Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/157/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. L., B. J. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - Š. L., B. J. XX.XX.XXXX, zamestnanie nezistené, X. O..Č.. P. XX, X., matka - X.. Y. L. G. J., B. J. XX.XX.XXXX, administratívna pracovníčka, bytom U., Y. XXXX/XXX, O..Č.. X. X., L. G. XX, zastúpená JUDr. Martou Heidingerovou, AK Vysoká 32 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. júna 2016, č. k. 13P 110/2015-68, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. júna 2016, č. k. 13P 110/2015-68 vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie matke umožnil zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, vo výroku v ktorom uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej I. sumu 200,- € mesačne, počínajúc dňom 01.05.2015 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo výroku, v ktorom určil zročné výživné pre maloletú I. za dobu od 01.05.2015 do 15.06.2016 v sume 2.020 € a uložil ho otcovi zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky, z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 15.06.2016, č. k. 13P 110/2015-68, rozhodol o úprave práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu tak, že maloletá I. L. B. J. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletú vychovávať, zabezpečovať jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletej I.Í. sumu 200,- € mesačne počínajúc dňom 01.05.2015 vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné pre maloletú I. za dobu od 01.05.2015 do 15.06.2016 v sume 2.020 € uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, dňa 30.04.2015 podala matka maloletej návrh na úpravu výkon u rodičovských práv a povinností k maloletej, nakoľko od manžela dňa 23.07.2014 odišla k svojim rodičom z dôvodu jeho priznania sa ku gamblérstvu a z obavy, či nepožíva aj nejaké drogy. Odkedy od manžela odišla, na výživu maloletej neplatí. Ona je s maloletou na materskej dovolenke. Zároveň navrhla, aby jej súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti a oznámila súdu, že s manželom sú v rozvodovom konaní, ktorý návrh na rozvod podala dňa 28.08.2014 na Okresný súd Bratislava V. Súd prvej inštancie pátral po pobyte otca maloletej, pričom sa mu zákonným spôsobom nepodarilo zistiť adresu, kde sa otec maloletej reálne zdržuje, a preto mu súd ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá ponechala rozhodnutie na úvahu súdu v tom zmysle, aby bolo rozhodnutie v záujme dieťaťa.

3. V ďalšom vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že matka je vydatá, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, je zamestnaná ako administratívna pracovníčka vo firme Y. S. H..U.., toho času je s maloletou na materskej dovolenke. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016 matka uviedla, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2014, výživné navrhla určiť zo strany otca 300,- € mesačne, pričom podala aj trestné oznámenie na otca pre neplnenie vyživovacej povinnosti v decembri 2015 a keďže otec zaplatil výživné v sume 200,- € tak 17.05.2016 bolo trestné stíhanie zastavené. Matka súdu oznámila, že podľa nej otec nie je v trvalom pracovnom pomere, ale pracuje príležitostne u svojho priateľa, nakoľko má veľa exekučných titulov. Matka býva spolu so svojimi rodičmi dôchodcami v podnájme, pričom zdrojom jej príjmu je 226,70 € mesačne. Podľa rozpisu mesačných výdavkov maloletej tieto predstavujú sumu 220,- € s tým, že maloletá má výdavky aj za alikvotnú časť bývania vo výške 62,50 €. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec má ukončené štúdium na gymnáziu s maturitou, pokračoval v štúdiu na vysokej škole na teologickej fakulte, ale štúdium neukončil. Podľa matky otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

4. Kolízny opatrovník maloletej po vykonanom dokazovaní navrhol zveriť maloletú do starostlivosti matke, a pokiaľ ide o výživné, tak s prihliadnutím na reálnu situáciu na strane rodičov a maloletej odporučil súdu určiť výživné v sume 200,- € mesačne, nakoľko v tejto sume vznikajú maloletej približne mesačné výdavky a na úhrade skutočných mesačných výdavkov maloletej sa matka finančne podieľať nemôže, pretože svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje osobnou starostlivosťou o maloletú, ktorá je v útlom veku.

5. Po vykonanom dokazovaní, v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd prvej inštancie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, nakoľko táto sa o maloletú riadne stará, je s ňou na materskej dovolenke a zabezpečuje dennú osobnú starostlivosť o dieťa. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie určil výživné otcovi maloletej vo výške 200,- € mesačne od 01.05.2015 od kedy matka návrh podala, pričom je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť v celom rozsahu výživné v sume 200,- € mesačne pre maloletú, nakoľko výdavky maloletej matka finančným spôsobom pokrývať nemá možnosť a otec, ktorý o maloletú nejaví riadny záujem, má podľa názoru súdu zvoliť taký spôsob života, aby si mohol riadne určenú vyživovaciu povinnosť plniť.

6. Od 01.05.2015 do 15.06.2016 otcovi vzniklo zročné výživné v sume 2.020,- € (mal zaplatiť za 14 mesiacov x 200 €=2.800,- € a zaplatil za uvedené obdobie 780,- €), o ktorom zaplatení súd rozhodol tak, že túto sumu je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku do výroku vzťahujúcemu sa k určeniu bežného výživného a zaostalého výživného, zastupovania a správy majetku maloletej podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že o vydaní rozsudku sa dozvedel prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.07.2016 po nahliadnutí do spisu vedenom Okresným súdom Bratislava IV. pod spis. zn. 25P/90/2016, a preto spolu s týmto odvolaním podal žiadosť o zmeškanie lehoty na podanie odvolania. Proti uvedenému rozsudku podáva odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplné zistil skutočný stav veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odôvodnené v žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec má za to, že súd prvej inštancie o výške výživného rozhodol len na základe tvrdení matky, ktorej povedal, že brigáduje a nemá problém zaplatiť na výživu maloletej 200,- až 300,- €. Ako otec chápe, že musí prispievať na výživu ich dcéry, avšak vzhľadom k jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, suma 200,- € mesačne je neprimerane vysoká. Je dlhodobo nezamestnaný a finančné prostriedky na úhradu svojich výdavkov získava z príležitostných brigád a prác, ktoré mu dohadzujú jeho známi. Z toho, čo zarobí si hradí náklady na bývanie v ubytovni vo výške 180,- €, stravu vo výške cca 200,- € a ďalšie náklady ako oblečenie, drogéria, telefón podľa jeho finančných možností. Zo zarobených peňazí sa snaží najmä splácať svoje dlhy. Výživné vo výške 200,- € by bolo pre neho likvidačné a keďže ide o pravidelné platby, tak by mu to neumožnilo dať si svoj život opätovne dokopy. Má síce stredoškolské vzdelanie (gymnázium s maturitou), avšak takéto všeobecné vzdelanie ho momentálne na trhu práce nezvýhodňuje a momentálne si aj napriek snahe nedokáže nájsť vhodné zamestnanie. Matka mesačné výdavky maloletej vyčíslila na sumu 270,- € ako vyplýva z podania matky

zo dňa 15.08.2015. Otec uviedol, že svoju dcéru v žiadnom prípade ukracovať nechce, vždy jej zašle toľko peňazí, koľko mu to jeho situácia aktuálne umožňuje. Viackrát si požičiaval peniaze, aby splatil výživné na ňu. Maloletej nakúpil aj veci, ktoré pre ňu podľa slov manželky boli nevyhnutné. Uviedol, že sa nechce vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti a uvedomuje si, že neplatil na výživu maloletej pravidelne. V rámci svojich možností manželke za posledný rok prispel na výživu približne sumou 1200,- €, t.j. cca 100,- € mesačne a nie sumou 780,-€, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku. Vzhľadom k uvedenému navrhuje, aby mu súd určil v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi, výživné na maloletú vo výške 100,- € mesačne. Otec ďalej v rámci svojho odvolania uviedol, že v priebehu posledného roka si vyživovaciu povinnosť plnil nasledovne: v auguste roku 2015 sumu 100,- €, v septembri roku 2015 sumu 150,-€, vo februári roku 2016 sumu 130,-€, v marci roku 2016 sumu 200,- €, v máji roku 2016 sumu 620,-€, spolu teda 1.200,-€. Okrem toho matke maloletej zaplatil kredit vo výške 20,- €. Otec ďalej uviedol, že ako vyplýva aj judikatúry slovenských súdov platí rovnosť rodičovských práv a povinností a len v prípade zákonom ustanovených dôvodov môže byť táto rovnosť narušená. V odôvodnení rozsudku nie je žiadnym spôsobom odôvodnené na základe čoho súd rozhodol o tom, že matka maloletej bude maloletú vychovávať, zabezpečovať jej výživu, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby obaja rodičia mali právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Otec v rámci odvolania poukázal na to, že vo výrokovej časti rozsudku chýba výrok o úprave styku otca s maloletou. Chápe, že maloletá s ním momentálne nemá vytvorený žiadny vzťah, ale je to jeho dcéra a on sa s ňou má záujem stretávať. Vzhľadom k tomu navrhuje, aby súd upravil jeho styk s maloletou nasledovne: každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., a každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Vzhľadom na uvedené žiada krajský súd, aby vydal uznesenie, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.06.2016, spis. zn. 13P/110/2015 zruší a vec vráti Okresnému súdu Bratislava IV. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo odvolací súd vydá vo veci rozsudok, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.06.2016 sp.zn. 13P/110/2015 zmení tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletej I. L., B. J.H. XX.XX.XXXX sumu 100,- € mesačne počnúc dňom 01.05.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné pre maloletú I.P. L., B. J. XX.XX.XXXX za dobu od 01.05.2015 do 15.05.2016 v sume 200,- € je otec povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou I. každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Obaja rodičia majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok.

8. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Súd prvej inštancie podľa jej názoru dostatočne zistil skutočný stav veci a svojim procesným postupom neznemožnil účastníkovi konania, aby tento si uplatňoval svoje procesné práva. Súd obšírne skúmal pobyt otca maloletej, tohto niekoľko krát predvolal a oznámil tomuto termín pojednávaní na adresy, ktoré boli v tomto čase známe jednak súdu, ako aj matke maloletej, ktorá tieto oznámila do zápisnice na pojednávaní. Matka má za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nakoľko otec maloletej udáva rôzne adresy, na ktorých si nepreberá zásielky a teda podľa jej názoru tento sa snaží mariť pojednávania. Ako vyplýva zo spisového materiálu, bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, no otec maloletej sa ani na jedno nedostavil a to napriek tomu, že o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.06.2016 ho informovala matka maloletej X.. Y. L., dňa 20.05.2016. Taktiež o tomto konaní bol Š. L. informovaný počas výsluchu pred vyšetrovateľom na ORPZ Bratislava V, majorom Paškom. Hlavným dôvodom, že tento nebol informovaný o poslednom pojednávaní t.j. 15.06.2016 je jeho neustále zavádzanie súdu uvádzaním rôznych adries. Obdobné problémy mali aj orgány činné v trestnom konaní, ktorým menovaný udával adresu trvalého pobytu O. a na predvolania sa nedostavoval a dostavil sa až na základe šetrenia zo strany polície. Na jednej strane právny zástupca Š. L. uvádza, že tento je od 22.06.2016 evidovaný v registri obyvateľov na adrese za U. X, X., ale v návrhu právnej zástupkyne otca sú uvádzané iné dve adresy a to: „. X. O. O. Č. P. XX, XXX XX X., kde adresa podľa registra občanov v návrhu nie je uvedená, a z týchto uvedených adries si nevyzdvihuje žiadne zásielky. Adresa podľa registra občanov v návrhu nie je uvedená, a z týchto uvedených adries si nevyzdvihuje žiadne zásielky. Taktiež otec maloletej mal vedomosť o tomto pojednávaní na Okresnom súde Bratislava IV, nakoľko tento termín mu oznámila matka maloletej dňa 20.05.2016, pri osobnom stretnutí, kde tejto oznámil, že na pojednávanie sa nedostaví, nakoľko tento bude odcestovaný a súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, ako aj s výškou výživného, tak ako to požadovala matka maloletej. Tieto skutočnosti sú zaprotokolované aj v zápisnici z pojednávania Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 15.06.2016. Matka v rámci vyjadrenia uviedla, že výška výživného určená súdom pre maloletú je podľa jej názoru správna, nakoľko matka maloletej je toho času na rodičovskej dovolenke a jej mesačný príjem predstavuje len 203,22 € a rodičovský prídavok vo výške

23,50 €. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že ustanovenie opatrovníkom zo strany súdu bolo v súlade so zákonom a v záujme maloletej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a odvolanie otca proti rozsudku sp.zn. 13P/110/2015 zo dňa 15.06.2016 považuje matka za nedôvodné a toto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

10. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že súd prvej inštancie mal za to, že k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania došlo z ospravedlniteľného dôvodu a že bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 25.08.2016, č.k. 13P/110/2015-103 súd prvej inštancie rozhodol o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.06.2016, č.k. 13P/110/2015-68, a preto je irelevantné poukazovať na otázku problematiky preberania pošty, nakoľko otec sa voči rozhodnutiu odvoláva najmä z dôvodu, že nezodpovedá skutočnému stavu, nerešpektuje jeho právo na styk s dieťaťom a výživné nie je stanovené v súlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a potrebami maloletej. Avšak považuje za potrebné sa k tvrdeniam matky maloletej ohľadom otázky preberania pošty v konaní na prvoinštančnom súde vyjadriť. Matka maloletej sa vo svojom vyjadrení zameriava výlučne na dôvod jeho neúčasti na pojednávaní konanom dňa 15.06.2016. Matku maloletej otec informoval, že adresou, na ktorej si je schopný prevziať zásielky, je Vajnorská 15, Bratislava a žiadal ju, aby súdu oznámila túto adresu a aby mu na túto adresu bolo doručené predvolanie na pojednávanie. Matka mu síce oznámila termín pojednávania, ale informoval ju, že sa daného termínu nebude môcť zúčastniť, nakoľko bude mimo Bratislavy. Žiadne predvolanie na pojednávanie mu nebolo doručené, a nikdy mu nebolo oznámené, či sa pojednávanie reálne konalo, či bolo odročené, alebo sa vo veci rozhodlo. Matke sa ústne nikdy nevyjadril, že súhlasí s ňou žiadaným výživným, nakoľko nemal vedomosť, akú sumu matka žiada. Z jej strany preto išlo aj o účelové tvrdenie a skutočnosť, že jej tvrdenie o jeho súhlase je zachytené v zápisnici, nemôže byť považované za dôkaz. V prípade, že by bolo pravdivé tvrdenie matky, že oznámila súdu jeho adresu na P. XX, je nepochopiteľné, prečo mu súd na uvedenú adresu nezasielal predvolanie na pojednávanie. Matka maloletej vo svojom vyjadrení tvrdí, že udáva rôzne adresy, z ktorých si nepreberá zásielky a podľa jej názoru sa snaží mariť pojednávania. Uvedené tvrdenie je zjavne nelogické, nakoľko prvoinštančnému súdu otec neuvádzal žiadnu svoju adresu (nie to ešte mylnú). Adresa jeho prechodného pobytu, ako aj adresa, kde si toho času preberá poštu bola uvádzaná až jeho právnym zástupcom. Nakoľko však udelením plnej moci na zastúpenie v tomto konaní, je všetka jemu adresovaná pošta doručovaná práve jeho právnemu zástupcovi, je v plnom rozsahu zabezpečené doručovanie všetkých zásielok zo strany súdu. Preto nemôže ísť o matkou tvrdené „účelové", či „zavádzajúce" konanie. Otec v rámci svojho vyjadrenia poukázal na to, že matka maloletej vedela, že sa nezdržuje na adrese svojho trvalého pobytu, a že chcel, aby mu pošta bola doručovaná na adresu pošty s tým, že by so bol upozornený na to, že sa mu poštu snažia doručiť. Uvedené sa nestalo, tak využil ponuku svojej známej a uviedol ako korešpondenčnú adresu P. XX, X., kde má aj menovku na schránke. Zásielky si bol schopný prebrať aj z ubytovne na adrese za U. X, X., avšak tam nemal vedenú samostatnú schránku a oznámenia o uložení zásielky na pošte preberal vrátnik, ktorý mu nie vždy vydal všetky tieto oznámenie o uložení zásielky, aby si ich mohol prevziať. Z adresy P. XX, X., si poštu preberá a prebral si aj zásielku z Okresného súdu Bratislava IV., ktorej obsahom bolo predvolanie na pojednávanie na deň 02.11.2016 vo veci rozvodu manželstva a úpravy pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Tvrdenia matky ohľadom toho, že úmyselne uvádza rôzne adresy, z ktorých si nevyzdvihuje zásielky nie sú pravdivé a považuje ich za účelové. Matke maloletej samozrejme vyhovuje, že súd rozhodne len na základe jej tvrdení, ktoré nie sú pravdivé, avšak on má právo konať pred súdom a realizovať jemu patriace procesné práva. Po tom, ako sa dozvedel, že sú vedené konania na Okresnom súde Bratislava IV, uviedol adresu, z ktorej je schopný si prevziať všetky zásielky, a to adresu P. XX, X.. Matka maloletej ďalej tvrdí, že výška výživného určená súdom pre maloletú je podľa jej názoru správna, nakoľko matka maloletej je toho času na rodičovskej dovolenke. Otec má za to, že momentálne nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej sumou 200,- € mesačne a takto stanovená výška výživného je vzhľadom k jeho možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom neprimerane vysoká. Je dlhodobo nezamestnaný a prácu si stále hľadá. V priebehu najbližších dní by mal uzatvoriť dohodu o pracovnej činnosti. Matka maloletej vie o tom, že sa snaží usporiadať si svoj život a vyrovnať všetky dlhy, ktoré mu vznikli, aby mohol viesť usporiadaný život, do ktorého chce začleniť aj maloletú a poskytovať jej všetko čo bude v jeho možnostiach a schopnostiach. Ohľadom výšky výživného sa pridržiava svojho návrhu v odvolaní a navrhuje, aby súd určil výživné na maloletú vo výške 100,- € mesačne, ktoré zodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

Vzhľadom k uvedenému žiada aj o to, aby bol upravený jeho styk s maloletou. Matku maloletej sa snažil kontaktovať telefonicky aj prostredníctvom správ ohľadom stretnutia sa s maloletou, avšak bezvýsledne. Považuje za potrebné, aby si maloletá s ním vytvorila plnohodnotný vzťah, a preto je nevyhnutné, aby bol jeho styk s maloletou upravený. Dcéra je pre neho najdôležitejšou osobou v jeho živote. Zo začiatku je ochotný rešpektovať aj to, že matka maloletej bude prítomná na ich stretnutiach, avšak len do času, kým si na neho maloletá viac zvykne. Od podania odvolania sa mu zmenili pomery a momentálne žije v prenajatom byte. Má vytvorené podmienky na to, aby sa stretával s dcérou, zabezpečoval starostlivosť o ňu a trávil s ňou plnohodnotný čas. Ohľadom úpravy styku s maloletou sa rovnako pridržiava svojho návrhu v odvolaní a navrhuje, aby súd rozhodol, že je oprávnený stretávať sa s dcérou každú nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. Na základe vyššie uvedeného sa pridržiava svojho návrhu uvedeného v odvolaní.

11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm.b) .

12. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

13. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave vedeného pod sp.zn. 11CoP/423/2007 odvolací súd zistil, že v tejto veci je na Krajskom súde v Bratislave vedené odvolacie konanie voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25.05.2017 č.k. 25P/90/2016 - 361 ktorým súd prvej inštancie manželstvo účastníkov X.. Y. L., G. J., B. J.H. XX.XX.XXXX H. Š. L., B. J. XX.XX.XXXX D. J. XX.XX.XXXX P. U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Snina, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozviedol, o úprave práv a povinností k maloletej na čas po rozvode rozhodol tak, že maloletú I. L., B. J. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej I. L.Ľ., B. J. XX.XX.XXXX výživným vo výške 110,-€ mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie otcovi umožnil stretávať sa s maloletou I. L., B. J. XX.XX.XXXX každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletej s tým, že otec maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletej a matka je povinná maloletú k styku riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že predmetná vec napadla na odvolací súd dňa 12.09.2017, pričom o odvolaní matky zatiaľ nebolo rozhodnuté. Odvolací súd ďalej z pripojeného spisu zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.05.2017, č.k. 25P/90/2016 - 361 je právoplatným vo výroku o rozvode manželstva a vo výroku o zverení maloletej I. a to dňom 04.08. 2017. Do výroku o výživnom a do výroku o styku podala matka voči predmetnému rozsudku odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolacím súdom nebolo rozhodnuté.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Ak sa zmenia pomery, súd

môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

16. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.08. 2016 č.k. 13P 110/2015 - 103 otcovi odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15.06.2016 č.k. 13P 110/2015 - 68. Druhým výrokom súd prvej inštancie návrh otca na zrušenie uznesenia Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 13P 110/2015 - 52 (o ustanovení opatrovníka) zo dňa 11.05.2016 zamietol.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil odvolanie ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou. Z obsahu odvolania odvolací súd zistil, že otec napáda rozsudok súdu prvej inštancie, avšak iba do výroku vzťahujúceho sa k výške výživného, taktiež do výroku týkajúceho sa zaostalého výživného a zastupovania a správy majetku maloletej I. a v týchto výrokoch bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Súčasne v rámci odvolania otec požaduje doplniť výrok o úprave styku s maloletou. Výrok vzťahujúci sa k dočasnému zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky otec vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nenapádal ani neodôvodnil. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci, a súčasne pochybil pri zisťovaní pobytu otca, nakoľko v rámci rozvodového konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 25P 90/2016 sa otec pojednávania na súde prvej inštancie zúčastnil a ten istý prvoinštančný súd mu zásielky doručoval na adresu P. XX, X., kde ich otec aj prebral. V prípade, že došlo k zmene pobytu otca je potrebné vychádzať aj z informácií a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise a preveriť pobyt otca na adrese X. XX, X. - L. X. (č.l. 123 spisu). V tomto konaní t.j. v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej Lívii na čas do rozvodu súd prvej inštancie nevypočul otca k meritu veci a bez vykonania dokazovania ho zaviazal na zaplatenie výživného vo výške 200,- € mesačne. Otec v rámci svojho odvolania namieta nielen výšku vyživovacej povinnosti, ale taktiež nesprávny výpočet zaostalého výživného, nakoľko plnil viac ako vypočítal súd prvej inštancie a z tohto dôvodu malo vzniknúť nižšie zaostalé výživné a nie je v takej výške, v akej ho vypočítal súd prvej inštancie. Skutočnosti tvrdené otcom bude potrebné podľa názoru odvolacieho súdu podrobiť dokazovaniu. Keďže ohľadom zistenia osobných, zárobkových a majetkových pomerov súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, bude potom bude úlohou

súdu prvej inštancie riadne vypočuť otca, zistiť a preveriť jeho aktuálny príjem, ktorý vyplýva aj z dohody o pracovnej činnosti doloženej do súdneho spisu, bude potrebné zistiť osobné a majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti, taktiež v rámci skutočného stavu zistiť reálne výdavky maloletej I. (škôlka, zdravotné výdavky, výdavky na bývanie a iné...), zistiť príjem matky, schopnosti, možnosti, ako aj osobné a majetkové pomery matky a z vykonaného dokazovania vyvodiť správne závery vzťahujúce sa k výške výživného, k výške zaostalého výživného, na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ako aj k zastupovaniu a k správe majetku maloletej I. a rozsudok v tomto smere aj náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie rozsudok ohľadom výdavkov maloletej, náležitým spôsobom neodôvodnil, preto odvolací súd nedokázal posúdiť, či bežné výživné (a na to nadväzujúce zaostalé výživné) učené na čas do rozvodu vo výške 200,- € je určené primerane, t.j. a to s prihliadnutím na výdavky maloletej I., ako aj s prihliadnutím na zistenie pomerov na strane matky, ako aj na strane otca.

19. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede (§ 220 ods. 1, 2, 3 na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09.decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, sp. zn. II. ÚS/537/2010

- www.concourt.sk). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výživného, v časti určenia zaostalého výživného, ako aj v časti zverenia a správy majetku maloletej I.Í. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).