Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/130/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslava Kičika TKR servis, IČO: 30 628 407, Osloboditeľov 8, Humenné, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Dubová 4, Humenné, proti žalovanému Q. A., bytom S. X, Z., zastúpenému JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 1896/58, Humenné, o zaplatenie 15 720,20 eur takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi, vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/ XXXX o vydanie motorového vozidla, v celom rozsahu.

P r i z n á v a žalovanému, vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/ XXXX o zaplatenie 15 720,20 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 23.12.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA, EČ Z. alebo uhradiť sumu 11 617,87 eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť škodu vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 29.12.2005 do 23.12.2008 za neoprávnené užívanie osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Neskôr žalobca upresnil, že výška obvyklého nájomného za uvedené obdobie je 15 720,20 eur a žiadal túto sumu priznať s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od podania žaloby do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 22.1.2013 tak, že uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo mu uhradiť sumu 11 617,87 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.8.2007 do zaplatenia. Konanie zastavil sčasti o zaplatenie 14,25% úroku z omeškania zo sumy 350 000,- Sk za obdobie od 29.12.2005 do 31.7.2007. Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške obvyklého nájomného, t. j. vo výške 15 720,20 eur za obdobie od 1.7.2007 do 2.2.2010, alternatívne vo výške 9 113,40 eur za neoprávnené držanie a užívanie osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI SONATA EČ Z., s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 28.12.2008 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XCo/XX/XXXX z 30.9.2013 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania ponechal konečnému rozhodnutiu vo veci. Rozsudok vo výroku o vydanie motorového vozidla alebo zaplatenie sumy 11 617,87 eur s prísl. a vo výroku o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013.

3. Predmetom daného konania bol teda nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške obvyklého nájomného v sume 15 720,20 eur, alternatívne vo výške 9 113,40 eur za neoprávnené držanie a užívanie motorového vozidla. Právny zástupca žalobcu podaním z 3.2.2014 podanú žalobu odôvodnil tak, že vyčíslil škodu za neoprávnené držanie a užívanie hnuteľnej veci osobného motorového vozidla žalovaným od 1.8.2007 do 2.2.2010, resp. do 28.10.2013 tak, že dohodnutá kúpna cena vozidla k 28.12.2005 bola 350 000,- Sk, teda 11 617,87 eur. Skutočná zostatková hodnota tohto motorového vozidla bola ku dňu 28.10.2013 maximálne vo výške 1 900 eur. Takže priama škoda predstavuje rozdiel medzi týmito sumami a to je 9 717,87 eur. Túto sumu si žalobca uplatnil spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 28.12.2008 do zaplatenia. Výšku škody vo výške bežného nájmu za neoprávnené užívanie motorového vozidla žalovaným od 28.12.2008 do 2.2.2010 resp. do 28.10.2013 žalobca odôvodnil tým, že bežné nájomné za nájom osobných motorových vozidiel strednej triedy činí denne 16,60 eur (500,- Sk). Žalobca výšku vypočítal za obdobie od 1.7.2007 do 2.2.2010 tak, že žalovaný užíval motorové vozidlo v roku 2007 184 dní, v roku 2008 365 dní, v roku 2009 365 dní a v roku 2010 33 dní, čo spolu činí 947 dní. Túto sumu vynásobil 16,60 eur za deň a uviedol, že škoda vo výške bežného nájmu je tak vo výške 15 720,20 eur. Zároveň vypočítal výšku škody za držbu a užívanie motorového vozidla za obdobie od 1.8.2007 do 28.10.2013 vo výške 15 720,20 eur, čo je za 2340 dní užívania. Denne to je suma 6,72 eur (15 720,20 eur : 2340 dní). Sumu 6,72 eur vynásobil 2340 dňami a škodu vyčíslil rovnako na sumu 15 720,20 eur.

4. Skutkovo uplatnené nároky odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.12.2005 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca predal žalovanému osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. za dohodnutú kúpnu cenu 350 000,- Sk, t. j. 11 617,87 eur. Keďže žalovaný neuhradil kúpnu cenu, vyzval ho žalobca listom z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla. Keďže žalovaný motorové vozidlo nevrátil, listom z 22.12.2008 odstúpil žalobca od kúpnej zmluvy a zároveň žiadal vrátiť predmetné motorové vozidlo. Keďže žalovaný tak neurobil, podal žalobca 23.12.2008 na súd žalobu, ktorou sa domáhal vrátenia motorového vozidla, alebo zaplatenia kúpnej ceny. Súd rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 tak, že žalovaný je povinný motorové vozidlo vrátiť, alebo zaplatiť kúpnu cenu. Za obdobie, kedy žalovaný motorové vozidlo užíval žiadal žalobca škodu, ktorú vyčíslil ako rozdiel medzi kúpnou cenou a hodnotou motorového vozidla v čase právoplatnosti rozsudku súdu, t. j. vo výške 9 717,87 eur alebo žiadal sumu 15 720,20 eur ako nájomné za neoprávnené užívanie motorového vozidla podľa horeuvedeného vyčíslenia.

5. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K nároku na škodu vo výške 9 113,40 eur žalovaný uviedol, že nie sú splnené podmienky na jej priznanie, pretože žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, škoda nevznikla, pretože nárok žalobcu možno uspokojiť inak (vydaním motorového vozidla), nie je odôvodnená ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Žalovaný sa protiprávneho konania nedopustil. Pokiaľ ide o zavinenie, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/1067/2005 zo 16.2.2006 podľa ktorého, ku škode by teoreticky mohlo dôjsť, iba ak by pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola nedobytná. Teda objektívne by muselo byť zistené, že veriteľ sa svojho práva nedomôže. V danom prípade takáto situácia nenastala, lebo žalovaný žalobcu listom z 11.11.2013 informoval, že je pripravený vydať mu predmetné motorové vozidlo. Dostavil sa v uvedený deň za prítomnosti notárky do advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu, za účelom odovzdania motorového vozidla. O tejto skutočnosti je spísaná notárska zápisnica.

K nároku na ušlý zisk vo výške 15 720,20 eur žalovaný uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (uznesenie NS SR č. 4Cdo 319/2008 z 28.4.2010). Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako živnostník pred uzatvorením kúpnej zmluvy vybral predmetné motorové vozidlo z majetku svojej firmy a nevyužíval ho na podnikanie. V obsahu živnosti nemá prenájom motorových vozidiel.

6. Ako prostriedok procesného útoku žalobca použil prehľad o cenách motorových vozidiel HYUNDAI SONATA na trhu v rokoch 2013 a 2014 a to predložením výsledku vyhľadávania cez internet. Zároveň predložil cenník autopožičovní za požičiavanie motorových vozidiel strednej triedy v roku 2014 a to rovnako vyhľadávaním cez internet, predložil list, ktorým vyzval žalovaného na vrátenie motorového vozidla a predložil znalecký posudok znalca Ing. Branislava Hajdučka č. X/XXXX.

Žalovaný použil ako prostriedok procesnej obrany notársku zápisnicu č. K. XXX/XXXX, výzvu na prevzatie motorového vozidla, výpis zo živnostenského registra žalobcu a znalecký posudok znalca Ing. Mariána Vojtka č. X/XXXX.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými aj ústnymi prednesmi právnych zástupcov strán sporu, s listinnými dôkazmi, najmä s výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na vrátenie motorového vozidla, s výstupmi z internetového vyhľadávania o cenách motorových vozidiel HYUNDAI SONATA v roku 2013, 2014 a výškou nájomného za prenájom motorových vozidiel strednej triedy v roku 2014, s notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, s výzvou žalovaného, aby žalobca prevzal motorové vozidlo, s výpisom zo živnostenského registra žalobcu, so znaleckými posudkami znalcov Ing. Hajdučka a Ing. Vojtka, oboznámil sa s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa 28.12.2005 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca odpredal žalovanému osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. za dohodnutú kúpnu cenu 350 000,- Sk. Žalobca vyzval žalovaného listom z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla a to najneskôr do 10.8.2007. Keďže žalovaný motorové vozidlo nevrátil, žalobca listom z 22.12.2008 odstúpil od kúpnej zmluvy. Rozsudkom z 22.1.2013 prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť motorové vozidlo, alebo mu zaplatiť kúpnu cenu. V spojení s rozsudkom KS v Prešove sp. zn. XCo/XX/XXXX nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 28.10.2013.

9. Žalovaný listom z 11.11.2013 oznámil žalobcovi, že chce plniť rozsudok súdu tak, že je pripravený vydať motorové vozidlo spolu s potvrdením o jeho technickom stave. Dňa 13.11.2013 bola zároveň spísaná JUDr. Katarínou Korenkovou notárska zápisnica, v ktorej notárka osvedčila, že sa zúčastnila odovzdávania motorového vozidla právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Bernardovi Medárovi a že tento motorové vozidlo odmietol prevziať a následne bolo zaparkované v uzamknutej garáži č. XXXX na D. ulici v Z., do uspokojenia pohľadávky žalobcu.

10. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že žalobca podal súdnemu exekútorovi dňa 9.12.2013 návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému a žiadal vykonať exekúciu vymožením sumy 11 617,87 eur. Žalovaný ako povinný podal dňa 13.6.2014 námietky proti exekúcii s tým, že žalobca špecifikoval exekučný titul iba na peňažné plnenie, ale v zmysle exekučného titulu išlo o alternatívny petit a povinný mal možnosť vrátiť oprávnenému motorové vozidlo. Povinný chcel predmetné motorové vozidlo odovzdať dňa 11.11.2013. Uznesením z 21.1.2015 súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel s odôvodnením, že exekučný titul - rozsudok sp. zn. XC/XXX/XXXX obsahoval alternatívny petit, na základe ktorého povinný chcel oprávnenému vrátiť motorové vozidlo a to dňa 13.11.2013, o čom svedčí notárska zápisnica. Keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, súd námietkam vyhovel. Predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj KS v Prešove uznesením XXCoE/XX/XXXX z 25.6.2015 a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.8.2015.

11. V priebehu konania žalobca žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorému súd vyhovel a uznesením z 13.2.2014 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi škodu vo výške obvyklého nájomného, t. j. vo výške 15 720,20 eur za obdobie od 1.7.2007 do 28.10.2013, alternatívne vo výške 9 113,40 eur za neoprávnené držanie a užívanie osobného motorového vozidla zn. HYUNDAI SONATA EČ Z., s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 28.12.2008 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Na pojednávaní dňa 20.4.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na alternatívnom petite tak, ako bola pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 13.2.2014, ale žalobca len žiada, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu škodu vo výške obvyklého nájomného, t. j. 15 720,20 za obdobie

od 1.7.2007 do 28.10.2013, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 28.12.2008 do zaplatenia. Právny zástupca uviedol, že žalobca nežiada alternatívne sumu 9 113,40 eur za priamu škodu tak, ako to vyplývalo z predchádzajúcich podaní. Nárok na obvyklé nájomné odôvodnil aj poukazom na Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Poukázal na to, že pri používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty je stanovená základná náhrada za ubehnutý kilometer a to vo výške 0,180 eur za 1 km cesty. Ide o amortizáciu vozidla a žalobca má nárok aj na zisk k tejto amortizácii. Touto argumentáciou však chcel len poukázať na to, že nárok žalobcu je dôvodný. Upresnil, že suma 15 720,20 eur je uplatňovaná ako ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 OZ. K obrane žalovaného o tom, že žalobca nemá v živnostenskom oprávnení prenájom motorových vozidiel uviedol, že žalobca mal záujem motorové vozidlo predať a nie ho prenajímať. Nemohol realizovať predaj motorového vozidla, lebo mu ho žalovaný neodovzdal. Poukázal na to, že sú splnené všetky podmienky pre uplatnený nárok, lebo žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že pred odstúpením od zmluvy nevrátil žalobcovi motorové vozidlo. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 12.5.2017 právny zástupca žalobcu odôvodnil uplatnený nárok tak, že bežné nájomné za nájom a užívanie motorových vozidiel strednej triedy bez obmedzenia najazdených kilometrov činila denne 500,- Sk, t. j. 16,60 eur. Výšku škody vypočítal na sumu 15 720,20 eur. Uviedol, že sú splnené aj ďalšie predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, lebo žalovaný sa dopustil porušenia právnej povinnosti tým, že nesplnil výzvu žalobcu z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla. Príčinná súvislosť je daná správaním sa žalovaného, lebo ak by motorové vozidlo žalobcovi odovzdal, žalobca mohol dosiahnuť zisk vyčíslený ako škodu. Zavinenie sa predpokladá.

13. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Branislavom Hajdučkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla HYUNDAI SONATA EČ Z. ku dňu 13.11.2013 sumou 3 602 eur. K predloženému znaleckému posudku právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi na základe jeho výzvy z 26.7.2007 a to až do 13.11.2013 a v tomto období žalovaný predmetné motorové vozidlo držal a užíval neoprávnene a za to je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu takto spôsobenej škody a aj to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pritom skutočná škoda je rozdiel v cene predmetného motorového vozidla ku dňu 1.7.2007 a ku dňu 13.11.2013. Zostatková cena predmetného motorového vozidla činí 3 602 eur, takže celková škoda vrátane ušlého zisku činí 15 720,20 eur. Žalobca mal pritom záujem predmetné motorové vozidlo predať už k 1.7.2007, ale konaním žalovaného mu to bolo znemožnené a v čase, keď sa žalovaný prvý krát pokúsil žalobcovi motorové vozidlo vrátiť, t. j. 13.11.2013, bolo nepredajné len ako cena šrotu. Zároveň sa právny zástupca vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovaným a uviedol, že nárok žalobcu nie je premlčaný, lebo zo strany žalovaného bolo nevydanie predmetného motorového vozidla úmyselné a preto premlčacia lehota je desaťročná. Právne vec odôvodnil tak, že žalobca uplatňuje náhradu škody podľa § 420 a § 442 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň súdu doložil uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Humennom o pribratí znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla pre potreby trestného stíhania pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

14. Žalovaný sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril tak, že neboli splnené zo strany žalobcu podmienky pre uplatnenie nároku na priamu škodu, lebo podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR nesplnenie zmluvného záväzku nemožno považovať za škodu. Žalobca by sa mohol domáhať náhrady škody len v prípade, ak by nemohol vymôcť svoju pohľadávku. V danom prípade bola rozsudkom súdu žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo. Žalobca nemá nárok ani na škodu vo výške obvyklého nájomného, čiže vo výške ušlého zisku. Nepreukázal, že očakával zisk z prenájmu motorového vozidla a že tak dosiahne reálny príjem. Žalobca nemal prenajímanie motorových vozidiel v živnostenskom oprávnení a keďže motorové vozidlo predal žalovanému, nemohol mať reálny záujem toto motorové vozidlo v budúcnosti prenajímať. Takýto úmysel ani nepreukázal. Žalovaný pritom poukázal na rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 3Cob/122/2012 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo 113/2007 podľa ktorého, ušlým ziskom môže byť iba zisk, ktorý by bol žalobca dosiahol pri riadnom výkone prenájmu. Išlo by teda o rozdiel medzi tržbami a nákladmi súvisiacimi s prenájmom vozidla. Ušlým ziskom nemôže byť suma rovnajúca sa tržbám z prenájmu. Žalobca len poukázal na cenníky, za aké sa motorové vozidlá prenajímali, pričom išlo o subjekty, ktoré mali prenájom vo svojej podnikateľskej činnosti. Poukázal tiež na rozsudok KS v Trnave sp. zn. 2Cob/20/2014, podľa ktorého pri vyčíslení ušlého zisku treba od ceny, ktorú by bol prenajímateľ fakturoval svojim zákazníkom, odpočítať jeho náklady, ktoré by musel vynaložiť.

15. Žalovaný tvrdil, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, pretože vydanie motorového vozidla mu vyvstalo až po právoplatnosti rozsudku. Poukázal pritom na to, že prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo také, že žaloba bola zamietnutá. Vzniesol námietku premlčania, lebo považoval nárok za čiastočne premlčaný vzhľadom na to, ako bol petit žaloby menený a kedy bola pripustená zmena žalobného petitu.

16. Žalovaný predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX znalca Ing. Mariána Vojtka, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla HYUNDAI SONATA EČ Z. ku dňu 13.11.2013 sumou 5 652 eur. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že predmetný znalecký posudok predkladá len z opatrnosti, lebo žalobca predložil znalecký posudok, kde všeobecná hodnota totožného motorového vozidla je iná. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu, keď bolo motorové vozidlo odovzdávané. Zároveň právna zástupkyňa predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Humenné č. ČVS:R.-XXX/X-B.-Z.- XXXX z 8.8.2017, ktorým trestné stíhanie žalovaného za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla bolo zastavené.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Predmetom konania bola suma 17 720,20 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od 1.7.2007 do 28.10.2013. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením veci tak ako ho špecifikoval žalobca, posudzoval uplatnený nárok aj ako škodu, aj ako ušlý zisk.

18. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi pre vyhovenie nároku na náhradu škody je splnenie základných podmienok a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Dôkazná povinnosť je pritom na žalobcovi.

19. Žalobca uplatňoval ako škodu rozdiel v cene motorového vozidla v čase predaja 28.12.2005 a v čase, keď sa žalovaný snažil žalobcovi motorové vozidlo odovzdať, t. j. 13.11.2013. V jednom zo svojich podaní žalobca uvádza aj to, že by malo ísť o rozdiel v cene v čase, keď vyzval žalovaného na vrátenie motorového vozidla pred odstúpením od kúpnej zmluvy a v čase pokusu žalovaného vozidlo vrátiť. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 350 000,- Sk, t. j. 11 617,87 eur. Žalobca predložil do konania znalecký posudok, kde bola určená znalcom všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 13.11.2013 a to vo výške 3 602 eur a žalovaný predložil znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty toho istého motorového vozidla k rovnakému dátumu a cena bola 5 652 eur. Výšku škody však nie je možné určiť matematickým odpočítaním všeobecnej ceny motorového vozidla k 13.11.2013 od kúpnej ceny. Medzi stranami sporu bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 28.12.2005 a žalobca od tejto kúpnej zmluvy odstúpil listom z 22.12.2008. To znamená, že žalovaný v čase od 28.12.2005 do 22.12.2008 užíval motorové vozidlo na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, lebo žalobca mohol odstúpiť len od platne uzatvorenej zmluvy. Teda žalovaný v tomto období neporušil žiadnu právnu povinnosť a nemohol žalobcovi spôsobiť škodu. Nemožno pri určení výšky škody vychádzať z ceny motorového vozidla v čase uzatvorenia zmluvy, bolo by možné vychádzať z ceny motorového vozidla, ktorú malo v čase odstúpenia od zmluvy. Žiadna zo strán však hodnotu motorového vozidla k tomuto dátumu nepreukázala. Žalobca v jednom zo svojich podaní síce uviedol, že škodou by mal byť rozdiel v cene motorového vozidla v čase, keď žalobca vyzval žalovaného ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy na vrátenie a v cene k 13.11.2013, ale v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať.

20. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Ide o zmenšenie majetku poškodeného. Tu je potrebné uviesť, že škodu tak ako ju uplatnil žalobca, nie je možné vyčísliť jednoduchým rozdielom v cene motorového vozidla či už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo v čase odstúpenia od zmluvy, s cenou motorového vozidla ku dňu 13.11.2013, lebo hodnota motorového vozidla by sa znižovala prirodzenou amortizáciou aj keby ho užíval samotný žalobca. Žalobca teda nepreukázal reálnu výšku škody, ktorú uplatňoval ako rozdiel v cene motorového vozidla v čase, keď ho žalovanému odpredal a v čase, keď mu žalovaný chcel toto motorové vozidlo vrátiť. Keďže žalobca nepreukázal výšku škody, čo je len jeden z predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody, ostatné predpoklady už súd nehodnotil. Preukázanie výšky škody žalobcom je nevyhnutným predpokladom vyhovenia nároku na náhradu škody a keďže žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, nebolo možné tomuto jeho nároku vyhovieť.

21. Žalobca uplatňoval aj škodu vo výške ušlého zisku. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t. j. keby nebolo došlo k vzniku škody).

22. Žalobca žiadal škodu vo forme ušlého zisku od 1.7.2007 do 28.10.2013. Poukazoval na list, ktorým žalovaného vyzval, pred odstúpením od zmluvy na vrátenie motorového vozidla. Tento list je však z 26.7.2007 a samotný žalobca stanovil lehotu na vrátenie motorového vozidla najneskoršie do 10.8.2007. Teda žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, prečo uplatňuje ušlý zisk už od 1.7.2007 (v niektorých podaniach od 1.8.2007). Ušlý zisk vyčíslil vo výške obvyklého nájomného, pričom poukázal na obvyklé nájomné, za ktoré prenajímali motorové vozidlá podnikateľské subjekty, ktoré mali prenájom motorových vozidiel v predmete svojej činnosti. Poukázal na to, že obvyklá cena prenájmu bola zhruba 500,- Sk na jeden deň. Do konania však žalobca predložil zoznam prenájmu motorových vozidiel bez uvedenia obdobia, kde cena prenájmu na jeden deň bola od 24 eur do 50 eur. Nepredložil teda žiaden dôkaz o tom, za akú cenu sa motorové vozidlá prenajímali v čase od 1.7.2007 do 28.10.2013. Matematicky výšku škody za obdobie od 1.7.2007 do 28.10.2013 vypočítal tak, že počet dní vynásobil sumou 16,60 eur. Nepredložil žiaden dôkaz za akú sumu by ako fyzická osoba motorové vozidlo skutočne prenajal. Nebolo možné vychádzať z ceny prenájmu, na ktorú žalobca poukazoval, lebo išlo o prenájom motorových vozidiel podnikateľskými subjektami, ktoré by od dosiahnutého zisku museli odpočítať náklady spojené s týmto podnikaním a dane, ktoré by museli uhradiť. Zo živnostenského oprávnenia žalobcu vyplýva, že v predmete živnostenského oprávnenia nemal prenájom motorových vozidiel. Žalobca nepreukázal objektívnym spôsobom, že mal záujemcu o prenájom svojho motorového vozidla a nepreukázal za akú cenu by mu reálne motorové vozidlo prenajal. Navyše žalobca tvrdil, že predmetné motorové vozidlo mal záujem predať v čase, keď vyzval žalovaného na vrátenie motorového vozidla. Z tohto vyjadrenia je teda jednoznačné, že žalobca ani nemal úmysel predmetné motorové vozidlo prenajímať. Rovnako tak nedoložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že mal záujemcu o kúpu motorového vozidla a za akú cenu.

23. Z koncepcie definície ušlého zisku vyplýva, že poškodený má naňho nárok ak preukáže, že pri pravidelnom chode vecí by došlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Teda by musel preukázať, že očakával zisk, o ktorý prišiel. Žiaden takýto dôkaz však žalobca v konaní nepreukázal. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na náhradu ušlého zisku súd podanú žalobu zamietol.

24. Keďže v konaní XC/XXX/XXXX súd rozhodol tak, že o trovách celého konania rozhodne v konečnom rozhodnutí, bolo potrebné rozhodnúť o obidvoch častiach konania.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bol žalobca v celom rozsahu úspešný, lebo súd vyhovel jeho žalobe a zaviazal žalovaného vrátiť mu motorové vozidlo alebo zaplatiť jeho cenu. Preto v tejto časti konania súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX mal úspech v konaní žalovaný, lebo súd žalobu žalobcu o zaplatenie 15 720,20 eur s prísl. zamietol v celom rozsahu. Preto súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.