Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/289/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: E. práv. zast. D., proti žalovaným: 1/ I. a 2/ J., zast. D., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. marca 2016, č.k. 14C/94/2014-90, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol, žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 1 O.s.p. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že z iniciatívy žalovaného 2/ vznikla v roku 2000 náborová bežecká súťaž pre mládež, ktorá niesla na základe súhlasu žalobcu názov "U.". Žalovaný 1/ bol poverený organizáciou tejto súťaže. Atletická súťaž pod takýmto názvom fungovala do roku 2011. Výkonný výbor žalovaného 2/ sa na svojom 38. zasadnutí dňa 23.11.2011 na podnet výkonného výboru I. uzniesol na premenovaní podujatia na " U.". Podľa čl. VIII stanov žalovaného 2/ Výkonný výbor J. je výkonným orgánom žalovaného 2/, ktorý riadi činnosť J. . Výbor má 13 volených členov (čl. VIII ods. 2), ktorí rozhodujú o všetkých otázkach a veciach, ktoré sú mu delegované R., alebo o veciach, ktoré si nevyhradilo na rozhodovanie R., a o ktorých neprislúcha rozhodovať inému orgánu (čl. VIII bod 7 písm. a/ stanov). Výbor je uznášaniaschopný, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov a na prijatie uznesenia je potrebný súhlas najmenej 7 členov (čl. VIII bod 9 stanov). Za zmenu názvu spornej súťaže na 38. zasadnutí výboru žalovaného 2/ konaného dňa 23.11.2011 hlasovalo 10 členov výboru, 1 člen sa hlasovania zdržal. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním väčšiny. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal ochrany jeho osobnosti tvrdiac, že žalovaní 1/ a 2/ do nej neoprávnene zasiahli zmenou názvu masovej atletickej súťaže v strednotratiarskej bežeckej disciplíne z "U." na "U.". Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil, že o názve náborovej bežeckej súťaže pre mládež a jeho zmene bol oprávnený rozhodovať výlučne Výkonný výbor žalovaného 2/, a to bez súhlasu žalobcu, nakoľko tento nie je jeho členom. Žalovaný 1/ o názve tohto podujatia nerozhodoval, iba realizáciu podujatia organizačne zabezpečoval, čiže nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, v súvislosti so zmenou názvu súťaže. Žalovaný 1/ teda nie je pasívne legitimovanou stranou v spore a nemožno mu ukladať povinnosti, ktoré mu zo žiadneho právneho predpisu ani zo zmluvy nevyplývajú. Preto vo vzťahu k žalovanému 1/ súd žalobu zamietol. Konštatoval, že v konaní sa nepodarilo preukázať existenciu žiadneho zmluvného ani iného záväzku, na základe ktorého by bol žalovaný 2/ povinný zotrvať u pôvodného názvu bežeckého podujatia, ktoré od roku 2000 do roku 2011 nieslo meno žalobcu. Žalovaný 2/ o zmene názvu podujatia rozhodol na 38. zasadnutí svojho Výkonného výboru dňa 23.11.2011,

väčšinou hlasov a v súlade so stanovami žalovaného 2/. Za neoprávnený zásah do osobnostných práv možno považovať len to, ak by žalovaný 2/ pomenoval bežecké podujatie menom žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu. Tým, že žalovaný 2/ meno a priezvisko žalobcu nepoužíva, do jeho práv nezasahuje a nárok žalobcu je teda bezzákladný. V konaní nebol preukázaný žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu, a preto náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch neprichádza do úvahy. Z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celkom rozsahu zamietol. Výsluch ďalších svedkov navrhovaných žalobcom súd prvej inštancie považoval za nehospodárny a zbytočný, a to vzhľadom na zistený skutkový stav veci. Na náhradu trov konania úspešným žalovaným 1/, 2/ v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal z dôvodu, že si tieto trovy neuplatnili.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne, aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že vec právne posúdil len s poukazom na jednotlivé ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez riadneho vypočutia žalobcom navrhovaných svedkov a nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez žalobcom požadovaných ďalších dôkazov. Fakticky sa nezaoberal žiadnou námietkou žalobcu v tom smere, že skutočne došlo k porušeniu jednotlivých osobnostných práv žalobcu, ktorými sú, okrem iných, najmä jeho označenie, pozostávajúce z mena a priezviska žalobcu, nesúceho názov označenia masovej športovej atletickej súťaže pre mládež Slovenskej republiky celé desaťročie, ako aj práva na občiansku česť a dôstojnosť, ktoré mu však boli odňaté v dôsledku nedôvodného rozhodnutia žalovaného 2/ a na výslovný podnet žalovaného 1/ (čo žalovaný 1/ ani nepoprel). Nevysvetlil a nezohľadnil, že súhlas žalobcu, ani jeho vedomosť so zmenou pomenovania tejto súťaže, nesúcej práve meno žalobcu, bol fakticky nedôvodným zásahom do jeho osobnostných práv zo strany žalovaných. Dôvodil, že pokiaľ teda žalovaný 2/ po dobu 10 rokov využíval ako zvolávateľ súťaže osobnostné právo žalobcu na označenie súťaže menom a priezviskom žalobcu a žalovaný 1/ pri plnom vedomí túto súťaž so súhlasom žalobcu pod jeho menom a priezviskom aj organizoval, čím obaja žalovaní v plnom rozsahu disponovali s predmetom osobnostného práva na meno a priezvisko žalobcu, a to na základe výslovného súhlasu žalobcu, potom bez súhlasu žalobcu a bez jeho vedomia došlo k zásahu do tohto osobnostného práva, a to zámenou a použitím iného označenia tej istej súťaže na označenie inej súťaže. Bez súhlasu a účasti žalobcu tak bezproblémovo došlo zo strany žalovaných k upretiu osobnostného práva žalobcu na označenie súťaže jeho menom a priezviskom. Mal za to, že žaloval práve tých žalovaných, ktorí sú v danej právnej veci nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, nakoľko žalovaní 1/, 2/ iniciovali a zrealizovali upretie práva žalobcu na označenie súťaže jeho menom a priezviskom, a to jednak v postavení vyhlasovateľa (žalovaný 2/) súťaže, ale aj ako organizátora (žalovaný 1/) tejto súťaže, ktorý bol fakticky podnecovateľom žalobcom nechcenej ani nijako žalobcovi neavizovanej zmeny označenia tej istej súťaže na označenie inej súťaže, ktorú okolnosť súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Trval na tom, že žalovaní 1/, 2/ sú pasívne legitimovaní v spore, lebo títo bez súhlasu a bez vedomia žalobcu upreli jeho osobnostné právo na trvanie označenia tej istej súťaže menom a priezviskom žalobcu, čím zároveň a nesporne zasiahli aj do jeho práva na jeho vážnu občiansku, ale najmä vysoko hodnotenú športovú česť a dôstojnosť, a to práve s ohľadom na žalobcom spochybnený priebeh z konania a z výsledkov rozhodnutia Výkonného výboru žalovaného 2/ dňa 23.11.2011. Súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol skúmať neplatnosť uznesenia č. U I/38 Výkonného výboru žalovaného 2/ zo dňa 23.11.2011, aj keď to žalobca namietal a žiadal, a to najmä vo vzťahu k porušeniu osobnostných práv žalobcu. Dôvodil, že česť žalobcu patrí k jeho významným právnym hodnotám ako bývalého olympijského a atletického reprezentanta SR, ale aj člena Olympijského klubu P., ktorý celé roky spolupôsobí pri výchove mladej generácie a v duchu olympijských ideálov. Pritom práve česť žalobcu má dôležitý význam pre jeho vzťah k iným fyzickým osobám, najmä k mládeži a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, a tým značne ovplyvňuje aj postavenie žalobcu, ako stále aktívneho a zanieteného športovca v celej našej spoločnosti. Súdu prvej inštancie vytýkal, že odmietol na návrh žalobcu dopočuť štatutárneho zástupcu žalovaného 1/, ako aj vypočuť ďalších svedkov. Trval na tom, že podmienka úplného okruhu účastníkov konania bola splnená. Pokiaľ žalovaný 2/ na svojom zasadnutí sa uzniesol na premenovaní podujatia, ktoré preukázateľne nieslo meno a priezvisko žalobcu na iné premenovanie, a to na podnet žalovaného 1/, potom odvolaním napadnutý rozsudok vo vzťahu k tvrdenému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 1/ trpí nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou. Súd prvej inštancie tým, že odmietol pripustiť vykonanie dokazovania požadovaného žalobcom, nepripustil výsluch navrhovaných svedkov, a to p. C., manželku neb. p. H., E., I., W., C., p. R. a nedopočul štatutárneho zástupcu žalovaného 1/ p. S., svojvoľne a nedôvodne odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, dôsledne neakceptoval základnú zásadu hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. Žalobca trval na tom, že k porušeniu jeho

práva na meno a priezvisko, česť a dobrú povesť došlo konaním a postupom žalovaných difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej) povahy, a to z pomenovania 10 rokov trvajúcej masovej súťaže pre slovenskú mládež pod názvom „U.“ na „U.“. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nesplnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, svoj žalobný návrh považuje za dôvodný s poukazom na to, že neboli vyriešené hmotnoprávne podmienky ne / platnosti podnetu, či rozhodnutia žalovaných na povahu občianskoprávnej ochrany práv žalobcu spätých s jeho osobnosťou, resp. aj preto, že z dôvodov podnetu a rozhodnutia žalovaných došlo k obmedzeniu vzťahov spätých s osobnosťou žalobcu bez jeho súhlasu (privolenia), ako nositeľa osobnostného práva. Ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia nevysvetlil, prečo žalobca, ktorý prišiel o svoje nepochybniteľné osobnostné právo trvajúce celé desaťročie pri zmene pomenovania náborovej masovej atletickej súťaže v prospech mládeže celej SR, neplatným konaním žalovaných musí znášať jeho negatívne dôsledky, keď všetkým zúčastneným musí byť jasné, že sa v tomto konaní pokračuje práve zo strany obidvoch žalovaných.

3. Žalovaný 1/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. S tvrdeniami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní, ani s dôvodmi podaného odvolania nesúhlasil. Zastával názor, že súd prvej inštancie podrobne preskúmal žalobu, obom stranám sporu, tak žalobcovi, ako aj obom žalovaným bola daná možnosť riadne konať pred súdom, obe strany mali možnosť počas pojednávania sa vyjadrovať k prejednávanej veci a mali možnosť podávať súdu návrhy na dokazovanie svojich tvrdení. Skutočnosti, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní žalobca, sú podľa názoru žalovaného 2/ len opakovaním argumentácie použitej žalobcom v žalobe a na pojednávaniach na súde prvej inštancie, ktorá však nezohľadňuje platnú právnu úpravu osobnostných práv, ako ani skutkový a právny stav prejednávanej právnej veci.

5. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého súd prvej inštancie v danej veci procesne postupoval. V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, 2) stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie a dôvody podaného odvolania podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia. Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danom spore vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav veci a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú totožné s jeho námietkami uplatnenými v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odkazuje (§ 387 ods. 2 . Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

8. V danom spore žalobca sa podanou žalobcom domáhal ochrany osobnosti s tým, že za zásah do svojich osobnostných práv považoval konanie žalovaných, ktorí ohrozili meno, vážnosť, česť a

dôstojnosť žalobcu zmenou pomenovania súťaže pre slovenskú mládež pod názvom „U.“ bez vedomia a súhlasu žalobcu na „U.“, čím došlo k upretiu osobnostných práv žalobcu na označenie súťaže jeho menom a priezviskom.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky zákonník v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobností fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, v ktorých sa fyzická osoba môže nachádzať, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté aj osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Obč. zákonníka). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch teda predpokladá splnenie určitých, zákonom kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

10. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému zásahu, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv.

11. Povinnosťou súdu bolo aj v danom prípade interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú intenzitu alebo mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

12. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, ktorej sa žalobca v danom spore domáhal, môže dojsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difomujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. V danom spore k porušeniu práva žalobcu malo dôjsť upretím jeho osobnostného práva na označenie predmetnej súťaže jeho menom a priezviskom.

13. Podstatná časť dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie smerovala k zisteniu oprávnenosti zásahu žalovanými do práva žalobcu na ochranu osobnosti, teda k zisteniu základného predpokladu pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.

14. Odvolací súd v danom spore považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu. Je nesporné, že o názve náborovej bežeckej súťaže pre mládež a jeho zmene bol oprávnený rozhodovať výlučne Výkonný výbor žalovaného 2/ bez súhlasu žalobcu, ktorý nebol jeho členom. Rozhodnutie o zmene názvu bolo prijaté v zmysle stanov žalovaného 2/ väčšinou jeho hlasov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania nemal preukázanú existenciu žiadneho zmluvného ani iného záväzku, na základe ktorého by bol žalovaný 2/ povinný zotrvať u pôvodného názvu bežeckého podujatia, ktoré od roku 2000 do roku 2011 nieslo meno žalobcu. Žalovaný 2/ tak využil len svoje právo na zmenu názvu, čo nie je samo o sebe faktom spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ teda žalobca považoval zmenu názvu za zásah do jeho osobnostných práv, odvolací súd konštatuje, že takýto zásah nesúvisí s porušením žiadneho chráneného

základného práva žalobcu, nejedná sa o zásah neoprávnený, zmena názvu masovej atletickej súťaže v strednotratiarskej bežeckej disciplíne tak nebola objektívne spôsobilá vyvolať negatívny zásah do osobnostných práv žalobcu, chránených ustanovením § 11 Obč. zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom spisu i s vykonaným dokazovaním odvolací súd dospel k záveru, že zmena názvu súťaže v strednotratiarskej bežeckej disciplíne z „U.“ na „U.“ nebol neoprávneným zásahom do právom chránených záujmov žalobcu, bol v tolerancii zákonom akceptovateľnej a nebol spôsobilý porušiť a ani len ohroziť osobnosť žalobcu. Žalobca nepreukázal zásah do svoje osobnosti, ktorej ochrany sa podanou žalobou domáha.

15. Pokiaľ žalobca v danom spore vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhované dôkazy výsluchom svedkov, odvolací súd je toho názoru, že navrhované dokazovanie, vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej, nebolo právne významné, nakoľko sa nejednalo o dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. Pri vykonávaní dokazovania naviac súd nie je viazaný návrhmi strán a nie je ani povinný všetky navrhnuté dôkazy vykonať. Posúdenie dôkazných návrhov a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vždy na úvahe súdu a nie strán sporu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie zistil riadne skutkový stav veci, aj odvolací súd zastáva názor, že ďalšie dokazovanie vo veci nebolo potrebné.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania - strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), pričom účastníkovi konania - strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Obsah napadnutého rozhodnutia nemá žiaden súvis s porušením práva na spravodlivý proces v rozsahu nároku na ústavne korektné dôvody rozhodnutia súdu. Napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného 1/ žalobu zamietol.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 tak, že žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .