Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cob-93-2016.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/93/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: W. O., nar. X.XX.XXXX, bytom M.. Y. XXXX/XX, O., o zaplatenie sumy 5.721,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14. apríla 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14. apríla 2016 r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 9C/230/2014 - 118 zo dňa 14.04.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 5.721,89 eura z dôvodu nedoplatku žalovaného na celkovom vyúčtovaní finančného vysporiadania leasingovej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu.
2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení, podľa ktorých strany uzatvorili dňa 18.04.2007 kúpnu/leasingovú zmluvu č. 88100102. Jej predmetom bol leasing osobného motorového vozidla Renault Master 2,5 dci, ktorého nákupná cena bez DPH bola vo výške 777.576,-- Sk (25.810,78 eura). Žalovaný mal realizovať 48 mesačných splátok po 19.505,-- Sk (647,45 eura). Podľa protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy činila obstarávacia cena vozidla s DPH sumu 30.714,82 eur. Žalobca vyúčtoval žalovanému z titulu nesplatenej istiny sumu 10.951,53 eur ako rozdiel medzi obstarávacou cenou predmetu leasingu bez DPH a sumami splátok istiny zahrnutých v splátkach predpísaných do predčasného ukončenia leasingovej zmluvy (splátka č. 1 až č. 29) = hodnota vozidla bez DPH 25.810,78 eur - jednotlivé splátky. Keďže žalovaný uhradil iba prvých 29 splátok, pričom splátka č. 26 bola uhradená vo výške 0,08 eura, nedoplatok na splátkach dosiahol výšku 2.589,72 eura. Žalobca ďalej vyúčtoval žalovanému 493,75 eura ako náklady spojené s odberom predmetu leasingu poukazujúc na uhradenie faktúry č. 2009/0012 vystavenej spoločnosťou J. M. GROSS s.r.o.. V predmetnej faktúre však boli sumárne uvedené náklady spojené so zaisťovaním predmetov rôznych lízingových zmlúv, ktoré sa všetky netýkali žalovaného. Iba príloha faktúry identifikovala položky 15 až 18 pozostávajúce zo sumy 355,51 eura za obe vozidlá, osvedčenie o evidencii vozidla vo výške 19,75 eura, servisná knižka vo výške 39,50 eura a sady kľúčov v hodnote 79,-- eur. Vozidlo bolo podľa preberacieho protokolu žalovanému odobraté 21.09.2009 s tým, že stav vozidla bol dobrý, zodpovedal jeho veku, bolo poškodené predné sklo, pravý zadný bok bol oškretý a v protokole bolo zároveň uvedené, že boli odovzdané aj kľúče, diaľničná známka bola súčasťou výbavy vozidla ako aj servisná knižka. Žalobca vozidlo následne predal na základe kúpnej zmluvy dňa 12.02.2010 za kúpnu cenu 6.999,-- eur s DPH, pričom vozidlo malo najazdených 261 101 km. Žalobca predložil k oceneniu vozidla ním vystavený protokol, v ktorom uviedol, že priemerná výkupná hodnota porovnateľného vozidla činila 17.600,-- eur, po kilometrovej korekcii vzhľadom na štatistický priemer 10.480,-- eur. Od tejto žalobca odrátal kvôli stavu pneumatík 220,49 eura, náklady na preukázateľné opravy 583,55 eura, technický stav odlišný od priemeru 409,51 eura
a kvôli neznámemu servisnému alebo prevádzkovému režimu 366,80 eura, čím v konečnom dôsledku znížil výkupnú hodnotu na sumu 8.898,-- eur. Priemerná predajná hodnota porovnateľného jazdeného vozidla bola v protokole uvedená vo výške 19.460,-- eur a po kilometrovej korekcii vo výške 11.590,-- eur, pričom celková predajná hodnota jazdeného vozidla činila 9.840,-- eur. Žalobca poukazoval na to, že pri predčasnom ukončení zmluvy je v článku 11 písm. d), da), dc) uvedené, čo všetko musí leasingový nájomca uhradiť pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.
3. V časti odôvodnenia venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Poukázal tiež na § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Napokon poukázal na § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
4. Súd prvej inštancie popísal podstatu finančného inštitútu leasingu, pričom upriamil pozornosť na skutočnosť, že leasing nie je ako zmluvný typ upravený ustanoveniami žiadneho hmotnoprávneho predpisu. Leasingová zmluva má povahu inominátnej zmluvy v zmysle § 51 a § 491 Občianskeho zákonníka alebo § 269 Obchodného zákonníka. Jej cieľom je konečný prevod vlastníctva predmetu leasingu na leasingového nájomcu. Žalobou sa žalobca v danom prípade domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu nevysporiadaných finančných nárokov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy uzavretej so žalovaným. Žalobca v bode 6 písm. b) obchodných podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy uviedol, že ak dôjde k odobratiu vozidla, považuje sa deň odobratia predmetu leasingu za deň odstúpenia od leasingovej zmluvy zo strany leasingového prenajímateľa a odstúpením od zmluvy sa stávajú všetky neuhradené splátky okamžite splatnými. Toto ustanovenie obchodných podmienok súd prvej inštancie označil za odporujúce zásadám poctivého obchodného styku „zo strany navrhovateľa“. Súd prvej inštancie označil žalobou uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto súvislosti uviedol, že žalobca ako vlastník vozidla po jeho odobratí síce mal právo vozidlo predať, avšak jeho svojvôľa ohľadne výšky kúpnej ceny nemohla byť na úkor žalovaného, pretože „takýto postup navrhovateľa mohol zvádzať ku krokom, že vozidlo môže predať za akúkoľvek nízku cenu, pretože následne sa môže rozdielu domáhať voči bývalému leasingovému nájomcovi“. Žalobca nepreukázal, že kúpna cena 6.999,-- eur nebola podhodnotená, pričom zároveň nepreukázal, že zníženie hodnoty vozidla bolo vo vzťahu k jeho technickému stavu opodstatnené. Žalobca nepreukázal potrebu prípadných opráv vozidla. Zároveň žalobca nezohľadnil, že žalovaný zaplatil prvú zvýšenú leasingovú splátku vo výške 6.142,97 eura. Z tejto splátky bola žalobcom zohľadnená len suma 2.589,72 eura, čo žalobca zdôvodňoval tým, že po ukončení zmluvy už nemohol požadovať pri zaplatení ďalších splátok aj poistné a úrok, čo súd prvej inštancie označil rovnako za neprijateľný postup zo strany žalobcu. Výkon takéhoto práva je podľa súdu prvej inštancie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva preto právnu ochranu. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nezaslal žalovanému odstúpenie od leasingovej zmluvy a dojednanie obsiahnuté v článku 6 písm. b) obchodných podmienok, podľa ktorého je za odstúpenie od leasingovej zmluvy potrebné považovať deň odobratia predmetu leasingu, označil súd za odporujúce ustanoveniam Obchodného zákonníka upravujúcim odstúpenie od zmluvy. Z predloženého protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy nie je preukázaná dôvodnosť viacerých položiek, napr. strata z predaja predmetu leasingu v sume 5.070,02 eura, iné nedoplatky v sume 493,75 eura a iné. Žalobca nepreukázal dôvodnosť týchto ďalších nákladov, ako ani skutočnosti že predajná cena predmetu leasingu bola vo výške 5.881,51 eura bez DPH, keďže v kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena 6.999,-- eur vrátane DPH. Súd prvej inštancie skonštatoval, že cena za ktorú žalobca scudzil predmety leasingu nebola primeraná veku, stavu a vybaveniu daného vozidla, čo mohlo mať podstatný vplyv na celkovú výšku prípadného nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu plne úspešnému žalovanému nepriznal iba z dôvodu, že mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie.
7. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že žalovanému pri uzavretí zmluvy nemožno priznať právny status spotrebiteľa. Rovnosť strán v záväzkovom vzťahu by mala byť zachovaná aj v súdnom konaní. Žalovaný bol počas celého konania nečinný, pričom z jeho strany neprišlo k popretiu či rozporovaniu akékoľvek tvrdenia prezentovaného žalobcom. Žalovaný rovnako neoznačil žiaden dôkaz na podporu svojich skutkových tvrdení. Žalobca odmieta tvrdenie súdu, že predal predmet financovania za nižšiu ako cenu obvyklú. Keďže išlo o jedinú istú formu uspokojenia pohľadávky žalobcu, bolo v jeho záujme dosiahnuť čo najvyšší výťažok pri samotnom predaji predmetu financovania. Žalobca pri predaji predmetu financovania postupoval ako jeho výlučný vlastník v rámci svojej zmluvnej voľnosti. Pri predaji predmetu financovania neporušil žiadnu zákonnú povinnosť. Konajúci súd napriek predloženým dôkazom bez ďalšieho dospel k záveru, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou, avšak konajúci súd nešpecifikoval, aká povinnosť mala byť zo strany žalobcu vôbec porušená. Žalobca zdôraznil, že jediným subjektom legitimovaným na vznesenie uvedenej námietky bol žalovaný, a súd nemôže v konaní nahrádzať jeho úkony. Uvedeným spôsobom súd porušil princíp svojej nestrannosti a rovnosti účastníkov konania. Žalobca popiera, že by predmet leasingu predal za cenu nižšiu ako obvyklú. Ak by však aj k tomu došlo, dôkazné bremeno by v tomto smere zaťažovalo žalovaného.
8. Žalobca ďalej namietal proti záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého nezohľadnil celú prvú zvýšenú splátku uhradenú žalovaným. Takéto tvrdenie súdu podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti a žalobca túto s poukazom na splátkový kalendár a protokol o finančnom vysporiadaní započítal v celom rozsahu.
9. Žalobca v rozpore s tvrdením súdu riadne zdokladoval náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s odobratím predmetu financovania. Na rozporovanie uvedených nákladov bol povinný žalovaný.
10. Žalobca záverom svojho odvolania zdôraznil, že v obdobných prípadoch bol jeho nárok vyhodnotený ako dôvodný. Poukazoval preto na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, pričom citoval relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR. Je preto legitímnym očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní.
11. Z uvedených dôvodov žalobca označil napadnutý rozsudok za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom konanie vykazuje vady v dôsledku vznášania námietok súdom, na ktoré tento nebol legitimovaný. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu rovnako dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa preto domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade opodstatnené a napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť.
13. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Odvolací súd mal v danom prípade za to, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v danom prípade došlo v dôsledku nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. (čiže z procesného predpisu účinného v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu) znamená právo strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie obsiahnuté v práve na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (takýto záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. III. ÚS 909/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/06).
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že bod 6 písm. b) obchodných podmienok tvoriacich súčasť leasingovej zmluvy (v zmysle ktorého podľa žalobcu došlo k odstúpeniu od predmetnej leasingovej zmluvy) je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Odôvodnenie prvoinštančného rozsudku však neobsahuje žiadne úvahy, ktoré by vysvetľovali, ako súd prvej inštancie k takémuto právnemu záveru dospel. Súd prvej inštancie rovnako bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza, že cena za ktorú bol predmet leasingu následne odpredaný, nebola primeraná veku, stavu a vybaveniu daného vozidla, čo mohlo mať podstatný vplyv na celkovú výšku prípadného nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti neuviedol, akú predajnú cenu by vo vzťahu k predmetnému vozidlu v čase jeho predaja považoval za primeranú a ani to, na základe akých dôkazov dospel k zisteniu o tom, čo je za primeranú cenu v danom prípade potrebné považovať. Nedostatkom vysvetľujúcich dôvodov tiež trpí tá časť odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, v rámci ktorej súd žalobcovi vytýka, že do konečného vyúčtovania leasingu nezahrnul platbu prvej zvýšenej leasingovej splátky v plnej výške. Akým spôsobom súd prvej inštancie k takémuto záveru dospel už nie je možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť. Absenciou bližšieho odôvodnenia je taktiež postihnuté holé konštatovanie prvoinštančného súdu, podľa ktorého spôsob ukončenia zmluvného vzťahu upravený v bode 6 písm. b) obchodných podmienok leasingu je v rozpore s bližšie neidentifikovanými ustanoveniami Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy. V danom prípade nie je možné totiž zistiť, v čom súd videl údajný rozpor dohody obsiahnutej v citovanom bode obchodných podmienok, a akým konkrétnym ustanoveniam hmotnoprávneho predpisu o odstúpení od zmluvy majúcim kogentný charakter by táto dohoda mala odporovať.
16. Absenciu dostatočného a zároveň zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne posúdenia týchto okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku, považuje odvolací súd za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúceho odvolanie. Tento nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom konaní vzhľadom na jeho povahu nie je možné napraviť.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
18. Podľa § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou odvolacieho súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Tu sa žiada zdôrazniť, že súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia nového rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi úvahami pri hodnotení dôkazov a z nich vyplývajúcimi skutkovými zisteniami na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, tak aby toto odôvodnenie tvorilo logický celok. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiada v odôvodnení nového rozhodnutia vo veci aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.