Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-39-2017.pdf
PDF · 74.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Q. súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava, IČO: 47 243 368, v konaní právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanej: J. H.Á., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. U. XXX/XX, Ž. J. E., v konaní o zaplatenie 87,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 87,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 102,54 Eur od 19.04.2016 do 21.04.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 87,35 Eur od 22.04.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 87,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 102,54 Eur od 19.04.2016 do 21.04.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 87,35 Eur od 22.04.2016 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytol žalovanej za dohodnutú odplatu vo výške 2,54 Eur krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť jednorazovo do 18.04.2016, no doteraz uhradila len sumu 15,19 Eur dňa 21.04.2016.
2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 25.05.2017. K veci sa nevyjadrila.
3. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov ml súd preukázané, že na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.03.2016 a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z toho istého dňa žalovaná dostala od žalobcu na bankový účet sumu 100,- Eur. Obe zmluvy boli uzavreté elektronickými prostriedkami (cez internet). Žalovaná sa zaviazala, že úver vráti jednorazovo do 18.04.2016 v celkovej výške 102,54 Eur.
5. Stranami uzavretá zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca mal pri jej uzavretí postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa.
Nejedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18.03.2016 nepovažuje za spotrebiteľský úver také prenechanie peňažných prostriedkov, ktoré mali byť vrátené v lehote nepresahujúcej tri mesiace a v danom prípade lehota splatnosti predstavovala mesiac. Žalobca mal však postavenie tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) cit. zákona a v takom prípade sa podľa § 24 ods. 1 cit. zákona aj na „nespotrebiteľský úver“ vzťahujú taxatívne určené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona.
6. Písomná forma podľa § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka bola v danom prípade zachovaná, nakoľko zmluva bola uzavretá elektronickými prostriedkami zachytávajúcimi obsah právneho úkonu ako aj osoby, ktoré ho urobili. Z obsahového hľadiska sú jednak v rámcovej zmluve a v nadväznosti na ňu v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsiahnuté potrebné náležitosti určené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane RPMN a celkových nákladov za poskytnutie úveru.
7. Nakoľko žalovaná poskytnutú sumu doteraz žalobcovi nevrátila, je tak povinná urobiť s poukazom na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa v prípade zmluvy o pôžičke dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby prenechanú vec rovnakého druhu (najmä peniaze). Jednalo sa totiž o pôžičku, ktorá je typická odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi a nie o úver charakteristický tým, že finančné prostriedky sa neposkytujú priamo dlžníkovi, ale v jeho prospech tretej osobe (§ 497 Obchodného zákonníka). Pokiaľ teda z poskytnutej sumy 100,- Eur, ktorú mala vrátiť s odplatou 2,54 Eur uhradila len sumu 15,19 Eur, je povinná zaplatiť žalobcovi ešte rozdiel v sume 87,35 Eur.
8. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S úhradou sa žalovaná dostala do omeškania (§ 563 Občianskeho zákonníka) dňa 19.04.2016 ako dňom nasledujúcim po dohodnutom dni vrátenia poskytnutej sumy, pričom dňa 21.04.2016 vrátila sumu 15,19 Eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s uvedenou právnou úpravou, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 102,54 Eur od 19.04.2016 do 21.04.2016 a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 87,35 Eur od 22.04.2016 do zaplatenia.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.