Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24C-275-2015.pdf
PDF · 111.01 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/275/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Z. F., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., P. X, v konaní o zaplatenie sumy 795,34 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 675,34 EUR spolu s úrokom z omeškania: vo výške 8,75 % ročne
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 508,37 EUR od 26.2.2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 63,38 EUR od 26.3.2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60,59 EUR od 26.4.2013 až do zaplatenia,
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 43 EUR od 26.5.2013 až do zaplatenia,
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 120 EUR žalobu z a m i e t a .
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.6.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 795,34 EUR, spolu s úrokom z omeškania, špecifikovaným vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že jeho právny predchodca, spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave uzavrel so žalovanou dňa 5.9.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb, objednaných žalovanou. Slovak Telekom a.s. žalovanej poskytol plnenie podľa zmluvy riadne a včas. Žalovaná však svoju povinnosť podľa zmluvy nesplnila, pretože cenu za poskytnuté služby neuhradila. Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou Slovak Telekom dňa 20.11.2014.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca zastupuje firmu Provident Financial s.r.o., od ktorej čerpala nie jeden úver a žiada od nej vyplatiť sumu, ktorá je podľa jej názoru navýšená minimálne 95 % úrokom. V dobe čerpania úveru bola amestnaná len na dohodu o vykonaní práce s príjmom v priemere 30 EUR. Úver splácala pravidelne až do momentu, kedy prišla o zamestnanie. tejto firme preplatila na úrokoch na predošlých úveroch.
4. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
7. Z písomnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 ako podnik a žalovaná ako účastník uzavreli dňa 5.9.2012 zmluvu podľa zákona č.351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti Slovak Telekom poskytovať žalovanej objednané telekomunikačné služby v rozsahu podmienok, špecifikovaných v tejto zmluve, ako aj záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zmluvy. Žalovanej bolo pridelené telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalovaná si zvolila program služieb Happy M (XL) a aktivovala rôzne služby v rámci tohto programu. Cena za poskytnuté služby bola dojednaná odkazom na Cenník spoločnosti, ktorý spolu so Všeobecnými podmienkami predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zmluva bola uzavretá na neurčitý čas.
8. Z Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 5.9.2012 súd zistil, že jeho predmetom bola dohoda o aktivácii dojednaného programu služieb.
9. V bode 1 písm.b/ Dodatku je zakotvený záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, Všeobecnými podmienkami, platným cenníkom služieb a týmto dodatkom.
10. V bode 2 tohto Dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti, uvedenú v tabuľke č.1, t.j. po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od zmluvy alebo vypovedaním zmluvy z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku alebo zmluve o pripojení. Za žiadosť o vypojenie SIM-karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM-karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu než je porušenie povinnosti na strane podniku.
11. V bode 3 Dodatku sa žalovaná zaviazala, že v prípade porušenia záväzkov uvedených v bode 1 písm.b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, zaplatí zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 dodatku, t.j. vo výške 120 EUR.
12. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. faktúrou zo dňa 8.2.2013, splatnou dňa 25.2.2013 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 508,37 EUR (mesačný poplatok, cena za hlasové a nehlasové služby), faktúrou zo dňa 8.3.2013, splatnou dňa 25.3.2013 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 63,38 EUR (mesačný poplatok, cena za hlasové a nehlasové služby), faktúrou zo dňa 8.4.2013, splatnou dňa 25.4.2013 vyúčtovala žalovanej za fakturačné obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 60,59 EUR (mesačný poplatok, cena za hlasové a nehlasové služby), faktúrou zo dňa 8.5.2013, splatnou dňa 25.5.2013 vyúčtovala žalovanej za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013 cenu za poskytnuté služby spolu vo výške 43 EUR (mesačný poplatok, cena za hlasové a nehlasové služby). Spolu za uvedené obdobie bola vyúčtovaná suma 675,34 EUR.
13. Súd ďalej zistil, že faktúrou zo dňa 8.2.2014, splatnou dňa 25.2.2014 spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanej vyúčtovala titulom zmluvnej pokuty sumu 120 EUR.
14. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa ust. § 43 ods.12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa ust. § 44 ods.10 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ elektronických komunikačných služieb a žalovaná ako užívateľ týchto služieb uzavreli dňa 5.9.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie uvedených služieb, zvolených žalovanou, špecifikovaných v zmluve. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa právnej úpravy v zmysle zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavretá platne, keďže obsahuje všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony ( ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v zákone o elektronických komunikáciách.
19. Z vyššie citovaného ust. § 43 ods.1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že poskytovateľ má právo na zaplatenie ceny poskytnutej služby. Povinnosť žalovanej zaplatiť cenu poskytnutej služby v súlade so zmluvou o pripojení a tarifou vyplýva z vyššie cit.ust. § 43 ods.12 písm.b) zákona o elektronických komunikáciách, ako aj zo zmluvy a Všeobecných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení. Žalovaná bola povinná hradiť cenu poskytnutých služieb v jednotlivých zúčtovacích obdobiach, vyúčtovanú faktúrami, v lehote splatnosti faktúr. Súd mal za preukázané, že cena poskytnutých služieb v štyroch mesačných fakturačných obdobiach, t.j. od 8.1.2013 do 7.5.2013 bola riadne vyúčtovaná a žalovaná mala podľa faktúr zaplatiť spolu sumu vo výške 675,34 EUR.
20. Žalovaná právny dôvod nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani jej výšku nespochybnila. Vo vyjadrení k žalobe uplatnila obranu, ktorá nijako nesúvisí s uplatneným nárokom. žalovaná poukazovala na dlhy zo zmlúv o úvere, ktoré uzavrela iným subjektom. S posudzovaným nárokom však nemá žiadnu súvislosť a teda, na posúdenie veci nemá žiaden vplyv skutočnosť, že žalovaná je viazaná zmluvnými povinnosťami zo zmlúv o úvere, ktoré uzavrela s úplne iným veriteľom, ako so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.. To isté platí aj vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok stal veriteľom uplatnenej pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná netvrdila a ani nijako nepreukázala, že by cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré boli predmetom tejto žaloby, hoci len čiastočne uhradila. Súd preto žalovaný nárok pokladal za nesporný a žalovanú zaviazal na zaplatenie celej žalobcom uplatnenej pohľadávky z tohto titulu, spolu vo výške 675,34 EUR.
21. Žalobca sa popri istine domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z jedotlivých dlžných súm, vyúčtovaných faktúrami, odo dňa, nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka.
22. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Podľa ust. § 10c citovaného Nariadenia vlády SR, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
25. V konaní bolo nesporné, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, preto sa dostala do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania správne, počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. Súd preto žalobe vyhovel. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení k 31.1.2013. Záväzkový vzťah v predmetnej veci vznikol pred 31.1.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (§ 10c cit.nariadenia). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. k 26.2.2013, 26.3.2013, 26.4.2013) bola vo výške 0,75 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu k 26.5.2013 bola vo výške 0,5 %; po zvýšení o osem percentuálnych bodov jej výška činí 8,5 % ročne. Výšku úrokov z omeškania tak súd priznal žalobcovi v súlade s žalobou.
26. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
28. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2014, z ktorej súd zistil, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku voči žalovanej, uplatnenú v tomto konaní.
29. Žalobca sa okrem ceny dodaných služieb domáhal aj zaplatenia sumy 120 EUR. Primárne je potrebné uviesť, že žalobca v žalobe uviedol, že aj tento nárok je nárokom na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Súd však z faktúry zo dňa 8.2.2014, splatnej dňa 25.2.2014 zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanej vyúčtovala uvedenú sumu titulom zmluvnej pokuty. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplýval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nepoukázal na konkrétne dojednanie v zmluve alebo v Dodatku k zmluve, zakladajúce nárok na zmluvnú pokutu. Súd len sám zistil, že dohoda o zmluvnej pokute je obsiahnutá v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 5.9.2012.
30. Podľa ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorú túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
31. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
32. Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
33. Podľa ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
34. Podľa ustanovenia § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti vtedy, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
37. Podľa ustanovenia § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
38. Podľa ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
39. Podľa ust. § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací právny prostriedok, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán. Ide o dohodou účastníkov určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomne stanovenú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ktorý má byť jednoznačný.
41. V predmetnej veci je nesporné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky).
42. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka).
43. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, podľa ktorej je žalovaná povinná zaplatiť v prípade porušenia svojich zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 120 EUR, je neprijateľná a teda, absolútne neplatná. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť.
Text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Zmluvu mohla ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako veriteľovi dodávateľovej pohľadávky. Žalobca však v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
44. Čo sa týka aspektu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že zmluvnú pokutu poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Súd vychádzal z toho, že zmluvná pokuta je dojednaná ako suma v nezmenenej výške bez ohľadu na závažnosť, dobu trvania a dobu vzniku porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľa. Takto dojednaná zmluvná pokuta, najmä s ohľadom na časový aspekt jej pôsobenia, je objektívne spôsobilá, a to už v čase uzavretia Dodatku, ktorý ju obsahuje, vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Uplatnená zmluvná pokuta nezohľadňuje skutočnosť, či si žalovaná svoje zmluvné povinnosti počas trvania právneho vzťahu s právnym predchodcom žalobcu riadne a včas aspoň sčasti plnila alebo nie, ani kedy po uzavretí zmluvy došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovanej, čo súd považuje v spotrebiteľskom právnom vzťahu za neprijateľné. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje, že zmluvná pokuta ako sankcia za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa je neprimerane vysoká, čo je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. V rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa je taký výklad primeranosti zmluvnej pokuty, podľa ktorého postačí, ak je zmluvná pokuta primeraná výške zabezpečenej sumy v čase uzavretia zmluvy. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve na to, aby mohla byť posúdená ako primeraná, musí zohľadňovať aj tú skutočnosť, že hodnota povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje, sa počas trvania zmluvného vzťahu znižuje. Žalovaná totiž svojimi platbami právnemu predchodcovi žalobcu kompenzovala jeho investíciu vo forme poskytnutej zľavy na paušálnom poplatku za poskytnuté služby, čím sa znižuje dodávateľom očakávaný zostatok minimálnych platieb za poskytnuté služby. Hodnota benefitov poskytnutých žalovanej teda nie je v čase uzavretia zmluvy rovnaká, ako je ich hodnota v priebehu zmluvnej viazanosti, respektíve na jej konci. Hodnota zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti sa teda v priebehu zmluvného vzťahu znižuje, čo však dojednaná zmluvná pokuta nezohľadňuje a jej výška ostáva počas celého zmluvného vzťahu rovnaká, čo súd považuje v spotrebiteľskom právnom vzťahu za neprijateľné.
45. Súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj z toho dôvodu, že povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty zabezpečuje len splnenie povinností spotrebiteľa, pričom právny predchodca žalobcu nie je za prípadné porušenie svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy zmluvne sankcionovaný. Dojednanie zmluvnej pokuty včlenil do formulára zmluvy právny predchodca žalobcu a toto dojednanie je výlučne v jeho prospech. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažuje za individuálne vyjednané, pretože zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaná mala možnosť toto dojednanie reálne ovplyvniť. Mohla síce uzavrieť inú zmluvu, ale ak chcela uzavrieť tú zmluvu, ktorú napokon uzavrela, tak musela dojednanie o zmluvnej pokute prijať bez ohľadu na jej skutočnú vôľu byť zmluvnou pokutou viazaná. Ak chcela žalovaná uzavrieť zmluvu o poskytnutí verejných služieb s právnym predchodcom žalobcu, musela so zmluvnou pokutou, ktorú vopred do zmluvy včlenil, súhlasiť. Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej benefit vo forme zľavy z mesačných paušálnych poplatkov za služby, nie je právne podstatná. Dodávateľ služby sa takto rozhodol dobrovoľne, v rámci svojej obchodnej politiky. Ak sa takto dobrovoľne rozhodol, nemôže za toto svoje rozhodnutie sankcionovať spotrebiteľa. Keďže súd považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, je toto dojednanie absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
46. Je potrebné dodať, že riešením nie je ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti dohody o zmluvnej pokute. Bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa služby by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a Občianskeho zákonníka), predsa by ale zostala a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu strany.
47. Zhrnúc vyššie uvedené, keďže žalobca sa domáhal v konaní priznania plnenia na základe tohto absolútne neplatného zmluvného dojednania, súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.
48. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 85 %. Neúspech mal v rozsahu 15 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 70 %. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 %.
51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).