Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-10-2013.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Luciou Novysedlákovou v právnej veci žalobcu: Ř. D. S. K. Č., D. D. L. G. XXX/XX, XXX XX G. X, W.: XX XXX XXX, právne zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátní kanceláře Němce, Bláha & Navrátilová, s.r.o., so sídlom Prvního pluku 206/7, 186 00 Praha 8, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Mgr. Jana Navrátilová, Ph.D., na základe substitúcie právne zastúpeného obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Ľ. K. - K. P., D. D. Q. L. Š. XXX/XX, XXX XX Ž., W.M.: XX XXX XXX, o zaplatenie 188,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.1 Žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 19.12.2012, doručeným na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 20.12.2012, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 188,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 27.02.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania v sume 78,64 eur. Nosnou argumentáciu žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaná užívala spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami: X. S. X.. Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť predstavovala najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s ustanovením § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemních komunikacích v znení účinnom do 15.04.2009 (ďalej len „zákon č. 13/1997 Sb.“), úhrade mýtneho. Žalovanej tak na základe uvedeného vzniklo momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodla využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešla s motorovým vozidlom mýtnym bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. Žalovaná svoju povinnosť úhrady počnúc 11.09.2008 a končiac 27.01.2009 niekoľkokrát porušila, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešla niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradila. Ako ďalej žalobca uvádza, doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 vyzval žalovanú k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku dlhu vyčíslil sumou 188,52 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil jej náhradnú lehotu do 26.02.2012. Žalovaná však aj napriek uvedenej výzve žalobcu svoj dlh nesplnila, a to ani čiastočne. Žalobca poukazuje i na znenie ustanovenia § 22e zákona č. 13/1997 Sb.. Vzhľadom k tomu, že prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho je právnickou osobou registrovanou v Českej republike, domáha sa zaplatenia úrokov z omeškania podľa českého súdneho poriadku. Záverom podaného návrhu žalobca okresnému súdu oznamuje svoj súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
1.2 Žalobca svoj návrh na uplatnenie pohľadávky uplatnil na tlačive A v súlade s článkom 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“).
2. Okresný súd po preskúmaní podaného návrhu žalobcu dospel k záveru, že vec spadá do pôsobnosti článku 2 nariadenia a zároveň, že ide o cezhraničný spor. Po splnení poplatkovej povinnosti zo strany žalobcu, okresný súd s poukazom na článok 5 bod 2 tohto nariadenia zaslal žalovanej tlačivo C spolu s vyplnenou časťou I. Žalovaná bola v tomto tlačive poučená, že v prípade, ak neodpovie vyplnením tlačiva na odpoveď, súd vo veci vydá rozsudok. Žalovanej bolo uvedené tlačivo spolu s podanou žalobou a jej prílohami doručené do vlastných rúk dňa 22.03.2013.
3. Podaním zo dňa 25.03.2013, doručeným na okresný súd dňa 03.04.2013, žalovaná prostredníctvom vyplneného tlačila C v časti II okresnému súdu oznámila, že žalovanú pohľadávku neakceptuje, nakoľko v jej prípade neboli dané dôvody platiť mýtne, keďže na vozidlách mali jej motorové vozidlá diaľničné známky. Zároveň súdu oznámila svoj súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania vo veci. Náhradu trov konania si žalovaná neuplatnila.
4. V nadväznosti na vyjadrenie žalovanej zo dňa 25.03.2013 žalobca podaním zo dňa 08.08.2013, doručeným okresnému súdu dňa 12.08.2013, okresnému súdu navrhol predloženie «... technických preukazov motorových vozidiel, v ktorých je uvedená hmotnosť vozidla, nakoľko práve hmotnosť vozidla je rozhodujúcim činiteľom pri určení povinnosti zakúpenia diaľničných známok alebo platenia mýtneho. Podľa § 22 zákona č. 3/1997 Sb. o pozemních komunikacích v znení neskorších predpisov „užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí více než 3,5 tuny, podléhá úhradě mýtného.“.».
5. Na výzvu okresného súdu zo dňa 14.08.2017 žalovaná okresnému súdu podaním zo dňa 30.08.2017 predložila fotokópiu technického preukazu motorového vozidla s evidenčným číslom X. a fotokópiu technického preukazu motorového vozidla s evidenčným číslom X.. Z predložených fotokópii technických preukazov považoval okresný súd za preukázané nasledujúce skutočnosti: Nákladné vozidlo O. C. XXX.XX R. B. G. s evidenčným číslom ZA195DN má prevádzkovú hmotnosť 5 300 kg a najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť 8 490 kg. Nákladné vozidlo IVECO s evidenčným číslom X. má prevádzkovú hmotnosť 4 400 kg a najväčšiu prípustnú celkovú hmotnosť 7 490 kg.
6. Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku podľa článku 7 ods. 2 nariadenia okresný súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, a to na základe vykonaného dokazovania - oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä podaným návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 19.12.2012, výzvou k úhrade nedoplatku na mýtnom zo dňa 26.01.2012, rozpisom nedoplatkov motorových vozidiel s evidenčnými číslami X. S. X. za časové obdobie od 08.10.2008 do 27.01.2009 v celkovej výške 188,90 eur, výpisom z verejnej časti živnostenského registra žalobcu, vyjadreniami žalovanej zo dňa 25.03.2013 a 30.08.2017 (vrátane predložených technických preukazov motorových vozidiel s evidenčnými číslami X. S. X.B; pozn.) a vyjadrením žalobcu zo dňa 08.08.2013.
7.1 Z rozpisu nedoplatkov súd zistil, že žalovaná užívala spoplatnené pozemné komunikácie dvoma motorovými vozidlami, a to vozidlami s evidenčnými číslami X. S. X. v časovom úseku od 08.10.2008 do 27.01.2009 a celkový - žalobcom vyčíslený - dlh žalovanej predstavuje sumu 188,90 eur.
7.2 Z výzvy žalobcu zo dňa 26.01.2012, adresovanej žalovanej k úhrade nedoplatku na mýtnom, okresný súd zistil, že žalovaná bola touto výzvou vyzvaná na uhradenie dlžnej sumy - nedoplatku na mýtnom v sume 188,90 eur, a to najneskôr do 26.02.2012. Okresný súd v kontexte uvedeného poznamenáva, že rozdiel vo výške pohľadávky uvedenej vo výzve (188,90 eur; pozn.) a v návrhu na začatie konania (188,52 eur; pozn.) spočíva v tom, že výmenný kurz medzi eurom a CZK v čase podania výzvy bol 25,205 CZK za 1 euro a v čase podania žaloby 25,256 CZK za 1 euro.
8. Žalobca, ktorý má sídlo v Českej republike, podal žalobu na súde Slovenskej republiky. Okresný súd preto skúmal právomoc slovenských súdov, ktorá je daná v zmysle nižšie citovaných ustanovení.
9. Podľa článku 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa článku 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 3 „Cezhraničné spory“ bod 1 až 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu : 1. Na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. 2. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. 3. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky. Podľa článku 59 bod 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: 1. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. 2. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
Podľa článku 60 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických osôb alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň.
Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvoreného na podpis v Ríme dňa 19.06.1980 (ďalej len „Dohovor“), v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3 zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. Podľa článku 4 ods. 2 veta prvá Dohovoru s výhradou ustanovenia ods. 5 platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.
10. Okresný súd v prejednávanej veci v rámci skúmania podmienok konania vyhodnotil, že na prejednanie veci má právomoc, ktorá je daná v zmysle čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Z hľadiska vyhodnotenia rozhodujúcich skutkových okolností v prejednávanej veci je potrebné na právny vzťah účastníkov s cudzím prvkom aplikovať s ohľadom na hraničný ukazovateľ podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru hmotné právo Českej republiky, nakoľko najužšia väzba právneho vzťahu účastníkov je k hmotnému právu Českej republiky. Rozhodným právom pre právny vzťah medzi stranami sporu je právny poriadok Českej republiky, keďže na jej území došlo k plneniu - k použitiu spoplatnenej pozemnej komunikácie cestnými motorovými vozidlami žalovanej. Súd preto na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.
11. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. (v znení účinnom od 01.01.2007 do 15.04.2009; pozn.) užití zpoplatněné pozemní komunikace silničním motorovým vozidlem nejméně se čtyřmi koly, jehož největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun, nebo jízdní soupravou, jejíž největší povolená hmotnost činí nejméně 12 tun, podléhá úhradě mýtného.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. výše mýtného se zjišťuje pomocí systému elektronického mýtného, jehož součástí je elektronické palubní zařízení schválené podle zvláštního zákona, kterým
musí být vybaveno vozidlo v systému elektronického mýtného. Elektronické zařízení je nepřenositelné a jeho užití je vázáno na konkrétní vozidlo zaevidované v systému elektronického mýtného. Výše mýtného se stanoví součinem sazby mýtného a ujeté vzdálenosti po zpoplatněné pozemní komunikaci.
Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. [§ 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)]
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (§ 470 ods. 2 CSP)
Podľa § 212 ods. 1 CSP rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd jednoznačne za preukázané, že žalovaná síce použila spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republiky v trvaní od 08.10.2008 do 27.01.2009 dvoma motorovými vozidlami s evidenčnými značkami X. S. X., avšak týmto motorovým vozidlám s poukazom na údaje uvedené v ich technických preukazoch (bod 5) povinnosť uhradiť mýto s poukazom na dikciu toho času platného a účinného ustanovenia § 22 zákona č. 13/1997 Sb. nevznikla (bod 11). Žalovaná teda nepochybila, ak žalobcom subjektívne tvrdenú povinnosť úhrady dlžného mýtneho neplnila, nakoľko takáto povinnosť jej v čase užívania spoplatnených pozemných komunikácii v Českej republike - t. j. od 08.10.2008 do 27.01.2009 s poukazom na právnu úpravu účinnú v danom čase ani nevznikla.
13. Pozornosti okresného súdu v kontexte vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.08.2013 neuniklo, že znenie ustanovenia § 22 zákona č. 13/1997 Sb. (žalobca nesprávne uviedol číslo zákona ako č. 3/1997 Sb.; pozn.), na ktoré sa žalobca vo vyjadrení odvolával a v zmysle ktorého úhrade mýtneho za použitie pozemnej komunikácie podliehalo motorové vozidlo s najmenej so štyrmi kolesami a s najväčšou povolenou hmotnosťou predstavujúcou viac než 3,5 tony (bod 4), nie je znením predmetného zákonného ustanovenia účinného v čase užívania spoplatnených pozemných komunikácii v Českej republike zo strany žalovanej - t. j. od 08.10.2008 do 27.01.2009, ale naopak je znením zákona účinným až odo dňa 01.01.2010.
14. S ohľadom na uvedené (bod 12) okresný súd návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 19.12.2012 zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení (bod 15). Žalobca v konaní nebol úspešný, žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a trovy konania jej ani nevznikli. Preto okresný súd rozhodol tak, ako uviedol v enunciáte tohto rozhodnutia, a teda že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.