Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/229/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne P. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., B. XXXX/XX, zastúpenej spoločnosťou Stehura & partners, v.o.s., advokátska kancelária, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/164/2016-27 zo dňa 16. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 140342-45052 zo dňa 16.11.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 4.320,00 eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.11.2011, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť takéto zabezpečenie poskytnutého úveru. Žalovaný nepreukázal ani to, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, hoci je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. Je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo, aby vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to,

že rozhodnutie je predčasné. Namietal neprípustnosť určovacej žaloby v tejto veci. Súd nesprávne vyhodnotil otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení, hoci ide o zákonnú procesnú podmienku pre konanie ako také. Namietal posúdenie a záver súdu, podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy nie je platným právnym úkonom lebo žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť jej uzavretie. Nie je správny právny záver súdu prvej inštancie, že Dohoda o zrážkach je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava Dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by sa jednalo o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, nebolo dôvodné vysloviť neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy. Za nezákonný považuje záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa vôbec nezaoberal obsahom daného ustanovenia príslušnej právnej normy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážky zo mzdy - § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej základe je vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je neurčitý a ani nezrozumiteľný.

4) Žalobkyňa sa v podanom vyjadrení stotožnila s názorom súdu prvej inštancie a navrhla rozsudok potvrdiť. Poukázala na závery judikatúry SD EÚ ako aj Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých praktikách predávajúcich zo dňa 21. 01. 2011.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ namietal, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebol naliehavý právny záujem, s týmto názorom nebolo možné v danom prípade súhlasiť. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V danom prípade zhodne s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) mal odvolací súd za to, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8) Zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažoval ani odvolací súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za individuálne dohodnutú. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie žalobkyňa musela predmetnú dohodu podpísať, inak by nebola dostala úver. Skutočnosť, že žalovaný požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy nespôsobuje samo o sebe neplatnosť takéhoto úkonu. Žalovaný môže požadovať zabezpečenie úveru všetkými právne dostupnými možnosťami. Žalobkyňa, ako spotrebiteľka, bola donútená uzatvoriť predmetnú dohodu, ak chcela dostať úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený

formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravené možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy ktoré by vyvrátili tvrdenia o individuálnom dojednaní tejto dohody (v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie správne považoval dojednanie dohody o zrážke zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané. 9) Teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a s týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. Ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ - žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Nie je daný dôvod, aby spotrebiteľ vynakladal úsilie na to, aby získal nedôvodne vymožené prostriedky späť (z titulu bezdôvodného obohatenia), s čím sú spojené náklady.

10) Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 20 rozsudku o posúdení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to z hľadiska vymedzenia spôsobu zrážok zo mzdy, ktorým by bolo nespochybniteľné, v akom rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti zo mzdy žalobkyne vykonávať. „Dohodu“ účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto môžu byť v následných zrážkach navýšené, odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle § 39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť by sama o sebe nespôsobila neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy (v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), no vzhľadom na charakter predmetnej dohody ako neprijateľnej podmienky to na závere súdu prvej inštancie nič nemení.

11) Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

12) Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil všetky okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.11.2011 a pokiaľ dospel k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

13) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mala žalobkyňa, má táto aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .