Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/326/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: MBB a.s. so sídlom ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, zast. Mgr. Peter Lupták, advokát so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: APOLIS, a.s. so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 46 414 614, zast. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/ X, XXX XX U. o zaplatenie 3.000,- EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.000,- EUR od 01.04.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 18.07.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2014, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 3.000,- EUR s úrokom z omeškania vyčísleným v zákonom stanovenej výške, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 28.02.2014 bola medzi žalobcom ako Účastníkom 1 a žalovaným ako Účastníkom 2 uzatvorená Dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bolo vyrovnanie dlhu žalobcu voči žalovanému z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za odplatný prevod listinných cenných papierov emitenta Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského 12c, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 905 553 na základe Zmluvy o kúpe listinných cenných papierov zo dňa 13.12.2012 (ďalej aj ako „dohoda“). Aktuálna výška dlhu žalobcu ku dňu podpisu predmetnej dohody bola 3.500,- EUR. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť splatiť zostávajúcu dlžnú čiastku vo výške 3.500,- EUR splnil, a to v deň podpisu dohody t.j. 28.02.2014 a spoločne s istinou vo výške 3.500,- EUR zároveň žalobca zaplatil aj úrok z omeškania v sume 124,20 EUR, celkom 3.624,20 EUR. Podľa čl. III. ods. 3.3 Dohody o urovnaní sa žalovaný zaviazal, že ak dôjde k splneniu povinnosti v zmysle čl. III. ods. 3.1 v termíne do 28.02.2014, bude postupovať podľa čl. III. ods. 3.2. a zaplatí žalobcovi na účet alebo v hotovosti sumu 3.000,- EUR, a to do 31.03.2014. Táto povinnosť do dnešného dňa splnená nebola, a to ani po opakovaných prísľuboch žalovaného a taktiež ani po výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie zo dňa 04.06.2014. Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas, žalobca sa domáha ochrany svojich práv súdnou cestou.

3. Žalovaný v rámci procesnej obrany argumentoval tým, že v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa 28.02.2014, z čl. I. ods. 1.1. vyplýva, že dlh žalobcu (Účastník 1) voči žalovanému (Účastník 2) v rozhodnom čase je vo výške 6.624,20 EUR a nie 3.500,- EUR ako tvrdí žalobca. Žalobca (ako Účastník

1) sa v Dohode v zmysle čl. III. ods. 3.1. zmluvne zaviazal, že svoj dlh zaplatí na účet alebo v hotovosti žalovanému v termíne do 28.02.2014 v plnom rozsahu t.j. v sume vo výške 6.624,20 EUR. Účastník 1 predmetnej dohody (žalobca) si do dnešného dňa nesplnil riadne a včas túto svoju zmluvnú povinnosť a žalovanému nezaplatil dlh v plnom rozsahu. Žalovaný sa ako Účastník 2 dohody v zmysle čl. III. ods. 3.3. zmluvne zaviazal, že ak dôjde k splneniu povinností žalobcu v zmysle čl. III. ods. 3.1. t.j. zaplatí mu dlh do 28.02.2014 v plnom rozsahu, tak v takomto prípade bude žalovaný postupovať podľa bodu 3.2. Dohody, teda odpustí žalobcovi časť dlhu. Plneniu zmluvnej povinnosti žalovaného v zmysle čl. III. ods. 3.3. Dohody teda logicky predchádzala povinnosť žalobcu riadne a včas v plnom rozsahu zaplatiť dlh do 28.02.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si túto svoju zmluvnú povinnosť v zmysle čl. III. ods. 3.1. dohody nesplnil, tak nemohol žalovaný plniť svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. III. ods. 3.3. Dohody, táto povinnosť bola podmienená plnením povinností žalobcu. Žalobca celkovo dlhoval žalovanému za kúpu predmetných cenných papierov sumu vo výške 10.000,- EUR. Žalobca dňa 13.12.2012 uzatvoril Zmluvu o kúpe listinných cenných papierov, kde predmetom kúpy boli listinné cenné papiere emitenta Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s. so sídlom Komenského 12c, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 905 553. Výška kúpnej ceny za odplatný prevod týchto cenných papierov bola zmluvne stanovená na sumu 10.000,- EUR (Zmluva o kúpe listinných cenných papierov, bod 2.). Táto suma predstavovala výšku dlhu žalobcu ku dňu 13.12.2012. Žalobca svoj dlh riadne nesplácal podľa zmluvne stanovených podmienok, opakovane a sústavne porušoval svoje zmluvné povinnosti, na základe čoho došlo dňa 31.12.2013 k postúpeniu pohľadávky na žalovaného (ako postupníka). Postúpenie pohľadávky bolo riadne zákonným spôsobom oznámené žalobcovi.

4. Žalobca trval na tom, že z celkovej kúpnej ceny 10.000,- EUR za akcie zaplatil Z.. Y. R. sumu 3.500,- EUR a keďže žalovanému bolo dňa 12.02.2014 a 17.02.2014 zaplatené spolu ďalších 3.000,- EUR, je zrejmá výška istiny ku dňu podpísania Dohody o urovnaní (ku dňu 28.02.2014). Dlh žalobcu z titulu kúpnej ceny za akcie nemohol zodpovedať sume 6.624,20 EUR ako tvrdí žalovaný, ale že v skutočnosti tento dlh zodpovedal sume 3.500,- EUR. (Na vysvetlenie uvádza, že suma 6.624,20 EUR zodpovedá súčtu istiny 6.500,- EUR a úroku z omeškania, tak ako si ho vyčíslil žalovaný). Obsah článku I. ods. 1.1. Dohody o urovnaní, ktorý znie: „Účastník 1 dlhuje Účastníkovi 2 ku dňu 20.01.2014 sumu 6.624,20 Euro z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za odplatný prevod listinných cenných papierov emitenta: Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., IČO: 46 905 553, na základe Zmluvy o kúpe listinných cenných papierov zo dňa 13.12.2012, kde aktuálny dlh za kúpnu cenu akcií ku dňu podpisu tejto dohody je vo výške 3 500,- Euro.“, teda zodpovedal skutočnosti. Podľa čl. III. ods. 3.1. Dohody o urovnaní žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému v termíne do 28.02.2014 svoj dlh podľa čl. I. bodu 1.1. Dohody, teda nie sumu 6.624,20 EUR, ale sumu 3.500,- EUR. Ako je uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, túto sumu 3.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania (teda celkove sumu 3.624,20 EUR) žalovanému dňa 28.02.2014 zaplatil žalobca v hotovosti (uvedenú skutočnosť preukázal fotokópiou príjmového pokladničného dokladu zo dňa 28.02.2014).

5. Po vykonanom dokazovaním súd vo veci rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.000 EUR s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 3.000 EUR od 01.04.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a náhradu trov konania priznal žalobcovi.

6. Voči uvedenému v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, v ktorom namietal závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých bola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že došlo k platne a účinne dojednanej dohode, ktorá má za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností pre účastníkov dohody, pričom dohoda stanovila pre účastníkov nové záväzkovo právne vzťahy. Prvoinštančný súd sa však podľa názoru žalovaného nedostatočne vysporiadal s prejavom vôle a právnym následkom, ktorý dohoda účastníkom ustanovila, keď priradil k uvedenému výšku záväzku, aká v čase podpísania vyplývala z listinných dôkazov, teda k sume 3.500,- EUR, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný ďalej uviedol, že účastníci dohody mali vôľu urovnať svoje obchodnoprávne vzťahy uzatvorením nového záväzkovo právneho vzťahu a túto svoju vôľu prejavili podpísaním písomnej dohody. Podľa názoru žalovaného, ak mal súd prvej inštancie ohľadom spornosti určenia výšky záväzku, tak ako je uvedený v ustanovení čl. I bod 1.1. dohody, pochybnosť, mal aplikovať ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súčasne uviedol, že žalobca si bol vedomý dlhu vo výške 6.624,20 EUR, nakoľko chcel dobrovoľne žalovanému plniť túto sumu, inak je nelogické, z akého dôvodu sa vyčísľoval dlh priamo v dohode vo výške 6.624,20 EUR ku dňu 31.12.2013. V tejto súvislosti žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že účastníci boli v rokovaní o pôžičke, pričom všetky tieto obchodnoprávne vzťahy mala

riešiť dohoda o urovnaní. Žalovaný trvá na tom, že dohoda stanovila pre účastníkov nové záväzkovo právne vzťahy, ktorými sú viazaní. Táto skutočnosť má za následok, že dlh, ktorý mal povinnosť žalobca v termíne do 28.02.2014 voči žalovanému plniť, je vo výške 6.624,20 EUR a nie vo výške 3.624,20 EUR, tak ako to vo svojom rozhodnutí stanovil súd. K odpusteniu časti dlhu malo dôjsť až po splnení povinnosti žalobcu, a teda toto odpustenie bolo podmienené plnením povinností zo strany žalobcu. K tomuto plneniu doteraz nedošlo a z toho dôvodu podľa názoru žalovaného nenastala povinnosť pre neho odpustiť časť dlhu žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Súd druhej inštancie vo svojom uznesení, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie postupoval pri aplikácii ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka na daný zmluvný vzťah, odvolací súd ho podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni spornosť týkajúcu sa výšky záväzku žalobcu voči žalovanému, ohľadom ktorého bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda o urovnaní, a to prípadne aj za použitia ustanovenia § 266 Obchodného zákonníka. Aplikáciu daného zákonného ustanovenia ako aj svoj postup prvoinštančný súd riadne odôvodní v novom rozhodnutí vo veci.

8. V nasledujúcom konaní po rozhodnutí súdu druhej inštancie súd prvej inštancie, rešpektujúc závery súdu druhej inštancie, v duchu týchto záverov predvolal na pojednávanie strany sporu v termínoch 06.07.2017 a 21.09.2017 za účasti zástupcov obidvoch strán sporu, pričom doplnil dokazovanie v smere určenom súdom druhej inštancie - vykonal výsluch strán sporu a osobne aj výsluch svedka, ktorý bol priamo konajúcim za žalobcu v čase vzniku záväzku, ktorý je predmetom tohto konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo:

Z výsluchu svedka U.. W. U. vyplynulo, že žalobca bol/je spoločnosťou, ktorej akcionárom je mesto Banská Bystrica. Svedok pôsobil v tom čase ako predseda predstavenstva s oprávnením konať za túto spoločnosť. Realizovali projekt výstavby elektrární so zámerom projektovania výstavby elektrární a následného prevádzkovania. Za týmto účelom bola oslovená Bystrická elektrárenská spoločnosť, kde ako forma vstupu bolo odkúpenie akcií v hodnote 10.000,- EUR, o čom bola spísaná zmluva o kúpe akcií s akcionárom, pánom P., mala byť uhradená v splátkach vo výške 500,- EUR, do 31.12.2013. Keď bol dlh vo výške asi 3.500,- EUR dlžnej sumy, stretol sa s pánom B., ktorý oznámil, že prevzal pohľadávku od pána R.. Pán B. vystupoval za žalovaného a keďže žalovaný bol predávajúcim a teda veriteľom z tejto pohľadávky, vyzval žalobcu, teda dlžníka a kupujúceho akcií, na zaplatenie kúpnej ceny. Na stretnutí medzi pánom B. a pánom U., keďže pán B. vyslovil potrebu urýchleného zaplatenia tejto sumy, vzhľadom k tomu, že nedošlo ešte k zaplateniu celej sumy, strany sa dohodli nasledovne: zvyšnú časť v sume 3.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania za obdobie, kedy bol kupujúci, teda žalobca, v omeškaní s dlžnou sumou kúpnej ceny, vo výške 124,20 EUR, teda spolu 3.624,20 EUR, zaplatí žalobca jednorazovo a vzhľadom k tomu, že ide o urýchlené zaplatenie záväzku, dohodol so žalovaným zľavu vo výške 3.000,- EUR. Žalobca si svoj záväzok splnil, o čom svedčí aj príjmový doklad zo dňa 28.02.2014, kedy v hotovosti vyplatil žalovanému sumu 3.624,20 EUR, avšak zľava, na ktorej sa dohodli zmluvné strany, vyplatená v lehote splatnosti do 31.03.2014 nebola, preto sa obrátil s týmto nárokom na súd. Argumentácia žalovaného, že potreboval pôžičku, resp. že mu mal svedok poskytnúť pôžičku, túto argumentáciu, s ktorou bol svedok oboznámený zo strany súdu, svedok popiera v celom rozsahu a uvádza, že nikdy sa nebavili o pôžičke, čo podporuje aj tvrdením, že jednak spoločnosť mu nemohla poskytnúť pôžičku, nemá na to oprávnenie a taktiež on ako člen predstavenstva nemohol poskytovať pôžičky z financií spoločnosti, nakoľko si uvedomuje, že by išlo o možnosť vykonania trestného činu. Na otázku PZ žalobcu k svedkovi, či sa predmetná dohoda o urovnaní týkala výlučne vzťahu nadobudnutia cenných papierov uvedenej spoločnosti Bystrická elektrárenská, svedok uvádza, že iné vzťahy so žalovaným nemali, týkalo sa to výlučne týchto cenných papierov. Iba na margo ešte uvádza, že keby boli mohli, už v tom čase by od zmluvy odstúpili, nakoľko bolo zrejmé, že daný projekt sa realizovať nebude. Zástupca žalovaného, ktorý poukazom na email zo dňa 11.02.2014 od svedka adresovaný žalovanému žiada, aby svedok vysvetlil, prečo nebol rozdiel zaplatený do 7 dní od uzatvorenia tejto dohody a čo si má myslieť pod pojmom, „...ak budete súhlasiť s našim návrhom“, svedok uvádza, že presne tak, ako je napísané vyššie, ku dňu podpísania dohody uhradili 3.000,- EUR ďalších, to znamená, že ku dňu podpísania dohody zostáva dlžná suma 3.500,- EUR a už v tomto emaily uvádza zľavu tých 3.000,- EUR, ktorá je zhodná so sumou vyjadrenou v dohode s tým ale, že dohoda mala smerovať k tomu, že zaplatia len 500,- EUR + 124,20

EUR, čo sa však nestalo, nakoľko pán B. s tým nesúhlasil, preto plnili 3.624,20 EUR, čo však nič nemení na fakte, že bola dohodnutá zľava vo výške 3.000,- EUR, ktorá zostala neuhradená. Na otázku zástupcu žalovaného k svedkovi, prečo je v návrhu dohody o urovnaní suma 6.624,20 EUR, pričom dohoda bola posielaná zo strany žalovaného žalobcovi dňa 28.02.2014 o 09:07 hod., čiže evidentne už po čase, kedy bola suma 3.000,- EUR zaplatená, svedok uvádza, že túto dohodu písal žalovaný, aj ju posielal, on priamo na stretnutí dopísal aktuálnu výšku, ktorá zodpovedala úhradám vo výške 3.000,- EUR a síce aktuálna výška bola v sume 3.500,- EUR, čo vlastne je súladné s bankovými výpismi o úhradách ku dňu podpísania tejto dohody.

Právny zástupca žalobcu poukázal na výpoveď svedka, že dohoda riešila len predmetný vzťah kúpy a predaja cenných papierov, neriešila iné vzťahy, to napriek argumentácii žalovaného nebolo preukázané. Má za to, že v predmetnej dohode je riadny prejav vôle obidvoch strán. Túto dohodu ako platnú vyhodnotil aj odvolací súd, že išlo o platný právny úkon. Má za to, že zo strany žalovaného ide len o účelnú obranu, nakoľko ani pri výzve na zaplatenie dlžnej sumy s odkazom na dohodu o urovnaní, ani v predloženej žalobe, čo sa týka vo vzťahu k platobnému rozkazu, nebola v odpore ani v odpovedi na výzvu spochybňovaná platnosť tejto dohody o urovnaní, resp. uvedenie iného nároku z iného titulu. Až následne argumentoval žalovaný titulom pôžičky, toto však aj sám potom poprel vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2016 na str. 3, kde uvádza, že išlo o zmluvu o kúpe cenných papierov a dohodu, ktorá sa vzťahovala na kúpu týchto cenných papierov. Na pojednávaní dňa 06.07.2017 uviedol, že nevie či sa jednalo o pôžičku, boli určené dve sumy, suma 3.500,- EUR a suma 124,20 EUR a nebolo zrejmé, k čomu by sa táto pôžička mala vzťahovať, ku ktorej sume. Taktiež čo sa týka obsahu emailov zo dňa 11.02.2014 a 28.02.2014, tieto napriek argumentácii žalovaného neobsahovali žiadne iné skutočnosti nasvedčujúce, že by strany sporu medzi sebou riešili aj iný obchodný vzťah ako vzťah zaplatenia za cenné papiere. Má za to, že svoj nárok riadne preukázali, čo do dôvodnosti aj výšky a žiada, aby súd vo veci rozhodol a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Zástupca žalovaného poukazuje hlavne na odôvodnenie uznesenia krajského súdu ako súdu druhej inštancie v odvolacom konaní, ktorý upriamil pozornosť prvoinštančného súdu najmä na výklad vôle podľa ustanovenia § 266 ObZ. Dáva do pozornosti súdu, že medzi žalovaným a žalobcom boli aj iné vzťahy obchodné, ktoré sa touto dohodou mali vyriešiť. Bola to najmä žiadosť o poskytnutie pôžičky, ktorou žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie 3.000,- EUR ako pôžičky, o čom svedčí aj email zo dňa 11.02.2014 a následne zo dňa 28.02.2014, ktorým komunikoval žalovaný s predsedom predstavenstva, pánom D.. K tomu bol priložený aj návrh dohody o urovnaní, v ktorom je vyčíslený len dlh vo výške 6.624,20 EUR a žalovaný uvádza, že dovetok, že aktuálny dlh je vo výške 3.500,- EUR, bol dopisovaný na základe podnetu žalobcu, resp. predsedu predstavenstva, pána U.. Vyjadril sa, že aj on má za to, že tento právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný, neurčitý. Navrhuje, aby súd uplatnil alebo aplikoval ustanovenie § 266 ods. 1 v spojení s § 266 ods. 3 ObZ, práve na výklad prejavu tejto vôle. Iba zdôraznil, že táto dohoda teda riešila niekoľko zmluvných vzťahov medzi žalovaným a žalobcom a preto žiada, aby súd na toto prihliadal. Zároveň poukázal na to, že taktiež nebol žalobcovi, ako Účastníkovi 1 v zmysle dohody o urovnaní, odpustený dlh vo výške 124,20 EUR, na čo by mu automaticky vznikol nárok podľa ustanovenia článku III. ods. 3.1. dohody a opätovne iba poukazuje, že ak by ten dlh bol v pôvodnej výške 6.624,20 EUR, automaticky by sa mu tento dlh odpustil. Upresnil, že vyčíslený dlh v bode článku I. bod 1.1. dohody vo výške 3.500,- EUR predstavuje iba sumu nedoplatku za kúpu akcií, čo je však iba jedným zo záväzkov, ktoré medzi sebou strany sporu mali. V tomto kontexte uvádza, že z obsahu dohody má za to, že žalovaný neučinil taký prejav vôle, ktorým by chcel uzavrieť takto nevýhodnú zmluvu. Sám spochybňuje konanie žalobcu, ktorý doplnil do textu zmluvy ustanovenia, s ktorými sa žalovaný nedostatočne oboznámil. Z tohto dôvodu apeluje na súd, aby predovšetkým zhodnotil, či išlo o platný právny úkon v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 ObZ. Naďalej trvá na tom, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a nárok žalobcu ako nepreukázaný.

9. Z listinných dôkazov Dohoda o urovnaní zo dňa 28.02.2014, Výdavkový doklad zo dňa 28.02.2014, Podanie PZ žalobcu žalovanému zo dňa 04.06.2014, Odpor voči platobnému rozkazu, Zmluva o kúpe listinných cenných papierov, Vyjadrenie PZ žalobcu, Výpis z bankového účtu žalobcu zo dňa 02.02.2013, 09.02.2013, 22.06.2013, 14.02.2014 a 21.02.2014, Výzva na plnenie, emailová komunikácia zo dňa 07.04.2015, informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu vyplynulo

Z ustanovení Dohody o urovnaní zo dňa 28.02.014

V ustanovení čl. I. v bode 1.1. dohody je uvedená výška dlhu žalobcu (Účastníka 1) v sume 6.624,20 EUR ku dňu 20.01.2014 a v poslednej vete citovaného ustanovenia je uvedený aktuálny dlh vo výške 3.500,- EUR.

V ustanovení čl. II. dohody je deklarovaný spôsob vysporiadania záväzkov takto:

Účastník 1 má právo na odpustenie úrokov z omeškania vo výške 124,20 EUR, toto právo vzniká výlučne a len za podmienky splnenia povinnosti v zmysle čl. III. bodu 3.1. tejto dohody.

Účastník 1 má právo na odpustenie časti dlhu vo výške 3.000,- EUR, toto právo vzniká výlučne a len za podmienky splnenia povinnosti v zmysle čl. III. bodu 3.1 tejto dohody.

Účastník 2 má právo odstúpiť od tejto zmluvy, ak Účastník 1 nebude plniť svoje povinnosti podľa čl. III. bodu 3.1 tejto dohody.

V ustanovení čl. III. v bode 3.3. dohody je uvedené, že Účastník 2 sa zaväzuje postupovať podľa bodu 3.2., teda zaplatiť 3.000,- EUR do 31.03.2014.

Z príjmového dokladu vystaveného žalobcom je preukázané, že suma 3.624,20 EUR bola zaplatená dňa 28.02.2014 žalovanému.

Z emailovej správy zo dňa 11.02.2014 je zrejmé, že žalobca navrhoval odpustenie doplatku vo výške 3.000,- EUR.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

10. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ ním uplatneného nároku. Na základe uvedeného súd zistil, že záväzkovo právny vzťah bol založený medzi účastníkmi písomnou zmluvou uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako Zmluva o urovnaní. Uvedená zmluva je typovo podriadená úprave nepomenovanej zmluvy s právnou úpravou Zmluvy o urovnaní podľa ustanovenia § 585 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z právnej teórie, takáto zmluva upravuje práva účastníkov medzi nimi sporné na zmluvnom základe, teda z právneho vzťahu, ktorý je medzi nimi sporný. Z textu Dohody je právne významné, že nebol deklarovaný v jej ustanoveniach prejav vôle novácie, teda nahradenia doterajšieho záväzku novým. Úmysel zrušiť starý záväzok musí byť vyjadrený úplne nepochybne. Zo samotného znenia preambuly dohody „...vysporiadať svoje vzťahy mimosúdne, uzatvorením tejto dohody, ktorá bude zakladať vysporiadanie všetkých vzájomných práv a povinností...“ súd má za to, že dohoda je platne a účinne dojednaná, spôsobilá privodiť práva a povinnosti jej účastníkom. V danom konaní bola sporná bola výška záväzku žalobcu voči žalovanému z titulu kúpnej ceny za kúpu cenných papierov. Zo znenia Zmluvy o kúpe listinných cenných papierov vyplýva, že výška kúpnej ceny je 10.000,- EUR. Z bankových výpisov žalobcu je zrejmé, že kúpna cena akcií bola zaplatená v celej výške ku dňu uzatvorenia dohody, a to plnením postupnými splátkami právnemu predchodcovi žalovaného p. X.XXX,- vo výške celkom 3.500,- EUR a žalovanému v sume 3.000,- EUR, vyplývajúcej z úhrad na bankový účet žalovaného. Pred podpísaním dohody podľa tohto vyčíslenia výška zaplatenej kúpnej ceny predstavovala 6.500,- EUR, čím pohľadávka žalovaného predstavovala sumu 3.500,- EUR.

Tento údaj je uvedený aj v Dohode v čl. I. bod 1.2. ako aktuálna výška, čo korešponduje s aktuálny stavom. Príjmovým dokladom zo dňa 28.02.2014 bolo preukázané zaplatenie žalovanému 3.624,20 EUR ako 3.500,- EUR záväzok a 124,20 EUR úrok z omeškania. Platby žalovaný nespochybňoval, avšak tvrdil, že výška dlhu je 6.624,20 EUR a nie 3.500,- EUR, nakoľko medzi stranami sporu boli aj iné dohody a obchodné vzťahy, ako aj poskytnutá pôžička. Keďže žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 %, vychádzajúc z vyhlášky č. 20/2013 Z.z., od 01.04.2014 do zaplatenia a uplatnil si aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

11. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“

Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“

Podľa ustanovenia § 585 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník „(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.“

Podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3, 4 „(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 „Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

Podľa ustanovenia § 369c od, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby s. 1 „Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.”

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 20/2013 Zz., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka „Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.“

12. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, usmerneným právnym názorom súdu druhej inštancie, že žaloba bola podaná dôvodne. Účastníci zmluvného vzťahu nenamietali existenciu záväzkového vzťahu. Spornosť bola zistená pri určení výšky záväzku, tak ako je uvedený v ustanovení čl. I, bod 1.1. Predmet dohody „aktuálny dlh“, čo bolo objasnené svedeckou výpoveďou svedka - osoby v danom čase vzniku záväzku konajúceho za žalobcu. Na základe Zmluvy o kúpe listinných cenných papierov vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému ako predávajúcemu kúpnu cenu v sume 10.000,- EUR v 16 splátkach po 500,- EUR do 31.12.2013. Žalobca preukázal, že časť kúpnej ceny v nepravidelných splátkach v celkovej sume 3.500,- EUR vyplatil priamo pôvodnému predávajúcemu Z.. R. prevodom na účet, čo rozporované nebolo. Následne bola pohľadávka z kúpnej ceny prevedených akcií postúpená na žalovaného, čo bolo oznámené žalobcovi dňa 08.01.2014. Žalovaný vyzval žalobcu 19.01.2014 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 6.624,20 EUR ako sumu 6.500,- EUR istiny a 124,40 EUR úrok z omeškania. Následne sa začali zmluvné strany dohadovať o úhrade dlžnej sumy, o čom svedčí aj emailová komunikácia zaslaná zo strany žalobcu dňa 11.02.2014 (č.l. 122 súdneho spisu), z ktorej je zrejmé, že žalobca mal záujem časť záväzku uhradiť a žiadal aj o odpustenie sumy vo výške 3.000,- EUR. Z uzatvorenej Zmluvy o urovnaní je vzhľadom na preukázané tvrdenia žalobcu zrejmé, že ku dňu 28.02.2014 dlžná suma predstavovala sumu 3.500,- EUR istiny a úrok z omeškania 124,20 EUR z dôvodu, že dňa 12.02.014 žalobca uhradil žalovanému sumu 2.000,- EUR a dňa 17.02.2014 sumu 1.000,- EUR (spolu 3.000,- EUR). Po odpočítaní od žiadanej sumy 6.500,- EUR + 124,20 EUR teda dlh predstavoval ku dňu 17.02.2014 sumu 3.500,- EUR istina a 124,20 EUR úroky z omeškania. Na uvedené údaje nadväzovala aj časovo aj vecne Zmluva o urovnaní, ktorej existenciu ako aj vôľu ju podpísať strany sporu ako účastníci dohody nenamietali. Z ustanovenia čl. I. bod 1.1. je správne doplnený údaj, že ku dňu 28.02.2014 aktuálny dlh za kúpnu cenu akcií je 3.500,- EUR. Z príjmového dokladu zo dňa 28.02.2014 je preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému sumu vo výške 3.324,20 EUR, čím má súd za to, že bola splnená podmienka uvedená v čl. II. bod 2.2. dohody o urovnaní o nároku žalobcu na odpustenie časti dlhu vo výške 3.000,- EUR, ktorý mal byť uhradený žalobcovi v súlade s ustanovením čl. III. bod 3.3. dohody o urovnaní do 31.03.2014.

13. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie NS SR zo dňa 24.06.2010, sp.zn. 5Obo/52/2010). S poukazom na výsledky dokazovania a na skutočnosti tvrdené žalovaným, že išlo o riešenie aj iných obchodných vzťahov ako aj riešenie pôžičky v prospech žalovaného, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, ktoré vo vzťahu ku skutkovej podstate a časovému priebehu vyzneli skôr účelovo.

14. Súd zároveň dáva do pozornosti, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

15. Súd uzatvára, že vzhľadom na doplnené dokazovanie, skutkový stav a platné právne predpisy vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný v celom uplatnenom rozsahu. Žalovaný nepreukázal existenciu ďalšieho zmluvného alebo faktického vzťahu so žalobcom, z ktorého by mu vyplynul nárok na úhradu sumy 3.000,- EUR, tak ako žalovaný tvrdil v rámci procesnej obrany. Súd má za to, že vzhľadom k predloženej argumentácii a zmluvnej dokumentácii výklad vôle zmluvných strán je zrejmý, vyplývajúci v prospech tvrdení žalobcu. Súd zotrváva na argumentácii, že ak je voľnosť pri dojednaní zmluvných podmienok a účastníci uvedené využijú, v prípade sporu musia takéto dojednanie preukázať, čo žalovaný neučinil, resp. súd toto vyhodnotil ako nedostatočné. Na ekonomický zámer, výhodnosť, resp. nevýhodnosť obchodných rozhodnutí súd neprihliada, pokiaľ to nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, resp. konanie v rozpore so zákonom, resp. poctivým obchodným stykom.

16. V konaní nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, na druhej strane súdu bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného riadne zaplatiť dohodnuté plnenie, nakoľko druhá strana splnila svoj záväzok - zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, naproti tomu žalovaný bol ku dňu podania žaloby v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, ktorej splatnosť nastala z ustanovení dohody čl. III. bod 3.3 do 31.03.2014. Žalobca si uplatnil nárok na výšku úrokov z omeškania podľa ustanovenia predpisov vzťahujúcich sa na občianskoprávne vzťahy, teda v sume nižšej ako upravuje nariadenie č. 21/2013 Z.z. vykonávajúce ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže súd je viazaný návrhom žalobcu podľa ustanovenia § 216 ods. 2 „Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhanú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“, súd priznal výšku úrokov z omeškania, tak ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.

17. Súd na záver konštatuje, že v danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka, na ktorú mu vznikol nárok v dôsledku konania žalovaného, resp. nekonania, na čo bol povinný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči žalovanému vyhovel v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal v pomere úspechu v konaní žalobcovi ako úspešnej strane v konaní v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).