Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/118/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného F. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 1.6.2017, č. k. 16Nt/42/2016-21, na neverejnom zasadnutí dňa 21.9.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť F. J., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 1.6.2017, č. k. 16Nt/42/2016-21 rozhodol tak, že podľa § 402 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku s poukazom na § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd odmietol návrh odsúdeného F. J., nar. XX. X. XXXX v R., trvale bytom I. XXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/145/2011 doručený súdu dňa 30. 11. 2016. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil tým, že dôkazy uvádzané v návrhu na povolenie obnovy konania nie sú dôkazmi len na preukázanie tých istých skutočností, na základe ktorých bol návrh na povolenie obnovy konania, vedených skôr na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 1Nt/18/2014 právoplatne zamietnutý. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal navrhnutými dôkazmi, ktoré by tieto skutočnosti preukázali, nevykonal výsluch žiadneho zo svedkov, pričom sa nejednalo o svedkov výlučne totožných so svedkami navrhovanými v skoršom konaní, v ktorom bol zamietnutý predchádzajúci návrh na povolenie obnovy konania. Žiada, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil ako nezákonné a vyhovel návrhu na povolenie obnovy konania. Prokurátor sa sťažnosť nepodal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku uznesenia, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom. Napadnuté uznesenie súd vydal na neverejnom zasadnutí, ktoré vykonal v súlade s ustanovením § 402 ods. 2 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o dokazovanie, toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Preskúmajúc výrok i odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako i obsah trestného spisu, sťažnostný súd zistil, že napadnutý výrok je vecne správny a odôvodnený v súlade so zákonnými požiadavkami vyžadovanými v ustanovení § 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o odmietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany vedenej pod spisovou značkou 1T/145/2011. Svoje rozhodnutie oprel prvostupňový súd predovšetkým o zistenie, že odsúdený už skôr podal návrh na obnovu konania, ktorý bol vedený na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 1Nt/18/2014 a, ktorý bol právoplatne zamietnutý, nakoľko neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania. Porovnaním tohto predchádzajúceho návrhu odsúdeného s aktuálne prejednávaným návrhom, prvostupňový súd zistil, že odsúdený už v návrhu na povolenie obnovy konania z 24. novembra 2014 uvádzal, že K. J., K.T. a T.T. sa dohodli na podaní trestného oznámenia na odsúdeného, pričom dôvody, ktoré uviedli, sa nezakladajú na pravde. Rovnako uvádzal, že K. J. následne začala piť alkohol a začala biť spoločné maloleté deti, ako aj psychicky ubližovať matke odsúdeného, ktorú tiež fyzicky napadla. Uvedené bol odsúdený nahlásiť na sociálnu kuratelu v meste Hlohovec. Neskôr sa K. J. vrátila s deťmi do spoločnej domácnosti, pričom bola opitá, pila alkohol v kombinácii s liekmi, o deti sa nestarala, nedávala im najesť, odmietala chodiť s deťmi k lekárovi a tieto bila varechou a palicami. Na preukázanie týchto skutočností odsúdený navrhol vypočuť svedkov J. J., S. S., JUDr. S. C. a T. H.. Tento návrh, ako už bolo vyššie v texte uvedené, bol zamietnutý podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania. Vypočutí svedkovia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste v danej veci. Sťažnostný Krajský súd v Trnave v uznesení z 24. marca 2015 sp. zn. 3Tos/50/2015 vyslovil záver, že skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu podania odsúdeného nemožno považovať za súdu skôr neznáme, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, nakoľko dôkazy, na ktoré odsúdený poukazoval, boli známe už v priebehu pôvodného konania, pričom súdy sa s týmito dôkazmi náležitým spôsobom vysporiadali. Svoj aktuálny návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že nie všetky skutočnosti boli súdu skôr známe a v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine. K uvedenému žiadal vypočuť svedkov: T. J., Mgr. K. P. (kolízny opatrovník), J. J., K. J., K.T.. Vzhľadom na to, že K. J.dajne odcudzila odsúdenému mobilný telefón, pričom syn K. J., K.T., si týmto dobíjal vlastný kredit na telefóne, čím vznikla odsúdenému škoda vo výške 150,- Eur, čo odsúdený nahlásil. Pomstou malo byť trestné oznámenie podané na odsúdeného, pričom dôvody tam uvedené sa nezakladajú na pravde. Odsúdený v návrhu ďalej uviedol, že K. J. následne začala piť alkohol a začala biť spoločné maloleté deti, ako aj psychicky ubližovať matke odsúdeného, ktorú tiež fyzicky napadla. Skutočnosť, že K. J. sa nevie postarať o maloleté deti potvrdzuje aj fakt, že syn K. J., K.T., bol zverený do pestúnskej starostlivosti T.T.. Odsúdený bol nemiestne správanie K. J. a T.T. nahlásiť už v roku 2006 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, nakoľko sa nevedel dostať k deťom, ktorú informáciu vie potvrdiť Mgr. K. P.. Odsúdený tiež uviedol, že počas výsluchu žiadal vyšetrovateľa o pridelenie obhajcu, nakoľko nemal finančné prostriedky, pričom tento mu pridelený nebol. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že z pohľadu obsahu skutočností, ktoré sa majú navrhovanými dôkazmi preukázať, ide o totožný návrh. Rovnako i prevažná časť svedkov, ktorých výsluchom chce odsúdený preukázal dôvodnosť svojho návrhu je totožná. S takýmito skutkovými zistenia a právnymi závermi sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí a bez potreby jeho opakovania naň odkazuje. Porovnaním skutočného obsahu oboch návrhov na povolenie obnovy konania, je možné zistiť, že tieto sa zakladajú na rovnakých dôvodoch, respektíve oba tieto návrhy odsúdení odôvodňuje rovnakými tvrdeniami. Po obsahovej stránke je teda návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania, o ktorom rozhodol prvostupňový súd napadnutým uznesením iba opakovaním jeho predchádzajúceho návrhu. Nebolo teda potrebné obsahovo sa zaoberať skutočnosťami, respektíve dôkazmi, ktoré vo svojom návrhu uvádza odsúdený. V postupe prvostupňového súdu tak neboli zistené žiadne pochybenia , ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie alebo zmenu. Sťažnostný súd vyhodnotil o opravný prostriedok odsúdeného ako nedôvodný a preto ho podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.