Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-162-2012.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/162/2012
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: Urbársko pasienková spoločnosť Nová Kelča, pozemkové spoločenstvo, IČO: 42035341, so sídlom Nová Kelča 97, 094 04 Nová Kelča, právne zastúpený: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Z., v konaní o zaplatenie 1.545,61 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.01.2012, v spojení s doplnením zo dňa 21.05.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia 1.545,61 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Na prejednanie vo veci samej súd vytýčil termín pojednávania na 08.01.2014, pričom účastníci konania boli riadne písomne predvolaní.
3. Žalovanému bolo doručené do vlastných rúk 26.11.2013 okrem predvolania na pojednávania vo veci, zároveň aj uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. 9C/162/2012 - 29 zo dňa 09.11.2013, viac ako 5 dní pred dňom pojednávania. Týmto uznesením bol žalovaný poučený a upozornený, že pokiaľ sa nedostaví na termín pojednávania bez dôvodného a včasného ospravedlnenia, môže byť vo veci rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa na pojednávanie 08.01.2014 bez ospravedlnenia nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd rozhodol rozsudkom pre zmeškania č. k. 9C/162/2012 - 43 zo dňa 08.01.2014.
4. Žalovaný podal voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podanie nazvané ako „odvolanie“ v ktorom poukázal na to, že konania sa nezúčastnil, ale nie naschvál, je vážne chorý. Podľa žalovaného súd nekonal správne, keď ho opätovne nevyzval na ďalšie konanie a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený.
5. Podanie žalovaného bolo predložené Krajskému súdu Trnava, ktorý vec vrátil bez rozhodnutia o odvolaní žalovaného ako predčasne predložený, vzhľadom k tomu, že je potrebné, aby sa súd s dôvodmi uvedenými v podaní žalovaného vysporiadal a posúdil ich, nakoľko vtedy účinné ustanovenie § 153 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zakotvovalo osobitný spôsob ochrany účastníka proti rozsudku pre zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie, pretože nemožno vylúčiť, že na strane žalovaného mohlo dôjsť pred prejednaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy bolo teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa
z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
6. Tunajší súd následne vyzval dňa 08.06.2016 žalovaného, aby súdu oznámil, z akých dôvodov nebol prítomný na pojednávaní, ktoré sa konalo 08.01.2014. Žalovaný tvrdené skutočnosti, že sa pojednávania dňa 08.01.2014 nezúčastnil zo zdravotných dôvodov, nepreukázal, nakoľko na výzvu súdu vôbec nereagoval.
7. Súd v priebehu konania zistil pri overovaní pobytu žalovaného, že žalovaný dňa 02.02.2017 zomrel. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z lustrácie v registri obyvateľov SR a dokladovanú v spise s poukazom na č.l. 84 spisového materiálu.
8. Dedičské konanie po žalovanom vedené pod spisovou značkou 6D/104/2017 bolo Okresným súdom Piešťany prostredníctvom notára Miroslava Kupca zastavené pre nemajetnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2017.
9. V zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. (2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
10. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), (1) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
11. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
12. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
13. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
14. Ustanovenie § 63 CSP upravuje situácie, ak dôjde v období od podania žaloby až do právoplatného skončenia sporu, teda počas prebiehajúceho konania k smrti fyzickej osoby, ktorá je stranou sporu. Súd v takomto prípade má dve alternatívy ďalšieho postupu, a to buď konanie zastaví, alebo v ňom bude pokračovať. Rozhodnutie závisí od povahy sporu, napr. súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to v zásade až po skončení dedičského konania.
15. Súd skúma procesnú subjektivitu strán konania počas celého konania, teda od začiatku konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V zmysle ustanovenia § 66 CSP, strata procesnej subjektivity môže nastať aj po tom, čo už bolo súdom vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, no konanie ešte nie je právoplatne skončené. To znamená, že ak k strate procesnej subjektivity dôjde po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd v prípade fyzickej osoby postupuje podľa ustanovenia § 63 CSP. Ak by súd zistil, že je potrebné konanie zastaviť, konanie zastaví.
16. Rozsudok pre zmeškanie č. k. 9C/162/2012 - 43 zo dňa 08.01.2014 nenadobudol právoplatnosť, nakoľko žalovaný podal voči uvedenému rozhodnutia odvolanie v ktorom poukázal na to, že konania sa nezúčastnil, pretože bol vážne chorý a preto žiadal, aby napadnutý rozsudok bol súdom zrušený.
Krajský súd Trnava vrátil vec Okresnému súdu Piešťany bez rozhodnutia o odvolaní žalovaného s odôvodnením, aby sa súd vysporiadal a posúdil dôvody, ktoré uvádzal žalovaný, či sú dôvodmi na zrušenie napadnutého rozsudku a podľa prijatého záveru rozhodol a zvolil ďalší postup v konaní. Následne Okresný súd Piešťany vyzval žalovaného, aby súdu preukázal a odôvodnil z akých dôvodov nebol prítomný na pojednávaní konanom dňa 08.01.2014, na ktorom súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie. Žalovaný uvedené skutočnosti nepreukázal, pretože na výzvu súdu vôbec nereagoval. Súd následne z lustrácie v registri obyvateľov zistil, že žalovaný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť žalovaného (poručiteľa).
17. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, respektíve poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63 ods. 1 CSP, keďže z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, ak neexistuje právny nástupca zomretej strany.
18. Vzhľadom k tomu, že poručiteľ (žalovaný) zomrel a žiadny majetok nebol zistený, súd má za to, že nie je možné, aby postupoval podľa ustanovenia § 63 ods. 2 CSP a pokračoval v konaní s dedičmi strany. S poukazom na vyššie uvedené, súd v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 CSP v spojení s § 66 CSP, konanie zastavil.
19. Podľa § 257 CSP, súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zomrel počas prebiehajúceho konania, k zastaveniu konania prišlo v danom prípade bez zavinenia niektorej zo strán sporu, čo súd vyhodnotil ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa a preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.