Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-363-2016.pdf
PDF · 79.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/363/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Y. A., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., P. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 41, proti žalovanému 1/ U. E., nar. XX. XX. XXXX a žalovanej 2/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W. W., X. cesta XXXX/XX a obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou ICTUS, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Murgašova 8, IČO: 47 236 191, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43 200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/87/2014-252 zo dňa 01. 03. 2016, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 43 200 €, keď po vykonanom dokazovaní nemal nijakým spôsobom preukázanú dohodu, v ktorej sa podľa tvrdenia žalobkyne so žalovaným dohodli, že žalobkyňa bude financovať prestavbu rodinného domu súp. č. XXXXX/XX v W. W. na X. ceste s tým, že žalovaní prevedú na ňu podiel z predmetnej nehnuteľnosti tak, že sa stane podielovou spoluvlastníčkou prízemia predmetného rodinného domu. Súd taktiež nemal preukázané skutočnosti ohľadne odovzdania finančnej hotovosti zo strany žalobkyne žalovaným 1/, 2/ dňa 11. 04. 2012 vo výške 15 000 € a v priebehu júna alebo júla roku 2012 taktiež vo výške 15 000 €. Podľa tvrdenia žalobkyne, resp. L. H., sa na stretnutí, kde malo dôjsť k odovzdaniu uvedených prostriedkov, mali zúčastniť jednak žalobkyňa, jej priateľ L. H., žalovaní 1/, 2/ a matka žalobkyne Y. X., výsluchom týchto osôb súd v skutočnosti ohľadne preukázania odovzdania finančných prostriedkov preukázané nemal, keďže okrem žalobkyne a jej priateľa L. H. túto skutočnosť nepotvrdili ani žalovaní 1/, 2/ ani svedkyňa Y. X.. Výsluchu ostatných svedkov mal súd za preukázané len sprostredkované informácie. Čo sa týka finančných prostriedkov v celkovom rozsahu 11 300 €, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že tieto finančné prostriedky boli jej vlastníctvom. Z výpovede L. H. vyplynuli sporné skutočnosti ohľadne toho, komu tieto finančné prostriedky mali patriť, ktorý spočiatku v čestnom vyhlásení vyhlásil, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky, ktoré zasielal na účet žalovaného 1/ a neskôr tvrdil, že sa jednalo o prostriedky výlučne vlastnícky patriace žalobkyni. Spornou sa taktiež stal spôsob akým malo dôjsť k výberu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne, a ich sklad na účet L. H., a to z toho dôvodu, že pokiaľ žalobkyňa spočiatku tvrdila, že tieto vkladala na účet L. H. a tieto pochádzali z jej osobného účtu, neskôr uvádzala, že pohyb finančných prostriedkov prebiehal tak, že tieto ona sama vyberala z bankomatu, tieto odovzdávala L. H. a ten ich následne zasielal žalovanému v 1/ rade. Tieto tvrdenia však žalobkyňa nepreukázala, tieto skutočnosti nepreukazujú ani výpisy z jej osobného účtu za obdobie od 31. 01. 2012 do 25. 06. 2012, resp. od 05. 02. 2013 do 01. 07. 2013. Po prvé sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré
boli čerpané z tohto účtu po období, kedy žalobkyňa podľa jej tvrdenia mala tieto prostredníctvom L. H. poskytovať žalovanému v 1/ rade, kedy posledná poskytnutá platba mala byť dňa 30. 04. 2013, avšak z predmetných výpisov vyplýva obdobie, do ktorého takýmto spôsobom mala finančné prostriedky vyberať až do 01. 07. 2013. V niektorých prípadoch sa jednalo o platby platobnou kartou, teda nie výbery, resp. jednalo sa o výbery finančných prostriedkov na území Slovenskej republiky, čo súd považoval za nelogické, aby žalobkyňa vybrala finančné prostriedky na Slovensku, následne ich odovzdávala, resp. vkladala na účet L. H. a ten následne finančné prostriedky zasielal žalovanému v 1/ rade. Žalobkyňa taktiež nepoprela tvrdenie žalovaných 1/, 2/ o tom, že finančné prostriedky, pokiaľ aj boli poukázané na účet žalovaného v 1/ rade, boli prostriedkami, z ktorých mal byť vyplatený právny zástupca žalobkyne v inom súdom konaní, resp. mali to byť platby ohľadne vrátenia finančných prostriedkov, ktoré v minulosti žalovaní 1/, 2/ poskytli žalobkyni.. V konečnom dôsledku, teda, pokiaľ okresný súd nemal za preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ sa obohatili na úkor žalovanej, pretože pôvod finančných prostriedkov, ktoré boli zasielané z účtu L. H. zostal sporný, žalobkyňa nepreukázala v konaní, že sa nejedná o dar ako to tvrdili žalovaní 1/, 2/, preto okresný súd žalobu zamietol.
2. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 451 OZ a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní.
3. Žalobkyňa v odvolaní najmä poukázala na predložené listinné dôkazy, a to výpisy z osobného účtu č. XXXXXX W XXX XX X. N?rdlingen, z ktorých vyplývajú skutočnosti, že z tohto účtu boli postupne vyberané finančné prostriedky, ktoré dávala L. H., a preto nerozumie odôvodneniu rozhodnutia v tom, prečo súd spochybňuje jej mechanizmus zasielania financií synovi ako nelogický. Dostatočne vysvetlila, že čase, keď bývala u L. v podnájme, jej banka bola 100 km vzdialená, preto vyberala peniaze z bankomatu a dala ich L.. On ich zo svojho účtu posielal žalovanému 1/. L. H. prišiel osobne na Slovensko a jej tvrdenia dosvedčil. Poukázala na podľa nej kľúčový dôkaz celého prípadu, a to čestné prehlásenie L. H. zo dňa 15. 07. 2015, z ktorého vyplývajú podstatné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu. K tvrdeniam žalobcov, že na prestavbu predmetného rodinného domu použili financie od rodičov žalovanej v 2/ rade uviedla, že predložené čestné prehlásenie rodičov žalovanej 2/ X. F. a Y. F. je úplne nesúladné so skutočným stavom veci vykonštruované, pretože menovaní nikdy nemohli darovať svojej dcére v roku 2009 finančné prostriedky v hodnote 12 000 € údajne na kúpu pozemku v Ľubietovej, keďže žalovaní chceli stavať rodinný dom. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že v roku 2012 darovali dcére ďalších 20 000 € za účelom údajného vysporiadania detí a tieto finančné prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu rodinného domu v X.. Rodičia žalovanej 2/ nikdy takýmito finančnými sumami nedisponovali, nemali úspory. Žalovaní nepredložili písomný dôkaz o existencií sumy 12 000 € a 20 000 €. Žalobkyňa ďalej poukázala na svedeckú výpoveď B. I. a B. P. ako aj W. G.. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu potvrdili, že je pravda, že žalobkyňa darovala nejaké finančné prostriedky žalovanému 1/, ktoré žalovaný použil na kúpu hnuteľných vecí a zariadenia izby pre žalobkyňu v čase, keď ešte s nimi bývala spolu v rodinnom dome. Časť z týchto finančných prostriedkov bola použitá na vyplatenie odmeny právnemu zástupcovi žalobkyne v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/138/2012 v podobnej veci. Všetky hnuteľné veci a zariadenie boli žalovanými vydané naspäť žalobkyni, keď sa odsťahovala z rodinného domu. Žalovaní dostatočným spôsobom preukázali množstvo finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu, boli predložené výpisy z účtu, zmluvy o pôžičkách nielen s finančnými inštitúciami ale aj medzi rodičmi žalovanej 2/ a Veriteľmi, čestné prehlásenie, výpis z listu vlastníctva k domu v Poľskej republike spolu s prekladom, kúpna zmluva na automobil, kúpna zmluva na byt, daňové priznania, potvrdenie o príjme, a ďalšie. Dôkazná povinnosť zaväzuje žalobkyňu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrário CSP) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu a s dôvodmi rozsudku v celom rozsahu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, či žalovaným 1/, 2/ posielala, peniaze,
ktoré boli jej vlastníctvom z Nemecka, taktiež nepreukázala, že peniaze, ktoré aj posielala slúžili na rekonštrukciu predmetného rodinného domu v W. W. a taktiež nepreukázala, že medzi ňou a žalovanými existovala dohoda o tom, že odplatou za poskytnuté finančné prostriedky bude prevod podielu z predmetného domu na žalobkyňu. Ohľadne sumy 30 000 € (2 x 15 000) žalobkyňa nepreukázala, že tieto peniaze skutočne žalovaným 1/, 2/ odovzdala. Keďže žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, správne okresný súd žalobu zamietol, keď nemal preukázané, že sa žalovaní 1/, 2/ bezdôvodne obohatili (§ 451 OZ). V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu.
7. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a o ich nároku rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.