Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/363/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Y. A., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., P. XXXX/XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Švarcom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 41, proti žalovanému 1/ U. E., nar. XX. XX. XXXX a žalovanej 2/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom W. W., X. cesta XXXX/XX a obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou ICTUS, s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, Murgašova 8, IČO: 47 236 191, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 43 200 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/87/2014-252 zo dňa 01. 03. 2016, takto

rozhodol:

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobkyne o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 43 200 €, keď po vykonanom dokazovaní nemal nijakým spôsobom preukázanú dohodu, v ktorej sa podľa tvrdenia žalobkyne so žalovaným dohodli, že žalobkyňa bude financovať prestavbu rodinného domu súp. č. XXXXX/XX v W. W. na X. ceste s tým, že žalovaní prevedú na ňu podiel z predmetnej nehnuteľnosti tak, že sa stane podielovou spoluvlastníčkou prízemia predmetného rodinného domu. Súd taktiež nemal preukázané skutočnosti ohľadne odovzdania finančnej hotovosti zo strany žalobkyne žalovaným 1/, 2/ dňa 11. 04. 2012 vo výške 15 000 € a v priebehu júna alebo júla roku 2012 taktiež vo výške 15 000 €. Podľa tvrdenia žalobkyne, resp. L. H., sa na stretnutí, kde malo dôjsť k odovzdaniu uvedených prostriedkov, mali zúčastniť jednak žalobkyňa, jej priateľ L. H., žalovaní 1/, 2/ a matka žalobkyne Y. X., výsluchom týchto osôb súd v skutočnosti ohľadne preukázania odovzdania finančných prostriedkov preukázané nemal, keďže okrem žalobkyne a jej priateľa L. H. túto skutočnosť nepotvrdili ani žalovaní 1/, 2/ ani svedkyňa Y. X.. Výsluchu ostatných svedkov mal súd za preukázané len sprostredkované informácie. Čo sa týka finančných prostriedkov v celkovom rozsahu 11 300 €, súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že tieto finančné prostriedky boli jej vlastníctvom. Z výpovede L. H. vyplynuli sporné skutočnosti ohľadne toho, komu tieto finančné prostriedky mali patriť, ktorý spočiatku v čestnom vyhlásení vyhlásil, že sa jednalo o jeho výlučné finančné prostriedky, ktoré zasielal na účet žalovaného 1/ a neskôr tvrdil, že sa jednalo o prostriedky výlučne vlastnícky patriace žalobkyni. Spornou sa taktiež stal spôsob akým malo dôjsť k výberu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne, a ich sklad na účet L. H., a to z toho dôvodu, že pokiaľ žalobkyňa spočiatku tvrdila, že tieto vkladala na účet L. H. a tieto pochádzali z jej osobného účtu, neskôr uvádzala, že pohyb finančných prostriedkov prebiehal tak, že tieto ona sama vyberala z bankomatu, tieto odovzdávala L. H. a ten ich následne zasielal žalovanému v 1/ rade. Tieto tvrdenia však žalobkyňa nepreukázala, tieto skutočnosti nepreukazujú ani výpisy z jej osobného účtu za obdobie od 31. 01. 2012 do 25. 06. 2012, resp. od 05. 02. 2013 do 01. 07. 2013. Po prvé sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré

boli čerpané z tohto účtu po období, kedy žalobkyňa podľa jej tvrdenia mala tieto prostredníctvom L. H. poskytovať žalovanému v 1/ rade, kedy posledná poskytnutá platba mala byť dňa 30. 04. 2013, avšak z predmetných výpisov vyplýva obdobie, do ktorého takýmto spôsobom mala finančné prostriedky vyberať až do 01. 07. 2013. V niektorých prípadoch sa jednalo o platby platobnou kartou, teda nie výbery, resp. jednalo sa o výbery finančných prostriedkov na území Slovenskej republiky, čo súd považoval za nelogické, aby žalobkyňa vybrala finančné prostriedky na Slovensku, následne ich odovzdávala, resp. vkladala na účet L. H. a ten následne finančné prostriedky zasielal žalovanému v 1/ rade. Žalobkyňa taktiež nepoprela tvrdenie žalovaných 1/, 2/ o tom, že finančné prostriedky, pokiaľ aj boli poukázané na účet žalovaného v 1/ rade, boli prostriedkami, z ktorých mal byť vyplatený právny zástupca žalobkyne v inom súdom konaní, resp. mali to byť platby ohľadne vrátenia finančných prostriedkov, ktoré v minulosti žalovaní 1/, 2/ poskytli žalobkyni.. V konečnom dôsledku, teda, pokiaľ okresný súd nemal za preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ sa obohatili na úkor žalovanej, pretože pôvod finančných prostriedkov, ktoré boli zasielané z účtu L. H. zostal sporný, žalobkyňa nepreukázala v konaní, že sa nejedná o dar ako to tvrdili žalovaní 1/, 2/, preto okresný súd žalobu zamietol.

2. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 451 a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, teda podľa zásady úspechu v konaní.

3. Žalobkyňa v odvolaní najmä poukázala na predložené listinné dôkazy, a to výpisy z osobného účtu č. XXXXXX W XXX XX X. N?rdlingen, z ktorých vyplývajú skutočnosti, že z tohto účtu boli postupne vyberané finančné prostriedky, ktoré dávala L. H., a preto nerozumie odôvodneniu rozhodnutia v tom, prečo súd spochybňuje jej mechanizmus zasielania financií synovi ako nelogický. Dostatočne vysvetlila, že čase, keď bývala u L. v podnájme, jej banka bola 100 km vzdialená, preto vyberala peniaze z bankomatu a dala ich L.. On ich zo svojho účtu posielal žalovanému 1/. L. H. prišiel osobne na Slovensko a jej tvrdenia dosvedčil. Poukázala na podľa nej kľúčový dôkaz celého prípadu, a to čestné prehlásenie L. H. zo dňa 15. 07. 2015, z ktorého vyplývajú podstatné skutkové okolnosti posudzovaného prípadu. K tvrdeniam žalobcov, že na prestavbu predmetného rodinného domu použili financie od rodičov žalovanej v 2/ rade uviedla, že predložené čestné prehlásenie rodičov žalovanej 2/ X. F. a Y. F. je úplne nesúladné so skutočným stavom veci vykonštruované, pretože menovaní nikdy nemohli darovať svojej dcére v roku 2009 finančné prostriedky v hodnote 12 000 € údajne na kúpu pozemku v Ľubietovej, keďže žalovaní chceli stavať rodinný dom. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že v roku 2012 darovali dcére ďalších 20 000 € za účelom údajného vysporiadania detí a tieto finančné prostriedky mali byť použité na rekonštrukciu rodinného domu v X.. Rodičia žalovanej 2/ nikdy takýmito finančnými sumami nedisponovali, nemali úspory. Žalovaní nepredložili písomný dôkaz o existencií sumy 12 000 € a 20 000 €. Žalobkyňa ďalej poukázala na svedeckú výpoveď B. I. a B. P. ako aj W. G.. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu potvrdili, že je pravda, že žalobkyňa darovala nejaké finančné prostriedky žalovanému 1/, ktoré žalovaný použil na kúpu hnuteľných vecí a zariadenia izby pre žalobkyňu v čase, keď ešte s nimi bývala spolu v rodinnom dome. Časť z týchto finančných prostriedkov bola použitá na vyplatenie odmeny právnemu zástupcovi žalobkyne v konaní pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/138/2012 v podobnej veci. Všetky hnuteľné veci a zariadenie boli žalovanými vydané naspäť žalobkyni, keď sa odsťahovala z rodinného domu. Žalovaní dostatočným spôsobom preukázali množstvo finančných prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu, boli predložené výpisy z účtu, zmluvy o pôžičkách nielen s finančnými inštitúciami ale aj medzi rodičmi žalovanej 2/ a Veriteľmi, čestné prehlásenie, výpis z listu vlastníctva k domu v Poľskej republike spolu s prekladom, kúpna zmluva na automobil, kúpna zmluva na byt, daňové priznania, potvrdenie o príjme, a ďalšie. Dôkazná povinnosť zaväzuje žalobkyňu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že zo strany žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rozsudok okresného súdu žiadali ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrário ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu a s dôvodmi rozsudku v celom rozsahu. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v konaní, či žalovaným 1/, 2/ posielala, peniaze,

ktoré boli jej vlastníctvom z Nemecka, taktiež nepreukázala, že peniaze, ktoré aj posielala slúžili na rekonštrukciu predmetného rodinného domu v W. W. a taktiež nepreukázala, že medzi ňou a žalovanými existovala dohoda o tom, že odplatou za poskytnuté finančné prostriedky bude prevod podielu z predmetného domu na žalobkyňu. Ohľadne sumy 30 000 € (2 x 15 000) žalobkyňa nepreukázala, že tieto peniaze skutočne žalovaným 1/, 2/ odovzdala. Keďže žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, správne okresný súd žalobu zamietol, keď nemal preukázané, že sa žalovaní 1/, 2/ bezdôvodne obohatili (§ 451 . V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu.

7. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 a o ich nároku rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 262 ods. 1 v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP.

8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.