Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6S-115-2016.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Subarea
6S/115/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu DRYÁDA CORPORATION spol. s r.o., IČO: 44 186 266, so sídlom M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému Daňovému úradu Košice, so sídlom Rozvojová 2, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1112179/2016 zo dňa 16.06.2016, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo 06.09.2016, doručenou Krajskému súdu v Košiciach 09.09.2016, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému preskúmania viacerých rozhodnutí, okrem iného aj rozhodnutia č. 1112179/2016 zo dňa 16.06.2016, ktorým Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov, vedúci oddelenia daňovej kontroly rozhodol ako správny orgán označený v ustanovení § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) o námietke zaujatosti žalobcu proti zamestnancom správcu dane doručenej správcovi dane dňa 27.04.2016, evidovanej pod č. X/ XXXXXXXXX/XXXX tak, že námietke zaujatosti nevyhovel a nevylúčil zamestnanca správcu dane B.. K. D. z daňového konania v súvislosti s výkonom daňových kontrol a vyrubovacích konaní za zdaňovacie obdobie máj, október a november 2009 u daňového subjektu DRYÁDA CORPORATION spol. s r.o.
2. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7S/89/2016-74 z 12. októbra 2016 vylúčil na samostatné konanie preskúmanie siedmich rozhodnutí, pričom predmetné rozhodnutie č. 1112179/2016 zo dňa 16.06.2016 súd preskúmal v konaní vedenom pod spisovou značkou 6S/115/2016.
3. V žalobe zo 06.09.2016 žalobca argumentoval podanou námietkou zaujatosti voči kontrolórom, vedúcemu oddelenia a riaditeľovi Daňového úradu Košice v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, ako aj obsahom nálezu Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009 v nadväznosti na článok 46 ods. 1 Ústavy SR a § 3 ods. 1 zákona č. 511/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Dôvod nezákonnosti rozhodnutí napadnutých žalobou zo 06.09.2016 žalobca vzhliadol v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP.
4. Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení zo 07.04.2017 okrem iného poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o námietke zaujatosti je rozhodnutím procesného charakteru a nepodlieha súdnemu preskúmaniu zákonnosti podľa § 7 písm. e) SSP. Uviedol, že k ukráteniu na právach v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa v právnej sfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia.
5. Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujú právne podmienky vylúčenia zamestnanca príslušného orgánu z daňového konania. Podľa ustanovenia § 60 ods. 6 Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Námietku zaujatosti nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy, riaditeľovi daňového úradu a riaditeľovi colného úradu.
6. Podľa ustanovenia § 60 ods. 7 Daňového poriadku proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky. Na opakovanú námietku zaujatosti podanú z toho istého dôvodu, o ktorej už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa vzťahujú aj na daňovú kontrolu (§ 60 ods. 8 Daňového poriadku).
7. Ustanovenia § 60 ods. 1 až 8 Daňového poriadku sú systematicky začlenené do štvrtej časti Daňového poriadku (daňové konanie - § 58 a nasl. Daňového poriadku). Ide o ustanovenia upravujúce právne podmienky vylúčenia zamestnanca popri úprave začatia daňového konania a účastníctva v ňom, prerušenia a zastavenia daňového konania, náležitostí rozhodnutia, lehôt na rozhodnutie a opatrení proti nečinnosti. Z dikcie ustanovení § 60 ods. 1 až 8 Daňového poriadku podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie o vylúčení zamestnanca v rámci daňového konania podľa štvrtej časti Daňového poriadku je procesnoprávnej povahy, týka sa vždy konkrétneho prebiehajúceho konania vo veci správy daní, ktorého výsledkom je meritórne rozhodnutie tvoriace potencionálny predmet súdneho preskúmavacieho konania v správnom súdnictve.
8. Z obsahu vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.04.2017 okrem iného vyplýva, že námietky zaujatosti, ktoré vzniesol žalobca vo vzťahu k zamestnancom správcu dane, sa týkali konkrétnych konaní - daňových kontrol a na ne nadväzujúcich vyrubovacích konaní za viaceré zdaňovacie obdobia u žalobcu máj, október a november 2009, ku ktorým sa vzťahovala námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane B.. K. D., o výsledku ktorých boli vydané meritórne rozhodnutia.
9. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
10. Podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že tak v právnom režime O.s.p. účinného do 30.06.2016, ako aj podľa právnych podmienok upravených v Správnom súdnom poriadku obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania, spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP (došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej).
12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
13. Uvedené právne závery (obsiahnuté v bode 11 odôvodnenia tohto uznesenia) možno jednoznačne vyvodiť napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015, v ktorom Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že rozhodnutia správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly sú z dôvodu ich procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu správneho súdu. Ďalej uviedol, že postup navrhovateľa podaním návrhu je predčasný, pretože v danom prípade je jeho povinnosťou počkať na rozhodnutie o daňovej kontrole a za splnenia zákonných podmienok napadnúť toto až právoplatné rozhodnutie vo veci samej.
14. Rozhodnutie správcu dane o nevylúčení zamestnancov z daňovej kontroly je však z dôvodu procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samo o sebe nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania.
15. Pokiaľ žalobca v žalobe zo 06.09.2016 poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 118/08-61 z 10.12.2009, predmetný nález svojím obsahom rieši odlišné právne vzťahy v rámci daňového konania, ako je obsah žalobných námietok žalobcu v preskúmavanej právnej veci. Ide o otázky zákonného prenesenia miestnej príslušnosti pre správu daní, čo však nie je predmetom žalobcom vznesených žalobných námietok.
16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
17. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.