Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/257/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v spore žalobcov: 1/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX Y. M., 2/ M. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako žalobca v rade 1/, obaja právne zastúpení: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, IČO: 47 258 781, pracovisko Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanej: U. B., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX E.

- V. P., právne zastúpená: JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom V. F. XXXX/XA, XXX XX K., o zriadení vecného bremena, o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 10C/18/2017-55 zo dňa 26. mája 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že neodkladným opatrením nariaďuje žalovanej strpieť prechod žalobcov v rade 1/ a 2/ pešo, bicyklom cez pozemok KN-C parcela č. 8350/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, zapísanom na LV č. XXXXX, k.ú. a Obec E., a to v rozsahu tak, ako je tento znázornený na geometrickom pláne č. 36672769-030/16 vyhotovenom dňa 22.03.2016 spoločnosťou RGK, s.r.o. a úradne overenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom dňa 07.04.2016 pod č. 205/16, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, a to až do právoplatného skončenia sporu žalobcov v rade 1/ a 2/ proti žalovanej o zriadenie vecného bremena, ktorá je vedená na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 10C/18/2017.

Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladným opatrením žalovanej strpieť prechod žalobcov v rade 1/ a 2/, a to pešo, bicyklom a osobným motorovým vozidlom cez pozemok, ktorý je bližšie špecifikovaný vo výrokovej časti tohto uznesenia.

2. Poukázal na to, že žalobcovia osvedčili danosť práva, keď sú vlastníkmi stavby, avšak nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, ktorý by im zabezpečil prístup k ich stavbe. Súkromným odborným posudkom č. 1/2017 autorizovaného stavebného inžiniera Ing. I. M. preukázali, že iná cesta k ich stavbe, ako je cesta cez pozemok žalovanej, prichádza do úvahy v 2 alternatívach. Obmedzujúcim faktorom pri prvom variante je pozdĺžny sklon, záber poľnohospodárskej pôdy, súkromné vlastníctvo zabratých pozemkov a výška finančného nákladu. V druhom variante ide o napojenie na miestnu komunikáciu a narušenie stability zárezového svahu. Uvedené skutočnosti budú predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej, no nateraz a pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia minimálne preukázali, že nie je možné vybudovať inú prístupovú cestu k ich stavbe v krátkej časovej dobe. Žalobcovia osvedčili aj skutočnosť, že žalovaná im neumožňuje prístup cez svoj pozemok k ich stavbe. Nasvedčujú tomu už právoplatne skončené súdne konania týkajúce sa ich sporných nárokov k predmetnému pozemku žalovanej, resp. určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku, spory, ktoré začali v roku 2007, kde v uvedených konaniach bolo nepochybne preukázané, že žalovaná neumožňuje

pokojný výkon vlastníckeho práva k stavbe žalobcov, čoho dôsledkom boli opakovane nariaďované neodkladné opatrenia korešpondujúce s výrokom tohto neodkladného opatrenia. Z prílohy znaleckého posudku č. 125/2017 znalca Ing. Pilku zo dňa 15.04.2017 - fotografie vyplýva, že prechodu cez pozemok bráni oplotenie. Posledné konanie o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu bolo zastavené na základe späťvzatia žalobcov, avšak k späťvzatiu žaloby došlo so súhlasom žalovanej 27.06.2016, kde sa prostredníctvom právnej zástupkyne zaviazala, že uzatvorí so žalobcami mimosúdnu dohodu a zároveň súhlasila, kým sa definitívne nevyrieši dohoda o zriadení vecného bremenad. S poukazom na žalobu je zrejmé, že k žiadnej mimosúdnej dohode nedošlo. Obmedzenie žalovanej spočívajúce v tom, že je povinná umožniť prechod cez svoj pozemok žalobcom, je síce zásahom do vlastníckeho práva, avšak toto obmedzenie bude trvať len do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zásah do vlastníckeho práva je vymedzený len v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie špecifikovaného účelu neodkladného opatrenia, ktorej rozsah je vytýčený geometrickým plánom. Neodkladnosť je daná tým, že žalobcovia nemajú trvalý prístup k svojej nehnuteľnosti. Odborným posudkom osvedčili, že v čase nepriaznivých poveternostných podmienok nemôžu využívať ani alternatívnu trasu, ktorou je poľná cesta. Výkon ich vlastníckeho práva je teda závislý od vyššej moci, čo možno považovať za skutočnosť, ktorá odôvodňuje považovať ich návrh za neodkladný.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie žalovaná. Nesúhlasí so zisteným skutkovým stavom ani s právnym posúdením veci. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Žalobcovia opomenuli v žalobe v rámci skutkového stavu uviesť okolnosti, ktoré nastali v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 2C/50/2016, ktorej konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 27.06.2016, a tieto majú podstatný význam pre dôvodnosť/nedôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Zdôrazňuje, že medzi stranami už prebiehal na súde spor o zriadenie vecného bremena pod uvedenou spisovou značkou po tom istom pozemku, pričom žalobcovia zobrali žalobu späť a bolo dohodnuté medzi sporovými stranami, že bude uzavretá mimosúdna dohoda, ktorou bude zriadené vecné bremeno, a to právo prechodu cez pozemok parc.č. CK-N 8350/1, avšak nie medzi stavbou domu a humna, ale zo strany časti pozemku nad oporným múrom nad komunikáciou na ulici SNP, teda popri severozápadnej stene domu žalovanej. Zároveň sa zaviazala, že pokiaľ nebude definitívne uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena, umožní žalobcom cez bráničku vstupovať na jej pozemok, avšak len za účelom prechodu popri severozápadnej stene domu, ktorý záväzok aj rešpektovala. Následne prebiehali vzájomné rokovania aj na mieste samom aj výmenou vzájomných stanovísk emailovou komunikáciou. Žalobca v rade 1/ vyhlásil, že vždy navrhoval ako najvhodnejšie riešenie prístup v časti tak, ako napokon dal vypracovať geometrický plán, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Ružomberok pod č. 750/2016 dňa 14.12.2016 a tento geometrický plán bol aj podkladom pre uzavretie zmluvy o zriadení práva prechodu. Výsledkom tejto komunikácie bola dohoda, že žalobcovia dajú vypracovať podľa dohodnutých podmienok geometrický plán, ktorým bude riešená dohodnutá prístupová cesta za účelom prístupu pešo k stavbe domu č.s. XX vo vlastníctve žalobcov. Emailom 01.02.2017 bola právnemu zástupcovi žalobcov prostredníctvom právnej zástupkyne žalovanej v prílohe predkladaná zmluva o zriadení vecného bremena „in rem“ s návrhmi na zmenu návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena, keď oproti návrhu zmluvy žalovaná nesúhlasila s tým, aby boli zahrnuté ustanovenia, ktoré sa vzťahujú k nehnuteľnostiam, ktorých nie je ani jeden z účastníkov zmluvy výlučným vlastníkom, kde žalobcovia mali záujem vybudovať plošinu, ktorá by vytvorila nájazd na prechod po vyznačenej C-KN parc.č. 8350/1, avšak nie stredom pozemku (teda cez dvor, ako to navrhujú v tomto konaní žalobcovia), ale poza jej dom. Jednalo sa o novovytvorený pozemok geometrickým plánom C-KN parc.č. 8350/4 o výmere 14 m2 a v tejto časti nevzniesla žalovaná žiadne námietky. Mala za to, že zmluvou o zriadení vecného bremena nebolo možné riešiť podmienky vzťahujúce sa k pozemkom, ktorých nebola výlučná vlastníčka a ostatní podieloví spoluvlastníci neboli účastníkmi tejto zmluvy. Na uvedené bolo reagované emailom 04.02.2017, že žalobcovia nesúhlasia s peňažnou náhradou za zriadenie vecného bremena v sume 300,- eur a trvali na tom, aby predmetom zmluvy boli aj pozemky, ktoré neboli v jej výlučnom vlastníctve (C-KN parc.č. 8357/2 a č. 8350/2). Na uvedené reagovala emailom 10.02.2017, kde žalobcov vyzvala, že ak sa aj ňou navrhovaná suma javí ako nadsadená, aby navrhli novú výšku z titulu náhrady za zriadenie vecného bremena a túto navrhovanú výšku prehodnotí. Pokiaľ ide o vybudovanie plošiny, ktorá by zabezpečila komfortnejší prístup na časť pozemku v jej vlastníctve, bola prístupná uzavrieť zmluvu, kde ona sama ako jedna z podielových spoluvlastníkov pozemku parc.č. C-KN 8350/2 dá súhlas k vybudovaniu plošinu s tým, že nároky ostatných podielových spoluvlastníkov pozemku v časti, kde má byť plošina vybudovaná, zostanú zachované. Jedinou podmienkou bolo náčrt plošiny s presnými

rozmermi plošiny a uvedením materiálu, z ktorého bude plošina vyrobená. Žalobcovia na uvedené nereagovali, preto opätovne emailom 14.03.2017 boli kontaktovaní prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že má stále záujem na dohode o zriadení vecného bremena. Odôvodňovala základ nároku na peňažnú náhradu z titulu zriadenia vecného bremena. Opätovne dňa 06.04.2017 boli žalobcovia emailom dotazovaní, či majú záujem na mimosúdne usporiadanie vzťahu, pretože na posledné emaily nebolo reagované. V poslednom emaily 15.04.2017 oznámil právny zástupca žalobcov, že vzhľadom na zmenené podmienky zo strany žalovanej už nemajú záujem na mimosúdnom usporiadaní veci. Po poslednom pojednávaní 27.06.2017 (pozn. odvolacieho súdu správne malo byť 2016) vo veci sp.zn. 2C/50/2016 sa žalobcovia spravovali doporučením sudcu, ktorý prejednával vec, podľa ktorého vzhľadom na stiesnené pomery na pozemku C-KN parc.č. 8350/1 medzi stavbami domu na parcele C- KN č. 8349 a humna na parcele č. 8352, ktorý pozemok má výmeru len 163 m2 a predstavuje dvor pri dome č.s. XXXX a na malú vzdialenosť medzi verejnou komunikáciou, kde je možnosť odstaviť motorové vozidlo a pešo prekonať veľmi krátku vzdialenosť na pozemok vo vlastníctve žalobcov, žalobcovia odstavovali motorové vozidlo pri ceste, kde je vytvorená plocha na odstavovanie motorových vozidiel a prechádzali pešo k svojmu domu, ale väčšinou s motorovým vozidlom sa dopravovali od cesty SNP smerom k pozemku vo vlastníctve žalobcov cez miestnu komunikáciu P. D. C-KN parc.č. 9904, cez komunikáciu na parcely C-KN parc.č. 9903 a pokračujúc zadnými časťami pozemok (označených 10 pozemkov) až k pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Doposiaľ žalobcovia využívajú takýto prejazd motorovým vozidlom, ktorý neobťažuje ani vlastníkov uvedených pozemkov, pretože na rozdiel od pozemku, po ktorom sa dovolávajú zriadenia práva prechodu, ktorý by prakticky potom nemohol byť využívaný vlastníkom, uvedené pozemky sú rozsiahle a v ich blízkosti sa nenachádzajú stavby, ktoré by mohli byť prechodom obmedzované z hľadiska užívania a vlastníci týchto pozemkov nerobia žiadne problémy pri prechode cez zadné časti ich pozemkov. Tento prechod žalobcovia už dlhodobo využívali, využívali ho aj v priebehu konaní vo veci mimosúdneho usporiadania prechodu a využívajú ho doposiaľ. Rovnako majú možnosť zabezpečiť si prechod priamo od cesty na ulici SNP k pozemku v ich vlastníctve parc.č. C-KN 8356, ktorý hraničí s touto cestou (parcela C-KN č. 9866), i keď by bolo potrebné v tomto prípade upraviť svahovitý terén. Žalobca v rade 1/ v súvislosti so zriadením vecného bremena argumentuje tým, že od 08.02.2016 je nositeľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a žalobkyňa v rade 2/ je onkologickým pacientom od roku 2007, a vzhľadom na ich zdravotný stav v ktorúkoľvek chvíľu môže vyžiadať potrebu prístupu rýchlej zdravotnej služby, pričom vozidlo rýchlej zdravotnej služby má znemožnený akýkoľvek prístup k ich rodinnému domu, prípadne presun imobilného pacienta k vozidlu. Tvrdenie žalobcov je zavádzajúce, pretože ani u jedného nejde o imobilnú osobu, ani jednému z nich nerobí problém prekonať prístup do budovy použitím schodišťa napr. pri zabezpečení prístupu k bytom, v ktorých majú trvalé bydliská, ale napríklad aj do pojednávacej miestnosti v budove súdu. Nedôvodnosť vydania neodkladného opatrenia odôvodňuje i žalobcami navrhované riešenie spôsobu zriadenia vecného bremena pred podaním žaloby v tejto veci po časti pozemku C-KN parc.č. 8350/1 zo zadnej strany rodinného domu. Predmetné riešenie im vyhovovalo, čo potvrdzuje aj to, že dali vypracovať geometrický plán. Teda aj žalobcovia si v tomto čase boli vedomí toho, že by nebol problém aj v prípade potreby náhleho zákroku rýchlej zdravotnej služby, aby bola prekonaná vzdialenosť cca 10 metrov, ktorú by bolo potrebné prejsť pešo pri pristavení motorového vozidla na ceste - ulica SNP (kde aj žalobcovia parkujú v niektorých prípadoch motorové vozidlo). Neobstojí tvrdenie žalobcov, že by im bránila v akomkoľvek nevyhnutnom prechode po parcele C-KN parc.č. 8350/1, pretože emailová komunikácia, ktorá je prílohou jej vyjadrenia k žalobe, ako aj ďalšia komunikácia, ktorá predchádzala pripojeným emailom, potvrdzuje, že bola prístupná zriadeniu vecného bremena a aj v súčasnosti je prístupná zriadeniu vecného bremena, avšak v rozsahu ako to zodpovedá novovytvorenému pozemku parc.č. C-KN 8350/4 o výmere 14 m2, teda v miestach a rozsahu tak, ako to bolo dohodnuté medzi stranami po pojednávaní vo veci sp.zn. 2C/50/2016. V rodinnom dome žije spolu so svojím synom, dcérou a vnučkou a jej zámerom je aktuálne pristaviť k rodinnému domu prístavbu práve v časti, kde žalobcovia navrhujú zriadiť právo prechodu, pretože ide o jediný pozemok, kde je možné realizovať prístavbu rodinného domu. Nadstavba rodinného domu neprichádza do úvahy vzhľadom na statické podmienky. Ďalším dôvodom je aj bezpečnosť osôb, ktoré bývajú v jej rodinnom dome, pretože za stavu, že po takomto malom pozemku, ktorý predstavuje dvor pred jej rodinným domom, by mali povolený prejazd motorové vozidlá, nie je zabezpečená bezpečnosť a súkromie osôb bývajúcich v jej rodinnom dome. Bežne vznikajú situácie, kedy vlastník bytu alebo domu nemá zabezpečený bezprostredne k stavbe domu, v ktorom sa nachádza byt, prístup motorovým vozidlom, za ktorej situácie vlastníci nehnuteľností musia vzhľadom na okolnosti umiestňovať svoje motorové vozidlá vo vzdialenejších miestach od svojich nehnuteľností a vzdialenosť medzi odparkovaným motorovým vozidlom a nehnuteľnosťou v ich vlastníctve prejsť pešo. V danom prípade by sa jednalo o cca 10

metrov, takže nie je potreba zabezpečiť prechod a prejazd motorovým vozidlom stredom dvora - takmer v tesnej blízkosti jej rodinného domu. Od skončenia predchádzajúcej veci žalobcovia neprechádzali cez časť pozemku, v ktorom žiadajú zriadiť vecné bremeno v tomto konaní, práve naopak, postupovali v súlade s doporučením sudcu v tejto veci a jednali vo veci uzavretia zmluvy o zriadení práva prechodu. V zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd môže zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok v prípadoch, keď prístup (vrátane prejazdu motorovým vozidlom) ku stavbe nie je možné zaistiť inak než po tomto priľahlom pozemku. Avšak podľa zásady od väčšieho k menšiemu nie je s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam vylúčené zriadenie vecného bremena spočívajúceho len v práve chôdze po priľahlom pozemku. Vzhľadom k tomu, že priľahlým pozemkom z hľadiska zabezpečenia práva prechodu od verejnej komunikácie je aj pozemok parc.č. C-KN 8350/2, pričom sporovými stranami nie sú všetci podieloví spoluvlastníci, nie sú splnené zákonné podmienky ani pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia nemajú zabezpečený prístup po priľahlom pozemku C-KN parc.č. 8350/2 a nie je možné zabezpečovať len prístup k pozemku, ktorý je označený v petite žalobného návrhu. Je nutné brať, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. V konkrétnom prípade prístup k stavbe vo vlastníctve žalobcov bolo možné zabezpečiť aj zmluvou, o uzavretí ktorej zmluvné strany jednali a k uzavretiu ktorej nedošlo len z dôvodov na strane žalobcov. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, v danom prípade nebola splnená, nakoľko ponúkla žalobcom iným spôsobom prístup na verejnú komunikáciu za obvyklú cenu a pokiaľ mali za to, že cena, ktorú navrhla, nezodpovedá obvyklej cene, nič im nebránilo navrhnúť inú cenu a jednať o cene. Až v súvislosti s podanou žalobou si uvedomili, že má právo na náhradu za zriadenie vecného bremena a v súvislosti s tým dali vypracovať znalecký posudok. Pokiaľ by tak boli urobili v rámci rokovaní o uzavretie zmluvy o zriadenie vecného bremena, uzavretiu tejto zmluvy nič nebránilo. Aj uvedené okolnosti potvrdzujú, že nariadenie neodkladného opatrenia nezodpovedá ust. § 326 ods. 1 CSP, pretože nie je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov v súvislosti so zabezpečením prechodu k domu vo vlastníctve žalobcov. Nestotožňuje sa so záverom súdu, ktorý sa zaoberá prechodom k stavbe v dvoch alternatívach podľa súkromného odborného posudku a vôbec sa nezaoberá možnosťou prechodu cez parcelu v zadnej časti jej domu v miestach, ako tomu zodpovedá grafické zobrazenie v geometrickom pláne, ktorý dali vypracovať na základe ich návrhu žalobcovia a tento bol podkladom pre uzavretie mimosúdnej dohody. Čo sa týka prístupu bicyklom, tento je možný po prechode, ktorý bol medzi sporovými stranami dohodnutý v zadnej časti rodinného domu. S poukazom na uvedené navrhujem napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, a zároveň jej priznať trovy konania vo výške 100 %.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí udávajú, že v súčasnosti nemajú žiadny iný alternatívny prístup k svojmu rodinnému domu, než je pozemok žalovanej. Mimosúdne rokovania neboli úspešné a alternatívny prístup, o ktorom rokovali, nie je v súčasnosti pre nich dostatočným prístupom a to najmä z hľadiska prístupu vozidla záchrannej služby. Tento alternatívny prístup si vyžaduje spevnenie podlažia (svah pred rodinným domom žalovanej sa zosúva a celý pozemok pod rodinným domom žalovanej - popod okná je z dôvodu zosuvu naklonený). Spevnenie pozemku (dlažobné kocky a pod.) však žalovaná odmietla, nakoľko v tejto časti má v hĺbke cca 30 cm uložené káble elektrického vedenia. Zároveň sa ústne zaviazala, že počas prebiehajúcich konaní dočasne im umožní k ich rodinnému domu, avšak nestalo sa tak, tento záväzok nedodržiavala, bráničku zamykala a sporný pozemok nechala oplotený. Otázka iných alternatívnych prístupov, ich technického stavu a podobne však bude skutková otázka, ktorá bude predmetom dokazovania v rámci konania vo veci samej. V súčasnej dobe však nevyhnutne potrebujú mať zabezpečený nevyhnutný prístup k ich rodinnému domu pre jednotky rýchlej zdravotnej služby a aj hasičov, čo by prístupom popod okna domu žalovanej zabezpečené nebolo. Zároveň poukazujú, že uvedenú časť pozemku budú využívať na nevyhnutný prístup k rodinnému domu, teda aj prístup autom bude realizovaný len v nevyhnutne potrebnej miere pre potreby dvojčlennej rodiny, prípadne pre občasné návštevy ostatných rodinných príslušníkov. Žalovanej teda nehrozí, že tento pozemok by mal byť verejnou cestou. Svoj rodinný dom trvalo obývajú, v Y. M. majú len formálne hlásený trvalý pobyt, ale celoročne obývajú predmetný rodinný dom. Preto navrhujú napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná (replika) a nesúhlasí s ich stanoviskom, že by nemali iný alternatívny prístup k svojmu rodinnému domu a trvá v celom rozsahu na skutočnostiach, ktoré

uviedla vo svojom odvolaní. Mimosúdne rokovania neboli úspešné z dôvodu na jej strane, ale z dôvodov na strane žalobcov, ktoré dôvody podrobne rozvádza vo svojom odvolaní. Tvrdenia, že alternatívny prístup, ako bol dohodnutý na mimosúdnych rokovaniach, nie je dostatočným prístup z hľadiska prístupu vozidla záchrannej služby, ide o účelové zdôvodnenie žalobcov, pretože žalobca v rade 1/ aj v rámci ohliadky miesta samého v súvislosti s rokovaniami sa vyjadroval v tom zmysle, že práve on sám uvažoval o prechode v tej časti pozemku, ku ktorej sa vzťahuje geometrický plán zo dňa 14.12.2016, o ktoré vypracovanie žalobcovia sami požiadali v rámci mimosúdneho usporiadania, ako najvýhodnejšom prechode. Je bežné, že vozidlá záchrannej služby a hasičov nemajú zabezpečený prístup z rôznych dôvodov až k vstupu do rodinného domu alebo k vstupu na pozemok a musia prekonať ďaleko väčšiu vzdialenosť ako je to v konkrétnom prípade (cca 10 metrov). V súvislosti s týmto alternatívnym prístupom nie je potrebné spevnenie podlažia, nedochádza k zosuvu svahu pod jej rodinným domom, údajná prasklina na čelnej strane jej rodinného domu nemohla vzniknúť v súvislosti s tvrdeným zosuvom pôdy, pretože k žiadnemu zosuvu pôdy nedochádza. Je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že na predmetnom pozemku je umiestnený stĺp elektrického napätia, ktorý bol pôvodne drevený, podporným bodom, od doby elektrifikácia vybudovaný v roku 1973, a keďže bol vybudovaný pred rokom 1998, zákon vyžadoval zápis vecného bremena na list vlastníctva. V prípade, že by pozemok vykazoval zosuv svahu, nebolo by došlo na mieste osadenia dreveného podporného bodu (stĺpa) k osadeniu nového elektroenergetického zariadenia v roku 1973. Počas mimosúdneho rokovania žalobcovia žiadne obavy s prechodom v mieste nad komunikáciou na ulici SNP neznášali. Pozemok, po ktorom žiadajú zriadiť právo vecného bremena, je v svahovitom teréne, pričom v zimnom období prechod po tomto pozemku v miestach, ktoré v súdnom konaní žiadajú využívať ako prechod k svojmu pozemku, je neprístupný. Nie je pravdou, že počas mimosúdnych rokovaní nemali možnosť prechádzať po označenom pozemku, napriek tomu však prechádzali k ich rodinnému domu zo zadnej strany. Je potrebné brať do úvahy, že stavba žalobcov je označená ako dom, avšak ide o rekreačnú stavbu, ktorú žalobcovia nevyužívajú na trvalé bývanie a je bežné, že k rekreačným objektom v mnohých prípadoch vlastníci nemajú prístup bezprostredne k stavbe a v konkrétnom prípade s poukazom na už uvedené okolnosti je možné riešiť prístup spôsobom, o ktorom sporové strany mimosúdne jednali. Tvrdenie, že rodinný dom v V. P. využívajú celoročne, je v rozpore s pravdou a ide jednoznačne o účelové tvrdenia zo strany žalobcov podobne ako tvrdenie o tom, že by nebola obťažovaná v prípade prechodu cez dvor pred domom v jej vlastníctve, pretože v minulosti bola viackrát prizývaná polícia kvôli prejazdom motorových vozidiel žalobcov a tiež parkovaniu motorových vozidiel po pozemku a na pozemku, ktorý vytvára dvor pred stavbou jej rodinného domu. Preto žiada zmeniť uznesenie okresného súdu a návrh zamietnuť.

6. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len , po zistení, že odvolanie podala včas sporová strany proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/ preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a napadnuté uznesenie v zmysle ustanovenia § 388 zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

7. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd na základe skutočností jemu známych po vykonaní zúženého dokazovania (na rozdiel od dokazovania v konaní vo veci samej) pozostávajúceho primárne z posúdenia tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia (žalobcu) dospeje k záveru, že je takýto zásah do právnych vzťahov potrebný.

10. V preskúmavanej veci mal odvolací súd preukázané, že medzi sporovými stranami prebiehajú súdneho konania od r. 2007 a od tejto doby majú žalobcovia riešení prechod peši, bicyklom a motorovým vozidlom cez označené pozemok vo vlastníctve žalovanej neodkladnými opatreniami (predtým predbežnými opatreniami). Naposledy sa viedlo konanie o zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve prechodu pešo, bicyklom a osobným motorovým vozidlom vedené pod sp.zn.

2C/50/2016, ktoré konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu zo strany žalobcov z dôvodu mimosúdneho rokovania o tomto práve. Z obsahu tohto pripojeného spisu, ako aj následnej komunikácie medzi sporovými stranami (preukázanú a doloženú žalovanou v odvolaní) je zrejmé, že medzi sporovými stranami skutočne prebiehalo mimosúdne rokovanie, žalovaná súhlasila s prechodom žalobcov pešo po jej pozemku, avšak nie v časti ako sa domáhajú v tomto konaní (cez dvor medzi rodinným domom a humnom), ale zo zadnej časti tohto rodinného domu. Samotní žalobcovia súhlasili s takýmto riešením, o čom svedčí aj skutočnosť, že dali vypracovať geometrický plán na zriadenie takéhoto vecného bremena a za tým účelom bola za domom žalovanej vytvorená nová parcela KNC č. 8350/4 predmetným geometrickým plánom. Z uvedeného možno konštatovať, že zriadenie vecného bremena v takomto rozsahu im vyhovovalo. Z predloženej komunikácie žalovanou vyplýva, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo na strane žalobcov. Vo vyjadrení k odvolaniu namietali, že časť pozemku, ktorá bola predmetom mimosúdneho rokovania nie je dostatočným, nakoľko dochádza k zosuvu pôdy a celý pozemok je z tohto dôvodu naklonený. Rovnako treba prisvedčiť námietke žalovanej, že žalobcovia v rámci mimosúdne dohody mali záujem zriadiť vecné bremeno aj na pozemku, ktorého žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou a ostatní podieloví spoluvlastníci neboli účastníkmi zmluvy. aj v tejto súvislosti však bola ochotná uzavrieť zmluvu týkajúcu sa iba jej podielu. Z emailovej komunikácie strán v tomto mimosúdnom rokovaní však nevyplýva, že by žalobcovia namietali zosuv pôdy pozemku v označenej časti a samotní dali vypracovať geometrický plán za týmto účelom.

11. Žalovaná deklarovala, že nie je v danom prípade potrebné zriadiť vecné bremeno aj v práve prechodu motorovým vozidlom, nakoľko od prístupovej cesty, kde majú žalobcovia možnosť zaparkovať auto, k ich rodinnému domu je vzdialenosť cca 10 metrov, ktorú by museli pešo prekonať po jej pozemku. Uvedenú skutočnosť žalobcovia v konaní nenamietali, preto odvolací súd ju považuje za nespornú.

12. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie budúcej exekúcie, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na vyššie konštatovaný skutkový stav, že právo prechodu je riešené nedkladnými opatreniami už od r. 2007, pričom dané je možné iba v nevyhnutnej miere; žalovaná bola prístupná mimosúdnej dohode o zriadení vecného bremena v práve prechodu pešo, s čím pôvodne žalobcovia aj súhlasili; odvolací súd dospel k záveru, že v rámci neodkladného opatrenia postačuje žalovanej nariadiť povinnosť strpieť prechod žalobcov po označenej nehnuteľnosti pešo a bicyklom, pretože v konkrétnom prípade majú žalobcovia možnosť motorové vozidlo zaparkovať vo vzdialenosti cca 10 metrov od stavby ich rodinného domu (čo žalobcovia nerozporovali) a v tomto rozsahu pešo prechádzať po časti pozemku žalovanej. Teda žalobcovia majú možnosť príjazd motorovým vozidlom k hranici zaťaženého pozemku neodkladným opatrením, pričom krátka niekoľkometrová vzdialenosť od tejto hranice ku vchodu ich domu nevybočuje z obvyklej vzdialenosti stavieb od miesta príchodu.

13. Pri zriadení vecného bremena je nevyhnutné prihliadať na to, aby tento bol užívaný s nákladmi čo najmenšími a musí byť dodržané, aby povinný z vecného bremena bol zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý, predovšetkým pokiaľ ide o povinnosť strpieť právo prechodu nariadenú neodkladným opatrením. S poukazom aj na vyššie konštatované o možnosti parkovať motorové vozidlo v blízkosti zaťaženého pozemku žalovanej v niekoľko metrovej vzdialenosti k ich rodinnému domu, odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti povinnosti žalovanej strpieť právo prechodu motorovým vozidlom cez označený pozemok, ako nedôvodný zamietol. Je nutné brať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku.

14. Pokiaľ ide o možnosti zriadenia cesty k stavbe žalobcom inými alternatívami, uvedené bude predmetom dokazovania vo veci samej. Napokon žalovaná namietala , že priľahlým pozemkom z hľadiska zabezpečenia práva prechodu od verejnej komunikácie je aj pozemok parc.č. C-KN 8350/2 a nie je možné len zabezpečovať prístup po pozemku, ktorý je označený v petite, odvolací súd poukazuje na to, že v tejto časti žalobcovia netvrdenia, že im je bránené užívať daný pozemok, preto nie je nutné prechod cez pozemok parc.č. C-KN 8350/2 v rámci neodkladného opatrenia riešiť.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430