Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-509-2016.pdf
PDF · 114.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/509/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobcov 1/ S. H., nar. XX.X.XXXX a 2/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom V. č. XX, zastúpených JUDr. Jánom Spišákom, advokátom, Košice, Idanská 17, proti žalovanému Bytové spoločenstvo I, Ruskov č. 90, IČO: 35 526 475, zastúpenému JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, Košice, Letná 47, o zaplatenie 642,73 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 16C 226/2006-288 z 28.6.2016 v znení uznesenia 16C 226/2006-312 z 13.9.2016 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutej zamietavej časti.
Žalovanému priznáva voči žalobcom plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie predchádzajúcim rozsudkom 16C 226/2006-103 z 22.2.2010 žalobu žalobcov zamietol a zaviazal ich zaplatiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 159,56 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 19.363,- Sk s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia, a z obrany žalovaného, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, tvrdiac, že sa na úkor žalobcov nijako neobohatil. Zistil, že pod sp.zn. 17C 221/2004 sa na Okresnom súde Košice-okolie viedlo konanie na návrh Bytového spoločenstva I proti žalobcom v 1. a 2. rade o zaplatenie sumy 8.660,- Sk spolu s 8% ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 1.285,- Sk od 16.5.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.555,- Sk od 16.6.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.555,- Sk od 16.7.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.555,- Sk od 16.8.2004 do zaplatenia, zo sumy 1.555,- Sk od 16.9.2004 do zaplatenia a zo sumy 1.555,- Sk od 16.10.2004 do zaplatenia, pričom základom uplatnenia tejto pohľadávky bola skutočnosť, že žalovaní (vo veci 16C 226/2006 vystupujúci ako žalobcovia), ktorí mali zálohový predpis 1.555,- Sk mesačne ho neuhrádzali riadne a včas. V konaní 17C 221/2009 sa žalovaní bránili tým, že od 1.10.2002 neodoberajú od žalobcu teplú vodu, napriek tomu až do mesiaca apríl 2004 uhrádzali mesačne preddavky vo výške 83% dovtedy platených preddavkov a žalobca tieto preddavky zúčtoval len na výrobu a dodávku tepla do skončenia vykurovacej sezóny 2003/2004 a na minimálne náklady na elektrinu za spoločné priestory a spoločné zariadenia, pričom majú vlastnú studňu a žumpu. V konaní 17C 221/2004 žalovaní podaním zo 16.5.2005 podali voči žalobcovi vzájomný návrh na zaplatenie 19.363,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že keď sa v r. 2004 rozhodli previesť svoj byt, tak žalobca nebol ochotný vydať im potvrdenie o tom, že nemajú nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv a len preto mu do pokladne dňa 19.4.2005 zaplatili túto sumu v členení:
- 11.935,- Sk titulom nedoplatkov za služby 5-3/2004-2005 (t.j. od mája 2004 - marca 2005) zaúčtovaná dokladom K.-XX/XX
- 2.600,- Sk zúčtovanú ako fond údržby 6-1/2004-2005 dokladom č. P-45/05
- 3.358,- Sk - vyúčtovanie právnych služieb v spore Bytové spoločenstvo c/a H. dokladom č. K.-XX/XX
- suma 1.470,- Sk zúčtovaná na účel: platba fondu opráv za 3,4,5/2005 v sume 1.200,- Sk a služby 5/05 v sume 270,- Sk a do dokladom č. K. XX/XX.
3. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcov uznesením 11 Co 101/2010-123 z 23.3.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie skúmať, ktorých období sa týkali nedoplatky, za ktoré mali žalobcovia v 1. a 2. rade uhradiť 19.4.2015 nimi požadovanú sumu a akého charakteru boli jednotlivé položky nimi zaplatené.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol opätovne rozsudkom 16C 226/2006-288 z 28.6.2016 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 48,79 € spolu s úrokmi z omeškania 6% ročne od 7.11.2006 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
5. Poukázal na to, že pod sp. zn. 17C 221/2004 sa na Okresnom súde Košice-okolie, Bytové spoločenstvo I proti žalobcom domáhalo zaplatenia ním špecifikovaných súm titulom predovšetkým neuhrádzaných zálohových platieb a v tomto konaní si žalobcovia uplatnili vzájomný návrh na zaplatenie sumy 19.363,-Sk a toto konanie v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 10.10.2006 bolo zastavené a konanie ohľadom sumy 19.363,-Sk bolo vylúčené na samostatné konanie (prejednávaná vec). Poukázal ďalej na doterajší priebeh konania, reprodukoval vybrané časti uznesenia Krajského súdu v Košiciach 11 Co 101/2010-123 zo dňa 23.3.2011. Vychádzal z toho, že predmetom konania bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný mal získať prijatím sumy 19.363,- Sk dňa 19.4.2005, keď hodnoteným obdobím podľa neho bol marec 2004 až marec 2005. Mal za to, že podľa rozpisu preddavkov a uhradených platieb za obdobie od 1.5.2004 do 31.3.2005 žalobcovia titulom služieb nezaplatili žalovanému vôbec nič a za celé toto obdobie zaplatili v mesiacoch 12/2004-3/2005 4x po 600,-Sk na fond opráv, čo spolu so zohľadnením preplatku z predchádzajúceho obdobia (1.470,- Sk) v ich prospech predstavovalo sumu 3.870,-Sk. Uviedol ďalej, že za účelom preverenia rozhodujúcich skutočností nariadil znalecké dokazovanie a znalcovi uložil zodpovedanie nasledujúcich otázok :
1. či žalobcovia uhrádzali v období od mesiaca máj 2004 (vrátane) do 19.4.2005 preddavky na služby za užívanie bytu v správnej výške a pravidelne 2. ak nie, tak za ktoré mesiace a v akej výške ich úhrady nezodpovedali predpísaným preddavkom 3. či platby, ktoré žalobcovia v hodnotenom období zaplatili boli žalovaným správne zaúčtované 4. či suma 642,73 eura, ktorú žalobcovia zaplatili 19.4.2005 do pokladne žalobcu, zodpovedá správnej výške ich nedoplatku za hodnotené obdobie, a či žalovaná suma v sebe zahŕňa aj sumu 8.660 Sk, ktorá bola predmetom konania 17C/221/2004 (t.j. určiť, či sa žalovaný skutočne bezdôvodne obohatil a ak áno, tak v akej výške) 5. či ročné vyúčtovania zo strany žalovaného zodpovedajú právnym predpisom v tejto oblasti a či majú výpovednú a preukaznú hodnotu ako aj to, či zohľadňujú žalobcami poskytnuté platby v správnej výške zodpovedá 6. uviesť, k akému výsledku sa dospel v rámci znaleckého úkonu, a aby boli uvedené aj všetky ostatné skutočnosti okolnosti zistené v rámci znaleckého skúmania, ktoré môžu mať pre vec zásadný vecný význam, berúc do úvahy tiež aspekty, uvedené v rozhodnutí Krajského súdu Košice 11Co/101/2010 na č.l. 129 súdneho spisu.
6. Podrobne tiež reprodukoval podstatnú časť záverov znaleckého posudku a osvojil si názor znalca, že za bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného možno považovať len prijatie sumy 1.470,-Sk. Aj keď strany prejavili záujem spor vyriešiť mimosúdne, k dohode nedošlo, a preto vo veci rozhodol 28.6.2016, hoci aj v neprítomnosti žalobcov. Citoval § 2 ods. 5, § 10 a § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a za nepochybné pokladal, že sa nepreukázala pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že ku dňu 19.4.2005 žalovanému nič nedlhovali, nakoľko ich dlh na službách a fonde opráv k 31.5.2005 predstavoval sumu 14.535,-Sk, že až do 1.10.2004 žalobcovia odoberali aj dodávané teplo, hoci im náklady na teplú vodu neboli účtované, že na odpojenie sa od vykurovania nemali žalobcovia vydané príslušné povolenie a za nie bezvýznamné pokladal aj to, že aj v súčasnosti dlh žalobcov na predmetom byte je v sume
okolo 3.000 €. Skutočnosť, že žalobcovia sa jednostranne od dodávky tepla na vykurovanie odpojili dňom 1.10.2004, dali žalovanému iba na vedomie formou oznámenia, a to listom zo dňa 26.9.2004, čím porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o vlastníctve bytov. Citoval § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba ohľadom dlhu žalobcov za obdobie do mája 2004 prejednávaná v konaní 17C 221/2004 bola dôvodná a bolo preukázané, že za obdobie od júna 2004 do 31.3.2005 žalobcom vznikol dlh 14.535,-Sk, a preto zaplatenie tejto sumy dňa 19.4.2005 do pokladne žalovaného nemôže byť považované za bezdôvodné obohatenie. Ak však žalovaný 19.4.2005 prijal od žalobcov okrem sumy 3.358,-Sk titulom právneho zastúpenia aj sumu 1.470,-Sk, túto žalobcovia uhradili dvakrát, čo potvrdil aj znalecký posudok a len v časti 48,79 € s príslušenstvom, preto žalobe vyhovel. Vo zvyšku žalobu ako neopodstatnenú zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
7. Rozsudok v jeho zamietavej časti napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, navrhli ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie majúc za to, že rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnych skutkových zisteniach, ako aj nesprávnej aplikácii predpisov hmotného a procesného práva na súdenú vec, čo malo za následok vydanie nedostatočne odôvodneného a vecne nesprávneho rozhodnutia. Rozhodnutiu vytkli aj nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť. Trvali na tom, že k 19.4.2005 nemali voči žalovanému žiadnu podlžnosť a sumu 642,73 € žalovaný od nich prevzal neoprávnene. Listinné dôkazy predložené žalovaným sú podľa nich nepoužiteľné pre nepreukaznosť skutočného stavu skutočných nákladov za skutočné plnenia poskytované na ich byt č. 9 v súdenom období s uvedením skutočne u nich nameraných hodnôt údajných dodávok tepla a TÚV a iných plnení a vrátane vyúčtovania ich platieb na fond prevádzky, údržby a opráv za roky 2004 a 2005. Trvali tiež na tom, že v konaní ustanovený znalec F.. Z. Š. pôsobiaci v odbore ekonomiky, odvetví účtovníctva, nemohol podať znalecký posudok, ktorým by ozrejmil otázky smerujúce k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Znalecký posudok podľa ich názoru mal vypracovať znalec z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacích zariadení. Mali za to, že spôsobom neodporujúcim zákonu sa odpojili od spoločného rozvodu tepla počnúc dňom 1.7.2004 a od rozvodu teplej vody počnúc dňom 1.10.2002 a voči žalovanému nemohli mať žiadne podlžnosti, keď mu riadne uhrádzali príspevok na tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv v sume 600,-Sk mesačne a iné služby od neho neodoberali. Vytkli znalcovi F.. Z. Š., že sa v posudku zaoberal len správnosťou výšky zálohových platieb, a nie skutočnými nákladmi žalovaného, a tak aj jeho závery nemôžu byť správne. Súd prvého stupňa preto mal vyhovieť ich návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania.
8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne aj právne správny. Trval na tom, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci spoločných častí a zariadení obytného domu porušili stavebný zákon (svojvoľne sa odpojili), ako aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tým, že nerešpektovali uznesenie vlastníkov bytov a v zákonom stanovenej lehote nepodali žalobu, aby súd o uznesení vlastníkov bytov (týkajúcom sa rozúčtovania nákladov v dome) rozhodol inak, a preto súd nemohol poskytnúť ochranu protiprávnemu konaniu.
9. Opravným uznesením 16C 226/2006-312 z 13.9.2016 súd prvej inštancie opravil označenie žalobcov v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 28.6.2016, keďže v menách žalobcov došlo k pisárskej chybe.
10. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
15. Žalobcovia podané odvolanie podľa jeho obsahu odôvodnili dôvodmi upravenými v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
16. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.
18. Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvého stupňa k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Žalobcovia síce navrhovali vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetiky, súd prvej inštancie však správne už vypracovaný posudok pokladal za postačujúci.
19. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.
20. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
22. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
23. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobcov, na ktoré žalobcovia opakovane poukazovali aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. Preskúmavaný rozsudok nemožno pokladať za nepreskúmateľný, keďže dáva odpovede na všetky podstatné otázky.
24. Predmetom konania bol nárok žalobcov tvrdiacich, že prijatím sumy 642,73 € dňa 19.4.2005 sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil, keďže mu k tomuto dňu nič nedlhovali a platbou sledovali len získanie potvrdenia o neexistencii nedoplatkov voči žalovanému za účelom prevodu vlastníckeho práva k bytu. S prihliadnutím na definíciu bezdôvodného obohatenia, vychádzajúcu z platnej právnej úpravy (§ 451 Obč. zák.) bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovia v konaní nepreukázali, aby sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatil.
26. Vzhľadom na charakter základu nároku, pri ktorom bolo nevyhnutné posúdiť aj skutočnosti, ku ktorým sú potrebné odborné znalosti, správne súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
XX. F.. Z. Š., K.., znalec z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva a financií, v znaleckom posudku č. 2/2014, po podrobnom rozbore položiek, z ktorých pozostávala platba žalobcov 642,73 € dňa 19.4.2005 do pokladne žalovaného dospel k záveru, že za bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného je možno považovať len príjem čiastky 1.470,-Sk a to z dôvodu, že táto suma predstavovala preplatok z vyúčtovania za obdobie 2003/2004, ktorý bol započítaný už na úhradu nedoplatkov za obdobie 2004/2005. Možno pritom konštatovať, že hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd hodnotí totiž presvedčivosť posudku len čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaným otázkam, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad (či nesúlad) s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo súd prvej inštancie v danej veci vykonal, keď závery posudku posudzoval aj vo vzťahu k ďalším dôkazom. V tých prípadoch, ak posúdenie skutkového stavu závisí na odborných vedomostiach, je povinnosťou súdu posúdiť tieto okolnosti prostredníctvom odborného znaleckého posudku bez ohľadu na to, či sudca sám disponuje potrebnými odbornými vedomosťami. Obsah odborných záverov znaleckého posudku nemožno preto spochybňovať. Presvedčivosť znaleckého posudku vyhotoveného v prejednávanej veci a jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu súd prvej inštancie hodnotil, a to aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Aj podľa názoru odvolacieho súdu posudok vypracovaný F.. Z. Š., K.., možno pokladať za úplný, presvedčivý a formulujúci jednoznačné závery, ktoré súdu umožnili rozhodnúť vo veci. Žalobcovia argumentačne závery vypracovaného posudku zásadne nespochybnili a sústredili sa predovšetkým na tvrdenie, že v danej veci znalecký posudok mal vypracovať znalec z odboru energetiky a odvetvia vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom pritom môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal z relevantných skutočností. Tieto požiadavky vypracovaný znalecký posudok nepochybne spĺňal a nebol tak dôvod vypracúvať
nový znalecký posudok znalcom z odvetvia energetiky a vykurovania, keď už zabezpečené a vykonané dôkazy umožňovali vo veci spravodlivo rozhodnúť.
28. Súd prvej inštancie a aj znalec sa správne vyporiadali i so skutočnosťou, že žalobcovia sa jednostranne, bez predchádzajúceho súhlasu väčšiny všetkých vlastníkov bytov v dome odpojili od vykurovania a tento fakt brali do úvahy. Znalec F.. Z. Š., K.. tak uviedol, že žalobcom boli znížené zálohové platby a neúčtovali sa zálohy za odber TÚV.
29. V súvislosti s odpojením sa žalobcov od zdroja vykurovania je potrebné poukázať na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej odpojenie vlastníka (užívateľa) bytu od centrálneho vykurovania, je zmenou spôsobu vykurovania celého domu, nie iba predmetného bytu a vo všeobecnosti ide o zmenu v užívaní stavby, spočívajúcu v zmene spôsobu vykurovania domu, oproti pôvodnému technickému riešeniu, povolenému v kolaudačnom konaní a na odpojenie bytu od centrálneho zdroja vykurovania je preto potrebné stavebné povolenie a následné kolaudačné rozhodnutie, okrem potreby naplniť príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb. o súhlase väčšiny všetkých vlastníkov bytov v dome, resp. spoločenstva s takýmito úpravami. Nevyhnutnosť stavebného povolenia na odpojenie bytu od centrálneho vykurovania je vyvodzovaná aj z toho, že po takomto odpojení bytu musí byť opätovne vyregulovaná celá tepelná sústava bytového domu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na staršiu judikatúru, a to R 29/1982, podľa ktorej, ak užívateľ bytu sám odpojil radiátory ústredného kúrenia vo svojom byte, bez dohody s organizáciou (vlastníkom domu), nezbavil sa tým povinnosti platiť úhradu za poskytovanie ústredného kúrenia.
30. Žalobcovia teda nepreukázali, aby ich plnenie zo dňa 19.4.2005 (okrem sumy 48,79 €) predstavovalo bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. Pritom ich, ako žalobcov, zaťažovalo dôkazné bremeno a potreba preukázať, že k tomuto dňu voči žalovanému nemali žiadne záväzky.
31. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou strán konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
32. Vzhľadom na nepreukázanie existencie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).