XX-XX zo dňa 6.11.1983) bol pozemok parc. č. XXX vytvorený aj z pkn. parc. č. XX/X, ktorá nebola vo výlučnom vlastníctve O. S. ako darkyne a jednak z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Tiež preto, že že v dedičskom spise D XXXX/XX sú dve potvrdenia svedčiace o tom, že príslušné parcely sú poľnohospodárskou pôdou, ktorú podľa dedičského rozhodnutia nadobudol syn poručiteľky (O. S.) M. S., ktorý nebol účastníkom tohto konania a nebol ani vedený ako vlastník na liste vlastníctva č. XXXX, hoci pozemky parc. č. XXX a XXX/X mali byť vytvorené aj z týchto pozemnoknižných parciel. Za nedôvodné považovala tiež spochybnenie darovacej zmluvy s poukazom na to, že rozhodnutie o jej registrácii je aj na druhej strane darovacej zmluvy vyznačené a k tejto darovacej zmluve existuje aj rozhodnutie býv. Rady Miestneho národného výboru v W. č. XXX/XXXX zo dňa 13.10.1977, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.1977 a ktorým bol podľa vtedy platného § 490 ods. 2 Obč. zák. udelený súhlas k prevodu nehnuteľností podľa tejto darovacej zmluvy. Preto je tiež nesprávna úvaha o právnej fikcii odstúpenia od zmluvy, založená zrejme na ustanovení Obč. zák., ktoré sa však netýka zmlúv o prevode nehnuteľností. Tiež uviedla, že ani ust. nedopadá na prejednávanú vec, lebo chráni oprávneného dediča proti nepravému dedičovi, ktorý nadobudol majetok poručiteľa, hoci mu nesvedčilo dedičské právo vôbec, alebo mu síce svedčilo, ale v menšom rozsahu. Žalobkyňa v tomto konaní netvrdí, že by právna predchodkyňa žalovanej I. T. dedila ako nepravý dedič čokoľvek na úkor žalobkyne ako pravého dediča, ale tvrdí, že predmetom dedenia nemohlo byť to, čo za života poručiteľ daroval pôvodnej žalobkyni a jej manželovi. Tiež poukázala na to, že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa takéto konanie netýka, a teda žalovanými nemusia byť všetci podieloví spoluvlastníci, na právne pomery ktorých nebude mať výsledok konania žiaden vplyv. Keďže z obsahu podanej určovacej žaloby je nesporné, že táto sa týka len spoluvlastníckeho

podielu 1/6 vedeného na žalovanú, tak námietka žalovanej o neúplnosti pasívnej vecnej legitimácie nemá opodstatnenie.

5. V duplike žalovaná zhrnula, že trvá na existencii prekážky res iudicata a neodstraňuje ju ani to, že sa tam pôvodná žalobkyňa s manželom domáhali vydržania z dôvodu imperfektnej darovacej zmluvy z roku XXXX. Okrem toho, k spornej nehnuteľnosti je podľa žalovanej pochybná aj držba zo strany pôvodnej žalobkyne, pretože túto vykonávala právna predchodkyňa žalovanej. Neoverenosť darovacej zmluvy neodstránilo ani akési odporúčanie MNV ohľadom súhlasu s touto hypotetickou darovacou zmluvou. Ak pôvodná žalobkyňa tvrdí, že pozemok nemal byť predmetom dedenia, ale má jej patriť, lebo jej bol skôr darovaný, tak naliehavosť žaloby nemôže vztiahnuť len na ideálny podiel. Ak si pôvodná žalobkyňa za svojimi tvrdeniami stojí, nemôže ich selektívne uplatniť len voči žalovanej ako jednej z dvoch podielových spoluvlastníkov. Trvala na aplikácii a podľa žalovanej, na tom, že pôvodná žalobkyňa zmeškala podanie žaloby, ktorou by žiadala vylúčiť sporný pozemok z dedičstva a podaním určovacej žaloby sa snaží len zhojiť svoje chyby a opomenutia z minulosti.

6. Počas konania pôvodná žalobkyňa R. G. zomrela, uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.06.2021 súd pokračoval v konaní s jej dedičkou - aktuálnou žalobkyňou. Táto súčasne navrhla zmenu žaloby, ktorá bola uznesením zo dňa 07.09.2021 pripustená a táto sa domáhala, že predmetný pozemok (ktorý bol predmetom sporu od počiatku) v podiele 1/6 vedenom na žalovanú patrí v podiele 1/6 do dedičstva po poručiteľke (pôvodnej žalobkyni) R. G., rod. S., zomr. XX.X.XXXX, ktorá bola v čase smrti jej vlastníkom v podiele X/X. Počas konania bol vyhotovený následnej aj predmetný geometrický plán a v nadväznosti na jeho vypracovanie súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.05.2022 pripustil definitívnu zmenu žaloby nasledovne: „Súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX úradne overeným Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor dňa 21.4.2022 pod č.XXX/XX ako novovytvorená parc. č.XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 jej odčlenením z nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu H., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres H., obec W. a katastrálne územie W. na liste vlastníctva č. XXXX ako Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape - parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, patrí v podiele l/6, vedenom v katastri nehnuteľností na žalovanú I. V., rod. T., do dedičstva po poručiteľke R. G., rod. Z., zomr. XX.X.XXXX, ktorá bola v čase smrti jej vlastníkom v podiele X/X. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. plánu XXXXXXXX-XXX-XX úradne overený Okresným úradom H., katastrálny odbor dňa 21.4.2022 pod č. XXX/XX."

7. Žalovaná aj voči zmenenej žalobe trvala na už skôr podaných námietkach, pričom tvrdila tiež to, že naliehavý právny záujem sa nededí a nemôže byť totožný s naliehavým právnym záujmom pôvodnej žalobkyne. Aktuálna žalobkyňa podľa nej neosvedčila existenciu jej subjektívneho naliehavého právneho záujmu. Namietala tiež to, že aktuálna žalobkyňa nie je zákonná dedička po pôvodnej žalobkyni, ale len závetná dedička. Mala za to, že automaticky neplatí, že by aj tento majetok ona nadobudla, lebo s ním mohla poručiteľka naložiť aj inak a bez poznania závetu, ktorým mala vstúpiť do práv pôvodnej žalobkyne, nemožno akceptovať jej aktívnu legitimáciu. Namietala, že v inom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa tvrdí, že žalovanej patrí podiel 1/6 a tu uvedenú skutočnosť spochybňuje. Žalovanej by svedčalo vlastnícke právo s poukazom na nadobudnutie vlastníctva od nepravého dediča, keď podľa nej je jedno, či nadobudne nadobúdateľ vlastníctvo od toho, kto zdedil viac než mal, alebo dediť vôbec nemal a tiež taký prípad, keď sa zdedí niečo, čo predmetom dedenia ani nemalo byť. Uviedla, že matka žalovanej dedila spornú parcelu po M. S. a tvrdila, že matka žalovanej spornú parcelu aj vydržala, keď titulom, od ktorého odvíjala dobromyseľnosť, malo byť právoplatné dedičské rozhodnutie po M. S.. M. S. zdedil parcelu XX po svojej mame O. S.. Vlastnícke právo bolo pritom spochybnené až po XX rokov od zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. počítajúc od smrti poručiteľa, vydržacia doba plynula ešte dlhšie. Žalovaná uvádzala, že jej rodičia sa o tento pozemok starali, ešte keď žila babka, kosili ho, chovali na ňom dobytok. Dom, ktorý tam stojí bol zamknutý a kľúče od neho mala pôvodná žalobkyňa. Celú záhradu ale kosievali oni. Matka žalovanej opatrovala tam svoju matku, chodila aj za bratom, ktorý tam žil, pôvodná žalobkyňa naopak z Bratislavy na spornú parcelu chodila len sporadicky. Naopak, pôvodná žalobkyňa bola od roku 2005 chorá v N., táto sa od tohto času o pozemok nebola schopná starať, terajšia žalobkyňa na ňom vysadila len asi 4 tuje. Ide o spôsobilý predmet vydržania. K vydržaniu došlo ešte do smrti oboch manželov G. v prospech matky žalovanej, ktorá pozemok užívala. Nikdy až do podania žaloby nebolo spochybňované držanie a užívanie tejto parcely a titulom pre vydržanie bolo dedenie, či už bolo perfektné alebo nie.

Z dedičského rozhodnutia po M. S. laikovi nemohli vyplynúť nič iné, ako len to, že riadne dedí spornú nehnuteľnosť. Dobromyseľnosť bola prítomná po celú vydržaciu dobu. Už keď sa v roku 1990 nadobudol pozemok dedením, bola založená dobromyseľnosť bez ohľadu na to, čo predchodkyňa žalobkyne do dedičských konaní písala. V teréne nebola nikde vyznačená hranica pozemku č. XX a ostatných parciel a predchodkyňa žalovanej to užívala celé, ako stálo a bolo a tiež brala plody z predmetu vydržania.

8. V ďalšom konaní žalobkyňa zotrvala na žalobe, na existencii právne perfektnej a riadne registrovanej darovacej zmluve z roku XXXX, ktorou O. S., v tom čase už ako výlučná vlastníčka parc. č. XX, túto v celosti darovala R. a S. G. do podielového spoluvlastníctva. Keďže toto bol dar, nemohol byť predmetom ich BSM. V konaní 12C/1382/90 bola žaloba neúspešná preto, že bolo zistené, že parcelu, ktorá bola predmetom konania, tvorí aj jedna ďalšia čiastková parcela, ktorá nemohla v celosti patriť O. S. a z tohto dôvodu si v tomto spore nechali vyhotoviť grafickú identifikáciu, resp. geometrický plán, z ktorých jednoznačne vyplýva, z akých pôvodných pozemno-knižných parciel je súčasná parcela XXX zložená. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, tento je daný z pozície žalobkyne ako jedinej dedičky, ktorej bol závetom odkázaný celý hnuteľný aj nehnuteľný majetok R. G. vrátane všetkých majetkových práv. Tvrdené vydržanie v prospech žalovanej bolo popreté, pričom primárne bolo namietané, že žalovaná a ani jej právny predchodca sa nikdy nechopili faktickej držby spornej časti pozemku č. XXX, ktorá vznikla z pôvodnej parcely č. XX. Túto rodina žalovanej nikdy nedržala, neužívala, lebo ju užívali vždy právni predchodcovia žalobkyne a žalobkyňa. Potom ako došlo k darovaniu v roku XXXX, nikým iným táto časť parcely nebola užívaná ako len nimi. Žalobkyňa poukazovala tiež na to, že matka žalovanej bola účastníčkou dedičského konania po O. S., kde v odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že došlo k darovaniu celej parc. XX manželom G. a vzhľadom na túto vedomosť nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej táto parcela patrí. Ak by sa dedil po O. S. pozemok XX, táto už ku dňu svojej smrti ho nevlastnila, pretože ho platnou zmluvou previedla pred smrťou manželom G.. Za takýchto okolností nie je možné vyvodzovať dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním od niekoho, kto ho v čase svojej smrti vôbec nevlastnil. Nebolo ani preukázané, že by nejakým iným právnym úkonom O. S. nadobudla parcelu č. XX po roku XXXX do vlastníctva naspäť.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, resp. v pripojených spisoch a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec W., k.ú. W. bolo zistené, že parcela KNC parc.č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne H. Z. v podiele X/X a žalovanej I. V. v podiele 1/6 (tento je predmetom sporu). Žalovaná nadobudla podiel 1/6 na základe darovacej zmluvy V-XXXX/XXXX, nebolo sporné, že ho takto nadobudla od svojej matky I. T..

11. V zmysle grafickej identifikácie vyhotovenej L.. M. O., Geodetickou súkromnou kanceláriou H. zo dňa 20.05.2019 vyššie uvedená parcela KNC parc.č. XXX zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. bola vytvorená :

- čo do XXX m2 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX, zastavaná plocha, o výmere XXX m2 zapísanej v pkn vl. XXX (vyznačené ako diel 1), pričom len táto časť parcely je predmetom sporu,

- čo do XXX m2 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/X o výmere XXXX m2, záhrada, zapísanej v pkn vl. XXX (vyznačené ako diel 2), pričom táto časť nie je predmetom sporu,

- čo do XXX m2 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha, zapísanej v pkn vl. XXX (vyznačené ako diel 3), pričom táto časť nie je predmetom sporu. Tieto skutočnosti (tj. z ktorých parciel a v akom rozsahu parcela č. XXX vznikla), neboli žalovanej spochybňované, a teda sú nesporné.

12. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotoveným L.. O. O. úradne overeným Okresným úradom Trenčín odborom katastrálnym dňa 21.04.2022 pod č. XXX/XX bola z parcele KNC parc.č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 oddelená novovzniknutá parcela KNC parc.č. XXX/X o výmere 487 m2 zastavaná plocha a nádvorie ako časť vzniknutá z pôvodnej parcele č. XX.

13. V zmysle zápisu v pkn vložke č. XXX pre k.ú. W. boli okrem iných aj parcela č. XX/X - záhrada, vnútornosť o výmere XXXX m2, č. XX/X- stodola vnútornosť o výmere XXX mX, č. XX/X záhrada vnútornosť o výmere XXXX m2 a č. XX - dom č. XXX s dvorom vnútornosť o výmere XXX m2 evidované ako vlastníctvo M. S. pod B1/ a manželky O. S., rod. N. pod B 2/ v ich podielovom spoluvlastníctve,

každému o veľkosti podielu 1. V pkn vložke bola zaznamenaná zmena podľa RI XXXX/XX, D XXXX/ XX Štátneho notárstva H..

14. Z uznesenia Štátneho notárstva v H. sp.zn. W zo dňa 06.11.1963 po poručiteľovi M. S. (manželovi O. S., rod. N.), ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, vyplynulo, že manželka O. S. nadobudla titulom dedenia okrem iných aj polovicu vyššie uvedených parciel č. XX/X, XX/X, XX a XX/X v k.ú. W. zapísaných vo vl. č. XXX pod B 1/ na meno poručiteľa.

15. Predložená bola darovacia zmluva zo dňa 02.09.1977 uzatvorená medzi O. S., rod. Bobockou ako darkyňou a manželmi S. G. a R. G. (pôvodnou žalobkyňou) ako obdarovanými. V zmysle jej obsahu darkyňa darovala obom obdarovaným parcelu č. XX - dom súp.č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 zapísané v pkn. vl..č. XXX k.ú. W. každému v rovnakom pomere. Ďalej predmetom darovania obdarovaným bola polovica parcele č. XX/X - záhrada o výmere XXXX mX, č. XX/X o výmere XXX m2 a tiež parc.č. XX/X - záhrada o výmere XXX m2 zapísané v pln vložke č. XXX pre k.ú. W.. Podľa pečiatky na zadnej strane zmluvy bola zmluva evidovaná na Štátnom notárstve v Trenčíne pod č. XXXX/ XX (uvedené číslo zodpovedá zápisu v pkn vložke č. XXX) dňa 09.09.1977. Z rozhodnutia Rady MNV v W. č. XXX/XXXX zo dňa 13.10.1977 vyplynulo, že sa vyhovelo žiadosti Štefana a R. G. a bol udelený súhlas k prevodu nehnuteľností - parc.č. XX dom s dvorom o výmere XXX m2, a v jednej polovici parc. XX/X, XX/X a XX/X v k.ú. W. z O. S., rod. N. na S. G. a manželku R..

16. V zmysle dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v H. sp.zn. D/XXXX/XX zo dňa 06.11.1981 vydaného v dedičskom konaní po poručiteľke O. S., rod. N., zomrelej XX.XX.XXXX, predmetom dedenia boli z vložky č. XXX pre k.ú. W. polovica parciel č. XX/X, XX/X a XX/X evidovaných bod B2 v X na poručiteľku, ktoré nadobudol dedič M. S., nar. XX.XX.XXXX. V uznesení sa uvádza, že spoluvlastníkmi druhej polovice týchto nehnuteľností sú S. a R. G. na základe zmluvy č. RI XXXX/XX. Parcela č. XX predmetom dedenia po tejto poručiteľke nebola. V uznesení vydanom v tomto dedičskom konaní dňa XX.XX.XXXX sa uvádza, že štátne notárstvo zistilo, že zmluvou registrovanou pod č. RI XXXX/XXXX poručiteľka darovala S. G. a jeho manželke R. dom s pozemkom č. XX a ďalej tiež polovicu parc.č. XX/ X, XX/X a XX/X. Účastníčkou tohto dedičského konania bola aj matka žalovanej I. T., rod. S..

17. Uznesením vydaným v dedičskom konaní po M. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vyporiadané dedičstvo s tým, že do dedičstva bola zahrnutá aj parcela č. XXX zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. v X/X. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.02.1992 bolo toto uznesenie zrušené. V rozhodnutí sa uvádza, že odvolanie podala R. G. (pôvodná žalobkyňa), ktorá namietala, že X/X na parcele č. XXX nemá byť predmetom dedenia, pretože toto je jej výlučné vlastníctvo. Z uznesenia sp.zn. D XX/XX vydanom v dedičskom konaní po M. S., nar. XX.XX.XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že okrem iných sa dedila po ňom aj parcela zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. parc.č. XXX zastavaná plocha o výmere XXXX m2 v X/X (s poznámkou, že ide o pozemok nadobudnutý na základe D XXXX/XX). Tento pozemok nadobudli v rovnakom pomere N. Z., R. G. (pôvodná žalobkyňa) a I. T. (matka žalovanej). Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie pôvodná žalobkyňa, kde okrem iného namietala, že nesprávne bola do dedičstva zahrnutá parc.č. XXX, ktorú jej od roku XXXX slúži ako zadný dvor. Uviedla, že túto parcelu č. XXX darovala im matka O. S., rod. N. darovacou zmluvou overenou Štátnym notárstvom v H. pod č. XXXX/XX z 09.09.1977 a zaregistrovanou pod č. XXXX/XX dňa 09.12.1977 tiež na bývalom Štátnom notárstve v H.. Matka žalovanej sa vyjadrila k tomuto odvolaniu dňa 12.12.2003 a uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že parcela má patriť R. G. a jej manželovi s odkazom na rozsudok sp.zn. 12C/1382/90, v zmysle ktorého nebolo dostatočne preukázané ich vlastníctvo. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. -47 zo dňa 31.10.2005 bolo uznesenie potvrdené, a preto nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2006.

18. Podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. zo dňa 10.11.2008 právoplatným dňa 10.11.2008 po poručiteľovi S. G., zomr. XX.XX.XXXX do BSM poručiteľa a jeho manželky R. G. bola zahrnutá parcela č. XXX na LV č. XXXX v k.ú. W. v X. Do dedičstva z toho patrila 1 a pozostalej manželke patrila 1. Do dedičstva patriacu 1 na tomto pozemku zdedila pozostalá manželka R. G..

19. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. zo dňa 12.02.2021 právoplatného dňa 05.04.2021 pôvodná žalobkyňa R. G. zomrela dňa 30.01.2020. Parcela č. XXX na LV č. XXXX pre k.ú, W. nebola predmetom dedenia. Dedičkou zo závetu bola aktuálna žalobkyňa. V uznesení sa uvádza, že poručiteľka zanechala závet napísaný notárkou M.. W. C. dňa XX.XX.XXXX, v ktorom pre

prípad smrti poručiteľka odkázala celý svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok a všetky majetkové práva aktuálnej žalobkyni. Zákonní dedičia závet nenamietli.

20. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. -22 zo dňa 20.05.1991 bola zamietnutá žaloba R. G. a jej manžela S. G. o uloženie povinnosti uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania. V odôvodnení rozsudku sa uvádza, že darovacou zmluvou zo dňa 2.9.1977 darovala O. S. obdarovaným S. G. a R. G. celú parc.č. XX k.ú. W. vo výmere XXX m2, ktorej podľa zmluvy mala zodpovedať parc.č. XXX - dom č. XXX vo výmere XX á XX m2, a to podiel svoj a nebohého manžela M. S. a tiež polovicu na parc.č. XX/X, XX/X a XX/X vedené v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX. Darovacia zmluva bola účinná a evidovaná na Štátnom notárstve H. pod RI XXXX/XXXX. Avšak podľa stotožnenia parciel zo dňa 8.9.1981, ktoré sa nachádza v spise ŠN v Trenčíne D XXXX/XX, bola parc.č. XXX vytvorená z parc.č. XX/X, XX/X, XX/X a XX/X, pričom posledná parcela nebola vo výlučnom vlastníctve darujúcej. V dedičskom konaní po O. S. bolo vydané rozhodnutie, že parc.č. XX/X, XX/X a XX/X vo vl.č. XXX patria do dedičstva v 1 a bolo konštatované, že vlastníkmi druhej polovice sú žalobcovia a preto prinajmenej z tohto rozhodnutia, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 7.12.1981, mohla zistiť že polovica týchto nehnuteľností jej nepatrí a tiež tu bolo uvedené že v spise D XXXX/XX sú dve potvrdenia svedčiace o tom, že uvedené parcele sú poľnohospodárskou pôdou. Na základe takýchto zistení potom bolo v uvedenom rozsudku konštatované, že žalobcovia nenadobudli výlučné vlastnícke právo k celej parc.č. XXX ani k pozemnoknižným parcelám, z ktorých tieto EN parcely vznikli. V závere bolo v danom rozsudku uvedené, že takými osobami, s ktorými z tam uvedených dôvodov nie je možné uzavrieť dohodu o osobnom užívaní pozemku sú žalované (V. O. a I. T. - matka žalovanej), ktoré sú síce vedené ako spoluvlastníčky v LV XXXX ale správnym vlastníkom má byť M. S. ohľadne parc.č. XX/X, XX/X a XX/X podľa výsledkov dedičského konania. Ešte bolo konštatované, že list vlastníctva č. XXXX je zrejme nesprávne založený, bude treba vykonať riadne stotožnenie parciel, zobrať do úvahy výsledky dedičského konania po O. S.. Žalobcovia nikdy nenadobudli výlučné vlastníctvo k XX/X, XX/X a XX/X, ktoré nadobudol M. S. dedením v podiele 1. Len potom bude môcť byť dovedená táto vec do konca, či už dohodou, alebo novým súdnym konaním, ktoré by muselo byť kvalitnejšie pripravené.

21. Zákonné ustanovenia:

Podľa , Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa účinného v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 1977, K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa účinného v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 1977, Nezastavané stavebné pozemky smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť predmetom práva osobného užívania ( ), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru. Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane ustanovenia .

Podľa účinného v čase uzatvorenia darovacej zmluvy v roku 1977, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Podľa , Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa , Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

Podľa , Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. Podľa , Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

22. Žalobkyňa sa domáha určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Súd dospel k záveru, posúdiac túto žalobu podľa ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, aká je predmetom tohto sporu. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že do dedičstva po právnej predchodkyni žalobkyne má patriť sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, je daný, nakoľko prípadným vyhovujúcim výrokom súdu by došlo k pozitívnej zmene v právnych pomeroch žalobkyne. Len na základe vyhovujúceho rozhodnutia súdu by sa predmetom dodatočného dedičského konania po poručiteľke R. G. mohla stať predmetná vec, resp. podiel na nej. Inú žalobu sledujúcu tento cieľ ani nie je možné podať. Za stavu, keď pôvodná žalobkyňa (teda poručiteľka) sa domáhala určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech (sledujúc tým tiež dosiahnutie zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo svoj prospech a sama by teda tiež mala naliehavý právny záujem na vtedy žalovanom určení) a za stavu, keď táto počas sporu zomrela a pokračuje sa s jej dedičkou - súčasnou žalobkyňou, žalobkyňa správne zmenila žalobu tak, aby sa domáhala, že vec patrí do dedičstva po jej právnej predchodkyni. Je pravda, že naliehavý právny záujem sa automaticky nededí, ako to namietala žalovaná, ale žalobkyňa podľa názoru súdu má tiež svoj vlastný naliehavý právny záujem spojený s tým, že rovnako bude ona pozitívne dotknutá na svojich právach kladným rozhodnutím súdu už v načrtnutom smere, nakoľko len na základe neho môže sa zahájiť dodatočné dedičské konanie po poručiteľke, kde predmetom dedičstva bude sporná vec.

23. S tým súvisí aj otázka žalovanej namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, pričom súd dospel k záveru, že vecnou legitimáciu žalobkyňa disponuje. Žalobkyňa je jedinou závetnou dedičkou po poručiteľke R. G., len táto na základe platného a nenamietnutého závetu dedila v základnom konaní a bola tiež jedinou účastníčkou dedičského konania po nej. Žalobkyni, vychádzajúc z obsahu dedičského uznesenia, bol odkázaný všetok hnuteľný, nehnuteľný majetok a všetky majetkové práva, ktoré poručiteľka ku dňu svojej smrti má vo vlastníctve, čím prakticky boli z dedenia vylúčení ostatní do úvahy prichádzajúci zákonní dedičia, ktorí závet nenamietli a s ktorými sa preto ako s účastníkmi dedičského konania ani nekonalo. Rozhodnutie súdu v tejto veci sa preto ani nedotýka ich právnych pomerov, o ich právach a povinnostiach sa nekoná, nakoľko jediná do úvahy prichádzajúca dedička, je závetná dedička - žalobkyňa, ktorej bol odkázaný celý majetok poručiteľky, ktorý nik iný ako žalobkyňa vzhľadom na platný závet ani nadobudnúť nemôže. Aj v dedičskom rozhodnutí sa konštatuje, že žalobkyňa je jedinou dedičkou. Týmto rozhodnutím sa tak vzhľadom na vzniknutú situáciu v dedičskom konaní neurčuje právo s dopadom na práva inej osoby ako na žalobkyňu (a samozrejme žalovanú). Preto ani nikto iný z, do úvahy pripadajúcich, zákonných dedičov (platným závetom poručiteľky prakticky z celého dedenia diskvalifikovaných) než závetná dedička - žalobkyňa, ani nemá dôvod byť stranou tohto sporu. Iné by to bolo v prípade, ak by do úvahy prichádzali po poručiteľovi viacerí zákonní dedičia (kde nie je isté, ako sa títo vyporiadajú, či nadobudne vlastníckeho právo len jeden z nich na základe dohody, alebo všetci podľa podielov), kde by museli byť stranou sporu všetci zákonní dedičia, či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní. V tejto situácii však je jasné, že jedinou dedičkou pre všetok majetok poručiteľky R. G., ktorý ku dňu smrti bol v jej vlastníctve, je len žalobkyňa na základe platného závetu, a preto podľa názoru súdu niet dôvodu, aby okrem nej ešte niekto iný v pozícii dediča vystupoval v tomto konaní. Napokon aj pôvodná žalobkyňa - poručiteľka v žalobe uviedla, že H. Z. (teda súčasná žalobkyňa) je jej jediným dedičom na základe závetu a ona má záujem, aby práve ona aj túto spornú 1/6 na časti predmetnej parcele nadobudla do vlastníctva. Ak žalovaná tvrdila, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 20.05.1991 by aktívna vecná legitimácia mala svedčať „správnemu" vlastníkovi neb. M. S., súd uvádza, že táto skutočnosť z uvedeného rozsudku vôbec nevyplýva, pretože osoba vlastníka M. S. bola v danom rozsudku prejudiciálne ako osoba „správneho" vlastníka konštatovaná len vo vzťahu k pôvodným parcelám č. XX/X, XX/X a XX/X ( v zmysle výsledkov dedičského konania - viď 3. odsek na strane 3 rozsudku), pričom ale tie časti parcely č. XXX, ktoré vznikli práve z týchto pôvodných pozemnoknižných parciel, ani nie sú predmetom tohto sporu. Predmetom tohto sporu je totiž len časť vzniknutá z pôvodnej parcely č. XX, vo vzťahu ku ktorej sa vlastníctvo M. S. vôbec nekonštatovalo v predmetom rozsudku.

24. Žalovaná tiež namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď vytýkala pôvodnej žalobkyni, že žalovala len ju o jej podiel (X/X), hoci sa na základe rovnakých skutkových tvrdení nedomáhala z neznámeho dôvodu zvyšného podielu (X/X) aj od druhej podielovej spoluvlastníčky (súčasnej žalobkyne H. Z.). Táto argumentácia stratila smrťou pôvodnej žalobkyne význam, pretože aktuálna žalobkyňa H. Z. je práve druhou podielovou spoluvlastníčkou (s podielom X/X) a ak sa domáha určenia vo vzťahu k zvyšku (X/X) voči žalovanej, niet ani iného ako žalovanú, koho by ešte mala žalovať, pretože iný podielový spoluvlastník na liste vlastníctva zapísaný okrem ich dvoch ani nie je. Súd ale uvádza, že s touto argumentáciou by sa súd nestotožnil, ani keby k smrti pôvodnej žalobkyne nedošlo, nakoľko z procesného hľadiska platí, že stranou sporu je len konkrétny podielový spoluvlastník, ak sa žaluje len konkrétny jeho podiel (tu podiel žalovanej X/X), pretože vtedy sa rozhodnutie súdu práv ostatných podielových spoluvlastníkov nedotýka. V takom prípade by teda nemuseli byť stranou sporu všetci podieloví spoluvlastníci danej nehnuteľnosti.

25. Okrem toho žalovaná namietala aj existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), ktorú vo vzťahu k tomuto sporu má predstavovať právoplatný zamietavý rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo dňa 20.05.1991. Jeho predmetom bolo uloženie povinnosti uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania, kde žalobcami bola R. G. a jej manžel S., žalovanými boli V. O. a I. T. (matka žalovanej). Obsah tohto rozsudku súd zhrnul v odseku 20 vyššie. S uvedenou argumentáciou žalovanej sa súd nestotožnil. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. V prvom rade súd uvádza, že predmet sporu v oboch konaniach nie je zhodný (uloženie povinnosti uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania k parcele č. XXX, naproti tomu v tomto spore o určenie vlastníckeho práva len k časti tejto parcely), pričom ak sa súd v skoršom konaní zaoberal vlastníckym právom k tejto parcele, názor vyslovil len prejudiciálne. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde, ak súd určitú otázku posúdi v konaní prejudiciálne.

Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Výrok je jedinou časťou súdneho rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku a nemôže tvoriť prekážku res iudicata. Okrem toho treba dodať, že ak súd v prvotnom konaní vyslovil, že žalobcovia v žiadnom prípade nenadobudli výlučné vlastníctvo k parcele č. XXX (práve preto, že táto mala byť podľa vtedy známej identifikácie vytvorená aj z parciel č. XX/X, XX/X a XX/X, ktoré im boli darované len v polovici), tak tento prejudicálny záver ani nemá vplyv na posúdenie tejto otázky v tomto spore, pretože tu sa žalobkyňa nedomáha vlastníckeho práva k celej parcele č. XXX (ani ho netvrdí), ale práve a len k tej časti, ktorá bola vytvorená z pôvodnej parcele č. XX. Teda uvedená konštatácia súdu nemôže byť pre posúdenie tejto veci smerodajná. Okrem toho vtedajšia žaloba bola zamietnutá z procesných dôvodov a formálnych nedostatkov - nesprávne formulovaný žalobný petit a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, ktoré dôvody zamietnutia nikdy ani netvoria prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Na záver súd dodáva, že samotný súd v tomto prvotnom konaní (odsek na strane 3-4) predpokladal, že po riadnej príprave žalobcov títo môžu podať novú žalobu, keď im vytýkal najmä to, že pôvodne podaná žaloba nebola kvalitne pripravená, bez riadneho stotožnenia parciel, keď im odporučil, že len tak bude možné vec doviesť do konca, ak sa nepodarí dohodou, že budú iniciovať nové súdne konanie. Uvedený spor teda nemá rovnaký predmet (uloženie povinnosti x určenie vlastníckeho práva), nevychádza ani z rovnakých skutkových tvrdení (tvrdilo sa nadobudnutie výlučného vlastníctva k celej parcele č. XXX manželmi G. darovacou zmluvou a vydržaním, naproti tomu v tomto konaní sa žiada iba konkrétna časť parcely č. XXX nadobudnutá len na základe darovacej zmluvy, vydržanie sa ani netvrdí). Stav a skutkové okolnosti ani nie sú zhodné. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah súd má za to, že vo veci môže meritórne konať a tvrdená prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná.

26. V konaní mal súd nesporne preukázané, že parcela G. parc.č. XXX evidovaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XX v časti o výmere XXX mX, z č. XX/X v časti o výmere XXX mX a z č. XX/X v časti o výmere XXX m2. Ani žalovaná netvrdila, že by mala táto parcela č. XXX byť zložená z iných pôvodných pozemnoknižných parciel a z akých, keď nie z tých, ktoré tvrdila a preukázala žalobkyňa grafickou identifikáciou a geometrickým plánom. Súd sa bude primárne zaoberať genézou parcely č. XX, pretože len časť z nej vytvorená, je predmetom sporu. Súd mal ďalej preukázané, že parcela č. XX - dom č. XXX s dvorom vnútornosť o výmere XXX m2 (ale rovnako aj parcely č. XX/X, XX/X a XX/X) bola v pkn vložke č. XXX pre k.ú. W. evidovaná ako vlastníctvo M. S. pod N a manželky O. S., rod. N. pod B 2/ v ich podielovom spoluvlastníctve, každému o veľkosti podielu 1. Ani tento pôvodný zápis vlastníckeho práva žalovaná nespochybnila, keď netvrdila, že by na počiatku títo nemali byť vlastníkmi a z akých dôvodov tomu nemalo tak byť. D. M. S. (zapísaný pod B1/) zomrel dňa XX.XX.XXXX a na základe uznesenia Štátneho notárstva v Trenčíne sp.zn. D XXXX/ XX zo dňa XX.XX.XXXX po tomto poručiteľovi, jeho manželka O. S., rod N. dedením po ňom nadobudla okrem iných aj polovicu vyššie uvedených parciel č. XX, XX/X, XX/X a XX/X v k.ú. W. zapísaných vo vl. č. 508 pod B 1/ na meno poručiteľa. Ani tieto skutočnosti žalovaná nepoprela. Stav po prebehnutom dedičskom konaní po Jánovi Špačkovi, zomrelom v roku 1962, bol teda taký, že jeho manželka Mária Špačková, rod. Bobocká bola výlučnou vlastníčkou parcely č. 62 a okrem toho aj 64/2, 64/3 a 65/2 (mala svoj podiel 1 + po manželovi zdedený podiel 1).

27. Žalobkyňa ďalej predložila darovaciu zmluvu zo dňa 02.09.1977, ktorou O.A., rod. N. za života (po smrti manžela Jána) darovala R. G. (pôvodnej žalobkyni) a jej manželovi S. G. ako obdarovaným parcelu č. XX - dom súp.č. XXX s dvorom o výmere XXX m2 zapísané v pkn. vl..č. XXX k.ú. W. každému v rovnakom pomere. Ďalej predmetom darovania týmto obdarovaným bola polovica parcele č. XX/X - záhrada o výmere 4670 m2, č. XX/X o výmere 143 m2 a tiež parc.č. XX/X - záhrada o výmere 662 m2 zapísané v pln vložke č. XXX pre k.ú. W.. Žalovaná namietala, že spochybňuje túto zmluvu a poukazovala na to, že v konaní sp.zn. súd mal tiež problém s touto zmluvou, lebo o nej pochyboval a ona o nej rovnako pochybuje aj dnes. Súd uvádza, že v predmetnom pôvodnom konaní súd konštatoval predloženie neúplnej kópie darovacej zmluvy. V tomto spore však bola predložená úplná a v celom rozsahu čitateľná kópia darovacej zmluvy, z ktorej je možné vyčítať jej obsah úplne bez pochybností. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je vôbec rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz a skutočnosť, že ide o fotokópiu vôbec listinu ako dôkaz nediskvalifikuje. Z ničoho pritom nevyplýva, že by jej obsah bol pozmeňovaný alebo že by do jej obsahu bolo dodatočne zasahované a že by táto teda nemala byť pravou listinou zhodnou s tou, ktorá bola pôvodne vyhotovená. Uvedené zásahy do nej sú prakticky vylúčené a to preto, že hneď viaceré dobové listiny na túto darovaciu zmluvu poukazujú

a odvolávajú sa na ňu a na jej obsah, ktorý je úplne zhodný s obsahom teraz súdu predloženej kópie darovacej zmluvy. V prvom rade treba uviesť, že táto zmluva bola riadne registrovaná na štátnom notárstve pod č. F.7, a teda nadobudla právne účinky v súlade s vtedy platným , ako to vyplýva z pečiatky na jej zadnej strane. To, že táto zmluva v danom čase existovala a bola riadne na štátnom notárstve pod týmto číslom registrovaná, napokon vyplýva aj z pkn vl. č. XXX, kde sa nachádza pod položkou zmena údaj o zmluve č. F. ŠN H.. Rovnako tomu svedčí aj ďalší dokument, a to rozhodnutie Rady MNV v W.. 892/1977 zo dňa 13.10.1977, ktorý udelil súhlas k prevodu nehnuteľností na základe tejto darovacej zmluvy. V tomto dobovom rozhodnutí bol zachytený aj obsah tejto darovacej zmluvy, a to zhodne s obsahom do konania predloženej kópie darovacej zmluvy, a teda súhlasilo sa okrem iného s tým, aby darkyňa O.A. darovala R. a S. G. parcelu č. XX (dom s dvorom). To, že v spore predložená darovacia zmluva zodpovedala obsahu skutočne v roku XXXX vyhotovenej darovacej zmluvy, bol teda potvrdený aj týmto rozhodnutím. Okrem toho však aj ďalšie historické súdne rozhodnutia rovnakým spôsobom potvrdzujú, že darovacia zmluva bola skutočne spísaná (a že teda nebola vyhotovená len pre účely tohto konania, resp. dodatočne nebolo do jej obsahu zasahované), že bola spísaná O.A., rod. N. na strane darkyne a manželmi G. na strane obdarovaných a že jej obsah nebol pozmenený, že teda predmetom daru bola celá parcela č. XX a polovica parciel XX/ X, XX/X a XX/X v k.ú. W.. Sú nimi jednak dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne sp.zn. D/1658/79 zo dňa 06.11.1981 vydané v dedičskom konaní po poručiteľke O.A., rod. N., kde sa tiež odkazuje na túto darovaciu zmluvu a cituje sa z nej, že bola darovaná polovica parciel č. XX/X, XX/ X a XX/X S. a R. G. na základe zmluvy č. RI XXXX/XX. Ďalej zhodne sa na túto zmluvu odvolávalo Štátne notárstvo aj v uznesení vydanom v tomto dedičskom konaní dňa 16.12.1980, kde sa uvádza, že zmluvou registrovanou pod č. RI XXXX/XXXX O.A., rod. N. darovala S. G. a jeho manželke R. dom s pozemkom č. XX a ďalej tiež polovicu parc.č. XX/X, XX/X a XX/X. Napokon aj samotný rozsudok vo veci sp. zn. 12C/1382/90 zo dňa 20.05.1991 považoval za zistené, že darovacou zmluvou zo dňa 2.9.1977 darovala O.A. obdarovaným S. G. a R. G. celú parc.č. XX k.ú. W. vo výmere XXX m2 a to podiel svoj a nebohého manžela M.A. a tiež polovicu na parc.č. XX/X, XX/X a XX/X vedené v pozemkovej knihe vo vl.č. XXX. Darovacia zmluva bola účinná a evidovaná na Štátnom notárstve H. pod RI XXXX/XXXX. To znamená, že napriek konštatovaniu neúplnosti, z nej aj súd v pôvodnom konaní vyvodzoval svoje skutkové zistenia. Zo všetkých týchto skutočností v súhrne možno teda vyvodiť, že darovacia zmluva skutočne bola napísaná v roku XXXX s obsahom, aký vyplýva zo žalobkyňou predloženej kópie darovacej zmluvy, medzi tými zmluvnými stranami, ktoré sú zachytené na predloženej kópii a tiež súd nemá pochybnosť o tom, že táto bola aj riadne registrovaná Štátnym notárstvom v Trenčíne, čo bolo nepochybne zistené. Súd preto na túto darovaciu zmluvu riadne prihliadal a vyvodzoval z nej právne následky, nakoľko sa jedná o listinu, ktorej pravosť a obsah potvrdzuje rad dobových dokumentov, a to úplne zhodne a nad všetky pochybnosti. Ak žalovaná namietala, že mala nastať akási fikcia odstúpenia od tejto zmluvy, ak nebolo urobené rozhodnutie príslušného orgánu, žalovaná ani sama nekonkretizovala, na základe čoho k takémuto záveru dospela a aké iné rozhodnutie príslušného orgánu má absentovať, keď bolo jednoznačne preukázané, že registrácia darovacej zmluvy na Štátnom notárstve v H. podľa vtedy platných právnych predpisov bola riadne zrealizovaná a tiež bolo vydané súhlasné rozhodnutie podľa vtedy platného . Zrejme mala žalovaná namysli následok predpokladaný v ust. . Odhliadnuc od toho, že citované ust. sa netýka zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2006 sp. zn. , resp. rozhodnutie sp. zn. ), tak toto ustanovenie v rozhodnom čase uzavretia darovacej zmluvy z roku 1977, resp. ani počas 3 rokov po uplynutí ktorých mala tvrdená fikcia nastať, ani nebolo súčasťou vtedajšieho (dotknuté ust. v rozhodnej dobe znelo : Ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.).

28. Nakoľko teda darovacej zmluve z 02.09.1977 súd právne účinky priznal, po jej uzatvorení a jej registrácii boli právne vzťahy také, že čo do pkn parcely č. XX táto sa titulom darovania stala podielovým spoluvlastníctvom R. G. a S. G., každého po polovici. Títo boli manželia, ale aj v zmysle vtedy platného vec získaná darom počas trvania manželstva nebola súčasťou masy BSM, ale bolo založené podielové spoluvlastníctvo (rovnako tak mali manželia Kováčikoví v podielovom spoluvlastníctve darovanú polovicu parciel č. XX/X, XX/X a XX/X a druhú polovicu vlastnila naďalej O.A., rod. N.). Pre účely tohto sporu je rozhodujúce, že bolo preukázané, že manželia Kováčikoví nadobudli za života celú pkn parcelu č. XX zapísanú v pkn vl. XXX pre k.ú. W.. S. G. dňa XX.XX.XXXX

zomrel, pričom podľa osvedčenia o dedičstve sp.zn. zo dňa 10.11.2008 právoplatného dňa 10.11.2008, do BSM poručiteľa a jeho manželky ZX. bola zahrnutá celá parcela č. XXX na LV č. XXXX v k.ú. W. v 1 , teda aj tá časť, ktorá bola vytvorená z pôvodnej pkn parcely č. XX, keďže bolo nesporné, že parcela č. XXX je tvorená aj touto pôvodnou parcelou. Nesprávne bola táto parcela č. XXX považovaná za súčasť BSM manželov G. (ako už bolo vyššie uvedené, darovaním sa táto stala predmetom podielového spoluvlastníctva manželov), ale na konečnom závere to nič nemení. Výsledok dedičského konania po S. G. bol totiž taký, že do dedičstva z neho v zmysle dedičského rozhodnutia patrila 1, ktorú zdedila manželka R. G. a pozostalej manželke patrila tiež zvyšná 1. Okrem toho mala R. G. celú svoju 1, ktorú získala pre seba darovacou zmluvou od O.A., pretože nebolo zistené, že by dovtedy bola bývala tento podiel previedla na iného. Po smrti Štefana Kováčika bol teda právny stav taký, že Zuzana Kováčiková bola výlučnou vlastníčkou pkn parcely XX, ktorá tvorí v časti XXX m2 súčasť parcely KNC parc.č. XXX a ktorá časť bola aj konkrétne zameraná Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotoveným dňa 06.04.2022 Ing. Michalom Matzom Geodetickou súkromnou kanceláriou ako novovytvorená parcela KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 487 m2. R. G. dňa XX.XX.XXXX zomrela, pričom táto parcela nebola predmetom dedenia po nej ani v časti. Vzhľadom na tento právny stav zrekapitulovaný v predošlých častiach, poručiteľka R. G. bola po smrti svojho manžela výlučnou vlastníčkou časti zodpovedajúcej novovytvorenej parcele KNC parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 487 m2. R. G. nepreviedla či už odplatne alebo bezodplatne za života žiaden svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti ani na žalovanú, ani na žiadneho jej právneho predchodcu, po ktorom by ho prípadne žalovaná nadobudla titulom právneho nástupníctva. Žalovaná toto ani netvrdila ani nepreukázala. Ak sa teda žalobkyňa ako dedička domáha určenia, že do dedičstva po R. G. patril z celku na predmetnej parcele podiel X/X vlastnícky vedený na žalovanú, potom žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaná nestala sa po práve vlastníkom tohto podielu, keďže tento nadobudla a ku dňu smrti vlastnila poručiteľka, po ktorej však napriek tomu nebol prededený. Žalovaná tak nadobudla podiel 1/6 práve na úkor poručiteľky R. G.. Vychádzajúc z vyššie uvedených preukázaných skutočností tak súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej na podklade vyhotoveného Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX-XX zo dňa 06.04.2022 Ing. Michalom Matzom Geodetickou súkromnou kanceláriou a úradne overeným Okresným úradom Trenčín, odborom katastrálnym dňa 21.04.2022 pod č. XXX/XXXX, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, v celom rozsahu vyhovel.

29. Súd obranu žalovanej produkovanú v prospech preukázania svojho vlastníckeho práva k podielu 1/6 vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná svoju matku považovala za nepravú dedičku a seba ako osobu, ktorá nadobudla vec od nepravého dediča, a teda za riadneho vlastníka (s odkazom na ). Bolo preukázané a nebolo sporné, že žalovaná nadobudla tento podiel 1/6 na parcele KNC parc.č. XXX v k.ú. W. zapísanej na LV č. XXXX (teda aj na časti zodpovedajúcej novotvorenej parcele z nej oddelenej- KNC parc. XXX/X, ktorá je vytvorená z pôvodnej pkn parcely č. XX) na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX v roku 2019 od svojej matky I. T.. Parcela zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. W. parc.č. XXX zastavaná plocha o výmere XXXX m2 v podiele X/X bola predmetom dedenia v zmysle uznesenia sp.zn. D XX/XX zo dňa 21.09.2000 vydanom v dedičskom konaní po M.A., nar. XX.XX.XXXX, pričom ho nadobudli v rovnakom pomere N. Z., R. G. a I. T. (matka žalovanej) s poznámkou, že poručiteľ M.A. túto parcelu nadobudol na základe dedičského rozhodnutia D XXXX/XX. Ide o dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne sp.zn. W. zo dňa 06.11.1981 vydané v dedičskom konaní po poručiteľke O.A., rod. N., zomrelej XX.XX.XXXX (darkyne z darovacej zmluvy uzatvorenej so Zuzanou a Štefanom Kováčikovými). V zmysle tohto uznesenia však predmetom dedenia, ktorý predmet skutočne zdedil Ján Špaček nar. 24.09.1926, boli z vložky č. 508 pre k.ú. Drietoma len polovica parciel č. 64/2, 64/3 a 65/2, ale predmetom dedenia nebola pkn parcela č. 62, teda tá časť súčasnej parcely č. XXX, ktorá bola zameraná predloženým geometrickým plánom ako KNC parc.č. XXX/X ako časť vzniknutá práve z pkn parcely č. XX. Uvedená pkn parcela č. XX celkom zrejme ani predmetom dedenia po poručiteľke O.A., rod. N. byť nemohla, pretože ju už za života darovacou zmluvou zo dňa 02.09.1977 previedla na manželov G., a teda ku dňu svojej smrti tak pkn parcelu č. XX táto poručiteľka už nevlastnila. Zhrnúc uvedené, po O.A., rod. N. pkn parcelu č. XX M.A. dedením platne nenadobudol (lebo ju poručiteľka ku dňu smrti nevlastnila), a preto táto pkn parcela (resp. tá časť medzičasom vytvorenej KNC parc.č, XXX, ktorá bola vytvorená práve z pkn parcely č. XX) ani nemohla byť predmetom dedenia po M.A., ktorý ju ku dňu svojej smrti tiež nevlastnil (túto nielenže nemohol zdediť, ale ako bude ďalej uvedené, túto ani nemohol ku dňu smrti nadobudnúť vydržaním). I. T. ako dedička po M. S. teda zdedila niečo, čo tento poručiteľ ku dňu svojej smrti nevlastnil. V takýchto prípadoch sa ale nejedná o nepravého dediča a nemožno aplikovať . Nepravým dedičom je osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci

ho nemala nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla. Z uvedeného vyplýva, že ide o veci, ktoré poručiteľ ku dňu svojej smrti vlastnil, teda nie o veci, ktoré v jeho vlastníctve neboli. V opačnom prípade by nešlo o nadobudnutie vecí poručiteľa, ktoré boli po jeho smrti súdom prikázané neoprávnenému dedičovi, ale išlo by o veci tretej osoby. Takúto ochranu osobe, ktorá by nadobudla vlastnícke právo k veciam nepatriacim poručiteľovi, a napriek tomu boli tieto veci prejednané vrámci dedičského konania, neposkytuje ( k tomu napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 15.03.2011). Z uvedeného potom možno vyvodiť, že ten, kto nadobudol od dediča vec, ktorá síce bola prejednaná v dedičskom konaní ako majetok poručiteľa, ale v skutočnosti patrila niekomu inému, nepožíva ochranu podľa , na ktorú sa žalovaná odvoláva. Žalovaná nadobudla darom podiel na veci, ktorú mala nadobudnúť dedením po Jánovi Špačkovi jej matka I. T., avšak ku dňu smrti poručiteľ M.A. spornú parcelu pkn č. XX nevlastnil ani v časti. Dedilo sa tak po ňom niečo, čo v danom okamihu patrilo niekomu inému než poručiteľovi (titulom darovania manželom G.), nejedná sa preto o nepravého dediča. S tým potom súvisí aj neopodstatnenosť obrany žalovanej o tom, že žalobkyňa mala využiť namiesto určovacej žaloby, žalobu podľa . Táto žaloba vôbec na prejednávaný prípad nedopadá. Rieši situáciu, kedy sa poskytuje ochrana oprávnenému dedičovi, ktorému malo dedičstvo v skutočnosti pripadnúť, proti nepravému dedičovi, ktorému dedičstvo na základe výsledkov dedičského konania reálne pripadlo. Ako už bolo vyššie uvedené, o nepravého dediča sa v danom prípade ani nejedná a táto žaloba do úvahy preto neprichádzala ani zo strany pôvodnej ani súčasnej žalobkyne. Navyše, aktuálna žalobkyňa nepatrila do okruhu oprávnených dedičov ani po O.A., rod. N. ani po M.A., a teda ani nie je oprávneným dedičom, ktorému by právo podať túto žalobu o vydanie dedičstva vôbec svedčalo. Primárne však ale táto žaloba ani nemôže nahradiť žalobu, aká je predmetom sporu, pretože by sa ňou sledovaný cieľ nedosiahol. Túto argumentáciu súd preto vyhodnotil ako celkom nedôvodnú.

30. Ďalej sa žalovaná bránila, že vlastnícke právo k podielu 1/6 na spornej časti pozemku KNC parc.č. 803 vytvorenej z pkn parcely č. 62, ktorá bola zameraná ako novovytvorená parcela KNC parc.č. 803/2 o výmere 487 m2, bolo nadobudnuté vydržaním. Argumentovala vydržaním (prvýkrát na pojednávaní dňa 29.03.2022) na podklade dedičského rozhodnutia po Jánovi Špačkovi v prospech jej matky Emílie Fárikovej s tým, že niet iný lepší titul pre založenie dobromyseľnosti ako právoplatné dedičské rozhodnutie. Súd konštatuje, že táto argumentácia bola síce prvýkrát použitá po 2,5 roku od začatia konania na prvom pojednávaní vo veci samej, avšak súd na ňu neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, pretože by musel (bez ohľadu na jej produkovanie) tak či onak odročiť prvé pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania (dedičské spisy, geometrický plán). Teda táto novo prednesená argumentácia by len sama osebe dôvodom pre odročenie pojednávania nebola, čo by prípadne bol dôvod na ňu, z dôvodu oneskorenia s jej produkciou, už neprihliadať ( ).

31.Ustanovenia a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti." Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Súd skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a ich splnenie posúdil nasledovne:

32. Čo sa týka spôsobilého predmetu vydržania, nepochybné je, že sporná časť pozemku KNC parc.č. 803 vytvorená z pkn parcely č. 62 (zameraná ako novovytvorená parcela KNC parc.č. 803/2) ako individuálne určená vec môže byť predmetom držby. Základnou podmienkou vydržania je ďalej držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je

daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Ro NS ČR z 27. 4. 2006, sp. zn. ). Oprávnenosť držby sa pre účely vydržania posudzuje z týchto hľadísk: a/ existencia právneho hoci i domnelého titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b/ nakladanie s vecou ako vlastnou počas celej vydržacej doby, c/ dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a/ a b/, že mu vec podľa práva patrí.

33. Žalovaná tvrdila, že jej rodina tiež túto časť parcely č. XXX užívala, kosila, navštevovala, chovala na nej domáce zvieratá, správala sa k nej ako k svojmu vlastnému majetku. Žalobkyňa účinne poprela existenciu faktickej držby žalovanej, resp. jej právnej predchodkyne k spornej časti pozemku. Nepopierala, že zvyšné časti tohto pozemku užívala aj rodina žalovanej, ale tvrdila, že spornú časť pozemku vytvorenú z pkn parcely č. XX, ktorá tvorí zadný dvor k svojmu rodinnému domu (umiestnenie spornej časti pozemku a domu vidieť na grafickej identifikácii) aj s domom vždy od roku 1977 užívali len manželia G. bez toho, aby s touto časťou pozemku rodina žalovanej nakladala ako s vlastnou. Jedným zo znakov oprávnenej držby je nakladanie s vecou ako s vlastnou, pričom spôsob nakladania s vecou ako vlastnou objektivizuje dobromyseľnosť držiteľa. Tvrdenie o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu dôvodné (R X/XXXX). Žalobkyňa účinne poprela, že by sporná vec (sporná časť pozemku KNC parc.č XXX tvoriaca zadný dvor domu rodiny G.) bola zo strany žalovanej, resp. jej právneho predchodcu držaná, že by ju akokoľvek užívali ako vlastnú. Bolo preto na žalovanej, aby tieto skutočnosti hodnoverne preukázala. Na preukázanie týchto účinne žalobkyňou popretých tvrdení týkajúcich sa oprávnenej držby však žalovaná neprodukovala vôbec žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že skutočne držiteľ nakladal s vecou ako s vlastnou. Nebolo preukázané či a kedy (odkedy

- dokedy), ani akým konkrétnym spôsobom, z ktorého by sa dalo vyvodiť presvedčenie, že osobe, ktorá s vecou nakladá, táto po práve patrí, matka žalovanej (ktorá mala podľa tvrdení žalovanej vydržať spornú parcelu) nakladala. Jej tvrdenia o kosení, či chove zvierat, návštevách pozemku zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Tento aspekt, ktorý musí byť preukázaný pri konštatovanie oprávnenej držby, nebol tak preukázaný.

34. Okrem toho, súd vo vzťahu k pôvodnej pkn parcele č. XX zapísanej v pkn vl. č. XXX pre k.ú. W., ktorej zodpovedá novozameraná parcela G. parc.č. XXX/X, odkazuje na už skorší svoj záver uvedený v odseku XX o tom, že M. S., nar. XX.XX.XXXX v dedičskom rozhodnutí sp.zn. D /XXXX/XX zo dňa 06.11.1981 nezdedil pkn parc. XX, keď napokon táto parcela ani v tomto dedičskom rozhodnutí po jeho matke O. S., rod. N. nebola uvedená (lebo bola v celku ňou za jej života darovaná manželom G. a teda ani nemohla byť predmetom dedenia po nej). M. S. teda túto parcelu nenadobudol dedením, pričom však ani sama žalovaná vrámci svojej procesnej obrany netvrdila, že by prípadne už M. S. spĺňal predpoklady oprávnenej držby, teda že by s vecou nakladal ako s vlastnou a bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí ako vlastníkovi (toto tvrdila len vo vzťahu k svojej matke I. T.). Ak uvedené netvrdila, celkom zrejme si sama uvedomovala, že M. S. tieto predpoklady na podklade dedičského rozhodnutia po O. S., rod. N. nesplnil. Bez ohľadu na to ale súd uvádza, že aj keby túto skutočnosť žalovaná tvrdila, určite by nebolo možné konštatovať dobromyseľnosť M. S. na podklade dedičského rozhodnutia, ktoré prax pripúšťa ako relevantný titul nadobudnutia (domnelého) vlastníckeho práva, od ktorého môže osoba objektívne vyvodzovať svoje presvedčenie, že vec v ňom uvedenú nadobudla dedením, aj keby tomu tak v skutočnosti z rôznych dôvodov nebolo. Nebola však preukázaná žiadna taká okolnosť, na základe ktorej by sa dala konštatovať dobromyseľnosť M. S. vo vzťahu k pkn parcelae č. XX. Jednak táto parcela nebola obsiahnutá v dedičskom rozhodnutí po O. S., rod. N. zo dňa XX.XX.XXXX, a jednak v tomto dedičskom konaní, ktorého bol ako dedič účastníkom, bolo ešte prv dňa 16.12.1980 vydané aj opravné uznesenie, kde sa výslovne konštatuje, že poručiteľka dom s pozemkom parc.č. XX zmluvou RI XXXX/XXXX previedla R. a S. G.. Od počiatku tak mu muselo byť zrejmé, že on nemôže byť (ani len domnelým) vlastníkom tejto parcely, ktorú v zmysle dedičského rozhodnutia ani nezdedil. M. S., nar. XX.XX.XXXX zomr. XX.XX.XXXX teda oprávneným držiteľom parcely pkn č. XX nebol, predpoklady pre vydržanie sám nesplnil. Žalovaná tvrdila, že I. T. na podklade dedičského rozhodnutia po M. S., zomr. XX.XX.XXXX nadobudla vydržaním spornú časť parcele vytvorenej z pkn vl. XX (zodpovedajúcu novo zameranej parcele KNC parc.č. XXX/X). W. titulom môže byť v praxi aj dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku. V prejednávanej veci však podľa názoru súdu aj u I. T. absentuje dobrá viera v to, že

jej vec po práve patrila. Táto si napriek tomu, že spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXX zdedila na podklade dedičského rozhodnutia vydanom v konaní po M. S. zo dňa XX.XX.XXXX právoplatnom dňa 21.06.2006, musela byť od počiatku vedomá, že tá časť tejto parcely, ktorá bola vytvorená z pkn parcely č. XX, jej nemôže vôbec patriť ani len v časti. Súd uvedené konštatuje s poukazom na viaceré skutočnosti zistené v konaní. I. T. bola účastníčkou dedičského konania po O. S., rod. N. sp. zn. D XXXX/ XX, kde, ako už bolo uvedené, v opravnom uznesení zo dňa 16.12.1980 sa konštatuje darovanie pkn parcely č. XX (dom s pozemkom) manželom G. zo strany poručiteľky, z čoho muselo jej byť zrejmé (keď táto parcela ani predmetom dedenia nebola), že táto už vlastnícky jej patriť nemôže. Okrem toho bola I. T. tiež účastníčkou súdneho konania sp.zn. , kde sa totožná okolnosť zhodne v rozsudku zo dňa 20.05.1991 uvádza navyše s dovetkom, že tejto parcele pkn č. XX mala zodpovedať práve parcela č. XXX (ktorú mala po M. S. dediť) a súd konštatoval, že list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je táto parcela vedená, je celkom zrejme nesprávne založený. Z týchto okolností teda minimálne musela mať I. T. odôvodnenú pochybnosť o tom, či jej vlastnícke právo vôbec patrí, ktorú musela nadobudnúť ešte ďaleko skôr, než jej bol ako dedičke podiel na nej potvrdený dedičským rozhodnutím sp.zn. W zo dňa 21.09.2000, na podklade ktorého odvíja žalovaná svoje tvrdenia o vydržaní. Napokon aj v dedičskom konaní po M. S. sp.zn. D XX/XX, ktorého bola účastníčkou, samotná R. G. opakovane ešte pred vydaním konečného dedičského rozhodnutia namietala zaradenie parcely KNC parc.č. XXX do dedičstva s poukazom na existujúcu darovaciu zmluvu z roku XXXX. Ešte aj v odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 21.9.2000 výslovne R. G. uviedla, že nesprávne bola do dedičstva zahrnutá parc.č. XXX, ktorý jej od roku XXXX slúži ako zadný dvor. Uviedla, že túto parcelu č. XXX darovala im matka O. S., rod. N. darovacou zmluvou overenou Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. XXXX/XX z 09.09.1977 a zaregistrovanou pod č. XXXX/XX dňa 09.12.1977 tiež na bývalom Štátnom notárstve v Trenčíne, proti ktorému sa aj I. T. v roku XXXX vyjadrila neuznávajúc vlastníctvo R. G. a jej manžela. R. G. teda uvádzala konkrétne tvrdenia s odkazom na konkrétny titul nadobudnutia, a teda jej námietky neboli len nezrozumiteľné či všeobecné bez možnosti ich overenia. Podľa názoru súdu I. T. musela mať už v čase vydania dedičského rozhodnutia, ktorý je tvrdený ako titul pre vydržanie v jej prospech, pri zachovaní bežnej opatrnosti dôvodné pochybnosti či skutočne sporná časť pozemku KNC parc.č. XXX vytvorená z pkn vl. XX jej môže patriť, pretože v tom čase mala už aj z iných skorších konaní (dedičské konanie po O. S., konanie sp.zn. XXC/XXXX/XXXX, námietky R. G. počas dedičského konania sp.zn. D XX/XX) opakovanú vedomosť o tom, že časť vytvorená z parcely pkn č. XX bola na základe darovacej zmluvy z roku XXXX prevedená manželom G., čo pri normálnej obozretnosti by muselo u každého jednotlivca v totožnom postavení vyvolať jasnú pochybnosť o čo i len potenciálnej oprávnenej držbe. Nešlo pritom o jednorazovú informáciu, ale o opakovanú, prakticky niekoľko desaťročí tvrdenú a preukazovanú skutočnosť. Napokon, na stratu presvedčenia nemusí byť tvrdená skutočnosť ani preukázaná, ale postačí len ingerencia spôsobilá vyvolať o držiteľa pochybnosti o oprávnenosti držby (napr. rozhodnutie NSČR z 25.01.2011 sp.zn. ). Takúto informáciu mala I. T. nielen od samotnej R. G., ktorá na uvedené poukazovala počas dedičského konania sp.zn. D XX/XX, ale aj z iných zdrojov - rozhodnutí vydaným v iných skorších konaniach, čo taktiež v zmysle vyššie označeného judikátu je postačujúce pre konštatovanie straty dobrej viery držiteľa. Vylúčené je, že by dobrá viera niekedy mohla byť na strane I. T. prítomná, keďže informácie o skutočnom právnom stave parcely pkn č. XX mala ešte skôr, než bolo vydané dedičské rozhodnutie z 21.09.2000, ktoré má predstavovať jej vydržací titul. Tiež pritom bolo tvrdené, že táto parcela je súčasťou parcely č. XXX. Pri zachovaní normálnej miery opatrnosti s takým objemom informácií, s ktorými disponovala I. T. v čase, kedy bolo vydané dedičské rozhodnutie po M. S., resp. ešte aj skôr, predtým, než tento vôbec zomrel ( z iných konaní), nemohla byť presvedčená o tom, že by mohla byť vlastníkom spornej časti parcely. Okrem toho, že nebola preukázaná existencia faktickej držby z jej strany, ako bolo uvedené v predošlom odseku, chýba tu aj ďalší element potrebný pre vydržanie, a síce dobrá viera držiteľa. I. T. nesplnila podmienky vydržania, avšak tieto nesplnila ani žalovaná, pretože táto bola zapísaná ako podielová spoluvlastníčka na základe darovacej zmluvy z roku XXXX. Žaloba bola podaná na súd dňa 24.09.2019, tj. u nej ani teoreticky nemožno uvažovať o vydržaní v jej prospech vzhľadom na to, že jej neuplynula 10 ročná vydržacia doba.

35. Zhrnúc uvedené, obranu, ktorú produkovala žalovaná, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto žalobe s poukazom na všetko vyššie uvedené vyhovel v celom rozsahu.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu, keďže súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči neúspešnej žalovanej právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.