Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/183/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného O.-I. N., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17.07.2017, sp. zn. 9PP/69/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.09.2017 v Trnave takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného O.-I. N., nar. XX.XX.XXXX sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného O.-I. N. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 08.12.2016 pod. sp. zn. 3T/80/2016 podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, avšak nespĺňa podmienky materiálne. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal dostatočné polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo v predchádzajúcom ústave na výkon väzby a ani v tunajšom ústave na výkon trestu odňatia slobody vždy na požadovanej úrovni, výsledkom čoho bolo uloženie štyroch disciplinárnych trestov, pričom počas výkonu väzby resp. trestu nebol ani raz disciplinárne odmenený. Okresný súd nedospel k záveru, že disciplinárnych previnení sa odsúdený nedopustil len v kvôli neznalosti jazyku, čo je evidentné najmä z charakteru predmetných disciplinárnych previnení. Jedná sa najmä o nepovolený kontakt s iným odsúdeným, kde sa muselo jednať o úmyselné disciplinárne previnenie odsúdeného a o pokus užiť liek inak, ako mu predpísal lekár, pričom pri tomto disciplinárnom previnení prišlo u odsúdeného k recidívnemu konaniu, za čo bol dňa 27.01.2017 disciplinárne potrestaný. Podľa názoru súdu odsúdený si musí byť vždy vedomý svojich povinností a tieto riadne plniť, aby bolo možné konštatovať splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie, keďže porušovanie ústavného poriadku môže predznamenať neschopnosť odsúdeného viesť riadny život po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že odsúdený bude viesť riadny život, okresný súd tiež nepovažoval za dostatočne preukázanú, najmä na riziko sociálneho zlyhania. Okresný súd tiež uviedol, že výkon trestu odňatia slobody má slúžiť okrem iného k náprave odsúdeného. Pokiaľ odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, práve naopak, dopustil sa viacerých disciplinárnych porušení, súd nemal dostatočnú záruku v tom, že po podmienečnom prepustení by rešpektoval hodnoty, na ochrane ktorých má záujem celá spoločnosť.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v nej, že okresný súd nerozhodol o jeho návrhu v zákonom

určenej lehote 60 dní od doručenia návrhu. Návrh bol súdu doručený dňa 11.05.2017, o ňom bolo rozhodnuté až 17.07.2017 a preto o tomto uznesení nie je možné uvažovať ako o zákonnom rozhodnutí a ako každé nezákonné rozhodnutie by malo byť zrušené. Myšlienka o nesplnení materiálnych podmienok nie je podľa neho správna. Súd pri hodnotení mal vychádzať len z obdobia od kedy je vo výkone trestu, a nie aj z obdobia, kedy bol vo väzbe. Uviedol tiež, že podľa hodnotenia je jeho správanie v ústave na primeranej úrovni, v kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva, je zaradený do práce a jeho pracovná morálka je na požadovanej úrovni. A tak vzhľadom na jeho správanie nie je dôvod pochybovať o tom, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu bude pokračovať v pozitívnom prístupe a bude viesť riadny život. Jedná sa u neho o prvé porušenie zákona a prvý trest odňatia slobody. Po prepustení bude žiť s manželkou a deťmi na adrese trvalého bydliska vo Viedni. Navrhol sťažnostnému súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že ho z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustí.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 08.12.2016 pod. sp. zn. 3T/80/2016 podľa § 355 ods. 1 Trestného zákona. Formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odsúdený splnil vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody dňa 08.05.2017.

Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody nepreukazuje jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak nespĺňa prvú z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aj druhú materiálnu podmienku a dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z hodnotenia riaditeľa ústavu okrem iného vyplýva, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa podmienečne prepustiť. V osobe odsúdeného sa jedná o osobu, ktorá bola štyrikrát disciplinárne potrestaná. Nie je možné súhlasiť s názorom odsúdeného, že súd nemôže prihliadať na jeho správanie a vystupovanie v predchádzajúcich ústavoch počas výkonu väzby. Je zrejmé, že vykonanú väzbu má odsúdený započítanú ako vykonaný trest a nebolo by správne, aby súd na správanie odsúdeného počas výkonu väzby neprihliadol. Odsúdený musí rešpektovať ústavný poriadok a plniť si svoje povinnosti aj vo výkone väzby, aj vo výkone trestu a nemôže si odsúdený vyberať, že pokiaľ je vo väzbe tak môže porušovať zásady slušného správania a vystupovania, nadväzovať nepovolené kontakty a užívať liek inak ako je predpísaný lekárom. Dokonca aj počas výkonu trestu bol disciplinárne potrestaný za užitie lieku inak, ako mu predpísal lekár, za čo bol aj potrestaný umiestnením do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu tri dni. Vzhľadom na uvedené potom správne okresný súd dospel k záveru, že ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie postačujúcim spôsobom, nemá súd v osobe odsúdeného ani dostatočnú záruku, že povedie riadny život.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený nespĺňa obe materiálne podmienky vyplývajúce z vyššie uvedeného ustanovenia a preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

K námietke odsúdeného, že nebola dodržaná lehota v zmysle § 415 ods. 3 Trestného poriadku treba uviesť, že ide o lehotu poriadkovú a jej nedodržanie v žiadnom prípade neznamená automatické podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.