Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-172-2016.pdf
PDF · 112.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/172/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Výskumný ústav mliekárenský, a.s., Dlhá 95, 010 01 Žilina, zast. JUDr. Annou Kecerovou Veselou, AK Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti žalovanému: Výborný produkt, s.r.o., Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, IČO: 47 680 598, o zaplatenie sumy 2 670,- eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 670,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 970,- eur od 23.09.2015 do 17.06.2016, zo sumy 2 820,- eur od 18.06.2016 do 30.06.2016, zo sumy 2 670,- eur od 01.07.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.11.2016 domáhal vydania rozhodnutia v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaný objednal u žalobcu dodanie polyesterovej syrárskej plachty. Žalobca žalovanému tovar dodal. Žalovaný potvrdil prevzatie tovaru podpisom na dodacom liste č. I46/20I5/OB zo dňa 24.07.2015. Po splnení záväzku žalobca vyúčtoval žalovanému dohodnutú kúpnu cenu 2 970,- eur vrátane DPH faktúrou č. 15000592 zo dňa 24.07.2015, ktorá bola splatná dňa 22.09.2015. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej časti pohľadávky po lehote splatnosti výzvou zo dňa 19.10.2015 a ďalšou výzvou dňa 16.02.2016. Dňa 07.09.2016 žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky prostredníctvom právnej zástupkyne, prostredníctvom poštového úradu a doporučenej zásielky. Zásielka bola vrátená späť s uvedením, že žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom k uvedenému bola dňa 06.10.2016 zaslaná žalovanému opätovná výzva ako obyčajná listová zásielka. Žalovaný na výzvu právnej zástupkyne žalobcu nereagoval a zostávajúcu časť dlhu neuhradil.
2. Tunajší súd v skrátenom konaní dňa 20.12.2016 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného rozkazu č.k. 7Cb/172/2016-15. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a namietal, že kúpnu zmluvu na dodávku polyesterovej syrárskej plachty so žalobcom uzatvoril spôsobom uvedeným v žalobnom návrhu, s dohodnutými rozmermi a kvalitou. Je pravdou, že žalobca vyfakturoval faktúrou, uvedenou v žalobe, dodávku polyesterovej syrárskej plachty, tovar však nespĺňal dohodnuté rozmery, ani dojednanú kvalitu, z tohto dôvodu ich nebolo možné použiť na účely, na ktoré boli ním zakúpené. Tento tovar má stále na sklade a rozhodol sa od zmluvy odstúpiť a nepoužitý tovar žalobcovi vrátiť.
3. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to faktúrou č. dodacím listom č. 146/2015/OB, faktúrou č. 15000592, výpisom z účtu žalobcu, výzvami na úhradu pohľadávky, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 27.02.2017, výpoveďami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. V zmysle objednávky zo dňa 17.07.2015 zaslanej elektronickou poštou žalobcovi zo strany žalovaného, žalovaný si u žalobcu objednáva 1 500 ks plachetiek 45 x 45 , termín dodávky 17.07.2015.
6. Podľa Dodacieho listu č. 146/2015/OB, dňa 24.07.2015 bol žalovanému zo strany žalobcu odoslaný tovar PES plach. 0,45x0,45 v množstve 1 500 ks za cenu 2 475, - eur bez DPH.
7. Faktúrou č. 15000592 zo dňa 24.07.2015, splatnou dňa 22.09.2015, žalobca žalovanému vyúčtoval za dodaný tovar kúpnu cenu 2 970,- eur s DPH.
8. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 17.06.2016 žalovaný v jeho prospech uhradil sumu 150,- eur a dňa 30.06.2016 sumu 150,- eur.
9. Výzvami zo dňa 19.10.2015, 16.02.2016, žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 2 970,- eur. Právna zástupkyňa žalobcu výzvami zo dňa 27.09.2016 a 06.10.2016 vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 2 670,- eur.
10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.02.2017, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 02.03.2017, poukázal, že žalovaný tovar riadne prevzal dňa 24.07.2015. Žalovaný sa prvý krát zmienil o tom, že dodaný tovar nespĺňa dohodnuté rozmery ani dojednanú kvalitu až v písomnom podaní zo dňa 24.01.2017, ktoré označil ako odpor proti platobnému rozkazu, leda po 1,5 ročnom odstupe od prevzatia tovaru. Uvedené tvrdenia považuje za účelové, sledujúce len úmysel predĺžiť súdne konanie a oddialiť plnenie povinností, na ktoré sa žalovaný zaviazal pri vzniku právneho vzťahu, z ktorého mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalobca poslal žalovanému ním objednaný tovar prostredníctvom Slovenskej pošty. Žalovaný si takto doručovaný tovar riadne a včas prevzal. Po prevzatí tovaru žalovaný dodaný tovar nereklamoval a ani neuplatnil voči žalobcovi žiadne nároky z titulu zodpovednosti za vady dodaného tovaru. V ďalšom namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany žalovaného, teda že nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť žalobcovi vady tovaru, na ktoré sa odvoláva v podanom odpore, z ktorého dôvodu jeho právo zo zodpovednosti za vady mu v súdnom konaní nemožno priznať. Ak doručený tovar nebol požadovanej kvality, mal žalovaný tovar obratom vrátiť aj s požadovaným písomným zdôvodnením v zmysle ,.reklamácie", Čo však žalovaný neurobil (faktúra bola žalovanému vystavená dňa 24.07.2015) a žalovaný doposiaľ nepodal žiadnu písomnú reklamáciu ohľadom kvality dodaného tovaru, tú namieta až v tomto súdnom konaní. Žalovaný po prevzatí tovaru na základe výzvy žalobcu zaplatil časť jeho pohľadávky vyplývajúcej so žalovanej faktúry tak, ako je uvedené v žalobe ( zaplatil 300,- eur vo forme dvoch splátok). Žalovaný sa doposiaľ nikdy písomne nevyjadril k chybnej kvalite tovaru, nezaplatenie záväzku vždy odôvodňoval len svojou platobnou neschopnosťou.
11. Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 23.08.2017 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Tovar zo strany žalobcu mu bol dodaný dobierkou, to nepopiera, avšak vzhľadom na špecifické rozmery, ktoré boli zadané zo jeho strany vo vzťahu k žalobcovi, tak tento tovar bol dodaný v rozpore s danými zmluvnými dojednaniami, čiže bol doručený v iných rozmeroch ako sú pre neho použiteľné a vzhľadom na uvedené aj telefonickou formou do 30 dní odo dňa prevzatia daného tovaru od kúpnej zmluvy odstúpil. V tomto smere poukázal, že telefonicky kontaktoval priamo konateľa žalobcu a to pána D.. A., riaditeľa a ďalší postup dojednával s ním. Vzhľadom na uvedené trvá na tom, že od kúpnej zmluvy platne odstúpil, tovar sa u neho nachádza v sklade a tento tovar nerozbalený je ochotný žalobcovi vrátiť. Tovar, ktorý prevzal od žalobcu je neupotrebiteľný, je u neho, chce ho vrátiť, poukázal opätovne na ústne rokovania alebo ústne telefonické rozhovory priamo s riaditeľom žalovaného, s ktorým sa dohodol aj ohľadom reklamácie, ktorý takýmto spôsobom reklamoval a navrhol, aby v konaní ako dôkaz bol vykonaný výsluch riaditeľa žalobcu.
XX. F. A. - predseda predstavenstva žalobcu vo svojej výpovedi dňa 21.09.2017 uviedol, že žalovaného pozná dlhé roky ako obchodného partnera. Tovar, ktorého zaplatenie je predmetom konania, bol dodaný žalovanému. Nejednalo o bežný štandardný tovar, pretože aj objednávka vo vzťahu k poľskému
partnerovi bola presne vymedzená podľa objednávok klienta a každá objednávka bola špecifická, pretože tento poľský dodávateľ mohol zabezpečiť dodanie tovaru v rozmeroch od 0 celých neviem koľko až po 2 metre. Vzhľadom na predchádzajúce obchodné praktiky, ktoré boli medzi nimi zaužívané aj na tvrdenia žalovaného v čase, kedy bola realizovaná objednávka o tom, že z jeho strany je rozbiehaný veľký projekt a vzhľadom na uvedené aj žiadal alebo bola dohoda medzi stranami sporu o tom, že aj lehota splatnosti faktúr za dodaný tovar bude 60 dní, čiže nie klasických 30 dní ako to stanovuje Obchodný zákonník, tak v tomto smere poukázal, že takéto dojednania medzi stranami sporu bolo s tým, že to aj akceptoval a na podanej žalobe trvá. Tovar, ktorý bol dodaný žalovanému bol dodaný na základe objednávky žalovaného, kde špecifikoval počet a rozmery daného tovaru, tento tovar zabezpečil žalobca od svojho subdodávateľa z Poľska, ktorý je výrobcom plachetiek, následne tento tovar aj žalovanému v zmysle jeho požiadaviek dodal a to formou dobierky. Čakal ohľadom úhrady ceny dodaného tovaru 60 dní, tak ako bola dojednaná medzi stranami sporu, následne telefonicky žalovaného kontaktoval, ten mu povedal, že vzhľadom na to, že koncom roka dostane dotácie za hospodárske zvieratá, že by ešte počkal s úhradou predmetnej pohľadávky. Toto aj akceptoval. Vo februári roku 2016 opätovne telefonicky kontaktoval žalovaného ohľadom úhrady danej pohľadávky, kde mu žalovaný povedal, že dotácia prišla, ale vzhľadom na to, že potrebuje finančné prostriedky na založenie úrody tak požiadal, aby mu ešte s úhradou pohľadávky ešte trošku počkal. Následne, nakoľko žalovaný napriek tomu neuhradil jeho pohľadávku bol vo veci podaný žalobný návrh.
V ďalšom uviedol, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k odstúpeniu od danej zmluvy a poprípade, ak by mal aj takýto úmysel, alebo ak by takýto úmysel aj prezentoval, tak on by s tým nikdy nesúhlasil, a to vzhľadom na to, že tovar bol dodaný poľskou spoločnosťou a tejto poľskej spoločnosti aj cenu daného tovaru zaplatil. Pokiaľ sa jedná o samotnú reklamáciu dodaného tovaru, tak uviedol, že zo strany žalovaného nikdy nedošlo ani k reklamácii dodaného tovaru. Bola potrebná písomná reklamácia s tým, že aj tovar za účelom reklamácie bolo potrebné vrátiť a to za tým účelom, že tento tovar je následne odosielaný za účelom reklamácie výrobcovi do Poľska a až na základe takéhoto postupu potom možno uzavrieť, či je reklamácia dôvodná alebo dôvodná nie je. Poukázal, že následne došlo aj k ústnej dohode medzi stranami sporu, a to ohľadom toho, že zo strany žalobcu bolo žalovanému umožnené, aby postupne splácal dlžnú sumu a to formou splátok vo výške 150,- eur mesačne. V tomto smere došlo k úhrade iba 2 splátok po 150,- eur, ďalšie úhrady zo strany žalovaného neeviduje. Žalovaný dodaný tovare nereklamoval ani vo vzťahu k nemu a ani vo vzťahu k Výskumnému ústavu mliekarenskému. Výskumný ústav mliekarenský nikdy písomne nedostal alebo mu nebola doručená reklamácia zo strany žalovaného.
13. Žalovaný vo svojej výpovedi dňa 21.09.2017 uviedol, že jeho nezaujíma obchodný vzťah medzi žalobcom a poľskou spoločnosťou, je to iný obchodný záväzkový vzťah, ktorý s týmto konaním nesúvisí. V ďalšom poukázal, že ani skutočnosť, že mali byť poskytnuté mu dotácie, resp. mal rozbiehať nejaký iný biznis neodôvodňuje to, aby pohľadávku voči žalobcovi uhradil. Poukázal na bodrel, ktorý bol spojený s doručením kartónov s dodaným tovarom a že za tento on nezodpovedá, a preto odmieta zaplatiť žalovanú sumu. V ďalšom uviedol, že tovar sa nachádza u neho, je zabalený, umožní kedykoľvek žalobcovi nahliadnuť na daný tovar a za tovar spotrebovaný sa nebráni zaplatiť, ale ostatný tovar odmieta zaplatiť. Tovar u žalobcu reklamoval, a to v zmysle Obchodného zákonníka.
Na doplňujúcu otázku súdu, aby žalovaný presne uviedol kedy a akou formou reklamoval tovar u žalobcu, žalovaný uvádza, že to bolo ústne pri nejakom osobnom stretnutí, nepamätá si to, či to bolo pred 2 týždňami, či to bolo skôr, ale tento tovar on reklamoval. Reklamáciu vo vzťahu k žalobcovi uplatnil v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a to vo vzťahu k Výskumnému ústavu mliekarenskému.
14. Podľa § 409 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.
Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) ožadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 441 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu. Účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
Podľa § 443 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo tovaru, len čo mu je dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
15. Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
17. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania nesporne za preukázané, že medzi stranami sporu bola ústnou formou v roku 2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bolo dodanie polyesterových syrárskych plachetiek žalobcom žalovanému v zmysle jeho objednávky a ním určených podmienok. Objednaný tovar bol žalovanému dodaný a to dňa 24.07.2015 formou dobierky a následne žalobca voči žalovanému cenu tohto tovaru vyúčtoval faktúrou č. 1500592 zo dňa 22.09.2015 a to vo výške 2 970,- eur. Súd mal tiež za preukázané, že žalovaný čiastočne kúpnu cenu uhradil čo do sumy 300,- eur a to dňa 17.06.2016 vo výške 150,- eur a dňa 30.06.2016 vo výške 150,- eur. K úhrade teda zostáva cena dodaného tovaru vo výške 2 670,- eur.
18. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal a jeho obrana v konaní spočívala v skutkovom tvrdení o tom, že od kúpnej zmluvy odstúpil a že dodaný tovar nemal požadovanú kvalitu a rozmery a preto ho riadne aj u žalobcu reklamoval. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu v konaní neboli preukázané a zo strany žalovaného v tomto smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu ( rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010).
20. V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena
21. Žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj do výšky (objednávka, preukázanie dodania tovaru, vyúčtovanie ceny tovaru a jej uplatnenie vo vzťahu k žalovanému, čiastočná úhrada kúpnej ceny zo strany žalovaného). Z právnej teórie totiž vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Žalovaný skutkové tvrdenia o tom, že dodaný tovar riadne reklamoval a že od kúpnej zmluvy odstúpil žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci samej vo svoj neprospech
22. Žalovaný namietal, že od kúpnej zmluvy so žalobcom odstúpil. V tomto smere jeho samotné tvrdenia v tomto konaní vykazujú značný rozpor, keď v podanom odpore proti platobnému rozkazu v danom spore najprv tvrdil, že sa rozhodol od zmluvy odstúpiť a nepoužitý tovar vrátiť, následne však vo svojej výpovedi uviedol, že od kúpnej zmluvy už odstúpil ústnou formou a to v lehote 30 dní od dodania tovaru a to z dôvodu dodania tovaru iných rozmerov ako požadoval. Na preukázanie ním tvrdených skutočností ako jediný dôkaz v konaní navrhol výsluch D.. A., osoby oprávnenej konať v mene žalobcu, vo vzťahu ku ktorému si uplatnil svoje právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy. D.. A. však striktne odmietol tvrdenia žalovaného a jednoznačne poprel, žeby žalovaný právny úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy voči nemu vykonal, resp. žeby tak učinil priamo vo vzťahu k Výskumnému ústavu mliekárenskému, a.s. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nepreukázal skutočnosť, že od kúpnej zmluvy riadne odstúpil, súdu dokonca ani nepreukázal čas, kedy takýto úkon z jeho strany mal byť vykonaný.
23. V ďalšom žalovaný namietal, že tovar z dôvodu jeho nepoužiteľnosti pre rozdiely v jeho rozmeroch oproti jeho požiadavkám riadne u žalobcu reklamoval. Ani toto skutkové tvrdenie žalovaný žiadny relevantným dôkazom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania naopak vyplýva, že žalovanému podľa emailovej objednávky mal byť dodaný tovar - syrárske plachietky o rozmere 45 x 45 a v zmysle listinných dokladov predložených žalobcom tovar v požadovanej kvalite a kvantite bol žalovanému aj dodaný. Z uvedeného tovaru žalovaný časť aj spotreboval a zvyšná nespotrebovaná časť sa stále u neho nachádza. Tovar žalobcovi nebol doposiaľ v rámci reklamačného konania vrátený. Ani vykonaným dokazovaným sa súdu nepodarilo zistiť čas reklamácie tovaru vo vzťahu k žalobcovi, žalovaný v tomto smere na ostatnom pojednávaní uviedol, že tovar reklamoval ústne pri nejakom osobnom rokovaní, pričom si nepamätá či to bolo pred 2 týždňami, resp. skôr. Dané jeho tvrdenia sú v rozpore so skôr uvádzanými skutočnosťami, kde tvrdil, že ohľadom reklamácie telefonicky kontaktoval D.. A. ako zodpovedného zástupcu žalobcu a takouto formou bola aj reklamácia vybavená (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 23.08.2017).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že nároky z vád dodaného tovaru v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, žalovaný uplatnil voči žalobcovi riadne a včas. Žalobca dané skutkové tvrdenia žalovaného poprel a žalovaný vôbec nepreukázal kedy a akou formou si nárok z vád tovaru uplatnil.
24. Pre úplnosť súd podotýka, že cena dodaného tovaru bola žalobcom vyúčtovaná faktúrou zo dňa 24.07.205, splatnou dňa 22.09.2015. Túto faktúru žalovaný prevzal, nerozporoval ju až do dňa doručenia žaloby a časť kúpnej ceny v sume 300,- eur aj splatil.
V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
25. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 670,- eur je preukázaný a dôvodný, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy.
Nesplnení peňažného záväzku v lehote splatnosti vyššie uvedenej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania dňom 23.09.2015 a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom zohľadnil jednotlivé úhrady realizované žalovaným.
26. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a súd mu tento nárok priznal vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a preto žalobcovi priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.