Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-266-2015.pdf
PDF · 181.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/266/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo urbariátu v Liptovskej Sielnici, so sídlom Liptovská Sielnica 196, IČO: 37 911 155, zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: K.. C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, štátny občan SR, zastúpený JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, v konaní o náhradu škody vo výške 3.868,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
toenoem. zniku škody. to nosti na strane byť ikom škody, pretože aj ak by už našiel vypílené škody, a teda bcu, čím chceme prŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.868,01 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 05. 08. 2015 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.868,01 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš - Pozemkový a lesný odbor ako prvostupňového orgánu štátnej správy lesného hospodárstva bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1.000 eur z dôvodu neplnenia si povinnosti pri ochrane lesa v súvislosti s vykonaním výchovného zásahu v predrubnom poraste č. 672. Nakoľko skutok, v dôsledku ktorého bola uložená žalobcovi pokuta, predstavuje porušenie Zákonom o lesoch stanovených povinností odborného lesného hospodára, ktorého funkciu ako aj funkciu lesníka žalovaný v rozhodujúcom čase pre danú lokalitu zastával, nesie žalovaný právnu zodpovednosť za škodu vo výške 1.000 eur, ktorá vznikla žalobcovi príslušným rozhodnutím. V súvislosti s porušením povinnosti odborného lesného hospodára došlo na časti JPRL č. 672 na Lesnom celku Habovka - Liptovský Mikuláš v katastrálnom území L. na výmere 3,40 ha vykonaním výchovného zásahu a vyťažením časti stromov, ktoré tvorili kostru porastu, čím došlo k trvalému zredukovaniu pôvodného zakmenenia z 0,80 na 0,60 a zníženiu budúceho prírastku, ku vzniku škody vo výške 1.766,27 eur, ktorá bola určená Znaleckým posudkom č. 22/2015 vypracovaný znalcom Národné lesnícke centrum - znalecká organizácia. V súvislosti s určovaním výšky škody žalobca účelne vynaložil náklady na vyhotovenie znaleckého posudku v celkovej výške 1.101,74 eur.
2. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4C/266/2015-236 zo dňa 30. 03. 2016 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.868,01 eur od 15 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania si súd podľa vtedy platného ust. § 151 ods. 1 OSP vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením, ktoré rozhodnutie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/178/2016-270 zo dňa 27. 10. 2016 a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. V zmysle pokynu odvolacieho súdu Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/266/2015-279 zo dňa 09. 01. 2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia odstránil vady žaloby doručenej súdu prvej inštancie 05. 08. 2015 v zmysle poučenia súdu.
4. Na výzvu súdu podaním doručeným súdu prvej inštancie 13. 02. 2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že v rozhodnom období bol žalovaný na základe pracovnej zmluvy jediným lesníkom a odborným lesným hospodárom žalobcu. Stromy určené na ťažbu, ktorá bola realizovaná v mesiacoch september až december 2013 v jednotke priestorového rozdelenia lesa č. 672 na lesnom celku Habovka
- Liptovský Mikuláš k. ú. L. vyznačoval žalovaný predpísaným sprayom v prsnej výške a zároveň aj na koreňovom nábehu. Hoci stromy určené na ťažbu vyznačil správne, tak následnými kontrolami bolo zistené, že po vyznačení stromov boli vyťažené iné stromy ako vyznačené žalobcom a ním vyznačené stromy sú tam doteraz. Teda nepochybne došlo k neoprávnenej ťažbe, ktorú žalobca nielenže nekontroloval a nezastavil, ale dokonca ju aj následne „legalizoval“ tým, že na neoprávnené vyťažené stromy vydal doklady o pôvode lesa, ktoré vydával jedine on. Tiež bolo zistené, že skutočne bol vyťažený vyšší objem dreva, než na aký dal pôvodne súhlas žalovaný, pričom žalovaný vystavil doklady o pôvode dreve pre JRL 672 aj na tento väčší objem. Žalovaný teda musel vedieť o tom, že vydáva doklady a „legalizuje“ neoprávnenú ťažbu, teda konal v priamom úmysle a pokiaľ by to nevedel, tak musel mať vedomosť o tom, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, bol s tým uzrozumený, ale mu to bolo ľahostajné, teda konal v nepriamom úmysle. Zavinenie žalovaného spočíva v tom, že riadne nekontroloval a neevidoval práce vykonávané v lese, neviedol riadne hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov a riadne nezabezpečil a nekontroloval vyznačenie ťažby, čím ako odborný lesný hospodár porušil povinnosti uvedené v § 48 ods. 2 písm. d), e), k) zákona o lesoch. V dôsledku neoprávnenej a nesprávnej ťažby došlo k narušeniu stability a odolnosti lesného porastu a nevykonaním ochranných a obranných opatrení nebol lesný porast zabezpečený pred veternou kalamitou, za čo bola žalobcovi uložená rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 02. 2015 pokuta vo výške 1.000 eur, za ktorú tiež zodpovedá žalovaný, pretože k narušeniu stability a odolnosti lesného porastu a v dôsledku toho by k uloženiu pokuty nedošlo, pokiaľ by si riadne plnil svoje povinnosti a neumožnil, aby pod jeho „dohľadom“ došlo k neoprávnenej a nesprávnej ťažbe. Odborný lesný hospodár má dbať, aby v prvom rade boli vyťažené poškodené stromy a nie aby poškodené v poraste zostali a zdravé boli vyťažené. Okrem uloženej pokuty a nákladov vo výške 1.101,74 eur vynaložené na zistenie ďalšej škody vznikla žalobcovi aj ujmy vo výške 1.766,27 eur, ktorá predstavuje hodnotu zničeného lesa. V súdenej veci nie je rozhodujúce, či škoda vznikla aj konaním ďalších osôb, pretože podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. A preto s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa môže žalobca domáhať náhrady škody len proti žalovanému.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach trval na podanej žalobe. Uviedol, že sa jedná o tri rôzne nároky na náhradu škody, hoci z jednej škodovej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že v prípade JPRL 672 to nie je miesto ťaženia dreva, ale bolo do odvozné miesto, na toto JPRL sa nedostane nákladné auto a už vôbec nie kamión, ale na sklad dreva „Poľana“ sa musí drevo ťahať traktormi alebo koňmi. Na sklade JPRL 672 bolo drevo vyťažené v tomto dielci, nie drevo dovezené z iných JPRL. Žalobca vykonal inventúru ťažby dreva v celej spádovej oblasti hory Sestrč v termíne od 27. 06. 2013 do 31. 12. 2013. Inventúra potvrdila, že okrem JPRL 672 žalobca už v uvedenom období v hore Sestrč vyťažil a odviezol v hore Sestrč cca 929,75 m3 dreva, ktoré bolo na základe dokladov o pôvode dreva fakturované na 18 faktúr a štyrom odberateľom. Neoddeliteľnou prílohou faktúr je aj doklad o pôvode dreva, ktorý vystavoval vtedajší odborný lesný hospodár žalobcu, teda žalovaný. V tomto prípade JPRL, názov hory, vyťažené a odvezené množstvo dreva zodpovedá zápisom v lesnom hospodárskom pláne. V hore Sestrč sa už nijaké iné drevo v danom čase neťažilo a teda ani nemohlo byť zhromaždené v JPRL 672. Odporca porušil ust. § 48 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a to ust. § 48 ods. 2 písm. d), e), g), j), k), l). Pokiaľ ide o zavinenie žalovaného tvrdia, že v danom prípade ide prinajmenšom o nepriamy úmysel, pretože žalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť predmetnú škodu a v prípade vzniku takejto škody mu bolo v podstate ľahostajné, či škoda vznikne alebo nie. Pokiaľ aj pokuta bola uložená žalobcovi ako právnickej osobe, právnická osoba ako taká sama o sebe nemôže porušiť povinnosť, môžu ju porušiť len osoby, ktoré v jej mene konajú, resp. majú konať. Hoci všetky zainteresované osoby, svedkovia a znalci si všimli a postrehli, že evidencia bola robená nesprávne, že stromy neboli riadne označené, že ťažba nebola vykonaná riadne, iba žalovaný uviedol, že si v podstate nič nevšimol. Ak došlo ku krádeži, bolo povinnosťou odborného lesného hospodára túto krádež nahlásiť. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazuje na vykonaný audit, tento sa týka iných porastov a iného
času, ale ak sa zistí porušenie žalobca vyvodí zodpovednosť voči zodpovedným osobám a uplatní si voči ním nárok na náhradu škody rovnako ako si ho podanou žalobou uplatnil voči žalovanému.
6. Štatutárny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10. 12. 2015 uviedol, že funkciu štatutára a predsedu vykonával od 04. 11. 2013. Žalovaný vykonával kumulovanú funkciu OLH a lesník. Výbor PSU prehodnotil činnosť a vyhlásil organizačnú zmenu na rozdelenie funkcie odborného lesného hospodára a lesníka. Odborný lesný hospodár vydáva súhlas na ťažbu, eviduje ťažbu dreva, zabezpečuje vyznačenie a kontrolu ťažby, vykonáva značenie dreva na ležato a na stojato. Podľa ich zistení došlo v JPRL 672 k vysokému prekročeniu ťažby podľa lesného hospodárskeho plánu, ako aj podľa vydaných súhlasov na ťažbu, čo neskoršie zistili podľa skutočnej fakturácie, ktoré vykonávali na základe dokladov o pôvode dreva, ktoré vystavoval žalovaný. Všetky kontroly, ktoré boli vykonané v JPRL 672 sa nenašli žiadne označenia stromov bielou farbou, ktorou sa značí kalamita, o vetrovej kalamite nebol nik z výboru, ani z dozornej rady informovaný. Bývalý dlhoročný predseda urbáru R. S. si túto horu strážil ako oko v hlave a vždy hovoril, že je to najkrajšia hora v doline. Po neuváženom zásahu ostalo z nej torzo. Podľa ich názoru boli z tejto hory úmyselne vyrúbané najkrajšie stromy a choré, vyznačené stromy ostali tam, čo dokazuje nezmyselnosť tohto zásahu. Pri kontrole sa našlo aj veľa neoznačených pňov na koreňovom nábehu, ktorých kmene nemali byť vyťažené. Poškodenie porastu potvrdzuje rozhodnutie Lesného úradu Liptovský Mikuláš, ako aj Národné lesnícke centrum Zvolen znaleckým posudkom. 672 je jednotkové priestorové rozdelenie lesa a je to miesto, odkiaľ to drevo bolo vyťažené, nie odberné miesto, teda miesto, odkiaľ sa drevo odvážalo. Pokiaľ sa týka bielych plôch, v sielnickej doline Sestrč majú len sielnické lúky a odtiaľ sa drevo neťaží. Pán T. Y. nebol vodič, ale bol nákupca. Na ohliadke na mieste samom dňa 18. 05. 2017 ďalej uviedol, že v roku 2013 narátali 45 takýchto jedincov, ktoré boli zdravé a neoznačené. Znalci prešli celú túto časť hory. Keď tu boli p. Q. a p. R. bol tu prítomný aj žalovaný. Konštatovali, že hora bola vyrúbaná, bolo zníženie zakmenenia porastu a najkrajšie, najhrubšie stromy boli von. Mala byť prevedená hygiena porastu to znamená prebierka nad 50 rokov. Keď sa na to pýtali žalovaného sedel na pni, bol bledý a nepovedal na to nič.
7. Právny zástupca žalovaného vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomných vyjadreniach doručených súdu so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy a z právneho predpisu. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne výšky, ako aj príčinnej súvislosti medzi údajným porušením povinnosti a škodou. K zriedeniu lesa mohlo dôjsť alebo došlo v dôsledku veternej kalamity, ktorá tam bola trikrát po sebe od roku 2013 do roku 2014. V prípade, ak by žalovaný ako odborný lesný hospodár porušil nejakú povinnosť, príslušný správny orgán by začal konanie podľa § 45 ods. 6 Zákona o lesoch. Žiadne takéto konanie nebolo vedené. Žalovaný nespôsobil školu ani z nedbanlivosti, nie to ešte úmyselne. Žalobca neuviedol akým konkrétnym konaním mal žalovaný porušiť svoju povinnosť a neuviedol, ktorú z povinností uvedených v § 48 ods. 2 Zákona o lesoch mal odporca porušiť. Rozhodnutie, ktoré žalobca predložil, uvádza iba porušenie povinnosti podľa § 28 Zákona o lesoch, pričom povinnosti odborného lesného hospodára sú upravené v § 48. Pracovný pomer žalovaného skončil ku koncu júna 2014, avšak štátny dozor bol vykonávaný v novembri 2014, teda v medziobdobí bolo možné v danom lese vykonávať ďalšiu činnosť, za ktorú už nemohol niesť žalovaný žiadnu zodpovednosť. V danom lesnom poraste žiadnu činnosť ako odborný lesný hospodár nevykonával už aj v období pred skončením pracovného pomeru, teda pred 30. 06. 2014. Znalec vychádzal zo zníženia zakmenenia koeficientu z 0,80 na 0,60, čo však nekorešponduje s rozhodnutím príslušného správneho orgánu, ktorý hovorí o znížení zakmenenia z 0,80 na 0,70. Skutočná škoda by vznikla iba v tom prípade, keby v danom momente niečo z majetku žalobcu ušlo. Aj sám znalec tvrdil, že škoda spočíva v tom, že už v danom lesnom poraste nedorastú tie stromy tak, aby boli vyťažené s väčším ziskom. Pán Y. v čestnom prehlásení potvrdil to, že na odbernom mieste Sestrč 672 boli sústredené stromy vyťažené z viacerých lesných porastov, nielen v lesnom poraste JPRL 672. Poukazujú aj na vyjadrenia Okresného úradu, lesný odbor, ktorý potvrdil, že na tom mieste sa neuvádza miesto alebo lesný porast, v ktorom bolo drevo vyťažené, ale odberné miesto, z ktorého bolo drevo odvezené. Sestrč 672 bolo najvyššie položené odberné miesto, kde nakládka začala a pokračovala na iných odberných miestach. Keďže sa to začalo na 672, nebol dôvod vypisovať iné odberné miesta, pretože doklad o pôvode dreva svoj účel splnil, pretože preukázal, že drevo je vezené na nákladnom aute legálne. Doklady o pôvode dreva nepreukazujú hodnoverne koľko dreva bolo vyťažené v poraste 672. V čase, keď žalovaný vykonával funkciu odborného lesného hospodára, kontroloval všetky ťažby. Nakoľko si žalovaný neoprávnenú ťažbu nevšimol, tak toto nenahlásil. Medzitým ako žalovaný prestal vykonávať funkciu lesného odborného hospodára, tu boli ďalšie dve ťažby. Z podaní a prednesov žalobcu nevyplýva, akým konaním mal žalovaný porušiť právnu povinnosť. Nie je zrejmé,
či mal žalovaný nedostatočne vyznačiť stromy určené na ťažbu, či mal na ťažbu vyznačiť nesprávne stromy alebo sa mal dopustiť iného konania. Nesprávne vyznačenie ťažby samo o sebe neznamená, že boli vyťažené stromy, ktoré vyťažené nemali byť a preto nie je v príčinnej súvislosti so škodou uvádzanou žalobcom. Rozhodnutie správneho orgánu nepreukazuje ani (chýbajúce) tvrdenie žalobcu o protiprávnom konaní žalovaného. Toto nezistil ani správny orgán pri zisťovaní na mieste samom, čo potvrdil príslušný referent Ing. Jurík. Nesúlad medzi množstvom dreva podľa lesnej hospodárskej evidencie a podľa dokladov o pôvode dreva vysvetlil žalovaný až pri výkone štátneho dozoru a správny orgán jeho vysvetlenie akceptoval. Žiadne protiprávne konanie žalovaného nepreukazuje znalecký posudok. Vychádza zo zistení znalca na mieste samom takmer rok po tom, ako žalovaný prestal vykonávať prácu odborného lesného hospodára. Pritom v danom poraste prebehla ďalšia rozsiahla ťažba a v ďalšej ťažbe pravdepodobne došlo aj v období od vykonania štátneho dozoru po znaleckú ohliadku, keďže znalci zistili nižší rozsah zakmenenia ako správny orgán. Všetky dôkazy predložené, resp. označené žalobcom sa opierajú o skutkový stav zisťovaný na mieste samom v novembri 2014 (štátny dozor) a v máji 2015 (znalci). Ako potvrdil svedok K.. E., v máji a októbri bola v predmetnom poraste vykonávaná ďalšia rozsiahla ťažba. K.. E. písomne dňa 27. 06. 2014 potvrdil prevzatie lesných porastov fyzickou ohliadkou a bez pripomienok. Prírastok na drevnej hmote v čase vzniku škody neexistoval a preto nebol majetkom žalobcu, nemohlo tak dôjsť ku skutočnej škode a nevyhnutne musí ísť o ušlý zisk. Nebolo preukázané, že by žalovaný porušoval povinnosť pri evidencii ťažby. Ak nejaké stromy neboli vyťažené, ktokoľvek vykonával ťažbu nesmel tieto stromy vyťažiť, pretože nemali príslušné označenie. Žalobca nepreukázal podstatnú skutočnosť, a to, že ťažbu stromov o ktoré v danom prípade ide vykonal žalovaný ako odborný lesný hospodár. V rozhodnom čase vykonával funkciu odborného lesného hospodára aj K.. E., ktorý v tomto poraste vykonal ďalšie dve ťažby, až potom bol vykonaný štátny dozor a až následne boli v lesnom poraste znalci. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že tieto boli vyťažené výslovne za éry žalovaného ako odborného lesného hospodára. Pokiaľ sa mu kladie za vinu, že porušil povinnosť kontrolovať, prípadne zastaviť nelegálnu ťažbu, poukazujú na to, že príslušný správny orgán nezačal žiadne konanie, teda nezistil také porušenie zo strany OLH. Chýba tu príčinná súvislosť so vznikom škody.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v predmetnom poraste bola plánovaná výchovná, teda úmyselná ťažba podľa lesohospodárskeho plánu, ktorý bol schválený príslušným lesným úradom za súhlasu vlastníka na obdobie 10 rokov. Predmetné porasty sa vyznačovali, začala sa realizovať výchovná ťažba a to koncom roku 2013 bol označený objem výchovnej ťažby v danom poraste, čiže stromy, ktoré mali byť vyrubené sa označili farebným sprejom. Nakoľko v roku 2013 došlo k vetrovej kalamite, dal pokyn na ukončenie výchovnej úmyselnej ťažby a povolil ťažbu náhodnú, pretože zo zákona má prednosť odstránenie kalamitného dreva, inak by prekročili maximálne stanovený objem ťažby. On vedel, že už tou kalamitnou ťažbou bude prekročený maximálne stanovený objem ťažby, preto bola zastavená úmyselná a bola povolená len náhodná. Následne sa náhodná ťažba spracovala a ukončila sa aj plánovaná. V roku 2013 v marci v danom poraste došlo k ďalšej vetrovej kalamite, ktorú kalamitu on spracoval. V máji došlo k ďalšej kalamite s názvom Žofia v Západných Tatrách, ktorá zasiahla aj katastrálne územie L.. Na jej spracovanie už nemal dosah, nakoľko došlo k organizačnej zmene v jeho pracovnej pozícii u zamestnávateľa. V júni 2014 dostal výpoveď s trojmesačnou výpovednou lehotou, následne 15. 08. 2014 okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré napadol na súde, ale keďže navrhovateľ zobral späť okamžité skončenie pracovného pomeru, zobral návrh späť. Po 15. 08. 2014 už sa nemohol dostať na pozemky zamestnávateľa. Na iných lokalitách neboli zistené žiadne jeho pochybenia a v danom poraste bolo zistené, že tie stromy, ktoré boli označené, neboli vyťažené. Aj p. Q., zamestnanec lesného úradu sa vyjadril, že to čo je označené sa mu javí ako označené správne a preto nemá dôvod domnievať sa, že tomu tak nie je aj v iných lokalitách. On to považoval za ukončenie svojho štátneho dozoru s tým, že jeho robota bola schválená ako robota dobre vykonaná. Následne mu bolo doručené oznámenie o začatí konania voči bývalému zamestnávateľovi pre porušenie ust. § 28, v ktorom konaní bola bývalému zamestnávateľovi uložená pokuta vo výške 1.000 eur ako obhospodarovateľovi, ale ani v tomto rozhodnutí sa neuvádza žiadne jeho pochybenie. Zmena pracovnej činnosti mu bola oznámená ústne pred výborom. Zamestnávateľ s ním neprerokoval nárok na náhradu škody, prišla mu len výzva, nakoľko už vtedy nebol ich zamestnancom. Od ukončenia úmyselnej ťažby do vykonania štátneho dozoru tu boli tri kalamity. Žalovaný pri ohliadke na mieste samom dňa 18. 05. 2017 potvrdil, že javor je poškodený, ale rastu to neprekáža. Uviedol, že všetko treba posudzovať komplexne. Je otázne, či listnaté stromy boli určené do ťažby. Na otázku prečo nebol vyrúbaný podrastok smreka, ktorý výškovo nie je na úrovni ostatných lesov uviedol, že prie výchove sa zasahuje do korunovej úrovne, takéto podtlačky mohli byť vypílené v rámci hygieny porastu, ktorá nevie, či bola zazmluvnená. Na druhej strane
nemusel byť vôbec vypílený, ak sa uvažovalo, že bude vyvetvovať okolité stromy a zlepšovať ich kvalitu. Pokiaľ sa týka trsu bukov, ktoré neboli vyťažené, musel by vidieť lesnú hospodársku evidenciu a plán hospodárskych opatrení, či bola plánovaná ťažba listnatého dreva. Podľa pňa sa nedá zistiť, či mal byť vyťažený alebo nemal byť vyťažený. Nie je pravdou, že by štátny dozor konštatoval, že vykradli porast. Keby niečo také konštatoval, potrestal by odborného lesného hospodára. Za svojho života vyznačil okolo pol milióna stromov, používal rôzne palety farieb, farby mohlo zmyť, mohla byť odretá. Súčasný odborný lesný hospodár mu podpísal papier, kde potvrdil, že prevzal všetky porasty bez pripomienok. Lesný úrad nemohol určiť, kto ťažbu vykonal. Ak sa jedinec vypíli, podľa pňa sa nedá zistiť, či bol zlomený alebo nebol zlomený.
9. Svedok K.. Ľ. Q., odborný referent Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor Liptovský Mikuláš vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca dal podnet na preverenie činnosti odborného lesného hospodára, na vykonanie auditu. Spis mal pridelený K.. R., on bol len členom komisie. Pri vonkajšej ohliadke nezistili zanedbanie povinnosti odborného lesného hospodára na iných kontrolovaných porastoch ako na 672. Okrem tohto dielca konštatovali, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Ohliadku dielca 672 vykonali na mieste samom za prítomnosti žalovaného, štatutárneho zástupcu žalobcu, K.. R.. Myslí, že tam bol aj predseda dozornej rady a nový lesný hospodár K.. E.. Celý dielec prešli zhora až po vrch, takisto vychádzali z písomných podkladov odborného lesného hospodára. V dielci bola plánovaná úmyselná ťažba vo forme prebierky lesného porastu na zlepšenie stability druhového zloženia a zdravotného stavu porastu. V evidencii odborný lesný hospodár evidoval aj škodlivé činitele a to pôsobenie vetra, zaevidoval veternú kalamitu. Oni zistili v hornej časti znaky vetrovej kalamity, v strednej časti boli pomiestne vývraty. Náhodná ťažba sa vyznačuje bielou farbou, ťažba úmyselná sa vyznačuje farbou červenou. Na mieste samom zistili, že porast bol označený červenou farbou, ale v dvoch odtieňoch tmavočervenej a jasnočervenej. Zistili, že porasty, ktoré boli označené jasnou červenou farbou sú hrubšie, ktoré by nemali podliehať úmyselnej ťažbe. Výchovná ťažba má práve slúžiť na to, aby boli odstránené porasty slabšie. Takže im to pripadalo ako nejaké vykrádanie lesa v strednej časti, ale tiež to nebolo na všetkých porastoch. Nakoľko mali pochybnosti o objeme vyťaženého dreva, vyžiadali si podklady k ťažbe dreva od žalobcu, hlavne o odvoze drevnej hmoty. Zistili, že je evidovaný vyšší objem vyťaženého dreva, než na aký dal písomný súhlas odborný lesný hospodár, preto sa riešilo v rámci správneho konania a keďže bola narušená stabilita lesného porastu, pristúpili k uloženiu sankcie za porušenie v ťažbe. Bolo veľmi ťažké rozlíšiť, čo bola úmyselná ťažba a čo bola kalamita, niektoré pne neboli označené vôbec, hoci v zmysle Zákona o lesoch každý peň musí byť označený, či už bielou alebo červenou značkou s výnimkou, ak je tam evidovaný vývrat. Našli aj pne, ktoré neboli označené žiadnou značkou. Ťažbu je možné vykonať len za písomného súhlasu a za vyznačenia. Jeho subjektívny pocit bol taký, že mal dojem, že to bolo doznačenie, ako keby niekto doznačil najkrajšie jedince. Oni zistili porušenie zásad vykonania ťažby. Zo strany odborného lesného hospodára došlo k porušeniu povinnosti uvedenej v § 48 Zákona o lesoch, ktorý je povinný všetko toto hlásiť. Spis má na starosti K.. R.. Prečo sankcia nebola uložená žalovanému, k tomu by sa vedel vyjadriť K.. R., ktorý mal pridelený spis. Odborný lesný hospodár je povinný odkontrolovať označenie porastu určeného na výrub. Prvá pochôdzka sa uskutočnila v novembri 2014. Ťažba bola nesprávne označená zhruba v 1/3-ine, čiže v strednej časti porastu, kde bola iná farba alebo označenie chýbalo a to bolo zakmenenie znížené asi na 5 alebo 6, priemerne 5 až 6 stromov na 10 m2. Porovnaním ohliadky na mieste samom s evidenciou ťažby zistili, že bolo okolo 400 m3 vrátane náhodnej ťažby vyvezené viac.
10. Svedok K.. C. R., hlavný radca Okresného úradu, pozemkový a lesný odbor Liptovský Mikuláš uviedol, že čo sa týka dielca 672 zo strany žalobcu dostali požiadavku na vykonanie štátneho dozoru. Stanovili si termín ohliadky, zistili, že tam bola spracovaná vetrová kalamita, že je preriedený porast pri kmeňovej partii, zistili, že kalamita je spracovaná správne. Žalobcovi uložili sankciu za porušenie povinnosti pri ochrane lesa a to za narušenie stability lesného porastu, keďže tu došlo k redukcii zakmenenia z priemeru 0,80 na 0,70. Podľa § 28 je možné uložiť sankciu len obhospodarovateľovi a oni sa porušením povinnosti odborného lesného hospodára nezaoberali. On dostal za úlohu napísať rozhodnutie. Oni už pri ohliadke v teréne zistili, že zakmenenie sa tu javilo redšie. V priebehu správneho konania si od obhospodarovateľa dodatočne vyžiadali faktúry na odvoz drevnej hmoty. Keď si faktúry porovnali, tak tieto boli vyššie ako odborná lesná evidencia. Vo faktúre boli uvedené viaceré odvozné miesta, viacero druhov porastov a jednotky priestorového rozdelenia lesa, čo sú dielce. Pochôdzka bola vykonaná začiatkom novembra 2014. Prešli si to od odvozného miesta po hrebeň.
11. Svedok H. V., člen výboru pozemkového spoločenstva uviedol, že na mieste samom bol asi trikrát. Ťažilo sa drevo, ktoré predali na koreni a to 300 m3. Oni zistili, že nebola v poriadku hospodárska evidencia, pretože tu mala byť uskutočnená úmyselná ťažba v rozsahu 305 m3, potom tu boli prijaté dve vetrové kalamity v rozsahu 110 + 23 m3, spolu 438 m3, a keď to porovnali s množstvom vyvezeného dreva podľa faktúr zistili, že bolo vyvezených 723 m3, a to len z dielca 672. Na týchto 723 m3 boli vystavené doklady o pôvode dreva, ktoré vystavil lesný hospodár, v tomto konkrétnom prípade to bol žalovaný. Z toho usudzuje, že má vedomosť o tom, že bolo odvezené viac, ako malo byť vyťažené. Predaj dreva na pni znamená, že je to predaj stromu ešte nevyťaženého, ktorý je vyznačený a ktorého objem sa zistí podľa priemeru v prsnej výške. Vyznačí ho lesný hospodár a vyťaží ho ten, kto drevo kupuje alebo ním poverený ťažiar. To, že to bolo kupované na pni, vyplýva z faktúry a zo zmluvy.
12. Svedok K.. K. T., člen výboru pozemkového spoločenstva uviedol, že za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu a za prítomnosti súčasného odborného lesného hospodára K.. E. vykonali ohliadku na mieste samom v roku 2014. Po vysvetlení odborným lesným hospodárom dospel k záveru, že hora stratila svoj pôvodný charakter, že bola vyrabovaná, nakoľko bol vyťažený aj ten porast, ktorý vyťažený byť nemal. Na mieste samom zistili, že bol peň, ale chýbala značka, alebo to boli značky dvoch farieb, boli tu zelené značky dvoch odtieňov. Bielu farbu nenašli žiadnu, v roku 2013 tam vetrová kalamita nebola, až v roku 2014.
13. Svedok U. J., predseda dozornej rady žalobcu uviedol, že spolu s predsedom Y. L. v roku 2013 asi v novembri uskutočnili ohliadku na mieste samom. V dielci 672 k. ú. L. zistili, že niektoré stromy neboli označené na ťažbu. Pri úmyselnej ťažbe sa táto musí vyznačiť zelenou značkou a zistili, že pri pár kusoch asi 20 ks chýbali stromy, ale značka tam nebola. Nemá vedomosť o tom, že by v roku 2013 bola kalamita. V roku 2014 v porovnaní s dodacími listami zistili, že bolo vyťažené niečo cez 700 m3, ale podľa lesného hospodárskeho plánu malo byť vyťažených 300 m3. Pri výchovnej ťažbe mali byť vyradené slabšie jedince a práve tie tam ostali a boli vyradené hrubšie, ktoré tam mali ostať. Ostalo tu asi 30 jedincov, označených zelenou farbou tenšieho vzrastu, ktoré mali ísť von. Úplne hrubšie jedince, ktoré nemali byť vyťažené, boli označené zelenou farbou. Zelená farba mala dva odtiene. Jedna bola zelená a jedna zlato oranžová. Tie hrubé jedince, ktoré nemali byť vyťažené, buď neboli označené žiadnou farbou alebo zeleno žltou.
14. Svedok K.. Y. E., súčasný lesný odborný hospodár žalobcu, vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že nastúpil na miesto odporcu. Keďže si musel prebrať celú agendu, spoločne so žalovaným prechádzali jednotlivé porasty pretože, ak by to prebral bez závad, v tom prípade by znášal zodpovednosť on, takisto kontroly, prerezávku a prebierku. Boli v poraste č. 672, dňa 08. 08. 2014 spísali zápisnicu, ktorú žalovaný odmietol podpísať bez uvedenia dôvodu. V poraste č. 672 zistil, že nebola vykonaná výchovná prebierka, boli vyťažené tie stromy, ktoré mali ostať. Celá plocha má asi 16,70 ha, stromy boli vyťažené tesne nad skladom, čo je miesto, kde sa zhromažďujú vyťažené stromy z dôvodu, aby boli čo najnižšie náklady, takisto zistili, že boli vyťažené stromy, ktoré neboli vyznačené. Potom následne, keď tam boli znalci zistili, že tieto stromy boli doznačené. Prvú kontrolu porastu 672 uskutočňoval spolu so žalovaným v júni 2014, následne v auguste zistili, že sú doznačené stromy svetlozelenou farbou. Takisto neboli doznačené všetky neoznačené stromy. V hospodárskej evidencie je doznačená kalamita v rozsahu 110 m3, ktorá mala byť vyznačená v poraste bielou farbou, ale takáto farba sa v poraste 672 vôbec nenachádzala. Ak sú vývraty, biela farba sa dávať nemusí, ale oni na mieste samom zistili, že tu žiadne vývraty neboli, neboli tu ani biele bodky ani biele kríže. Keď sa na to v júni 2014 žalovaného pýtal, on mu na to neodpovedal nič. On ako lesný hospodár s 30-ročnou praxou už voľným okom vidí, že to bolo urobené zle, že v podstate les bol vykradnutý na ploche približne 2 ha. Podľa jeho názoru by to bolo potrebné vyrúbať celé a nanovo zalesniť. Každé vyťažené drevo, ktoré sa vyvezie z lesa, musí byť ociachované, musí mať doklad o pôvode dreva, ktorý vypisuje buď odborný lesný hospodár, prípadne vlastník alebo lesník. Ale keďže žalovaný robil aj lesníka, bol oprávnený to vypísať. V doklade o pôvode dreva sa vyznačuje porast, druh dreviny, jeho dĺžka, hrúbka v strede a takisto kde sa to vyťažilo. Uvádza sa tu miesto, kde to bolo vyťažené, ako aj sklad, kde to má byť odvezené, kde sa sústreďuje drevo z porastu, plus kam sa to zavezie. Je nelogické, aby sa do iného porastu zvážalo drevo z iného porastu, lebo by to bolo neekonomické a mohli by sa zničiť stromy. On pripúšťa, že na ten sklad sa mohli ťahať aj drevá z iných porastov, ale v tom prípade sa to musí vyznačiť v doklade o pôvode dreva. On v tom čase u žalobcu ako odborný lesný hospodár nepracoval. Zrejme vtedy na sklad, ktorý je pod 672, sa dovážalo drevo len z dielca 672. Je taká prax, že nerobia viac porastov naraz. V roku 2015 sa nevykonávala ťažba, či už úmyselná alebo náhodná. Údaj za rok 2013 značil žalovaný, údaj za
rok 2014 a to máj, október značil on. Žalovanému papierovo kontrola sedela, preto sa spísala zápisnica, ale potom ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že malo byť vyťažené 400 m3, bolo vyvezené 700 m3. Ak žalovaný uviedol, že to bolo zalesňované, tak na mieste samom našiel holiny. Ako on uviedol, že odovzdanie a preberanie bolo ukončené bez pripomienok, mal na mysli to papierové s výnimkou tých štyroch vecí, ktoré potom žalovanému vytkol, teda ako napokon potvrdil lesný úrad. Že nie sú žiadne biele znaky zistili ohliadkou so žalovaným v júni 2014, ktorý hoci vykázal 400 m3 kalamity, nebola tu žiadna biela značka, dokonca zistili, že v susednom poraste nie je značka, tak mu kamarátsky poradil, aby to doznačil s jeho súhlasom. 100 m3 nevyznačil bielou značkou a 300 m3 lieta na sklade. 100 m3 nie je zaevidovaných v žiadnom poraste, tie ktoré boli odvezené. Ak žalovaný prijal 300 m3 na sklad, mal by ich odviesť, aj zaevidovať v lesnom poraste. Prebierka bola označená zelenou farbou, čo je úmyselná ťažba, čo malo byť vyťažené, ale vyťažené nebolo. Naopak svetlejšou zelenou farbou boli označené hrubé, už vyťažené jedince. On vykonal ohliadku aj s lesný úradom aj so znalcom. Už znalec videl, že les je vykradnutý. Odborný lesný hospodár keď vidí, že sa ťaží niečo, čo sa ťažiť nemá, má ťažbu zastaviť. Jeho pripomienky potvrdil aj lesný úrad. Na ohliadke na mieste samom dňa 18. 05. 2017 svedok ďalej uviedol, že podtlačky smreka mali byť vyťažené, rovnako aj trs bukov. Ak to vyžaduje porast, mali byť označené do ťažby aj listnaté stromy, keď neboli evidované v ťažbe. V predmetnom poraste sú stromy označované svetlejšou zelenou farbou a tie čo mali ísť von sú označované tmavšou zelenou farbou. Rovnako sa tu nachádza hrubý peň, ktorý nie je označený žiadnou farbou. On ohliadkou a z evidencie zistil, že malo byť vyrúbané 300 m3, ktoré boli odevidované, ale vyťažených a odvezených bolo 700 m3, 400 m3 sa niekde stratilo. Od roku 2014 on tu ťažbu nerobil. Ťažbu robil len v roku 2016. Tu sa robili len vývraty a spracovanie kôrovcovej kalamity, čiže sa ťažili len na zemi a suché.
15. Svedok K.. Y. U., pracovník Národného lesníckeho centra, znaleckej organizácie uviedol, že vypracoval Znalecký posudok č. 22/2015. Ohliadku vykonali 13. 05. 2015. Zistili kde bola vykonávaná ťažba a zistili zníženie zakmenenia na severozápadnej, západnej časti o dĺžke 550 m a šírke 60 metrov. Je ťažko určiť, kedy bola ťažba vykonaná. Bola tam zmes aj čerstvejších ťažieb aj jedno a dvojročných. Oni z predchádzajúceho decénia nezisťovali. Nevedeli zistiť keďže chýbali bodky, ktorá bola kalamitná ťažba, ktorá bola úmyselná. V lokalite 550 x 60 metrov zistili zásah, vývratov tu bolo málo. K dispozícii mali lesnú hospodársku evidenciu aj za roky 2014-2015. Použili metódu výpočtu škody na budúcom prírastku. Ťažba nebola vykonaná asi správne, keďže chýbali označenia na pňoch. Konštatovali v znaleckom posudku, že bolo znížené zakmenenie pod 0,70 a to 0,60 miestami aj menej, ale nevie povedať, či to bolo prebierkou alebo náhodnou ťažbou. Na mieste samom bolo poznať, že boli vyťažené hrubšie jedince, čo navádza, že boli ukradnuté, ale oni nevedia, keďže neboli označené, či aj tieto hrubšie jedince neboli napr. zlomené, hoci väčšinou dochádza k lámaniu tých jedincov tenších, ale nie je vylúčené, aby sa zlomil aj jedinec hrubší. Bola tu prevaha krajších stromov, ktoré boli vyťažené. Našli stromy, ktoré boli označené červenou farbou, bolo ich pár, možno desať. Je možné vyťažiť len strom, ktorý má značku. Posudzovali pne, ktoré boli z rovnakého obdobia, asi dva roky dozadu okrem tých, ktoré neboli predmetom posudzovania, čo sú päťročné a staršie. Posudzovali pne staršie ako pol roka, novšie pne tam neboli. Nevedia rozlíšiť, či je peň ročný alebo dvojročný. Zakmenenie určili metódou hospodárskej úpravy lesov. To znamená, že určili skusné plochy, na ktorých stanovili hluché miesta na koruny stromov, tzv. korunové projekcie, jedná sa o vizuálnu metódu. Drevo bolo vyťažené na šírku 20 metrov plus dĺžka stromu 20 metrov. Škoda na budúcom prírastku znamená hodnotu dreva, ktoré bolo predčasne vyrúbané až do jeho rubného veku, t.j. to čo by prirástlo, keby drevo nebolo vyťažené a predané.
16. Svedok K.. A. K., vedúci znaleckého ústavu Národného lesníckeho centra, znalecká organizácia uviedol, že prevažnú časť znaleckého posudku a výpočty vypracovával on. Rastové tabuľky boli schválené a prijaté ministerstvom a sú platné pre celé územie SR. Znamenajú koľko by na tom konkrétnom stanovišti prirástlo na tom konkrétnom jedinci, keby sa dožil rubného veku. Jedná sa o údaje priemerné. Pri rastových tabuľkách sa berie do úvahy o akú drevinu sa jedná, aká je bonita, aký je jej vek. Berú sa do úvahy aj vonkajšie faktory. Nie je možné jednoznačne zistiť, kedy bola ťažba vykonaná, ale zodpovedá tomu obdobiu tých 2 až 3 rokov. Je veľmi ťažké rozlíšiť, či to bol rok 2013 alebo 2014, keďže medzitým prišla zima. Určite to nebolo skôr alebo neskôr. Čerstvé pne tam neboli. Čerstvý peň je mladší ako jeden rok. Konštatovali, že ťažba bola vykonaná neodborne, nakoľko na podstatu lesa bola na časti porastu vyťažené aj nosné jedince, ktoré tam mali ostať. Ostali tenšie jedince a hrubšie jedince boli vyťažené. Značky po kalamite nenašli. Takisto boli označené stromy, ktoré mali ísť pri prebierke von, ale vyťažené neboli. Zistili, že boli vyťažené stromy, ktoré sú najhrubšie, najkvalitnejšie, ako keby sa po týchto stromoch išlo. Nebola tu vyznačená kalamita. Preto nemohli s určitosťou povedať, či napr. nebol
zlomený vrcholec stromu, ale vývratu tu neboli žiadne. Bolo čudné a sú určité pochybnosti, prečo práve vetrová kalamita bola tam a nie na hrebeni a práve tam, kde boli tie najhrubšie a najkrajšie jedince, pomerne blízko cesty, aby sa to dalo vytiahnuť. Práve zdravotná prebierka má slúžiť na to, aby tieto jedince boli podporované tým, že sa vyrúbu jedince slabšie. Preto vyšla taká relatívne nízka hodnota výšky škody, nakoľko sa končí hospodársky plán a bude sa robiť nová obnova programu starostlivosti o lesy, stromy prechádzajú do rubného veku.
17. Okrem výsluchu strán sporu, svedkov a vykonania ohliadky na mieste samom súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a to s kalkuláciou nákladov na vypracovanie Znaleckého posudku č. 22/2015 (č.l. 5 spisu), so Znaleckým posudkom č. 22/2015 (č.l. 11 a nasl. spisu), ktorého súčasťou je aj rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor zo dňa 19. 02. 2015 (č.l. 15 spisu), s pracovnou zmluvou odporcu vrátane dodatku č. 1 k pracovnej zmluve (č.l. 51, 52 spisu), so mzdovým listom odporcu za rok 2013 (č.l. 53 spisu), za rok 2014 (č.l. 160 spisu), s evidenciou ťažby dreva a holín v dielci 672 za roky 2013, 2014 (č.l. 64 spisu), s dokladmi o pôvode dreva (založené v prílohovej obálke spisu na č.l. 72), so zápisnicou o odovzdaní funkcie odborného lesného hospodára zo dňa 08. 08. 2014 (č.l. 88 spisu), s kúpnymi zmluvami, vrátane faktúr a dokladov o pôvode dreva (č.l. 100 a nasl. spisu, č.l. 163 a nasl. spisu), so stanoviskom Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor (č.l. 155 spisu), s obsahom spisového materiálu č. OÚ-LM-PLO-2015/000270 Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Cpr/1/2014.
18. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
19. Žalovaný uzatvoril pracovný pomer so žalobcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03. 05. 2004 (č.l. 11 pripojeného spisu sp. zn. 6Cpr/1/2014) na pracovnú pozíciu lesník, lesný robotník s dátumom nástupu do práce 03. 05. 2004, ktorý pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 01. 05. 2009 bola medzi stranami uzavretá pracovná zmluva na pracovnú pozíciu lesník a odborný lesný hospodár PSU Liptovská Sielnica s dátumom nástupu do práce od 01. 05. 2009, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 03. 2012 sa zmluvné strany dohodli na zmene pracovných podmienok dojednaných v pracovnej zmluve zo dňa 01. 05. 2009 a to na zvýšenie mzdy za výkon dohodnutého druhu práce. Listom zo dňa 15. 11. 2013, ktorý žalovaný prevzal 20. 11. 2013, ho žalobca upozornil na závažné porušenie pracovných povinností, ktorých sa mal dopustiť tým, že svojím konaním priamo umožnil a nezabránil ich obchodnému partnerovi p. Y. a dopravcovi dreva - poľskému kamiónu vstup na sklad dreva v hore Sestrč a neoprávnenú manipuláciu s drevom na sklade bez prítomnosti oprávnených osôb PSU Liptovská Sielnica (č.l. 14 pripojeného spisu). Dňa 25. 04. 2014 na zasadnutí výboru a dozornej rady žalobcu bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého bude rozdelená funkcia odborného lesného hospodára a lesníka. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnanca zo dňa 30. 06. 2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sa pod sp. zn. 6Cpr/1/2014 viedlo konanie o návrhu žalovaného na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny zamestnanca zo dňa 15. 08. 2014, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 6Cpr/1/2014-93 zo dňa 31. 10. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 11. 2014, konanie pre späťvzatie podľa vtedy platného § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že zamestnávateľ (žalobca) odvolal okamžité skončenie pracovného pomeru.
20. Zo Záznamu podľa poverenia č. 05/2014 z vykonaného štátneho dozoru podľa § 62 Zákona o lesoch zo dňa 28. 11. 2014 bolo zistené, že terénna pochôdzka v poraste 672 bola vykonaná 05. 11. 2014. Bolo zistené, že v JPRL č. 672 podľa LHE bola v roku 2013 vykonaná prebierka na ploche 15,72 ha (výmera porastu 16,72 ha) v objeme 305 m3. Jedná sa predrubný porast, o ktorom tento výchovný zásah mal splniť skôr hygienickú úlohu, resp. ako posledný zásah pred rubnou ťažbou. Tento porast je v súčasnosti zasiahnutý vetrovou kalamitou, v roku 2013 110 m3, v roku 2014 23 m3. Po vykonaní štátneho dozoru boli obhospodarovateľom lesa dodatočne predložené ďalšie doklady - súhlasy na ťažbu dreva, faktúry predaja drevnej hmoty a doklady o pôvode dreva. Podľa predloženého súhlasu na ťažbu č. 03/2013 vydaného dňa 12. 08. 2013 bolo v JPRL č. 672 výchovnou úmyselnou ťažbou vyťažených spolu 379 m3, čo predstavuje prekročenie ťažby oproti plánovanej prebierke podľa Programu starostlivosti o lesy (330 m3) o 14,85 %. Podľa § 23 ods. 7 Zákona o lesoch objem dreva za ťažby v poraste s vekom nad 50 rokov
sa môže oproti objemu ťažby odporučenému v Programe starostlivosti prekročiť najviac o 15 %. Podľa predložených súhlasov na ťažbu č. 04/2013 zo dňa 19. 09. 2013 bola ďalej vykonávaná len náhodná ťažba jednotlivo v objeme 140 m3 a podľa súhlasu č. 02/2014 zo dňa 21. 02. 2014 tiež náhodná ťažba jednotlivo v objeme 42 m3. Podľa predložených dokladov o pôvode dreva obhospodarovateľom lesa bolo vyexpedovaných spolu 732,76 m3. Na základe týchto predložených údajov orgán štátnej správy lesného hospodárstva skonštatoval výrazný rozdiel v údajoch zapísaných predchádzajúcim OLH v lesnej hospodárskej evidencii (438 m3), v predložených súhlasoch na ťažbu (561 m3) a dodávateľských faktúrach, resp. dokladoch o pôvode dreva (732,76 m3). Okresný úrad Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, Liptovský Mikuláš rozhodnutím číslo: OÚ-LM-PLO-2015/000270-12 JUR zo dňa 19. 02. 2015 podľa § 64 písm. c) Zákona o lesoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000 eur za neplnenie povinnosti pri ochrane lesa s poukazom na ust. § 28 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa obhospodarovateľ lesa - žalobca dopustil tým, že vykonaním výchovného zásahu v predrubnom poraste (JPRL) č. 672 zredukoval pôvodné zakmenenie porastu (0,80) natoľko (0,70), že preťažením v SZ 1/2 porastu (JPRL) došlo k narušeniu stability a odolnosti tohto lesného porastu (vzniknuté medzery) a nevykonaním ochranných a obranných opatrení nezabezpečil tak lesný porast pred postupujúcou vetrovou kalamitou, resp. pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, čím došlo k poškodeniu tohto lesného porastu. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. 03. 2015.
21. Na stanovenie výšky škody v JPRL č. 672 na Lesnom celku Habovka - Liptovský Mikuláš v katastrálnom území L. žalobca požiadal Národné lesnícke centrum - znalecká organizácia, Zvolen, odbor lesníctvo, odvetvie: odhad hodnoty lesov, odhad škôd lesných porastov, ktorý Znalecký posudok č. 22/2015 vypracoval ku dňu 04. 06. 2015. Znalecká organizácia výšku škody, ktorá vznikla na časti v JPRL č. 672 na výmere 3,40 ha vykonaním výchovného zásahu a vyťažením časti stromov, ktoré tvorili kostru porastu, čím došlo k trvalému zredukovaniu pôvodného zakmenenia z 0,80 na 0,60 a zníženia budúceho prírastku stanovila na 1.766,27 eur. Vonkajším šetrením vykonaným dňa 13. 05. 2015 boli zistené nasledovné skutočnosti: v JPRL č. 672 v zmysle platného predpisu Programu starostlivosti o lesy na roky 2007-2016 bol stanovený predpis výchovnej ťažby vo výške 330 m2 na celej ploche JPRL, t.j. na výmere 16,72 ha. V skutočnosti bola prebierka vykonaná len na časti JPRL pritom na severe cca na výmere 2 ha nebola vykonaná vôbec, na západnom okraji v šírke cca 60 až 65 m a dĺžka 550 m bol vykonaný veľmi intenzívny zásah, pričom boli vyťažené prevažne stromy väčších dimenzií. Z tohto dôvodu na tejto ploche bolo znížené priemerné zakmenenie z 0,80 na 0,60, pritom na niektorých miestach boli vyťažené celé skupiny stromov tak, že zakmenenie je aj nižšie ako 0,60. Na tejto ploche už nie je predpoklad, že dôjde k zapojeniu porastu na pôvodné zakmenenie 0,80. Boli vyťažené časti stromov, ktoré tvorili kostru porastu a mali zostať až do rubného veku, táto skutočnosť bola zistená základe posúdenia vyťažených pňov a zostávajúcich stromov.
22. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že súhlasy na ťažbu dreva, ako aj všetky doklady o pôvode dreva podpisoval žalovaný ako odborný lesný hospodár. Z evidencie ťažby dreva a holín na dielci 672 (č.l. 64 spisu) mal súd preukázané, že v mesiaci august 2013 malo byť vyťažené 305 m3 dreva, v septembri 2013 110 m3, v marci 2014 23 m3, spolu 438 m3, v máji 2014 a v októbri 2014 spolu 180 m3 s tým, že medzi stranami sporu nebolo sporné a z výsluchu svedka K.. E. mal súd preukázané, že údaje za máj a október 2014 už značil súčasný odborný lesný hospodár žalobcu. Dňa 07. 08. 2013 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou LESWOOD s.r.o. so sídlom Liptovský Mikuláš ako kupujúcim uzatvorená Zmluva č. 4/2013, predmetom ktorej bol tovar - drevo na „pni“ a to z dielca JPRL č. 672 v množstve 400 m3 (č.l. 97 spisu) s tým, že dňa 14. 11. 2013 sa zmluvné strany dohodli o ukončení dodávok z Kúpno-predajnej zmluvy č. 4/2013 uzatvorenej dňa 07. 08. 2013 okamžite, teda ku dňu 12. 11. 2013 (č.l. 95 spisu). V článku III. zmluvné strany prehlásili, že uzatvárajú túto dohodu s vedomím, že ťažba v poraste JPRL 672 nie je dokončená a predávajúci si nebude uplatňovať žiadne sankcie voči kupujúcemu z dôvodu nenaplnenia zmluvy. Predávajúci zároveň prehlásil, že v prípade vyhlásenia novej dražby na predaj dreva v poraste JPRL 672 pozve kupujúceho na účasť na tejto dražbe. Faktúrou č. 2013086 vystavenou 03. 09. 2013 žalobca vyfakturoval spoločnosti LESWOOD s.r.o., Liptovský Mikuláš surové ihličnaté kmene Sestrč 672 v množstve 84,90 m3, faktúrou č. 2013089 vystavenou 05. 09. 2013 v množstve 30,89 m3, faktúrou č. 2013090 vystavenou 06. 09. 2013 v množstve 52,83 m3, faktúrou č. 2013091 vystavenou 10. 09. 2013 v množstve 77,26 m3, faktúrou č. 2013093 vystavenou 12. 09. 2013 v množstve 22,56 m3, faktúrou č. 2013096 vystavenou 17. 09. 2013 v množstve 40,96 m3, faktúrou č. 2013099 vystavenou 20. 09. 2013 v množstve 47,37 m3, faktúrou č. 201306 vystavenou 01. 10. 2013 v množstve 60,47 m3, faktúrou 2013109 vystavenou 04. 10. 2013 v množstve 85,46 m3, faktúrou č. 2013111 vystavenou 07. 10. 2013 v množstve 23,92 m3, faktúrou č.
2013125 vystavenou 23. 10. 2013 v množstve 70,81 m3, faktúrou č. 2013127 vystavenou 24. 10. 2013 v množstve 20,83 m3, faktúrou č. 2013153 vystavenou 21. 11. 2013 v množstve 37,74 m3, faktúrou č. 2013154 vystavenou 22. 11. 2013 v množstve 27,81 m3 a faktúrou č. 2013161 vystavenou 04. 12. 2014 v množstve 48,95 m3, spolu 732,76 m3. Ku každej faktúre bol pripojený doklad o pôvode dreva opatrený podpisom a pečiatkou žalovaného. Zo zápisu dozornej rady žalobcu zo dňa 24. 03. 2014 mal súd preukázané, že dozorná rada upozornila výbor žalobcu na prekročenie lesného hospodárskeho plánu za rok 2013 v hore Sestrč JPRL 672 nad stanovený limit (č.l. 89 spisu).
23. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
24. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
25. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
26. Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
27. Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka práce ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
28. Podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie povinností podľa odseku 2 alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu.
29. Podľa § 48 ods. 2 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch hospodár je povinný a) pripravovať podklady a spolupracovať pri vyhotovovaní a schvaľovaní programu starostlivosti a kontrole plnenia programu starostlivosti, b) usmerňovať realizáciu programu starostlivosti a opatrení uložených na ochranu lesa, c) dohliadať na vhodnosť reprodukčného materiálu na obnovu lesa, d) kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, e) viesť lesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov, 59) f) sledovať stav a vývoj škodlivých činiteľov v lesoch a v súčinnosti s obhospodarovateľom lesa predkladať o nich hlásenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej službe, g) navrhovať preventívne opatrenia na ochranu lesov a predchádzanie vplyvu škodlivých činiteľov a dozerať na ich realizáciu vrátane opatrení podľa § 28 ods. 3, h) navrhovať na uznanie semenné zdroje a zabezpečovať opatrenia na záchranu a reprodukciu genetických zdrojov hlavných lesných drevín, i) navrhovať environmentálne priaznivé technológie pri činnostiach súvisiacich s hospodárením v lesoch, j) upozorňovať obhospodarovateľa lesa a orgán štátnej správy lesného hospodárstva na každú činnosť, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva, k) zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby,
l) vykonávať odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, m) zúčastniť sa školenia, ktoré každoročne zabezpečí ministerstvo alebo na základe jeho poverenia vykoná právnická osoba zriadená ministerstvom; školenia sa musí zúčastniť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie päť rokov od zápisu do registra hospodárov alebo od posledného školenia, n) oznamovať príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva každú zmenu skutočností uvedených v osvedčení o odbornej spôsobilostí najneskôr do 15 dní od vzniku zmeny, o) zúčastňovať sa štátneho dozoru v lesoch (§ 62) a poskytovať súčinnosť zamestnancovi orgánu štátnej správy lesného hospodárstva pri štátnom dozore v lesoch, p) poskytovať súčinnosť správcovi informačného systému (§ 45 ods. 4).
30. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, hospodár je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva [ § 59 ods. 2 písm. j)].
31. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 Zákonníka práce musia byť splnené tieto predpoklady: 1./ vznik škody, 2./ protiprávny úkon, 3./ k škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, prípadne úmyselným konaním zamestnanca proti dobrým mravom, 4./ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, 5./ zavinenie. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, pokiaľ ide o preukázanie splnenia všetkých atribútov zodpovednostného právneho vzťahu. Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu zamestnanca musí zamestnávateľ dokazovať jeho zavinenie. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, t.j. zamestnávateľa a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú je potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k vzniku škodovej udalosti. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ako je to u skutočnej škody, ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/319/2008 zo dňa 28. 04. 2010). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo/23/2008 zo dňa 21. 12. 2009). V zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce zamestnanec v zásade zodpovedá len za skutočnú škodu, len výnimočne v prípade škody spôsobenej úmyselne zodpovedá aj za ušlý zisk za predpokladu, ak by nepriznanie ušlého zisku odporovalo dobrým mravom. Za konanie, ktoré neodporuje dobrým mravom, možno považovať konanie, ktoré nie je v rozpore s pravidlami morálky a princípmi právneho štátu. Za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť zavinené konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma zamestnávateľa vo forme škody. Takéto konanie môže spočívať buď v konaní alebo opomenutí niečo vykonať, hoci bol tak zamestnanec povinný. Plnenie pracovných úloh je taký výkon, ktorý je v súlade s pracovnou zmluvou a je realizovaný v prospech zamestnávateľa. Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením môže vyplývať z porušení ustanovení Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter (napr. pracovná zmluva, náplň práce, pracovný poriadok). Na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na jednej strane a škodou na strane druhej existuje vzťah príčiny a následku. Nepostačuje ak je tento vzťah iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zavinenie rozlišujeme ako úmyselné alebo nedbanlivostné. Úmyselné zavinenie zahŕňa zložku rozumovú aj vôľovú, čo znamená, že zamestnanec vie, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť alebo vedel, že ju môže spôsobiť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivosť ide
vtedy, ak zamestnanec vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí alebo nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a pomery o tom vedieť mal a mohol. 32. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady skutočnej škody, ktorá žalobcovi vznikla zaplatením pokuty za neplnenie povinnosti pri ochrane lesa rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor vo výške 1.000 eur, nákladov na vypracovanie Znaleckého posudku č. 22/2015 vo výške 1.101,74 eur, ako aj náhrady škody v podobe ušlého zisku stanovenej Znaleckým posudkom č. 22/2015, t.j. škody na budúcom prírastku na základe priemerného rubného prírastku za obdobie od vykonania prebierky do ukončenia obnovnej ťažby. S poukazom na vyššie uvedenú judikatúru sa nepochybne jedná o ušlý zisk, ktorý spočíva v tom, že u zamestnávateľa ako obhospodarovateľa nedôjde k zvýšeniu jeho majetku, ktorého zvýšenie by bolo možné, keby nedošlo k vzniku škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí, dôvodne očakávať (prírastok na drevnej hmote).
33. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu bol v rozhodnom období zaradený do funkcie odborný lesný hospodár, pričom mal vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy, podľa charakteristiky pracovnej pozície a rovnako v súlade so Zákonom o lesoch. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca preukázal porušenie povinnosti pri ochrane lesa v zmysle ust. § 28 ods. 1 písm. b) Zákona o lesoch, ktorého sa žalobca ako právnická osoba dopustil tým, že vykonal výchovný zásah v JPRL č. 672, k. ú. L., a to redukciou pôvodného zakmenenia porastu 0,80 na 0,70 tak, že došlo k narušeniu stability a odolnosti tohto lesného porastu a nevykonaním ochranných a obranných opatrení nezabezpečil tak lesný porast pred postupujúcou vetrovou kalamitou, resp. pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, čím došlo k poškodeniu tohto lesného porastu, ako o tom svedčí právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor zo dňa 19. 02. 2015. V zmysle ust. § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný správny delikt a kto ho spáchal. Vecnú správnosť uvedeného rozhodnutia potvrdil aj Znalecký posudok č. 22/2015 Národného lesníckeho centra - znalecká organizácia Zvolen, z ktorého mal súd preukázané, že vykonaním výchovného zásahu na časti JPRL č. 672 v katastrálnom území L. na výmere 3,40 ha a vyťažením časti stromov, ktoré tvorili kostru porastu, došlo k trvalému zredukovaniu pôvodného zakmenenia. Žalobca preukázal výšku skutočnej škody vo výške pokuty uloženej mu príslušným správnym orgánom na úseku lesného hospodárstva a nákladov za vypracovanie Znaleckého posudku č. 22/2015 a rovnako spoľahlivo preukázal aj výšku ušlého zisku predložením listinného dôkazu - predmetného znaleckého posudku. Uvedená sankcia bola uložená žalobcovi ako obhospodarovateľovi lesa - právnickej osobe. Nakoľko došlo k uloženiu pokuty za porušenie povinnosti pri ochrane lesa v súvislosti s vykonaním výchovného zásahu a vyťažením časti stromov, ktorú ťažbu zabezpečuje a kontroluje odborný lesný hospodár, zamestnávateľ sa dôvodne domáhal náhrady škody voči zamestnancovi za porušenie jeho pracovnoprávnych povinností, a to aj napriek tomu, že príslušný správny orgán na úseku lesného hospodárstva nepristúpil k uloženiu sankcie priamo odbornému lesnému hospodárovi. Výsluchom príslušného referenta K.. R. bolo zistené, že sa týmito skutočnosťami ani nezaoberali, keďže už bola uložená pokuta právnickej osobe. Žalovaný ako odborný lesný hospodár bol v zmysle vyššie citovaného ust. § 48 ods. 2 Zákona o lesoch povinný kontrolovať a evidovať práce vykonávané v lese, zabezpečovať a kontrolovať vyznačenie ťažby, vydávať písomné súhlasy na vykonanie ťažby a viesť lesnú hospodársku evidenciu. Žalobca preukázal porušenie pracovných povinností žalovaným pri plnení pracovných úloh podľa § 48 ods. 2 písm. d), e) a k) Zákona o lesoch, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Príslušný správny orgán, ako aj pracovníci Národného lesníckeho centra - znalecká organizácia Zvolen ohliadkou na mieste samom zistili veľmi intenzívny zásah na časti JPRL č. 672 k. ú. L. v šírke 60 až 65 m a dĺžke 550 metrov vyťažením stromov väčších dimenzií, ktoré neboli označené na ťažbu. Žalovaný každú ťažbu kontroloval (podľa zákona aj bol povinný kontrolovať), mal vedomosť aké dreviny, akej dĺžky a hrúbky sa v predmetnom poraste vyťažili, nakoľko podpísal všetky doklady o pôvode dreva, v ktorom sa uvedené údaje evidujú. Preto je možné s istotou vylúčiť, aby si ako osoba odborne znalá nebol vedomý toho, že dochádza k poškodzovaniu kostry porastu. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o úmyselné zavinenie zo strany žalovaného vo forme nepriameho úmyslu, t.j. že žalovaný musel mať vedomosť, že takýmto konaním spôsobuje škodu a pre prípad že vznikne, bol so vznikom škody uzrozumený. Poškodenie kostry porastu, výrub silnejších jedincov, ktoré tam mali ostať a naopak ponechanie slabších jedincov, ktoré mali byť vyťažené, potvrdil súčasný odborný lesný hospodár žalobcu, pracovníci Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor, ako aj znalci poverení vypracovaním znaleckého posudku, t.j. všetky osoby, ktoré sa zúčastnili ohliadky na mieste samom. Skutkové tvrdenia žalovaného, že k zriedeniu
lesa mohlo dôjsť aj po tom, čo prestal u žalobcu vykonávať funkciu odborného lesného hospodára boli vyvrátené listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. V mesiaci august a september 2013 dal žalovaný súhlas na ťažbu dreva v JPRL č. 672 k. ú. L. v množstve 519 m3 (č.l. 65, 66 spisu), teda o 104 m 3 viac ako ťažbu za uvedené obdobie naplánoval (v množstve 415 m3 - č.l. 64 spisu), pritom podpísal doklady o pôvode dreva na množstvo 732,76 m3 (č.l. 102 a nasp. spisu). Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že šetrenie na mieste samom bolo, či už pracovníkmi správneho orgánu, prípadne Národného lesníckeho centra Zvolen, vykonané s určitým časovým odstupom v čase, keď už nezastával funkciu odborného lesného hospodára, ani táto obrana žalovaného neobstojí. Súčasný odborný lesný hospodár K.. E. vykonal ohliadku predmetného porastu v júni 2014 v čase, keď si preberal agendu od žalovaného a zistil, že v JPRL č. 672 boli vyťažené neoznačené stromy a bola narušená kostra porastu (zápisnica zo dňa 08. 08. 2014 na č.l. 88 spisu), ktoré zistenia OLH napokon potvrdil aj príslušný správny orgán na úseku lesného hospodárstva. Súd preto nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu navyše podporených svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, že žalovaný si porušil svoje povinnosti vykonaním ťažby na ploche o výmere 3,40 ha trvalým zredukovaním pôvodného zakmenenia. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozdiely v zistení správneho orgánu o súčasnom zakmenení (0,70) so zisteniami znalcov (0,60) súd dáva do pozornosti, že sa jedná o vizuálnu metódu a tento údaj nie je v poraste konštantný, ale môže sa v jednotlivých častiach porastu meniť. Samotní pracovníci Národného lesníckeho centra - znaleckej organizácie uviedli, že v niektorých častiach porastu dielca 672 bolo zakmenenie dokonca aj nižšie. Pokiaľ žalovaný poukázal na záznam z výkonu štátneho dozoru v lesoch a kontroly plnenia programu starostlivosti o lesy, ktorý vykonal Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva v spolupráci s Okresným úradom Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor dňa 06. 06. 2017, tento sa netýka sporného dielca 672. 34. Nakoľko ku škode došlo na úseku lesného hospodárstva trvalým poškodením kostry porastu, súd dospel k záveru, že nepriznanie ušlého zisku žalobcovi by odporovalo dobrým mravom. Les plní nenahraditeľné prírodné funkcie. Takýmto zásahom človeka do biosféry došlo k výraznému poškodeniu rovnováhy prirodzeného ekosystému. Človek predsa nesie zodpovednosť za ďalší osud svojho životného prostredia, preto je potrebné predchádzať a obmedziť zásahy, ktoré obmedzujú, poškodzujú alebo ničia prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny a narúšajú prirodzenú ekologickú rovnováhu. 35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.